Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, October 20, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/93/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8310208957
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8310208957.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne: R. Q., bytom Q. nad A., L. XXX, zastúpenej Centrom
právnej pomoci, kancelária Humenné, Mierová 4, Humenné proti žalovanému: SMART Capital, a.s.,
Zámocká 30, Bratislava, IČO: 43 906 915, právne zastúpenému JUDr. Alanom Strelákom, advokátom,
Advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Na vŕšku 12, o neplatnosť zmluvy, o odvolaní žalobkyne
a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č. k. 12C 109/2010-148 zo dňa 24. 04. 2012

takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok vo výroku o určení neplatnosti záložnej zmluvy zo dňa 26. 02. 2009 a vo výroku o
zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti týkajúcej sa neprijateľnosti zmluvných dojednaní uvedených v čl.
II bod 1 a čl. III, bod 1 zmluvy o úvere a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 12. 08. 2010 sa žalobkyňa domáhala určenia, že zmluva č. 120900043
uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná a že zmluva obsahuje neprijateľné podmienky v
čl. III bod 2.5, čl. IV - čl. VIII. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Považoval ju za nedôvodnú.

O žalobe rozhodol Okresný súd Humenné rozsudkom č. k. 12C/109/2010-148 zo dňa 24. 04. 2012 tak,
že určil neprijateľnosť zmluvných podmienok uvedených v čl. III bod 2, čl. IV, čl. V bod 1, 2, 3, čl. VII.
Ďalej určil, že záložná zmluva uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 26. 02. 2009 je neplatná.

V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Uviedol, že žalobkyňa ako spotrebiteľka v konaní sa domáhala určenia, že zmluva o úvere je neplatná,
a to pre viaceré neprijateľné podmienky v nej uvedené. Súd zistil, že predmetná zmluva obsahuje
viaceré ustanovenia, ktoré majú schopnosť privodiť nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán, a to jednoznačne v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky. Odôvodnil neprijateľnosť viacerých
zmluvných podmienok, ktoré vyhlásil za neprijateľné. Uviedol, že spolu so zmluvou o úvere bola v ten

istý deň uzatvorená aj záložná zmluva na zabezpečenie pohľadávky veriteľa s príslušenstvom a súd
ďalším výrokom určil, že táto zmluva je neplatná, a to z dôvodu, že jej uzatvorenie na uvedený účel je
pri spotrebiteľských zmluvách neprípustné s poukazom na ust. § 53 ods. 7 Občianskeho zákonníka. V
prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že zmluva o úvere je neplatná ako
celok. K takému záveru sa však súd nedopracoval. Žalobkyňa uzatvorila uvedenú zmluvu dobrovoľne
bez nátlaku. Žalovaný ako nebankový subjekt podnikajúci od 22. 01. 2008 aj v oblasti poskytovania

úverov a pôžičiek z vlastných zdrojov jej poskytol ňou požadovaný úver, a to na jej žiadosť v dvoch
splátkach. Zmluva je jasná, určitá, zrozumiteľná, obsahuje všetky podstatné náležitosti, ktoré zákon
vyžaduje pre takýto typ zmluvy. Súd nepovažuje dohodnutý poplatok za poskytnutie úveru vo výške 700
Eur zo strany dlžníka za neprijateľný, a to s ohľadom na výšku úveru. Keďže ide o úver poskytovanýnebankovou inštitúciou, 7 % poplatok za uzatvorenie zmluvy nie je nadhodnotený. Z rovnakého dôvodu
nie je neprijateľný ani dohodnutý úrok 23 % istiny ročne za poskytnutie úveru. Súd poukazoval na to,
že ide o úrok dohodnutý zmluvnými stranami, pričom je pochopiteľné, že jeho výška je iná ako sú

obvyklé úroky v bankovom sektore. Pokiaľ ide o odplatu za poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške
2 400 Eur, v danom prípade nebola presiahnutá maximálna výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za
poskytnutie spotrebiteľského úveru. V prejednávanej veci bola dohodnutá odplata v sume 2 400 Eur,
teda vo výške 24 % z poskytnutého úveru. Keďže táto odplata je v intenciách nariadenia vlády, súd
nepovažuje ustanovenie o jej dojednaní za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa. Uviedla, že nesúhlasí
s rozhodnutím súdu, ktorý nepovažuje 23 % úrok z istiny ročne za neprijateľný, t.j. čl. II bod 1
zmluvy o úvere. Podľa internetových zdrojov Národnej banky Slovenskej priemerná úroková miera z
nových úverových zmlúv uzatvorených medzi domácnosťami a bankou predstavovala 10,5859 %. Podľa
webovej stránky www.csob.sk úrokové sadzby v období od 15. 01. 2009 sa pri obdobných podmienkach
pri neúčelovom spotrebiteľskom úvere pohybovali od 5,26 %, a teda za primerané by bolo možné

považovať úroky vo výške cca 10 % ročne, ale nie 23 % ročne, nakoľko úver bol taktiež zaťažený
záložným právom. Vzhľadom na to považuje žalobkyňa 23 % ročný úrok zo sumy 10 000 Eur od 26.
02. 2009 za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobkyňa mala podľa zmluvy vrátiť žalovanému úver 10
000 Eur navýšený za obdobie 48 mesiacov vo výške 21 600 Eur, čiže ide o navýšenie vo výške 11 600
Eur za štyri roky a ročne to predstavuje sumu 2 900 Eur a celkové navýšenie predstavuje 216 %. Toto

navýšenie pozostáva z istiny 10 000 Eur, z 23 % úroku z istiny ročne a poskytnutej odplaty vo výške 2 400
Eur. Takéto navýšenie úveru považuje za priečiace sa dobrým mravom. Tým, že žalovaný si stiahol prvú
splátku úveru ku dňu vyplateniu úveru, znížila sa tým istina na sumu 9 550 Eur. Žalovaný však pri výpočte
úrokov vychádzal z istiny 10 000 Eur. Žalobkyňa teda bola povinná uhradiť sumu 21 600 Eur za 48
mesiacov v sume 450 Eur mesačne. Zo zmluvy vyplýva, že z istiny 10 000 Eur na splátku úveru pripadá

suma 208,33 Eur mesačne, splátka 50 Eur mesačne na celkovú odplatu a suma 191,67 Eur mesačne
predstavujeúrok,tedacelkovo450Eurmesačne.Žalovanýpočascelejdobysplácaniavychádzalzistiny
10 000 Eur, čo je podľa názoru žalobkyne v rozpore s dobrými mravmi. Pravidelným splácaním úveru by
sa mali úroky znižovať a nie zostávať na rovnakej sume. Žalovaný taktiež nezohľadnil počet dní medzi
jednotlivými splátkami. Takéto konanie žalovaného možno považovať za nekalú obchodnú praktiku a

je v rozpore s dobrými mravmi, keďže podľa zmluvy mala žalobkyňa uhradiť 23 % ročný úrok, avšak
podľa toho ako boli nastavené mesačné splátky, žalobkyňa mala na úrokoch zaplatiť takmer celú istinu.
Navrhla, aby Krajský súd v Prešove ako odvolací súd rozhodol, že úrok vo výške 23 % ročne z istiny 10
000 Eur je v rozpore s dobrými mravmi, a teda ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku a určil, že konanie
žalovaného pri výpočte celkovej sumy, ktorá mala žalobkyňa zaplatiť je nekalou obchodnou praktikou.

Proti rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie aj žalovaný, a to len proti výroku, ktorým
bolourčené,žezáložnázmluvauzatvorenámedzižalobkyňouažalovanýmdňa26.02.2009jeneplatná.
Poukázal na to, že podľa § 53 ods. 7 Občianskeho zákonníka, ktorým súd prvého stupňa tento výrok
odôvodnil, je neprípustné zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zabezpečovacím
prevodom práva, nie záložným právom. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v tejto časti zrušil a vrátil

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že
odvolania účastníkov sú dôvodné.

Žalobkyňa rozsah svojho odvolania obmedzila tým, že žiadala, aby súd určil neprijateľnosť zmluvných
dojednaníobsiahnutýchvčl.IIbod1avčl.IIIbod1zmluvyoúvere.Rozsudkomsúduprvéhostupňabola

žaloba v tejto časti zamietnutá. V čl. II bod 1 je obsiahnutá dohoda o tom, že za poskytnutie úveru zaplatí
dlžník veriteľovi dohodnutý úrok 23 % z istiny ročne a celkovú dohodnutú odplatu 2 400 Eur, pričom úrok
a odplata sú spolu s istinou splatné mesačne. V čl. III bod 1 je dojednanie o tom, že dlžník sa zaväzuje
uhradiť veriteľovi čiastku 22 300 Eur, z toho poplatok za uzavretie zmluvy vo výške 700 Eur a sumu
vo výške 21 600 Eur v pravidelných mesačných splátkach s tým, že prvá splátka bude splatná ku dňu

vyplatenia úveru a každá ďalšia potom vždy k 28.dňu každého nasledujúceho kalendárneho mesiaca.Súd prvého stupňa odplatu za poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 2 400 Eur nepovažoval za
neprijateľnú zmluvnú podmienku. V odôvodnení rozsudku sa však nijakým spôsobom nevysporiadal s
tým, že v čl. II bod 1 je dojednaný jednak 23 % ročný úrok z úveru a jednak odmena 2 400 Eur, pričom

obe tieto položky možno považovať za odplatu za poskytnutie spotrebiteľského úveru. Z rozhodnutia
nevyplýva ako súd zohľadnil tieto skutočnosti, pretože zamietnutie návrhu v tejto časti súd odôvodnil
len tým, že odmenou vo výške 2 400 Eur nebola presiahnutá maximálna výška, ktorú nesmie prevýšiť
odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru.

Výrok o zamietnutí žaloby týkajúcej sa neprijateľnosti zmluvnej podmienky dojednanej v čl. III bod 1 súd

prvého stupňa vôbec neodôvodnil.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti zrušil postupom podľa §
221 ods. 1 písm. f) OSP a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Rovnako dôvodné bolo aj odvolanie žalovaného. Súd prvého stupňa určenie neplatnosti záložnej zmluvy
odôvodnil tým, že takéto dojednanie je v rozpore s § 53 ods. 7 Občianskeho zákonníka. Z ustanovenia §
53 ods. 7 Občianskeho zákonníka vyplýva nemožnosť zabezpečiť spotrebiteľský úver zabezpečovacím

prevodom práva, nie záložným právom. Rozhodnutie súdu prvého stupňa sa teda v tejto časti javí ako
nesprávne. Nie je možné zistiť, na základe akej skutočnosti súd prvého stupňa podriadil uzatvorenú
záložnú zmluvu pod režim ust. § 53 ods. 7 Občianskeho zákonníka, a preto aj v tejto časti odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil postupom podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP a v rozsahu zrušenia
vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.