Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Eva Šofranková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/289/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313202357
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8313202357.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a z

členov senátu JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci žalobcu Home
Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpený Advokátskou
kanceláriou ERASMUS LEGAL, s.r.o., Justičná 9, Bratislava, IČO: 36 789 615, proti žalovanej B. P.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/X, M., právne zastúpená JUDr. Františkom Svatuškom, advokátom,
Námestie slobody 25, Humenné, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Združenie
spotrebiteľov Slovenska, o.z., Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, IČO: 42 309 166, právne zastúpené
Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, o zaplatenie 2 194,47 Eur

s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 11C 202/2013 -
133 zo dňa 16.09.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výrokoch o určení zmluvnej podmienky za
neprijateľnú, o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi 798,65 Eur a to tak, že žalovanej povolil mesačné splátky po 50,- Eur

počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že nezaplatením čo i len jednej
splátky do konca príslušného mesiaca, žalovaná stráca výhodu splátok. V prevyšujúcej časti súd žalobu
zamietol. Ďalej súd určil, že zmluvná podmienka v úverovej zmluve zo dňa 16.11.2004 v časti, kde je
uvedené „že klient a spoločnosť Home Credit Slovakia a.s. obojstranným podpísaním tejto Úverovej
zmluvy súčasne uzatvárajú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru s vydaním platobnej úverovej
karty spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s., a za podmienok hlavy 8, 9, 10 a 11 Úverových zmluvných
podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy, a to s úverovým rámcom 30 000,-Sk a s

pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 1 200,-Sk. Spoločnosti Home Credit Slovakia a.s., má
pritom výhradné právo jednostranne zmeniť úverový rámec a podmienky vydania platobnej úverovej
karty. Právne následky zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru nastanú zaslaním a doručením
platobnej úverovej karty spolu s Výzvou o jej aktivácii a Príručky pre jej držiteľa klientovi spoločnosťou
Home Credit Slovakia, a.s., v súlade s ustanoveniami hlavy 8 Úverových zmluvných podmienok v lehote
12 mesiacov odo dňa uzatvorenia tejto zmluvy. Ak spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s., na základe
posúdených údajov uvedených v tejto zmluve nezašle klientovi platobnú úverovú kartu spolu s ďalšími

predpísanými dokladmi v uvedenej lehote, márnym uplynutím tejto lehoty platnosť zmluvy o poskytnutí
revolvingového úveru zaniká uplynutím posledného dňa tejto lehoty“ je neprijateľná. Žalobcovi uložil
povinnosť zaplatiť žalovanej trovy konania 103,99 Eur k rukám právneho zástupcu žalovanej, do 3 dní
od jeho právoplatnosti. Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.V odôvodnení uviedol, že žalobca na základe zmluvy o úvere č. 3411137427 zo dňa 16.11.2004 poskytol
žalovanej úver 995,81 Eur na nákup tovaru - práčky (správne má byť uvedené na nákup vstavanej

rúry - poznámka odvolacieho súdu). Zaplatenie tohto úveru nebolo predmetom konania. Žalobca svoj
nárok odvíjal od ustanovení úverovej zmluvy, kde na rovnakej strane ako podpisy oboch zmluvných
strán je uvedené, že podpisom Úverovej zmluvy zároveň účastníci uzatvárajú aj zmluvu o poskytnutí
revolvingového úveru. Úverový rámec bol dohodnutý vo výške 995,81 Eur a dňa 04.04.2006 žalovaná
prvýkrát čerpala z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky. Zároveň dňa 24.11.2008

žalovaná požiadala o zmenu výšky úverového rámca, a to o navýšenie úverového rámca o 995,81
Eur, čím bolo žalovanej odsúhlasené navýšenie úverového rámca na 1 991,63 Eur. Podľa tvrdení
žalobcu, právny vzťah medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom mal vzniknúť práve
na základe uvedenej zmluvy o revolvingovom úvere, ktorá bola uzatvorená podpisom úverovej zmluvy,
podľa ktorej poskytol žalobca žalovanej revolvingový úver, ktorý čerpala prostredníctvom úverovej
karty. Podľa názoru súdu zmluvným ustanovením spotrebiteľovi, ktorý žiadal o poskytnutie úveru na

obstaranie kúpy tovaru bolo vnútené aj poskytnutie revolvingového úveru, o ktorý nežiadal a nemal
možnosť vylúčiť zmluvu o revolvingovom úvere. Žalovanej ako spotrebiteľovi bol vnútený produkt -
úver, o ktorý nežiadala a v čase žiadosti nemala o podmienkach poskytnutia úveru zodpovedajúce
informácie. Najmä zodpovedajúcim spôsobom na uzatvorenie zmluvy jej nebol predložený taký návrh,
ktorýbyobsahovalzákladnénáležitostizmluvyospotrebiteľskomúveresuvedenímvšetkýchpodmienok

poskytnutia úveru, pričom nemožno odhliadnuť od skutočnosti, že nemala ako vylúčiť uzatvorenie
zmluvy o revolvingovom úvere, poskytnutie úverového rámca, vydanie kreditnej karty. Súdom skúmaná
predtlačená zmluva kontextovo začlenená ako osobitné zmluvné ustanovenie v inej úverovej zmluve
neobsahovala podstatné náležitosti podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z., preto je zmluvné ustanovenie
- resp. zmluvná podmienka, ktorou automaticky podpisom zmluvy o spotrebiteľskom úvere na obstaranie

veci spotrebiteľ uzatvára súčasne aj zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru (ak chce získať úver
na kúpu tovaru a je donútený fakticky podpísať aj zmluvu o poskytnutie revolvingového úveru), je v
rozpore s ust. § 4 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľov. Poskytnutie spotrebiteľského
úveru je nepriamo viazané na obstaranie veci (úhradu kúpnej ceny) na uzatvorenie zmluvy o poskytnutie
revolvingového úveru. Uvedená zmluvná úprava spôsobuje následky, že pokiaľ by spotrebiteľ nechcel

žiadať o uzatvorenie zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru, nemohol by uzatvoriť zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, pretože predtlačené ustanovenie zmluvy, ktorou sa podpisom zmluvy o úver
automaticky uzatvára aj zmluva o poskytnutí revolvingového úveru, nie je možné vylúčiť. Nie je pritom
podstatné, či bude alebo nebude revolvingový úver poskytnutý, nakoľko poskytnutie závisí výslovne
od rozhodnutia veriteľa. Zároveň nie je ani podstatné, či aj dôjde k čerpaniu revolvingového úveru a

následnému vzniku povinnosti splácať úver a s tým spojené úroky a poplatky a viazanosť zmluvných
povinností spotrebiteľa na „prvé použitie karty“, pretože fakticky schválením „žiadosti“ a poskytnutím
úverovej alebo kreditnej karty je daný spotrebiteľovi k dispozícii úver (produkt, služba), o ktorý nežiadal.
Pritom spotrebiteľ aj pri malej nepozornosti ani nemusí mať vedomosť o tom, že o poskytnutie takéhoto
úveru žiada, nemá ani prehľad o podmienkach poskytovania následného revolvingového úveru, ktoré

vôbec nie sú totožné s podmienkami úveru, o ktorý bezprostredne klient žiada (okrem zvolenej
možnosti splácania) a môže sa o nich len domnievať. Preto ak aj takýto spotrebiteľ použije úverovú
alebo kreditnú kartu alebo začne čerpať úver iným spôsobom, nemá prehľad o jeho povinnostiach,
ktoré mu z takéhoto vzťahu môžu vyplynúť. Preto mal súd za to, že samotná formulácia zmluvnej
podmienky, ktorou sa v zmluve o poskytnutí jedného spotrebiteľského úveru vnúti aj poskytnutie iného

úveru, rôzneho alebo rovnakého druhu, nemá iné odôvodnenie ako snahu veriteľa zabezpečiť ďalšiu
jeho obchodnú činnosť vnútením produktu. Uvedené predstavuje výslovne zabezpečenie záujmov
veriteľa - poskytovateľa služieb využívajúc neznalosť spotrebiteľa o podmienkach produktu, ale hlavne
skutočnosť, že jednoduché poskytnutie ďalšieho úveru doručením kreditnej karty samo osebe nabáda
k jej použitiu, hoci možno konštatovať, že bez takéhoto vnútenia by klient - spotrebiteľ o takýto produkt

neprejavil záujem. Takéto konanie veriteľa je aj v rozpore s obchodnými zvyklosťami a zásadami
poctivého obchodného styku, nakoľko spotrebiteľovi bol vnútený produkt a tým, aj v prípade neskoršieho
záujmu o tento produkt je spotrebiteľ zbavený možnosti voľby medzi inými ponukami obdobných úverov
iných poskytovateľov. Z týchto dôvodov súd vyslovil neprijateľnosť zmluvnej podmienky (§ 153 ods. 4
O.s.p.).

Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že medzi účastníkmi konania nedošlo k uzatvoreniu platného právneho
úkonu - zmluvy o revolvingovom úvere, lebo na strane žalovanej neexistovala slobodná a vážna vôľa
uzavrieť zmluvu o revolvingovom úvere (§ 37 ods. 1, § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Súd zohľadnilnajmä to, že úverová zmluva je zmluvou, ktorá má čiastočne formulárovú podobu, údaje na nej sú
písané rôznym typom a veľkosťou písma. Medzi veľkosťou ustanovení týkajúcich sa úverovej zmluvy
(výška úveru, výška mesačných splátok, počet splátok, a pod.) a ustanovením obsahujúcim prejav vôle

žalobcu a žalovanej uzatvoriť zmluvu o revolvingovom úvere je podstatný veľkostný rozdiel. Ustanovenia
úverovej zmluvy sú dostatočne veľké pre potreby voľného čítania a sú prehľadne vypísané v tabuľkovej
forme.Ustanovenieobsahujúcedohoduouzatvorenízmluvyorevolvingovomúverejenapísanéhustým,
malým a ťažko čitateľným písmom. Preto zmluvu o revolvingovom úvere označil za „skrytú zmluvu“, čo
vyplývaajzokolností,zaktorýchdošlokpodpisulistiny,naktorejboliobeobsiahnuté.Listinu obsahujúcu

úverovúzmluvuakoajrevolvingovúzmluvužalovanápodpísala počasjednéhokontraktačnéhoprocesu,
ktorého účelom bolo medzi stranami uzavrieť úverovú zmluvu. Vôľa zo strany žalovanej smerovala
výlučne k uzavretiu úverovej zmluvy a nie aj zmluvy o revolvingovom úvere. Napokon súd poukázal
na to, že návrh úverovej zmluvy bol po formálnej aj obsahovej stránke vypracovaný výlučne žalobcom.
Boli do nej doplnené len údaje týkajúce sa žalovanej a len ustanovenia týkajúce sa samotnej výšky
úveru uvedené vo formulárovej časti zmluvy, avšak len čo sa týka úverovej zmluvy a nie zmluvy o

revolvingovom úvere. Ostatné ustanovenia a klauzuly na listine boli vyhotovené žalobcom vopred bez
toho, aby žalovaná ich znenie mohla akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť. Žalovaná nielenže nemohla
ovplyvniť znenie revolvingovej zmluvy, ale ani to, či sa takéto ustanovenie na listine vôbec má nachádzať
alebo nie. Súd teda uzavrel, že k platnému uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom úvere nedošlo.
Vzhľadom k tomu, že žalovaná reálne dostala od žalobcu finančné prostriedky vo výške 3 814,26 Eur, je

povinnátaktoposkytnutéplnenievzmysleust.§451ods.1,2a§457Občianskehozákonníkavrátiť,aby
na jej strane nevzniklo bezdôvodné obohatenie. Keďže v konaní bolo preukázané, že reálne zaplatila -
vrátila žalobcovi sumu 3 015,61 Eur, súd žalobcovi priznal z titulu bezdôvodného obohatenia 798,65 Eur
a vo zvyšku žalobu zamietol. Vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu žalovanej súd povolil žalovanej
splátky dlžnej sumy v mesačných splátkach po 50 Eur, pod stratou výhody splátok pri vynechaní čo i len

jednej splátky, a to počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.

Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§142ods.2O.s.p.,tak,žepomerneúspešnejšejžalovanejpriznal
náhradu trov právneho zastúpenia 103,94 Eur. O trovách vedľajšieho účastníka rozhodol súd tak, že mu
náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku, a to konkrétne proti výrokom o určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o
zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania účastníkov podal v zákonom stanovenej
lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť v rozsahu zrušenia
na ďalšie konanie, alternatívne požadoval rozhodnutie zmeniť tak, aby žalobe žalobcu bolo v celom

rozsahu vyhovené. Uplatnil si trovy odvolacieho konania, ktoré špecifikoval. Ako dôvod uviedol, že
účastníci dňa 16.11.2004 uzatvorili úverovú zmluvu a súčasne na rovnakej strane, kde sú umiestnené
podpisy zmluvných strán aj zmluvu o revolvingovom úvere. Zmluva je celistvá, bola uzavretá v písomnej
forme na jednej listine, určitým, slobodným a vážnym prejavom vôle žalovanej. Svoju vôľu byť viazaný
touto zmluvou a jej súčasťami potvrdila žalovaná podpisom priamo na prednej strane zmluvy. Podstatné

náležitosti vyplývajú v zrozumiteľnom znení buď priamo zo zmluvy alebo z úverových zmluvných
podmienok. Pokiaľ ide o uzavretie zmluvy na vopred pripravenom tlačive, formulárový typ zmluvy je v
tomto prípade úplne bežnou obchodnou zvyklosťou a žiadny zákon použitie formulárového typu zmlúv,
ktorý rešpektuje ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, nevylučuje. Pre tento typ zmluvy je typické, že
druhá strana, v tomto prípade spotrebiteľ, nemá v kompetencii upravovať takéto návrhy zmlúv, prípadne

len čiastočne, ale je stále na jeho vôli, či zmluvu uzavrie alebo nie. Ak je formulárový typ zmluvy v
súlade s ustanoveniami právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, nič nebráni tomu, aby úverové
zmluvy boli uzavreté aj formou typovej formulárovej zmluvy. Žiadny zákon nezakazuje uzavrieť viac
úverových zmlúv na jednej listine. Z uvedených dôvodov je záver o nedostatku písomnej formy zmluvy
o revolvingovom úvere nesprávny. Rovnako je nesprávny záver, podľa ktorého zmluva o revolvingovom

úvere neobsahuje náležitosti podľa ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom
v čase uzatvorenia zmluvy. Zmluva o revolvingovom úvere všetky zákonom stanovené náležitosti
spĺňa. V čase uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere počet splátok nemôže byť známy. Navyše
zmluva o revolvingovom úvere sa stáva platnou podpisom zmluvy, ale účinnou až okamihom prvého
čerpania finančných prostriedkov prostredníctvom úverovej karty, a to po jej riadnej a včasnej aktivácii.

Uzatvorením zmluvy o revolvingovom úvere tak žiadne povinnosti žalovanej priamo z tejto zmluvy
nevznikli. K vzniku povinnosti žalovanej splatiť úver došlo až po prvom čerpaní finančných prostriedkov z
úverovej karty po jej riadnej a včasnej aktivácii. Pokiaľ ide o určenie zmluvnej podmienky za neprijateľnú,
žalobca uviedol, že zo strany súdu išlo o nepredvídateľné rozhodnutie (ktorým žalobcovi faktickyodňal možnosť konať pred súdom), keďže mu neoznámil vopred svoj zámer postupovať ex officio,
viesť dokazovanie aj týmto smerom a neumožnil tak účastníkom vyjadriť sa k možnému posúdeniu
neprijateľnosti zmluvných podmienok. Objektívne tak došlo k prekvapivému rozhodnutiu súdu.

Žalovaná ani vedľajší účastník sa k doručenému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.

Krajský súd v Prešove ako súd odvolací vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.)
preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust.

§ 212 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. s nariadením termínu
verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu postupom podľa § 156
ods. 3 O.s.p. dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutej časti t.j. vo výrokoch o určení zmluvnej podmienky za neprijateľnú, o zamietnutí žaloby v
prevyšujúcej časti a o trovách konania potvrdil v súlade s § 219 ods. 1 O.s.p..

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal
dokazovanie v potrebnom rozsahu, dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 132 a nasl. O.s.p., dospel k
správnym skutkovým aj právnym záverom, s ktorými sa stotožnil. Na doplnenie odvolací súd uvádza
nasledovné:

Odvolací súd nemá žiadne pochybnosti o tom, že zmluva, ktorú uzatvorili účastníci konania dňa
16.11.2004 (na čl. 8 spisu) je zmluvou spotrebiteľskou uzatvorenou v podobe štandardnej formulárovej
zmluvy, pre ktorú je typické to, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a že spotrebiteľ spravidla jej obsah
nemení vzhľadom na formulárovú predtlač. Spotrebiteľ teda buď príjme zmluvu, ktorú dodávateľ dopredu
pripravilapredformulovalzvyčajnevosvojprospech,alebozmluvnývzťahnevznikne.Vtakomtoprípade

jespotrebiteľ-žalovanáslabšouzmluvnoustranou,atozhľadiskainformovanostiivyjednávacejpozície.
Podľa obsahu úverovej zmluvy, mal úver poskytnutý žalovanej slúžiť na nákup presne označeného
tovaru - vstavanej rúry HC 00EF4 INOX zn. Ardo. Je teda zrejmé, že úmyslom žalovanej bolo získanie
úveru na nákup spotrebného tovaru. Inú vôľu žalovaná v čase uzatvorenia zmluvy nemala, a teda nebolo
jej cieľom uzatvoriť i ďalšiu zmluvu o revolvingovom úvere. Dôkazom toho je i skutočnosť, že k aktivácii

karty potrebnej k účinnosti zmluvy o revolvingovom úvere a prvému výberu z bankomatu došlo až dňa
04.04.2006, teda približne rok a pol od uzatvorenia úverovej zmluvy.

Podmienkou platnosti právneho úkonu podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka je to, aby právny
úkon sa urobil slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. V opačnom prípade je právny úkon neplatný.

Právny úkon je v ustanovení § 34 Občianskeho zákonníka definovaný ako prejav vôle smerujúci najmä
k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom
spájajú. Základným predpokladom vzniku právneho úkonu je existencia vôle. Bez vôle preto niet ani
právneho úkonu.

Z predloženej zmluvy je možné ustáliť, že účastníci konania uzatvorili individuálne špecifikovanú zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver na nákup tovaru. Touto
zmluvou však v ďalšom žalobca vopred vnútil žalovanej aj iný úkon než iba ten, ktorý bol v danom
okamihu vo sfére jej záujmu, a to získanie úveru na nákup tovaru. Ako vyplýva z predtlače úverovej

zmluvy žalovaná súčasne jedným a tým istým podpisom na zmluve sa podpísala aj pod tú časť
predtlače listiny, ktorá sa týka absolútne iného právneho vzťahu, pričom tento mal vzniknúť až v
budúcnosti. Teda, ak chcela žalovaná získať úver na zakúpenie tovaru, čo bolo primárne jej pohnútkou
k vstupu do právneho vzťahu so žalobcom, nemala na výber a musela podpísať predloženú predtlač
listiny obsahujúcu v sebe tiež náležitosti iného právneho úkonu. Tieto skutkové zistenia vyplývajú aj z

odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu. V tomto prípade sa tak dá usudzovať na nedostatok
vôle konajúcej osoby - spotrebiteľa vstúpiť do iného zmluvného vzťahu so žalobcom, ako bol primárne
vo sfére jeho záujmu. Uvedené sa nepochybne týka i vôle spotrebiteľa byť viazaný hlavou 8, 9, 10
a 11 úverových podmienok vzťahujúcich sa na revolvingový úver, nakoľko podpisom úverovej zmluvy
žalovaná prehlásila, že sa oboznámila s úverovými podmienkami a súhlasí s nimi bez výhrady. Keďže

úverová zmluva sa netýka prípadného poskytnutia revolvingového úveru, spotrebiteľ zaiste nemá vôľu
a v praxi ani čas oboznamovať sa s hlavami 8, 9, 10 a 11 úverových podmienok týkajúcich sa práve
revolvingového úveru a úverovej karty.V čase uzatvorenia úverovej zmluvy žalovaná inú vôľu než tú, ktorá smerovala k získaniu úveru na nákup
konkrétneho spotrebného tovaru nemala. Nedostatok vôle žalovanej uzatvoriť zmluvu o revolvingovom
úvere spôsobuje teda absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu podľa ustanovenia § 37 ods. 1

Občianskeho zákonníka. Následne po takto neplatne uzatvorenom právnom úkone medzi účastníkmi
až do doby aktivácie karty nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom úvere v písomnej forme.
Takáto písomná forma bola podmienkou platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 1 zákona
č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy), a to aj vtedy, ak spotrebiteľovi bol
poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať. Medzi účastníkmi tak nedošlo k uzavretiu

zmluvy v zákonom predpísanej forme, čo je dôvodom spôsobujúcim neplatnosť právneho úkonu podľa
ustanovenia § 46 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o účinnosť zmluvy o revolvingovom úvere táto
mohla nastať aktiváciou úverovej karty len v prípade platne uzatvorenej zmluvy. Ak účastníci zmluvu
platne neuzatvorili, žalobcom uplatnený nárok na vrátenie ním poskytnutých finančných prostriedkov
mohol byť posúdený len ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ustanovenia § 451 a
nasl. Občianskeho zákonníka.

Okrem toho konanie žalobcu pri uzatváraní zmluvy o revolvingovom úvere má navyše znaky nekalosti,
čo nie je v súlade so zásadou dobrých mravov uplatňovanou v spoločnosti.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Na kategóriu dobrých mravov treba osobitný dôraz klásť pri spotrebiteľských zmluvách. Pojem dobré
mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému

vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však
možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v
ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v
podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť
namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti dobrým mravom.

Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi bol obsiahnutý i v zákone č. 634/1992 Zb. o ochrane
spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy. Podľa ustanovenia § 6 ods. 3
tohto právneho prepisu predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s
dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami,

a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji
výrobku a poskytovaní služby, môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní
dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka,
výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Úverová zmluva vypracovaná žalobcom a predložená žalovanej na podpis vzbudzuje zdanie, ako keby
jej obsahom bol len jeden právny úkon. Je to evidentné hneď z jej označenia. Až úplne na konci
pretlačeného formulára úverovej zmluvy je na 8 riadkoch drobným písmenom spomenutá ďalšia zmluva,
a to zmluva o revolvingovom úvere. V prípade dvoch alebo viacerých úverov obsiahnutých v jednej
listine, by preto malo byť bežnou praxou a zvyklosťou bankových alebo nebankových subjektov túto

pluralitu úverov zvýrazniť. Žalobca túto pluralitu poskytnutých úverov vôbec nezvýraznil, ale naopak
vyvolal dojem, ako keby žalovanej mal byť poskytnutý iba úver jeden. Takéto konanie žalobcu bežnej
praxi a zvyklostiam odporuje a preto je v rozpore s dobrými mravmi. Konanie priečiace sa dobrým
mravom je preto dôvodom neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku týkajúcu sa odňatia možnosti konať uplatnenú žalobcom z dôvodu, že
nemal možnosť sa vyjadriť k posúdeniu zmluvnej podmienky ako neprijateľnej, odvolací súd uvádza,
že táto nie je dôvodná, a to hneď z viacerých dôvodov. Občiansky súdny poriadok a ani iný právny
predpis neustanovujepovinnosťsúduinformovaťúčastníkakonaniaotom,žemienizmluvnúpodmienku
posudzovať ako neprijateľnú. Podľa § 153 ods. 3 O.s.p., súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu

zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských
zmluvách dodávateľom je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto
zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve. Z uvedeného naopak vyplýva, že
súd ex offo môže rozhodnúť o neprijateľnosti takejto podmienky. Rovnako nie je pravdivé tvrdenie,že žalobca nemal vedomosť o možnosti posúdenia zmluvnej podmienky za neprijateľnú, keďže súd
už vo viacerých rozhodnutiach judikoval neprijateľnosť takejto, resp. obdobnej zmluvnej podmienky
s podobným obsahom (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co 20/2014, ktorým bol

potvrdený rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. 12C 261/2013, rozsudok Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 7Co 132/2014, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. 6C
139/2013, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 8Co 8/2014, ktorým bol potvrdený rozsudok
Okresného súdu Humenné sp. zn. 11C 183/2013). V zmysle ust. § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka,
ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých

prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo
vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa
používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými
spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd
uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné

zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Z citovaného ustanovenia teda
dokonca vyplýva, že žalobca má povinnosť zdržať sa používania zmluvnej podmienky, ktorá už bola
vyhlásená za neprijateľnú. Napokon je potrebné uviesť, že na čl. 31 spisu sa nachádza podanie
žalobcu zo dňa 26.07.2013, v ktorom sa okrem iného vyjadruje k odporu žalovanej, v ktorom namietala
neprijateľnosť zmluvných podmienok. Tvrdenie žalovaného o odňatí možnosti konať pred súdom nebolo

dôvodné.

S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 219 ods. 1, 2
O. s. p. rozsudok vo výroku určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky, vo výroku o zamietnutí žaloby v

prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p.. Úspešnej žalovanej ani vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej v odvolacom konaní trovy
konania nevznikli a žalobca ako neúspešný účastník nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania,

preto súd náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.