Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, May 22, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/457/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213210845
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7213210845.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek

senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľa E. V. nar.
X.XX.XXXX bývajúceho na P. ul. č. XX v T. t.č. vo výkone väzby v Z. a Z. J. J. zastúpeného advokátom
JUDr. Petrom Pandym so sídlom Advokátskej kancelárie na Ul. L. Kossutha č. 99 v Kráľovskom Chlmci
protiodporkyniT.V.rodenejG.nar.XX.X.XXXXbývajúcejnaP.ul.č.XXvT.zaúčastimaloletýchdetíV.T.
nar. X.X.XXXX a K. nar. X.X.XXXX zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny v Košiciach v konaní o rozvode manželstva a o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletým deťom o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 8.8.2014 č.k.

23P/94/2013-285 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľa a odporkyne uzavreté
28.12.1996 zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Košice - Juh, vo zväzku č. 8, ročník
1996, na strane č. 316, pod poradovým číslom 328. Maloleté deti V. zveril na čas po rozvode do
osobnej starostlivosti odporkyne a navrhovateľa zaviazal prispievať na ich výživu po 35 eur mesačne od
právoplatnostirozsudkudobudúcna,ktoréjepovinnýplatiťvždydo15.dňavmesiacidopreduodporkyni.
O trovách účastníkov rozhodol tak, že žiaden z nich nemá právo na ich náhradu.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa s návrhom, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedla, že konajúci
súd nedostatočne zistil skutkový stav, nesprávne vec právne posúdil a svojím postupom jej odňal
možnosť konať pred súdom. Zdôraznila, že jej nebolo umožnené vyjadriť sa k návrhu na rozvod
manželstva, pretože konajúci súd pri vytyčovaní termínov pojednávania opakovane neprihliadol na
jej ospravedlnenie. Na základe týchto skutočností dospela k záveru, že súd prvého stupňa porušil
základné zásady občianskeho súdneho procesu. Zdôraznila, že s rozvodom manželstva nesúhlasí,
pretože podľa jej názoru vzťahy medzi ňou a navrhovateľom nie sú trvalo rozvrátené a podaný návrh je

len výsledkom zlého psychického stavu navrhovateľa, ktorý je vo výkone väzby a hrozí mu trest odňatia
slobody na doživotie. V závere odvolania uviedla, že napriek skutočnosti, že tolerovala navrhovateľove
mimomanželské známosti má stále záujem manželstvo obnoviť.

Navrhovateľ sa k odvolaniu odporkyne nevyjadril.Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa
odseku 2 cit. zák. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia stotožňuje, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa §
212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156
ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa
správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo
za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého
rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa
vysporiadal s námietkami odporkyne uplatnenými v odvolaní, už v napadnutom rozsudku a odporkyňa
ani v priebehu odvolacieho konania neuviedla žiadne skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo

veci. Odvolací súd po zohľadnení všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho
konania dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že manželstvo účastníkov
konania nemôže a ani neplní svoj účel vzhľadom na rozvrat manželských vzťahov, ktorý je vážny a trvalý,
bez možnosti obnovenia jeho základných funkcií a so zreteľom na jednoznačný postoj navrhovateľa ani
nemožno očakávať, že manželské spolužitie obnovia. Vzájomné vzťahy manželov, ktoré sa vytvárali

počas ich dlhodobého spolužitia boli nepochybne zložité a rešpektovanie práv a plnenia povinností z
nich vyplývajúcich, ako aj ich správanie súviselo s mnohými okolnosťami, ktoré mali svoj pôvod nielen
vo vzájomnom vzťahu manželov, ale boli závislé aj na skutočnostiach existujúcich mimo ich manželstva.
Rozvrat manželstva ako objektívny stav vzájomných vzťahov medzi manželmi je výsledkom mnohých
rôznych príčin, ktoré sa navzájom ovplyvňovali a znásobovali. Z návrhu a písomného vyjadrenia

navrhovateľa jednoznačne vyplýva, že majú medzi sebou dlhoročné nezhody, ktoré sa prejavili ich
odcudzením po všetkých stránkach manželského spolužitia, navrhovateľ stratil úctu a citovú náklonnosť
k odporkyni, preto došlo k znemožneniu plnenia účelu manželstva ak vylúčeniu akejkoľvek perspektívy
v obnovení ich harmonického spolužitia. Neopomenuteľných dôkazom formálneho trvania manželského
zväzku je aj tá skutočnosť, že navrhovateľ je od 14.10.2012 väzobne stíhaný za obzvlášť závažný

zločin vraždy spáchaný formou spolupáchateľstva a manželia nežili v spoločnej domácnosti už pred
jeho vzatím do väzby, okrem iných dôvodov aj pre početné mimomanželské známosti. Aj keď je v §
100 ods. 2 O.s.p. vyjadrený záujem celej spoločnosti na zachovaní rodiny založenej manželstvom ako
miesta vzniku života a formovania osobnosti a charakteru človeka a osvojovania si základných životných
hodnôt, čomu má napomáhať aj súd pri rozhodovaní o rozvode, v tomto prípade nebolo možné trvať

na zachovaní manželstva, pretože dlhodobo neplní ani jednu zo svojich základných funkcií a nie je
možné očakávať zlepšenie vzájomných vzťahov účastníkov konania len na základe zamietnutia návrhu
narozvodmanželstva.Vzhľadomnaskutočnosť,ženavrhovateľjeväzobnestíhanýzaobzvlášťzávažný
zločin, odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorým zveril maloleté deti do
starostlivosti odporkyne a určil výživné. K odvolacím námietkam odporkyne dodáva, že je jej právom a

nie povinnosťou vyjadriť sa k podanému návrhu, a v prípade, ak tak neurobí, je konajúci súd povinný
jej rozhodnutie rešpektovať. Zdôrazňuje, že výpoveď účastníkov konania je jedným z dôkazov podľa
ust. § 125 O.s.p. a v prípade, že konajúci súd dospeje k záveru, že dostatočne zistil skutkový stav
a vykonaným dokazovaním boli preukázané všetky relevantné skutočnosti, môže od vykonania tohto
dôkazu upustiť. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa dostatočne zohľadnil zdravotný stav

odporkyne a objektívne skutočnosti, ktoré jej bránili v účasti na pojednávaniach, na základe ktorých
viac ako sedemkrát pojednávanie odročil, aby jej umožnil vo veci vypovedať. V tejto súvislosti dodáva,
že odporkyňa sa na vytýčené pojednávania ani raz nedostavila a nepredložila ani písomné vyjadrenie
k predmetu konania, nota bene jej tvrdenia neobstoja aj z toho dôvodu, že v čase kedy sa mohla
riadne dostaviť na vytýčené pojednávanie podala námietku zaujatosti, ktorá bola nadriadeným súdom

zamietnutá a vec bola vrátená konajúcemu súdu, čím spôsobila ďalšie odročenie pojednávania a
nedostavila sa ani na ďalší vytýčený termín, z dôvodu nedodržania dostatočnej lehoty na prípravu na
pojednávanie, napriek tomu, že pojednávanie bolo vo veci už viackrát odročené, o podanom návrhu
a jeho obsahu vedela dlhšiu dobu, preto sa aj napriek nedodržaniu primeranej lehoty mohla k návrhuaspoň písomne vyjadriť. Odvolací súd poukazuje na zásadu rýchlosti a hospodárnosti súdneho konania
a zdôrazňuje, že konajúci súd je povinný konať tak, aby vo veci rozhodol čo najskôr, preto nie je jeho
povinnosťou odročiť pojednávanie len z toho dôvodu, že účastník konania sa napriek dostatočnému

priestoruačasukpodanémunávrhunevyjadril,pričomvykonanýmdokazovanímbolipreukázanévšetky
významné skutočnosti pre rozhodnutie vo veci samej. Na základe týchto skutočností dospel odvolací súd
k záveru, že súd prvého stupňa neodňal odporkyni procesné práva, riadne zistil skutkový stav a správne
vo veci rozhodol, preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa ust.
§ 219 ods. 1 O.s.p. a podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie

správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie
dôvody.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 ( § 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.