Uznesenie Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Žilina

Judgement was issued by JUDr. Yvetta Dzugasová

Judgement form – Uznesenie

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoP/55/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113238526
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5113238526.1

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vovecistarostlivostisúduomaloletédieťa:R.Q.,nar.XX.X.XXXX,
bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Žiline ako kolíznym opatrovníkom,
dieťa rodičov: matka L. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom A., M. č. XX, a otec T. Q., nar. X.XX.XXXX, bytom
A., A. č. XXX, o zníženie výživného, v konaní o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Žilina
č. k. 15P/333/2013-139 zo dňa 22. apríla 2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu č. k. 15P/333/2013-139 zo dňa 22. apríla 2014 zrušuje a vec mu
vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom podľa § 62, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine znížil
výživné otca na maloletého R. Q., a to zo sumy 100,- Eur mesačne na sumu 75,- Eur mesačne s
účinnosťou od 1.4.2014, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa vopred k rukám matky

maloletého dieťaťa. Vo zvyšnej časti návrh otca zamietol. Prvostupňový súd zároveň konštatoval, že
týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 30P/91/2010-86 zo dňa 8.9.2010 v časti o určenom
výživnom na maloletého R. Q.. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. tak, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal okresný súd na zmenu pomerov, ku ktorej došlo u všetkých
účastníkov konania. Matka ukončila rodičovskú dovolenku, je zamestnaná, jej príjmy sa zvýšili. Otec

musel opustiť pôvodné zamestnanie zo zdravotných dôvodov, začal vykonávať živnosť, pričom došlo k
poklesu jeho príjmov. Zmena nákladov na výživu maloletého nastala v súvislosti s jeho celkovým rastom.

Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonnej lehote odvolanie matka, ktorá sa domáhala jeho
zrušenia. Poukázala na to, že náklady na maloletého sa zvyšujú. Len na stravu pre dieťa vynakladá
190,- až 200,- Eur mesačne, po pripočítaní najnutnejších nákladov sú náklady na dieťa 285,- Eur

mesačne. V uvedenej sume nie sú zarátané náklady na oblečenie a obuv a na školu a školské pomôcky.
Náklady vznikajú aj v spojitosti so zdravotnou starostlivosťou (okuliare 85,- Eur, zubné strojčeky 100,-
Eur). Finančná situácia jej neumožňuje, aby maloletý navštevoval viaceré krúžky. Nechodia na žiadne
dovolenky, výlety, do reštaurácií, kina či divadla, s výdavkami jej pomáhajú rodiča, príbuzní, prípadne aj
známi. V júni 2014 nastupuje na materskú dovolenku, jej príjem sa výrazne zníži a pribudne jej ešte jedna
vyživovacia povinnosť. Odvolateľka poukázala na potrebu podrobného preskúmania príjmovej situácie

otca, ako aj na fakt, že otec dobrovoľne odišiel z predchádzajúceho zamestnania, kde dosahoval čistý
mesačný príjem v sume 700,- Eur mesačne. Otec sa inak na úhrade nákladov na maloletého nepodieľa.

Otec vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že je samostatne zárobkovo činná osoba ako finančný
sprostredkovateľ pre spoločnosti Fincentrum. Z Hasičského záchranného zboru v Žiline odišiel na
základe zdravotných dôvodov, a tým aj nesplnenia fyzických testov. Neodišiel dobrovoľne. Jeho súčasná

manželka je na úrade práce od júla 2014, z dôvodu, že pracovala na polovičný úväzok, nebude mať
nárok ani na dávky v nezamestnanosti. Nesúhlasil s tvrdením, že výživné platí nepravidelne. Mal záujemstretávať sa s dieťaťom, avšak matka nesúhlasila. Matka neuviedla novú skutočnosť, ktorou sa mení jej
situácia - vydala sa dňa 15.2.2014.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k podanému odvolaniu súhlasil s rozhodnutím odvolacieho súdu bez
nariadenia pojednávania.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214

ods. 2 tento rozsudok v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ a h/O.s.p. zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie.

Zákon o rodine (§ 62 a nasl.) upravuje základné pravidlá pre určenie výšky výživného rodičov k
deťom. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane dieťaťa, jednak na strane
povinného rodiča. Podľa súdnej praxe pre určenie výšky výživného k dieťaťu sú rozhodujúce reálne

zárobkové schopnosti a možnosti povinného rodiča, ktoré sú dané jeho subjektívnymi vlastnosťami
(fyzickou zdatnosťou, zdravotným stavom, vzdelaním, pracovnými skúsenosťami), ale aj okolnosťami
objektívneho charakteru, najmä existenciou pracovných príležitostí primeraných vlastnostiam povinného
rodiča. Na stanovenie výšky výživného je potrebné skúmať majetkové pomery, životnú úroveň,
počet iných vyživovacích povinností povinného rodiča. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery

povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.
Pri posudzovaní výšky výživného na dieťa vychádza súd z príjmov a výdavkov povinného rodiča,
ako aj nákladov na výživu tohto dieťaťa. Výdavky na výživné majú vždy prednosť pred ostatnými

výdavkami. V zásade platí, že dieťa sa má podieľať na životnej úrovni svojich rodičov (§ 62 ods. 2
Zákona o rodine). Príjmy a výdavky povinných osôb, ako aj náklady na výživu dieťaťa musia byť v
konaní spoľahlivo preukázané, pričom súd pri posudzovaní jednotlivých tvrdení účastníkov konania, a
tomu zodpovedajúcich dôkazov postupuje podľa svojej úvahy a každý dôkaz hodnotí jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,

včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.).
Výživné stanovuje súd podľa stavu, ktorý tu bol v čase rozhodovania. Po rozhodnutí môže dôjsť k zmene
odôvodnených potrieb oprávneného (napríklad v súvislosti s pribúdajúcim vekom, začínajúcou školskou
dochádzkou, prípravou na budúce povolanie atď.), môže nastať i zmena v možnostiach a schopnostiach
povinného (napríklad v dôsledku zmeny zárobku, pribudnutia vyživovacej povinnosti atď.). Ak sa tak

stane, je možné previesť novú úpravu výšky výživného, a to buď jeho zvýšením alebo znížením, alebo
dokonca zrušením vyživovacej povinnosti. Zmena rozsudku v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine je
prípustná od doby, kedy došlo k zmene pomerov. Zmena pomerov sa musí týkať skutočností, na ktorých
bolo založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu.

Základné kritéria pre zistenie skutkového stavu v konaní určujú ustanovenia § 120 a nasl. O.s.p. V
sporovomkonaníjevždynaúčastníkovi,abyoznačilrelevantnéskutočnostiodôvodňujúceuplatňovanie,
resp. bránenie jeho práva a následne aj tieto skutočnosti zodpovedajúcim spôsobom preukázal
(označením príslušného dôkazného prostriedku). V konaní vo veci starostlivosti o maloleté deti tieto
pravidlá neplatia, súd je povinný zisťovať skutkový stav bez ohľadu na procesnú aktivitu, či pasivitu toho

ktorého účastníka. Dôkazy vyhľadáva a vykonáva aj vtedy, ak tieto neboli v konaní navrhnuté (§ 120 ods.
2 O.s.p.). Uvedený princíp sa prejavuje následne aj v odvolacom konaní, kedy druhostupňový súd nie je
viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p.) a možno tu prihliadať
aj na skutočnosti a dôkazy doposiaľ netvrdené a neuplatnené (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

V posudzovanej veci sa otec domáhal zníženia výživného na maloleté dieťa s odôvodnením, že musel
odísť z predchádzajúceho zamestnania pre nepriaznivý zdravotný stav a jeho príjem sa znížil. Otec
aktuálne pracuje ako finančný sprostredkovateľ s deklarovaným priemerným mesačným príjmom 446,-
Eur. Poukazoval na výdavky na dve jeho maloleté deti, ktoré má so svojou manželkou, v sume 232,-
Eur mesačne, výdavky na domácnosť (kde zahrnul aj platené výživné a exekúcie) v sume 557,- Eur

mesačne a výdavky spojené s jeho prácou v sume 406,- Eur mesačne. Súčasťou spisu je aj daňové
priznanie podané otcom (predložené v nekvalitnej fotokópii).Krajský súd mal za to, že dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa nebolo realizované spôsobom,
ktorý by postačoval na vytvorenie uceleného obrazu o aktuálnej majetkovej a príjmovej situácii otca.
Tento je v súčasnosti podnikateľom, ktorého príjmy nie sú pravidelné. Doklady o prijatých odmenách

v čase od novembra 2012 do novembra 2013 nedokladujú skutočný stav financií otca. K objasneniu
spomínaných skutočností neprispelo ani daňové priznanie, z ktorého súd nemohol detailne definovať
príjmy a výdavky otca na živobytie. Uvedené platí najmä preto, že otec sám v konaní deklaroval
vysoké mesačné výdavky (takmer 1200,- Eur mesačne), ktoré by pri ním prezentovanom príjem 446,-
Eur mesačne nebolo možné uhrádzať. Otec má novú rodinu, dve ďalšie maloleté deti a nepracujúcu

manželku, ktoré okolnosti si zjavne vyžadujú významnú aktivitu otca s cieľom zabezpečiť životný
štandard pre seba i ďalšie vyživované osoby.
Odvolací súd považoval zistený skutkový stav vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti za pochybný.
Ak je otec podnikateľ, je povinný viesť účtovníctvo, disponuje dokladmi, ktoré umožňujú preskúmať stav
jeho majetku, záväzkov i bežný tok finančných prostriedkov (súvaha, peňažný denník, daňové priznania)
a ktoré si mal súd vyžiadať. V prípade nepredloženia potrebných listín by mohol súd vychádzať z fikcie

príjmu otca (§ 63 ods. 1 Zákona o rodine).
Pri hodnotení pomerov otca bolo podstatné aj zistenie, aké konkrétne dôvody viedli k ukončeniu jeho
pracovného pomeru v predchádzajúcom zamestnaní, za predpokladu, že by aktuálny príjem otca bol
nižší. Otec totiž tvrdil, že z Hasičského a záchranného zboru musel odísť zo zdravotných dôvodov. V
konaní neboli zisťované skutočnosti, ktoré by preukazovali tvrdenia otca, že jeho zdravotný stav mu

neumožňoval pokračovať v predchádzajúcej práci.

Krajský súd mal za to, že v danom prípade nebol skutkový stav dostatočne zistený, čo sa zároveň
prejavilo v nedostatočnom a nepresvedčivom odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Z tohto dôvodu
bol krajský súd nútený prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom dôjde

k odstráneniu vytknutých pochybení a k riadnemu vykonaniu dokazovania v nadväznosti na vyššie
formulovaný právny názor odvolacieho súdu a k zhodnoteniu všetkých zistených skutočností, pričom
výsledné úvahy súdu sa v celej komplexnosti prejavia v novom rozhodnutí vo veci samej.

Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.