Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 25, 2015

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 7C/276/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714212336
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Radačovský

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2015:8714212336.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred samosudcom JUDr. Miroslavom Radačovským, v právnej veci

navrhovateľa: G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. K., A. XXXX/XXX, zastúpený: Advokátska kancelária
B.. U. O., s. r. o., so sídlom O. K., Ž. XX/XX, proti žalovanému: M. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. E.,
G. A. XXX, o určenie výživného takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľky sumou 250 eur mesačne, ktoré je povinný platiť
každého 15-teho dňa toho ktorého mesiaca k rukám navrhovateľky počnúc právoplatnosťou rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd konanie zastavuje.

O trovách konania súd rozhodne osobitným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom zo dňa 30.10.2014, ktorý bol súdu doručený 3.11.2014 domáhala sa, aby súd
rozsudkom rozhodol tak, že odporca je povinný prispievať na jej výživu odo dňa právoplatnosti rozsudku
sumou 400 eur mesačne, ktorá je splatná navrhovateľke vždy do 15.dňa v mesiaci vopred, žiadala tiež
priznal náhradu trov konania.
Svoj návrh odôvodnila tým, že odporca je jej otec, manželstvo jej rodičov bolo rozvedené v roku 2005 a
vtedy ako maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matke. S matkou žije v spoločnej domácnosti

v O. K..
Od 1.9.2014 študuje v dennej forme v študijnom programe „Personálna práca v priemyselnom podniku“
na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave - Materiálovo technologická fakulta v Trnave. Je
študentkou O. ročníka a výučbové stredisko pre prvý ročník je v Dubnici nad Váhom. Do školy dochádza
z O. K. denne.
Uviedla teda, že sa pripravuje na budúce povolanie a jej študijné výdavky predstavujú minimálne 100
eur na týždeň. V tejto sume sú zahrnuté náklady na cestovné, stravu a základné školské potreby, pričom

k štúdiu potrebuje aj osobný počítač, tlačiareň, mobilný telefón s prístupom na internet a pod. Okrem
toho potrebuje prostriedky na svoje bežné potreby, stravovanie, obliekanie, hygienu, kozmetiku, kultúrne
vyžitie a pod. Za takejto situácie svoje mesačné náklady odhaduje na celkovú sumu 800 eur mesačne.
Matka, u ktorej býva sa o ňu stará a dosahuje príjem približne 1 300 eur mesačne. Naposledy bolo
výživné v jej prospech určené rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici 10P/86/2009, keď
bola ešte maloletá, v zmysle ktorého bola odporcovi uložená povinnosť prispievať jej sumou 150 eur
mesačne.

Vzhľadom na zmeny pomerov, keď v súčasnosti je študentkou vysokej školy žiadala, aby súd určil
odporcovi vyživovaciu povinnosť vo výške 400 eur mesačne.Na pojednávaní konanom dňa 18.5.2015 prostredníctvom svojho právneho zástupcu doplnila svoj návrh
s tým, že žiadala výživné priznať od podania návrhu, t.j. 3.11.2014, pričom za takejto situácie žiadala
zaplatiť aj zaostalé výživné za obdobie od novembra 2014 do rozhodnutia súdu vo výške 1050 eur.

Na pojednávaní konanom dňa 25.5.2015 navrhovateľka zobrala návrh na určenie výživného v sume
400 eur mesačne čiastočne späť a žiadala, aby súd rozhodol tak, že odporca je povinný prispievať jej
sumou 250 eur mesačne. Taktiež na tom istom pojednávaní zobrala návrh späť pokiaľ sa týka zaostalého
výživnéhoažiadala,abysúdzaviazalodporcuprispievaťjejsumou250eurmesačnepočnúcvyhlásením
rozsudku.

Odporca, otec navrhovateľky uviedol, že nebráni sa a nikdy sa nebránil prispievať svojej dcére výživným,
a to v takej výške aká bude potrebná v súvislosti s jej štúdiom, ako aj s inými potrebami. Tvrdil, že ako
otec nevie sa stotožniť s tým, že plnoletá dcéra podala návrh na určenie výživného cestou súdu, pretože
on by sa s ňou bol dohodol, a to, že ho žaluje vlastná dcéra je pre neho citovo neakceptovateľné. Vyslovil
názor, že na podanie návrhu na súd bola dcéra „navedená“ matkou, a preto podľa jeho subjektívneho
presvedčenia nekonala z vlastnej vôle, a preto s podaným návrhom nesúhlasí a žiada návrh zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, a to rozsudku Okresného súdu v Považskej
Bystrici, č.k. 10P/86/2009 zo dňa 9.12.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k.
19CoP/21/2010 zo dňa 25.3.2010, výpisom z obchodného registra spoločnosti E., s. r. o., výpisom
zo živnostenského registra odporcu M. C., potvrdením o štúdiu na Slovenskej technickej univerzite v
Bratislave, daňového priznania odporcu potvrdzujúceho jeho príjem, výsluchom svedkyne T. C., matky

navrhovateľky a výsluchom svedkyne sestry odporcu, pričom súd zistil nasledujúci skutkový a právny
stav.
Rodičia navrhovateľky boli rozvedení v roku 2005 a vtedy maloletá navrhovateľka bola zverená do
výchovy a opatery matky s tým, že naposledy bolo na ňu určené výživné rozsudkom Okresného súdu
v Považskej Bystrici č.k. 10P/86/2009 zo dňa 9.12.2009, a to sumou 150 eur mesačne s povinnosťou

túto sumu platiť od 1.2.2009.
Bolo nesporne preukázané, že navrhovateľka začala študovať na Slovenskej technickej univerzite v
Bratislave, Materiálovo technická fakulta so sídlom v Trnave, a to počnúc dňom 1.9.2014 formou
denného štúdia.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Nebolo sporné medzi účastníkmi konania to, že navrhovateľka študuje, nie je schopná sama sa živiť,
a že jej výživné patrí. Nebolo sporné medzi účastníkmi konania, t.j. navrhovateľkou a odporcom to, že
výživné vo výške 250 eur, ktorú požadovala navrhovateľka je potrebné na to, aby ako študentka vysokej
školy, mladá žena bola schopná uhrádzať si výdavky potrebné na štúdium, ako aj výdavky osobné.

Odporca nenamietal ani tú skutočnosť, žeby nebol schopný takto požadované výživné platiť. Korektne
sa k veci vyjadril, že jediným problémom v tomto spore je tá skutočnosť, že mu je ľúto, že navrhovateľka
požaduje výživné návrhom na súd, pretože k nej má dobrý vzťah a o výživnom sa mohli spolu dohodnúť.
Súd opakovane vyzval navrhovateľku, aby sa vyjadrila, či trvá na podanom návrhu a táto na podanom
návrhu zotrvala, avšak ho korigovala v tom zmysle, že zobrala návrh späť pokiaľ sa týka sumy 400 eur

a požadovala určiť výživné vo výške 250 eur, ako aj zobrala návrh späť v tej časti, kde žiadala priznať
výživné počnúc dňom podania návrhu, teda novembrom 2014.
Za takejto dôkaznej situácie potom spor medzi účastníkmi konania ohľadom platenia sumy vo výške 250
eur mesačne nebol a nebol spor ani ohľadom času od kedy takéto výživné má odporca platiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Aplikujúc vyššie citované na konkrétny prípad súd dospel k záveru, že potreby mladej ženy ako

vysokoškoláčky sú adekvátne požadovanému výživnému za situácie, že aj matka navrhovateľky
osobnou starostlivosťou a finančne sa na jej výžive podieľa.
Aj napriek príjmu odporcu vo výške 615 eur mesačne súd konštatuje, že ide o mladého muža v aktívnom
veku, ktorý má dobrý vzťah k svojej dcére a s určitosťou je v jeho možnostiach a schopnostiach žalovanú
sumuvovýške250eurmesačneplatiť.Súdpretorozhodoltak,akojeuvedenévovýrokutohtorozsudku.

Podľa § 96 ods. 1 OSP, navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo
celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie
v tejto časti zastaví.Podľa § 96 ods. 2 OSP, súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí, v takomto prípade súd po právoplatnosti....
Navrhovateľka podaným návrhom požadovala vydať rozsudok, ktorým by súd zaviazal odporcu

prispievať jej sumou 400 eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku. Neskôr prostredníctvom
svojho právneho zástupcu upravila návrh tak, že požadovala zaviazať odporcu k plateniu sumy 400 eur
mesačne počnúc dňom podania návrhu, teda 3.11.2014, pričom požadovala aj uhradiť zaostalé výživné
spolu vo výške 1050 eur.
Navrhovateľka v časti zaplatenia zaostalého výživného v sume 1050 eur zobrala návrh späť a taktiež

zobrala návrh späť v časti určenia platenia výživného, súd preto konanie zastavil v tejto časti tak, ako
je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42, ods. 3/ Občianskeho súdneho poriadku
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje na nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že po :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221, ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a Občianskeho súdneho poriadku)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený

podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo výkon exekúcie podľa osobitného zákona : ak ide o
rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.