Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 19, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/820/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112210642
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3112210642.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek JUDr.
Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci navrhovateľky: R. B., narodená XX.XX.XXXX,
bytom R. č. XX, proti odporcom: 1. D. U., narodená XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, A., 2. G. R.,
narodená XX.XX.XXXX, bytom R. č. XX, 3. P. F., narodený XX.XX.XXXX, bytom R. č. XX, t. č. B. XX,
Q., odporcovia v 2. a 3. rade zastúpení advokátom JUDr. Karolom Vlasákom, so sídlom Jilemnického
2, Trenčín, o zákaz prejazdu motorových vozidiel a iné, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín zo dňa 10. júna 2014, č. k. 27C/89/2012-93, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť odporcom 2/, 3/ náhradu trov odvolacieho konania
za právne služby advokáta vo výške 151,58 eur, zástupcovi odporcov 2/, 3/ JUDr. Karolovi Vlasákovi,
advokátovi, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa proti odporcom domáhala, aby im súd zakázal
parkovať a prechádzať motorovými vozidlami cez pozemok parc. č. 63 s výmerou XXX m2 zastavané
plochy a nádvoria, zapísaný na LV č. XXXX k. ú. R., obec R., okres A. a uložil im povinnosť zaplatiť
jej náhradu za neoprávnené užívanie pozemku od roku 2006, každý 500 eur. Rozsudok odôvodnil
skutkovým stavom, ktorý vyplynul z výsledkov dokazovania, podľa ktorého navrhovateľka a odporca
v 3. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, pozemku parc. č. 63 s výmerou XXX m2
zastavané plochy a nádvoria, navrhovateľka v podiele 76/112-in a odporca v 3. rade v podiele 36/112-
in. Navrhovateľka nadobudla svoj podiel kúpnou zmluvou - č. vkladu V 1982/06 v spojení s uznesením
Okresného súdu Trenčín sp. zn. 12C/185/2011- zapísanou do katastra záznamom Z 1341/12 a v spojení
s rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 18C/74/2009-80, zapísaným do katastra záznamom Z
5280/13. Odporca v 3. rade je zapísaný ako spoluvlastník na základe záznamu Z 3122/11, osvedčenie
o dedičstve 17D/68/2011 a rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 18C/74/2009 - vz 110/11 v spojení
so záznamom Z 310/14 - osvedčenie o dedičstve 16D/77/2011 - vz. 17/14. Navrhovateľka preukázala,
že je podielovou spoluvlastníčkou pozemku, parc. č. 63 s výmerou 636 m2 zastavané plochy a
nádvoria v k. ú. R., čo je základnou podmienkou úspechu všetkých žalôb vo vlastníckych veciach,
je teda aktívne legitimovanou na podanie tzv. zapieracej žaloby podľa § 126 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Navrhovateľka sa domáhala proti odporcom , aby im súd zakázal parkovať a prechádzať
motorovými vozidlami cez predmetný pozemok. Tvrdila, že odporcovia neoprávnene zasahujú do jej
vlastníckeho práva. Pokiaľ ide o odporkyne 1/,2/, navrhovateľka v tomto smere neuniesla bremeno
tvrdenia a s tým spojené dôkazné bremeno a netvrdila a ani nepreukázala, kedy a akými motorovými
vozidlami odporkýň 1/,2/ došlo k neoprávnenému zásahu do jej vlastníckeho práva takýmto spôsobom,
resp. že by existovala hrozba takého rušenia. Odporkyne neboli účastníčkami priestupkových konaní

ani správnych konaní, vykonaných Obcou R. v súvislosti s konfliktami navrhovateľky s odporcom 3/.
Odporkyňa 2/ pritom ani nie je vlastníčkou motorového vozidla, trvale žije v Českej republike a v obci R.
bola za posledný rok asi 2-krát. Čo sa týka odporcu 3/ ktorý je tiež spoluvlastníkom sporného pozemku,
tento môže podľa § 123 v spojení s § 124 Občianskeho zákonníka pozemok držať, užívať, požívať
jeho plody a úžitky a nakladať s ním, pričom je obmedzovaný iba výškou svojho spoluvlastníckeho
podielu. Spoluvlastnícky podiel však neznamená, že vlastnícke právo spoluvlastníka sa vzťahuje na
určitú časť nehnuteľnosti, ktorá je v spoluvlastníctve, ale je iba číselným vyjadrením právneho postavenia
spoluvlastníka k ostatným spoluvlastníkom a znamená mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na
právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci, na užívaní spoločnej veci
a podobne (R 19/1967). Navrhovateľka pritom v konaní netvrdila, ani nepreukázala, že by odporca 3/
užíval nehnuteľnosť nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. V takom prípade by právny základ jej
nároku vyplýval z § 137 ods. 1 Obč. zák. Predpokladom úspešného uplatnenia tohto nároku je užívanie
veci druhým spoluvlastníkom nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu, pričom neužívanie veci
spoluvlastníkom (resp. obmedzenie užívania) musí byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom
nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu. Len v takom prípade sa druhý spoluvlastník podieľa na
prisvojení si úžitkovej hodnoty vo väčšej miere, než patrí jeho podielu. Žiaden zo spoluvlastníkov pritom
nesmie svoje práva na úkor iného spoluvlastníka zneužívať ani sa na jeho úkor obohacovať. Je síce
nesporné, že v minulosti ( v roku 2008 až 2010) dochádzalo medzi navrhovateľkou a odporcom 3/
ku konfliktom súvisiacim s užívaním sporného pozemku, ktoré boli riešené aj v priestupkovom konaní,
ktoré však boli ukončené tak, že vec bola odložená s odôvodnením, že nejde o priestupok. Konflikty
ale súviseli s tým, že navrhovateľka užívala sporný pozemok ako výlučný vlastník (odporca 3/ cez
pozemok prechádzal, vysadil bránu, ktorú na pozemok osadila navrhovateľka a pod.), pričom až
rozhodnutím súdu č.k. 18C/74/2009-80 zo dňa 06.10.2010 bolo určené, že parcela č. 63 patrí do
dedičstva po zomrelom Alojzovi Valkovi, zomr. 13.01.1975, v podiele 15/112-in a do dedičstva po
zomrelej W. F., zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom R. XX, v podiele 21/112-in. Na základe dedičských
konaní po uvedených osobách sa stal spoluvlastníkom pozemku aj odporca 3/, a to s účinkami ku dňu
smrti poručiteľov. Napríklad priestupkové konanie, vedené na OO PZ Trenčín pod č.p. ORP-P-1015
TN-2008 (DU 2052/2008) a následne na Obvodnom úrade Trenčín pod č. 591/2008/13936/PLE sa týkalo
prechodu odporcu 3/ cez sporný pozemok traktorom a vyplývalo práve z nároku tvrdeného odporcom
3/, že aj on je vlastníkom spornej parcely. Priestupkové konanie, vedené na OO PZ Trenčín pod č.p.
ORP-P-743/2008 (DU 1440/2008) a následne na Obvodnom úrade Trenčín pod č. 408/2008/09432/PLE
sa opäť týkalo prechodu odporcu 3/ cez sporný pozemok a skutočnosti, že odporca 3/ odstránil bránu,
osadenú na pozemku navrhovateľkou, keď odporca 3/ opakovane namietal, že navrhovateľka nie je
výlučným vlastníkom pozemku. To isté sa opakovalo v roku 2010. Vyššie popísanými rozhodnutiami
súdov bol uvedený konflikt vyriešený, pretože odporca 3/ bola na ich základe zapísaný ako podielový
spoluvlastník pozemku v podiele 36/112-in. Čo sa týka súčasného stavu, z vykonaného dokazovania
(výsluch účastníkov, čestné prehlásenie MUDr. B.) bolo zistené, že v súčasnosti odporca 3/ už takmer
2 roky ( od júna 2012) v obci Dubodiel nežije, pozemok užíva len sporadicky (v roku 2014 ho neužíval
vôbec), nie je vlastníkom osobného motorového vozidla, ktoré by na pozemku parkoval alebo ním cez
pozemok prechádzal. Pokiaľ odporca 3/ cez pozemok občasne v minulosti prechádzal malotraktorom
za účelom jeho obhospodarovania (kosenie), nešlo podľa názoru súdu o užívanie nehnuteľnosti nad
rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu. Napokon navrhovateľka samotná potvrdila, že odporcovia 1/ až
3/ sa teraz v obci nezdržiavajú, pozemok neužívajú, tento má užívať ich rodina a priatelia, ktorých ale
ani na výzvu nekonkretizovala. Ide jej len o to, že pozemok užívajú so súhlasom odporcov tretie osoby,
ktoré nepozná; žalobný návrh ale v tomto smere neupravila. Pokiaľ ide o odporkyne 1/,2/, v konaní
nebolo zistené, že by komukoľvek udelili súhlas na užívanie sporného pozemku, k čomu napokon ani
nie sú oprávnené, keďže nie sú spoluvlastníčkami pozemku. Odporca 3/ v konaní uviedol, že súhlas na
užívanie pozemku (prechod cez pozemok) tretím osobám nedal. Navrhovateľka, ktorú v tomto smere
zaťažuje dôkazné bremeno, v tejto súvislosti nepreukázala, že by akákoľvek tretia osoba užívala
pozemok so súhlasom odporcu 3/, ako jeho spoluvlastníka a ďalšie dokazovanie za účelom zistenia
totožnosti osôb, ktoré majú pozemok užívať, vykonať nenavrhla. Na základe uvedeného súd zamietol
aj návrh navrhovateľky, aby súd uložil odporcom 1/, až 3/ povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu
za neoprávnené užívanie majetku od roku 2006 vo výške 500 eur každý. Z hľadiska obsahu súd tento
nárok kvalifikoval ako nárok na bezdôvodné obohatenie podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka -
plnenie bez právneho dôvodu. Čo sa týka odporcu 3/, aj za situácie ak jeden zo spoluvlastníkov proti
vôli druhého spoluvlastníka užíva predmet vlastníctva nad rozsah svojho podielu, obohacuje sa na úkor
druhého spoluvlastníka a musí mu za to poskytnúť náhradu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o
bezdôvodnom obohatení. Nakoľko navrhovateľka v konaní nepreukázala, že by odporkyne 1/,2/ užívali

pozemok ňou tvrdeným spôsobom (prejazd motorovými vozidlami, parkovanie motorových vozidiel),
resp. že by odporca 3/ užíval nehnuteľnosť takýmto spôsobom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho
podielu, nemohol jej priznať ani náhradu za takéto užívanie. O náhrade trov konania okresný súd
rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Úspešnej odporkyni v 1. rade náhradu trov konania nepriznal,
pretože si ich neuplatnila a nevyplynuli ani z obsahu spisu. Odporcom v 2. a 3. rade priznal náhradu
trov konania, ktoré spočívali v nákladoch na právnu službu advokáta, ktorých výšku špecifikoval podľa
vyhl. č. 655/2004 Z. z.

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie navrhovateľka. Navrhla zmeniť rozsudok okresného
súdu a rozhodnúť tak, že odporcovia v 1. až 3. rade nemajú právo prechádzať motorovými vozidlami cez
pozemok parc. č. 63 v k. ú. Dubodiel a aby označený pozemok slúžil na prechod peši. Považuje rozsudok
okresného súdu za nesprávny, pretože na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
zisteniam. Uviedla, že návrhom sa domáhala toho, aby mohla nerušene užívať ako svoj majetok a
aby súkromná parcela prestala byť užívaná ako verejná komunikácia. Tým, že v roku 2007 odporcovia
odstránili vstupnú bránku, ktorá sa od roku 2006 nikdy nezamykala, s odôvodnením sa na ňu
sťažujú miestni obyvatelia, ktorým zakazuje prechod cez pozemok, ktorí využívali ako kratšiu cestu
na svoje role, spôsobili, že pozemok začali využívať miestni občania, a to aj traktormi a autami. Ako
jedinú možnú ochranu si dala na svoje náklady osadiť novú bránku, ktorú však odporcovia zrezali a
zničili. Sporný pozemok, ktorý slúži ako prístupová cesta do jej domu, nikdy nevyužívala ako výlučná
vlastníčka. Odporkyňa v 2. rade bola účastníčkou priestupkových konaní v obci Dubodiel, na ktoré sa
nedostavovala. Odporca v 3. rade v čase podania návrhu v dome býval. Odporkyňa v 2. rade má v obci
stále trvalý pobyt a tiež sa tam prechodne zdržiavala. Odporkyňa v 3. rade trávila v obci víkendy a
sviatky. Do obce nedochádzali autobusmi. Považuje za opodstatnený súdny zákaz, aby odporkyne
predmetný pozemok užívali, pretože ho využívali. Aj keď odporca v 3. rade nadobudol v roku 2011
spoluvlastnícky podiel na spornej parcele, nemá právo prechádzať traktorom po celej výmere pozemku.
Vzhľadom na to, že odporca nie je ochotný sa dohodnúť na užívaní sporného pozemku, domnieva
sa, že žaloba je opodstatnená.

K odvolaniu navrhovateľky sa písomne vyjadrili odporcovia v 2. a 3. rade.

Odporkyňa v 2. rade navrhla rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť a uložiť
navrhovateľke zaplatiť jej náhradu trov odvolacieho konania vo výške 97,84 eur. Navrhovateľka v úvode
svojho odvolania uviedla ako dôvod odvolania vyplývajúci z § 205 ods. d), t. j. že súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, avšak k takémuto dôvodu
odvolania neuviedla žiadnu argumentáciu. Pritom uvedený odvolací dôvod je daný len v prípade, že
skutkové zistenie, ktoré je podkladom pre rozhodnutie súdu prvého stupňa je vadné, ak nevyplynulo
z vykonaných dôkazov. Navrhovateľka neuviedla žiadny relevantný argument, ani skutočnosť, z
ktorej by ňou uvádzaný dôvod odvolania vyplynul. Navrhovateľka iba konštatovala skutočnosti,
ktoré sú všeobecne známe alebo nemohli mať žiaden vplyv na rozhodnutie súdu prvého stupňa. Z
hmotnoprávneho hľadiska sa plne stotožnila s názorom súdu prvého stupňa v tom, že navrhovateľka
neuniesla dôkazné bremeno vo svojom tvrdení, že by neoprávnene zasahovala do jej vlastníckeho
práva. V predmetnom konaní na súde prvého stupňa bolo nesporne preukázané, že nie je držiteľkou
ani motorového vozidla ani oprávnenia k vedeniu motorového vozidla, že trvalo žije v Českej republike
a v obci Dubodiel za posledný rok bola iba 2-krát. Taktiež sa v konaní pred súdom prvého stupňa
nepreukázalo tvrdenie navrhovateľky, že by dávala akékoľvek súhlasné stanoviská iným osobám užívať
predmetnú parcelu alebo, že by na predmetnej parcele parkovala motorové vozidlo alebo prechádzala
po predmetnej parcele motorovým vozidlom. Nakoľko rodinný dom odporcu 3/ navštívila za posledný
rok cca 2-krát a ani tomu nebolo inak v predchádzajúcom roku, nemohlo jej strane vzniknúť bezdôvodné
obohatenie neoprávneným užívaním predmetnej parcely, ktorého vydania vo výške 500 eur sa voči nej
navrhovateľka domáhala.

Odporca v 3. rade navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť. Uplatnil náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 53,74 eur. Zhodne ako odporkyňa v 2. rade uviedol, že navrhovateľkou uplatnený
odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. nie je daný. Neuviedla v odvolaní žiadny relevantný
argument, ani skutočnosť, z ktorej by vyplynul uplatnený odvolací dôvod. Z hmotnoprávneho hľadiska

sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa v tom, že bolo preukázané jeho spoluvlastníctvo k
spornej parcele č. 63 - zast. plochy a nádvoria o výmere 636 m2, zapísaná na LV č. XXXX pre k.
ú. Dubodiel a zo strany navrhovateľky nebolo preukázané, že by predmetnú nehnuteľnosť užíval nad
rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, a že by takýmto užívaním predmetnej parcely nad rozsah
svojho spoluvlastníckeho oprávnenia obmedzoval v jej užívaní navrhovateľku. Taktiež sa nepreukázalo
tvrdenie navrhovateľky, že by dával akékoľvek súhlasné stanoviská iným osobám užívať predmetnú
parcelu, alebo že by na parcele parkoval motorové vozidlo alebo prechádzal v neprimeranom rozsahu
po predmetnej parcele motorovým vozidlom. Takúto skutočnosť ani nemohla navrhovateľka preukázať
vzhľadom na skutočnosť, že od júna 2012 sa v obci Dubodiel nezdržuje, svoj dom v obci Dubodiel, ku
ktorému pristupuje po spornej parcele navštívil za uplynulé 2 roky iba niekoľkokrát, nakoľko ako vyplýva
z čestného prehlásenia MUDr. B., už takmer 2 roky býva u jej rodičov vzhľadom na svoj zdravotný
stav. Vyššie uvedené sporadické užívanie spornej parcely, ktorej je spoluvlastníkom v podiele 36/112-
in, nezakladá ani titul bezdôvodného obohatenia, ktorého vydania vo výške 500 eur sa navrhovateľka
domáhala.

Odporkyňa v 1. rade sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.

Krajský súd preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je
potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. O odvolaní navrhovateľky rozhodol bez
nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého pojednávanie
nebolo potrebné nariaďovať.

Preskúmaním rozsudku okresného súdu a obsahu spisu, odvolací súd dospel k záveru, že skutkový
záver okresného súdu zodpovedá výsledkom dokazovania a na správne a úplne zistený skutkový stav
okresný súd aplikoval správny právny predpis a aj ho správne interpretoval. Odôvodnenie rozsudku
okresného súdu zodpovedá zákonným kritériám v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., je úplné, výstižné a
presvedčivé, preto podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa odvolací súd s odôvodnením rozsudku okresného
súdu plne stotožnil. K odvolaciemu dôvodu, ktorý uplatnila navrhovateľka - nesprávny skutkový záver
(§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), je potrebné uviesť nasledovné.

Ustanovenie § 205 ods. 2 O.s.p. upravuje taxatívne dôvody, ktorými možno odôvodniť odvolanie proti
rozhodnutiu prvostupňového súdu, ktorým rozhodol vo veci samej.

Navrhovateľkou uplatnený odvolací dôvod (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) je spôsobilým odvolacím
dôvodom vtedy, keď prvostupňový súd nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa ustanovenia § 132
O.s.p., v dôsledku čoho je jeho skutkový záver nesprávny.

Podľa § 132 O.s.p. súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Hodnotením dôkazov nazývame činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska
ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Uplatňuje sa zásada voľného hodnotenia dôkazov, čoho
dôsledkom je, že skutkový záver sudcu, vychádzajúci z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného
postoja (presvedčenia) a myslenia konajúceho sudcu.

V sporovom konaní je súd povinný vykonať iba navrhované dôkazy, ak ich uzná za právne relevantné.
V takomto konaní sa totiž uplatňuje prejednacia zásada, v zmysle ktorej dôkaznú povinnosť a dôkazné
bremeno majú a znášajú účastníci konania (§ 79, 101 O.s.p.).

V prejednávajúcej veci je predmetom konania návrh navrhovateľky, ktorým sa domáha ochrany
svojho vlastníckeho práva tzv. zapieracou žalobou (actio negatovia) podľa § 126 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Zapieracia žaloba chráni vlastníka pred zásahom do jeho vlastníckych oprávnení. Na
takúto žalobu je aktívne legitimovaný vlastník (podielový alebo bezpodielový spoluvlastník). Pasívna
legitimácia patrí osobe, ktorá ruší vlastníka pri výkone jeho vlastníckeho práva.

Z hľadiska procesných povinností navrhovateľa pri zapieracej žalobe, je tento povinný preukázať svoje
vlastníctvo (spoluvlastníctvo) a produkovať procesné dôkazy na svoje tvrdenie o rušení vlastníckeho
práva.

V prejednávanej veci okresný súd správne konštatoval, že navrhovateľka nesplnila v konaní svoju
procesnú povinnosť preukázať procesnými dôkazmi svoje tvrdenia - § 120 ods. 1 O.s.p. o rušení jej
spoluvlastníckeho práva odporkyňami v 1. a 2. rade, a to takým spôsobom, že je nevyhnutná súdna
ochrana jej vlastníckeho práva v podobe zákazu činností, ktoré zasahujú do výkonu spoluvlastníckeho
práva (zákaz používania predmetného pozemku na prejazd motorovými vozidlami odporkyňami v 1. a
2. rade). Následky spojené s nesplnením povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti sa potom prejavia
v podobe negatívneho rozhodnutia pre účastníka, ktorý tieto svoje procesné povinnosti nesplnil, čo je
situácia aj v prejednávajúcej veci.

Právny vzťah medzi navrhovateľkou a odporcom v 3. rade správne posudzoval okresný súd ako vzťah,
ktorého obsahom sú práva a povinnosti zo spoluvlastníctva podľa § 137 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Správne poukázal na to, že predchádzajúce spory medzi nimi boli predmetom priestupkových konaní
a konaní pred súdom, na základe ktorých bol napokon odporca v 3. rade zapísaný ako spoluvlastník
predmetného pozemku v podiele 36/112-in. Navrhovateľka žiadala, aby aj odporcovi v 3. rade bol
uložený zákaz používať uvedený pozemok na prejazd motorovými vozidlami. Zo skutkových zistení
však vyplynulo, že od júla 2012 (návrh bol podaný v apríli 2012), odporca v 3. rade v obci nežije,
nie je vlastníkom motorového vozidla. Pokiaľ v minulosti cez pozemok odporca v 3. rade občas
prešiel malotraktorom, nemožno uvedenú okolnosť považovať za také užívanie, ktoré by vybočovalo
z obvyklého užívania veci v spoluvlastníctve a porušovalo zásadu majority navrhovateľky ako
väčšinovej spoluvlastníčky predmetného pozemku. Pri spoluvlastníctve veci nie je podiel na veci
reálne vymedzený, teda nie je zrejmé, komu zo spoluvlastníkov patrí tá ktorá časť spoločnej veci, preto
správne konštatoval okresný súd na základe výsledkov dokazovania, že prípadný prejazd odporcu v
3. rade malotraktorom po predmetnom pozemku, k čomu dochádzalo v minulosti, nemožno hodnotiť
ako užívanie spoločnej veci nad mieru vyjadrujúcu jeho podiel z pozemku- 36/112-inu a nemožno to
hodnotiť ani ako zneužívanie spoluvlastníckeho práva - ako konanie proti dobrým mravom (všeobecným
zásadám pri výkone práva, ktorými sa dosahuje idea spravodlivosti - aequum et bonum). V konaní
nebolo preukázané ani to, že odporcovia užívaním predmetného pozemku sa bezdôvodne obohatili a
sú zodpovední za bezdôvodné obohatenie (§ 451 Občianskeho zákonníka).

Vzhľadom na uvedené, navrhovateľka uplatnil a nespôsobilý odvolací dôvod, preto je jej odvolanie
neopodstatnené.

V odvolaní úspešní odporcovia majú právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré uplatnili
odporcovia 2/ a 3/ (§ 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.). Trovy odvolacieho konania odporcov
v 2. a 3. rade pozostávajú z nákladov na právnu službu advokáta, a to za písomné vyjadrenie k odvolaniu
navrhovateľky. Ich výšku určuje vyhláška č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb. V danom prípade išlo o spojenie viacerých vecí, s hodnotou veci
neurčitou ( zákaz prejazdu a parkovania motorových vozidiel), kde tarifná hodnota podľa § 11 ods. 1
písm. a/ vyhlášky predstavuje za rok 2014 sumu 61,87 € a s hodnotou veci 500,- €, kde tarifná hodnota
podľa § 10 ods. 1 vyhlášky predstavuje sumu 34,86 €. Podľa § 13 ods. 3 vyhlášky sa pri spojení
dvoch alebo viacerých vecí základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou
hodnotou zvyšuje o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných
spojených veciach. Súd preto vychádzal z tarifnej odmeny 73,49 € (61,87 € + 1/3-ina zo sumy 34,86 €).
Právny zástupca odporcov 2/,3/ ale zastupoval spoločne oboch menovaných, a preto sa podľa § 13 ods.
2 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50%, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní
dvoch alebo viacerých osôb. Tarifná odmena za 1 úkon právnych služieb pri spoločnom zastupovaní
oboch odporcov podľa § 13 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) potom predstavuje sumu 110,24 € (73,49 € +
50% zo sumy 73,49 €). K tomu patrí 2 x 8,04 eur režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky a 20%
DPH, spolu 151,58 eur. Odporkyňa v 1. rade náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila, preto jej
nebola priznaná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .