Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 14, 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Cpr/1/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115204105
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6115204105.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom JUDr. Danielom Ivankom v právnej veci

navrhovateľky W.. W. H., I.. XX. XX. XXXX, Z. Ď. XXXX/XX, XXX XX Z. Z., štátnej občianky Slovenskej
republiky, zastúpenej Advokátska kancelária ICTUS s.r.o. so sídlom Murgašova 8, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 47 236 191, proti odporkyni Svet HARMÓNIE, s.r.o. so sídlom Slnečná 34, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 43 910 483, zastúpenej JUDr. Peter Tonhauser, advokát, s.r.o. so sídlom Námestie SNP
17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 234 725, o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Navrhovateľka je p o v i n n á nahradiť odporkyni trovy konania vo výške 175,04 eura za zastúpenie
advokátom, zástupkyni odporkyne, v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 02. 03. 2015 domáhala voči odporkyni určenia
neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 13. 10. 2014 a zaplatenia náhrady
mzdy. Návrh odôvodnila tým, že medzi navrhovateľkou ako zamestnancom a odporkyňou ako
zamestnávateľom vznikol na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 26. 08. 2011 pracovnoprávny vzťah, v
zmysle ktorého bola navrhovateľka povinná vykonávať pre odporkyňu prácu učiteľky - vychovávateľky
detí v detskom centre. Navrhovateľke bola doručená písomnosť zo strany odporkyne - výpoveď zo
dňa 13. 10. 2014, v zmysle ktorej odporkyňa ukončila s navrhovateľkou pracovný pomer podľa §
63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, nakoľko dlhšie obdobie bol počet detí, ktorým zamestnávateľ

poskytuje starostlivosť nízky a teda nemal pre navrhovateľku dostatočné množstvo prác, a preto pristúpil
k zníženiu počtu zamestnancov. Odporkyňa tiež uviedla, že navrhovateľka nebola vo svojom pracovnom
úväzku vyťažená. Navrhovateľka s uvedenými tvrdeniami odporkyne nesúhlasila, svoje nesúhlasné
stanovisko so skončením pracovného pomeru oznámila odporkyni a trvala na tom, aby ju odporkyňa
ďalej zamestnávala a prideľovala jej prácu a to listom zo dňa 07. 12. 2014. Navrhovateľka má za
to, že odporkyňa nenaplnila formálne, ani materiálne podmienky výpovede. Svoje tvrdenia opiera o
tú skutočnosť, že odporkyňa síce navrhovateľke dňa 10. 10. 2014 predložila písomnosť - Dohoda

o zmene pracovných podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve zo dňa 26. 08. 2011 (ďalej len
„dohoda“), v zmysle ktorej mala navrhovateľka od 13. 10. 2014 vykonávať pre odporkyňu výpomocnú
silu pri zabezpečovaní starostlivosti o deti v detskom centre s kratším pracovným časom, avšak v
danom prípade túto nemožno chápať ako splnenie si ponukovej povinnosti zamestnávateľa, keďže z
tejto písomnosti nevyplýva jednoznačný dôvod preloženia. Navrhovateľka túto písomnosť prevzala, ale
nemala vedomosť o tom, že odporkyňa uskutočnila písomné rozhodnutie o znížení stavu zamestnancov
s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce a tiež nebola oboznámená s tým, že odmietnutím podpísania

predloženej dohody dôjde k skončeniu pracovného pomeru výpoveďou zo stany odporkyne. Na základe
uvedeného má navrhovateľka za to, že výpoveď odporkyne nie je dostatočne určitá, nakoľko dôvodspočívajúci v nízkom počte detí a z toho vyplývajúceho nedostatku práce pre navrhovateľku resp.
jej nevyťaženia nemožno vyvodiť, že navrhovateľka sa stala pre odporkyňu nadbytočnou, keďže túto
skutočnosť odporkyňa vo výpovedi nekonštatovala. Z uvedeného dôvodu považuje navrhovateľku

výpoveď odporkyne za neplatnú, pretože materiálny podklad pre takýto jednostranný právny úkon nebol
naplnený. Vzhľadom na skutočnosť, že odporkyňa navrhovateľke už neprideľuje prácu a navrhovateľka
trvá na tom, aby ju naďalej zamestnávala, uplatňuje si aj nárok na náhradu mzdy v dôsledku neplatnosti
výpovede. Z uvedených dôvodov sa navrhovateľka podaným návrhom domáhala, aby súd určil, že
skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 13. 10. 2014 zo strany odporkyne s navrhovateľom

je neplatné, pracovný pomer medzi navrhovateľkou a odporkyňou naďalej trvá a odporkyňa je povinná
poskytnúť navrhovateľke náhradu mzdy od 01. 01. 2015 až do opätovného umožnenia pokračovania
v práci.

K podanému návrhu sa vyjadrila odporkyňa, ktorá v podaní doručenom súdu dňa 27. 03. 2015 uviedla,
že odporkyňa je mikrofirma s troma zamestnancami vrátane konateľky, hospodárky výsledok za rok
2014 je strata tak, ako aj po minulé roky. Odporkyňa od začiatku roka 2014 pravidelne informovala na

operatívnych poradách všetky zamestnankyne o zlej finančnej situácii vo firme. Písomne informovala
zamestnankyne listom zo dňa 13. 10. 2014 o zmene výplatného termínu z dôvodov problémov s
vyplácaním miezd v určenom výplatnom termíne. Nadbytok zamestnancov a nedostatok práce pre
všetkých zamestnancov pretrvával dlhšie obdobie, no odporkyňa sa snažila vzhľadom na situáciu
svojich zamestnancov odďaľovať rozhodnutie o prepúšťaní. Nakoľko odporkyňa nebola schopná udržať

situáciu a preto vzhľadom na nepriaznivú ekonomickú situáciu vo firme dňa 02. 09. 2014 urobila
rozhodnutie o znížení stavu zamestnancov, o čom mali zamestnanci vedomosť. S navrhovateľkou sa
ústne dohodla, že k 30. 09. 2014 ukončí pracovný pomer dohodou a od 01. 10. 2014 začne pracovať
na dohodu o pracovnej činnosti ako výpomocná sila pri zabezpečovaní starostlivosti o deti. Na základe
tejto ústnej dohody urobila aj odhlášky a prihlášky v sociálnej a zdravotnej poisťovni. Navrhovateľka

však s ústnou dohodou nesúhlasila a trvala na ďalšom zamestnávaní o čom informovala odporkyňu
e-mailom zo dňa 07. 10. 2014. Odporkyňa reagovala na písomne k ukončeniu pracovného pomeru
listom zo dňa 07. 10. 2014, ktorý prevzala navrhovateľka dňa 08. 10. 2014. Navrhovateľka zaslala
odporkyni e-mailom zo dňa 09. 10. 2014 v ktorom zaslala návrh dohody o skončení pracovného
pomeru k 10. 10. 2014. Nakoľko podmienky v dohode odporkyňa nemohla akceptovať, dňa 10. 10.

2014predložilanavrhovateľkepísomnéodvolanieukončeniapracovnéhopomeru,pričomnavrhovateľka
svojim podpisom potvrdila, že s odvolaním spomenutého ukončenia pracovného pomeru súhlasí.
Následne bola navrhovateľke ponúknutá práca na znížený pracovný úväzok, ku ktorému sa vyjadrila
ústne 13. 10. 2014, že o ponúknutú prácu záujem nemá. Na základe rozhodnutia navrhovateľky jej
bola predložená výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, ktorú si navrhovateľka prevzala

osobne, výpovedná lehota začala plynúť dňom 01. 11. 2014 a skončila dňom 31. 12. 2014, kedy
sa skončil jej pracovný pomer u odporkyne. Ponukovú povinnosť považuje odporkyňa za splnenú
predložením Dohody o zmene pracovných podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve zo dňa 26. 08.
2011. Výpovedný dôvod považuje za skutkovo vymedzený tak, že ho nie je možné zameniť s iným
dôvodom, a považuje skončenie pracovného pomeru výpoveďou za zákonné a výpoveď za platnú.

Vzhľadom na uvedené navrhla návrh zamietnuť a v prípade, že by súd považoval výpoveď za neplatnú
aby podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce rozhodol o skončení pracovného pomeru s navrhovateľkou,
pretože ekonomickú situáciu považuje za dôvod, pre ktorý od zamestnávateľa nemožno spravodlivo
požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 14. 05. 2015, na ktorom po vykonanom dokazovaní

listinami, z prednesov účastníkov a ich zástupcov zistil nasledovný skutkový stav: odporkyňa uzatvorila
s navrhovateľkou dňa 26. 08. 2011 Pracovnú zmluvu na dobu neurčitú. Odporkyňa rozhodnutím o
organizačných zmenách rozhodla o znížení stavu zamestnancov, ktorým zmenila počet miest na pozíciu
učiteľka/vychovávateľka tak, že z 3 pracovných miest na pozíciu učiteľka/vychovávateľka ostali 2
pracovné miesta a vzniklo 1 pracovné miesto na pozíciu výpomocná sila pri zabezpečovaní starostlivosti

o deti. Dátum prijatia organizačnej zmeny: 02. 09. 2014, začiatok platnosti organizačnej zmeny: od 01.
10. 2014. Odporkyňa ponúkla navrhovateľke Dohodu o zmene pracovných podmienok dohodnutých v
pracovnej zmluve zo dňa 26. 08. 2011 zo dňa 10. 10. 2014, ktorú navrhovateľka neprijala. Dňa 13. 10.
2014 prevzala navrhovateľka výpoveď danú odporkyňou podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.
Účastníci a ich zástupcovia zotrvali na pojednávaní na svojich dovtedajších písomných vyjadreniach,zástupkyňa odporkyne poukázala na uplynutie lehoty podľa § 77 Zákonníka práce navrhovateľke na
podanie návrhu.

Podľa § 37 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník

práce“), doba, na ktorú boli obmedzené práva alebo povinnosti, a doba, ktorej uplynutím je podmienený
vznik práva alebo povinnosti, sa začína prvým dňom a končí sa uplynutím posledného dňa určenej alebo
dohodnutej doby.

Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne
vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 122 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len

„Občiansky zákonník“), koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý
sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak
nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.

Podľa § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka“), ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo
sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce v znení účinnom do 31. 08. 2015, zamestnávateľ môže dať
zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné

rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo
o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných
zmenách.

Podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce v znení účinnom do 31. 08. 2015, zamestnávateľ môže dať
zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej

závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný
pomer, iba vtedy, ak

a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v
mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce,

b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol

v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave
na túto inú prácu.

Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „OSP“), účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

K poukazu zástupkyne odporkyne ohľadne nedodržania lehoty navrhovateľkou na podanie návrhu súd
uvádza, že podľa § 77 Zákonníka práce možno návrhom uplatniť neplatnosť skončenia pracovného
pomeru výpoveďou v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Pracovný
pomer sa mal skončiť uplynutím výpovednej doby dňa 31. 12. 2014. Podľa § 122 ods. 2 Občianskeho
zákonníka tak v danom prípade uplynie dvojmesačná doba na podanie návrhu dňa 28. 02. 2015, nakoľko

mesiac február mal v roku 2015 iba 28 dní. Nakoľko uvedený deň pripadol na sobotu, podľa § 122 ods.
3 Občianskeho zákonníka je posledným dňom lehoty najbližší pracovný deň, ktorým bol pondelok, 02.03. 2015. V uvedený deň bol návrh navrhovateľky osobne podaný do podateľne súdu, teda návrh bol
podaný včas. Ustanovenie § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa uplatní pri všetkých a akokoľvek
počítaných lehotách, teda aj pri hmotnoprávnej lehote ustanovenej v § 77 Zákonníka práce.

Odporkyňa ako zamestnávateľ skončila s navrhovateľkou ako zamestnancom pracovný pomer
výpoveďou. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov uvedených v § 63
Zákonníka práce. Odporkyňa dala navrhovateľke výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce
listom zo dňa 13. 10. 2014, ktorý prevzala odporkyňa osobne dňa 08. 10. 2014. Výpoveď odporkyňa
odôvodnila dlhším obdobím počas ktorého je počet detí, ktorým poskytuje starostlivosť nízky, preto

nemala pre navrhovateľku dostatočné množstvo práce a navrhovateľka nebola vo svojom pracovnom
úväzkuvyťažená.Scieľomzabezpečiťefektívnosťfungovaniaprevádzkypristúpilaodporkyňakzníženiu
počtu zamestnancov. Odporkyňa vo výpovedi výslovne a jednoznačne uviedla zákonné ustanovenie,
podľa ktorého dáva navrhovateľke výpoveď, pričom aj stručne a vecne odôvodnila dôvody pre danie
takejto výpovede. Výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je možné uplatniť
vtedy, keď sa rozhodne o organizačnej zmene v organizácii. O organizačnej zmene a o zrušení jedného

pracovného miesta z troch, ktoré jedno bolo obsadené navrhovateľkou, bolo rozhodnuté odporkyňou
dňa 02. 09. 2014. Nie je v právomoci súdu preskúmavať rozhodnutie odporkyne ako súkromnej
právnickej osoby podnikajúcej vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku
o organizačných zmenách. Zákonník práce iba vyžaduje, aby rozhodnutie o organizačnej zmene bolo
prijaté písomne. Odporkyňa preukázala súdu takýto postup, keď predložila listinu o prijatí organizačných

zmien. Odporkyňa ako zamestnávateľ nie je zákonom obmedzená, pokiaľ ide o rozhodnutie, s ktorým
zamestnancom pracovný pomer skončí. Aj v prípade, ak pracovnú činnosť rovnakého druhu, ktorá sa
stala pre odporkyňu nadbytočná, vykonáva viacero zamestnancov, o výbere zamestnanca, ktorý sa stal
nadbytočným, rozhoduje zamestnávateľ výlučne sám a ani súd nie je oprávnený takéto rozhodnutie
preskúmavať. Preto ani námietka navrhovateľky ohľadne dosiahnutého vzdelania v porovnaní s

ostatnými zamestnancami nie je dôvodná. K námietke navrhovateľky, že výpoveď odporkyne nie je
dostatočne určitá, pretože z nej nie je možné vyvodiť ani z nej nevyplýva dôvod, že sa navrhovateľka
pre odporkyňu stala nadbytočnou súd uvádza, že vo výpovedi je výslovne uvedené, cit.: „... pristúpiť
k zníženiu počtu zamestnancov.“ Z odôvodnenia výpovede, že odporkyňa pristúpila k zníženiu počtu
zamestnancov jednoznačne vyplýva, že sa navrhovateľka stala nadbytočnou a to aj v spojení s faktickým

úkonom, že výpoveď bola daná navrhovateľke.

Pokiaľ ide o ponukovú povinnosť stanovenú v § 63 ods. 2 Zákonníka práce, táto sa uplatní iba
v prípade, ak zamestnávateľ má k dispozícii voľné pracovné miesto. Z vykonaného dokazovania
má súd preukázané, že odporkyni bolo ponúknuté pracovné miesto na pozíciu výpomocná sila
pri zabezpečovaní starostlivosti o deti a to predložením Dohody o zmene pracovných podmienok

dohodnutých v pracovnej zmluve zo dňa 26. 08. 2011, ktorú prevzala navrhovateľka osobne dňa 10. 10.
2014, pričom si vzala čas na premyslenie. Odporkyňa vyjadrila nesúhlas s predloženou dohodou dňa
13. 10. 2014. Až po odmietnutí navrhovateľky prejsť na inú pre ňu vhodnú prácu, ktorú jej odporkyňa
ponúkla v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce doručila odporkyňa navrhovateľke
výpoveď. Súd má preukázané aj splnenie ponukovej povinnosti zamestnávateľa, ktorý mal k dispozícii

voľné pracovné miesto v mieste výkonu práce. K námietke navrhovateľky, že k organizačným zmenám
došlo s účinnosťou od 01. 10. 2014, pričom dohoda bola navrhovateľke predložená po tomto dátume ,
teda 10. 10. 2014 súd uvádza, že uvedené nemá vplyv na platnosť výpovede. Rozhodnou skutočnosťou
podľaZákonníkaprácejeibatáskutočnosť,čivoľnépracovnémiestovprípade,akhomázamestnávateľ
k dispozícii, bolo zamestnancovi ponúknuté. Súčasťou organizačných zmien nemusí byť uvedenie

konkrétneho dátumu, ku ktorému sa má pracovné miesto obsadiť. Vzhľadom na skutočnosť, že z dôvodu
plynutia výpovednej doby mala odporkyňa až do 31. 12. 2014 k dispozícii 3 zamestnankyne na pracovnú
pozíciu učiteľka / vychovávateľka, je pochopiteľné, že nebola potreba skôr obsadiť pracovné miesto
na pozíciu výpomocná sila pri zabezpečovaní starostlivosti o deti. V čase prijímania rozhodnutia o
organizačných zmenách nemôže zamestnávateľ zohľadniť všetky časové okolnosti, ktoré môžu mať za

následok nenaplnenie doslovného znenia organizačných zmien. Podľa prednesu konateľky odporkyne,
odporkyňa má v súčasnosti dve osoby zamestnané na pracovnú zmluvu a jednu osobu na dohodu o
výkone pracovnej činnosti. Uvedené zodpovedá prijatým organizačným zmenám odporkyňou dňa 02.
09. 2014.Na základe vykonaného dokazovania súd konštatuje, že odporkyňa dala navrhovateľke platnú výpoveď
v súlade s § 61 a 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Odporkyňa splnila svoju povinnosť ponúknuť
navrhovateľke pracovné miesto inej vhodnej práce, ktoré mala k dispozícii a preukázala písomným

rozhodnutím, že sa pre ňu stalo jedno pracovné miesto, ktoré zastávala navrhovateľka nadbytočné.
Vzhľadom na súdom zistené a uvedené skutočnosti bolo potrebné návrh navrhovateľky zamietnuť.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že v konaní úspešnej odporkyni
priznal právo na náhradu trov konania potrebných na účelné bránenie práva voči navrhovateľke, ktorá
v konaní úspech nemala. Odporkyňa si uplatnila právo na náhradu trov konania vo výške 175,04 eura
za zastúpenie advokátom.

Z priznaných trov zastúpenia advokátom predstavuje odmena 129,08 eura (2x 64,54 eura) podľa §
10 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z., o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len
„vyhláška“) za dva vykonané úkony právnej služby podľa § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s § 13a ods. 1
písm. a) vyhlášky, prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 12. 05. 2015 a

podľa písm. d) účasť na pojednávaní dňa 14. 05. 2015, náhrada hotových výdavkov predstavuje 16,78
eura (2x 8,39 eura) podľa § 16 ods. 3 vyhlášky a 20 % DPH (základ dane 145,86 eura) predstavuje
29,18 eura podľa § 18 ods. 3 vyhlášky.

Súd preto o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že zaviazal v konaní neúspešnú
navrhovateľku nahradiť trovy konania v konaní úspešnej odporkyni vo výške 175,04 eura za zastúpenie

advokátom na účet jej zástupcu (§ 149 ods. 1 OSP).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy ,ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri
odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať
jeho núteného výkonu v exekučnom konaní.