Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 13, 2015

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 8P/24/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3515201115
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vojteková Fejérová

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2015:3515201115.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Andreou Vojtekovou Fejérovou, vo veci

starostlivosti súdu o maloletú G. X., Q.. XX.XX.XXXX a maloletú X. X., Q.. XX.XX.XXXX, deti zastúpené
v konaní opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, deti rodičov
matky T. X., Q.. XX.XX.XXXX, U. F. Q. T. Č.. XXX a otca H. X., Q.. XX.XX.XXXX, U. F. Č.. XXX, v konaní
o zrušenie vyživovacej povinnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Znižuje sa vyživovacia povinnosť otca na mal. G. X., Q.. XX.XX.XXXX, a to zo sumy 40,- Eur mesačne
na sumu 25,- Eur mesačne a na mal. X. X., Q.. XX.XX.XXXX, a to zo sumy 35,- Eur mesačne na sumu
20,- Eur mesačne, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku.

II. Týmto sa mení Rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 5P/218/2010-232 zo dňa
17.12.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín č.k. 17CoP/26/2013-253 zo dňa 10.04.2013
v časti výšky výživného.

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec sa podaným návrhom domáhal, aby súd zmenil rozsudok tunajšieho súdu č.k. 5P/218/2010-232,
zo dňa 17.12.2012, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín č.k. 17CoP/26/2013-253, zo dňa

10.04.2013, a to tak, aby rozhodol, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov sa výživné
neurčuje. Uviedol, že maloletá G. a maloletá X. boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov, ktorá sa realizuje v týždenných intervaloch s tým, že otec bol zaviazaný prispievať na výživu
maloletej G. sumou 40,-Eur mesačne a na výživu maloletej X. sumou 35,-Eur mesačne. Súd pritom
vychádzal z príjmov za rok 2012 a zo skutočnosti, že otec nemal ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Ďalej
uviedol, že od rozhodnutia súdu o výživnom sa pomery na jeho strane zmenili s tým, že v decembri 2014
sa mu narodila dcéra T. X., ktorá pochádza z partnerského vzťahu s E. F.Á..

Matka so zrušením výživného nesúhlasila, poukázala na to, že otec žije v spoločnej domácnosti s
priateľkoustým,žemajúspriateľkoudvapríjmy,poukázalanato,žedosahujepríjemvovýške457,-Eur,
tiež poberá rodinné prídavky vo výške 47,-Eur, ďalej uviedla, že má výdavky na domácnosť, pričom platí
plyn 99,-Eur a elektriku 43,78 Eur s tým, že jednu štvrtinu prispieva jej matka, s ktorou žije v spoločnej
domácnosti. Ďalej má výdavky s tým, že platí stavebné sporenie cca 1.000 Eur za rok, ďalej platí obom
deťom poistky, tieto sú vo výške 12,79 a 14,27 Eur. Poukázala na to, že mladšia dcéra nosí okuliare,

náklady na rámy a sklá platia s otcom maloletých detí na polovicu. Matka ďalej poukázala na náklady
spojené s návštevou maloletých detí v škole, ako aj v základnej umeleckej škole.Kolízna opatrovníčka uviedla, že maloleté deti sú o dva roky staršie a náklady na maloleté deti sú vyššie,
rozhodnutie však ponechala na úvahe súdu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením príjmu otca, rodného listu maloletej T.,
zoznamu trvalých príkazov otca, oboznámením príjmu matky, potvrdenia o poberaní prídavku na dieťa
za rok 2014-2015, výpisu z LV č. XXX pre k.ú. F. Q. T., poistiek k životnému poisteniu, pričom zistil tento
skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 5P/218/2010-232, zo dňa 17.12.2012, v
spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín č.k. 17CoP/26/2013-253, zo dňa 10.04.2013, súd zveril
maloletú G. a maloletú X. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že maloleté deti budú
každýpárnytýždeňvosobnejstarostlivostimatkyatovčaseodnedeleod16:00hodkaždéhonepárneho
týždňa do nedele do 16:00 hod každého párneho týždňa a každý nepárny týždeň v osobnej starostlivosti
otca a to v čase od nedele od 16:00 hod každého párneho týždňa do nedele do 16:00 hod každého

nepárneho týždňa. Predmetným rozsudkom súd určil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú G. vo
výške 40,-Eur mesačne a na maloletú X. vo výške 35,-Eur mesačne. V predmetnom rozhodnutí súd
vychádzal z príjmu matky za obdobie od 1/2012 do 9/2012 vo výške 322,07 Eur mesačne a z príjmu
otca za obdobie od 2/2010 do 1/2011 vo výške 556,50 Eur mesačne.

Matka žije v spoločnej domácnosti s oboma mal. deťmi v rodinnom dome. Je zamestnaná, za rok 2014
dosiahla priemerný mesačný príjem 455,40 Eur netto, za obdobie január až marec 2015 dosiahla
v priemere príjem 463,66 Eur netto. Na maloleté deti poberá rodinné prídavky spolu vo výške 47,-
Eur. Nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Matka má v súvislosti s bývaním a domácnosťou štandardné
výdavky. Platí si stavebné sporenie vo výške cca 1.000,- Eur za rok, ktoré má založené za účelom

zabezpečenia si bývania, resp. výplaty brata z dedičského rozhodnutia ohľadne rodinného domu, v
ktorom toho času býva.

Otec je zamestnaný, dosahuje priemerný mesačný príjem 717,10 Eur. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť
k maloletej T. X., Q.. XX.XX.XXXX. Otec spolu s partnerkou E. F., maloletou T. a maloletými deťmi bývajú

v spoločnej domácnosti, v súvislosti s domácnosťou majú štandardné výdavky. Otec platí hypotekárny
úver vo výške 179,38 Eur a 169,52 Eur, úver si otec zobral za účelom zabezpečenia bývania. Partnerka
otca je na materskej dovolenke, od mesiaca december 2014 poberá materské vo výške v priemere
617,70 Eur mesačne. Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne nárok na materské jej vznikol 24.10.2014
a pravdepodobne bude trvať do 18.06.2015.

Zvyjadreniaobochrodičovvyplynulo,žestriedavástarostlivosťprebiehabezproblémov,uobochrodičov
majú maloleté deti zabezpečený šatník, školské potreby hradia rodičia na polovicu. Zvýšené výdavky
na maloleté deti, ktoré by zaťažovali len jedného z rodičov, resp. jedného rodiča v prevažnej miere, sú
nezistil.

Podľa § 78 ods. 1 a ods. 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné
len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov .

Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného

minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvoduvýhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Ak má súd rozhodovať o návrhu na zvýšenie výživného podľa tohto ustanovenia, musí porovnávať
pomery na strane oprávnenej i povinnej, ktoré existovali v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia
s pomermi, ktoré sú dané v období, na ktoré sa zvýšenie výživného má vzťahovať. Plynutím času môže
nastať akákoľvek zmena pomerov súvisiaca s dieťaťom alebo zmena pomerov na strane rodičov, ktorá
spravidla súvisí s ich zárobkovými, osobnými alebo majetkovými pomermi.

Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že na strane otca došlo k zmene pomerov tým, že otcovi
pribudla vyživovacia povinnosť k maloletej T. X., Q.. XX.XX.XXXX. Pokiaľ ide o príjmy rodičov maloletých
detí, tak príjem matky, ako aj príjem otca, sa oproti poslednej úprave výživného zvýšil, keď v čase
rozhodnutia o výživnom súd vychádzal z príjmu matky za obdobie od 1/2012 do 9/2012 vo výške 322,07
Eur mesačne a z príjmu otca za obdobie od 2/2010 do 1/2011 vo výške 556,50 Eur mesačne, pričom

matka za rok 2014 dosiahla priemerný mesačný príjem 455,40 Eur netto, za obdobie január až marec
2015 dosiahla v priemere príjem 463,66 Eur netto, otec dosahuje priemerný mesačný príjem 717,10
Eur. Príjem matky sa tak zvýšil cca o 138,- Eur mesačne príjem otca o cca 160,- Eur mesačne. Z
Rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 5P/218/2010-232 zo dňa 17.12.2012, v spojení
s rozsudkom Krajského súdu Trenčín č.k. 17CoP/26/2013-253 zo dňa 10.04.2013, vyplynulo, že súd

pri určení výživného vychádzal z vyššie uvedených príjmov rodičov, pričom v odôvodnení rozsudku
krajského súdu súd poukazuje na zárobkové pomery otca, ktoré sú vyššie, s poukazom na rovnakú
dĺžku starostlivosti o maloleté deti oboma rodičmi, čo odôvodňuje určenie výživného na strane otca. V
uvedenom rozsudku sa príjem partnerky otca nevyhodnocuje. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
i toho času je vykonávaná striedavá starostlivosť oboma rodičmi o maloleté deti v rovnakom rozsahu,

obaja rodičia maloletým deťom zakupujú oblečenie tak, že deti majú svoje veci tak u otca, ako aj u matky,
poplatky v škole rodičia hradia v jednej polovici. Ďalej z dokazovania vyplynulo, že otec dosahuje taktiež
vyšší príjem ako matka, toho času rozdiel predstavuje cca 250,- až 260,- Eur mesačne. Maloleté deti
sú cca o dva roky staršie, to znamená že i výdavky na deti sú vyššie. Z tohto dôvodu nie je dôvodné
zrušenie výživného plateného z strany otca na maloleté deti. Vzhľadom na to, že otcovi pribudla ďalšia

vyživovacia povinnosť k mal. T. X., je podľa názoru súdu dôvodné zníženie výživného na mal. G. a
mal. X. tak, aby otec mohol prispievať výživným na maloletú T.. Z vyššie uvedených dôvodov súd znížil
vyživovaciu povinnosť otca na mal. G. zo sumy 40,- Eur mesačne na sumu 25,- Eur mesačne a na
mal. X. zo sumy 35,- Eur mesačne na sumu 20,- Eur mesačne. Takto znížené výživné sa súdu javí
ako primerané vyššie uvedeným zmeneným pomerom na strane otca, ako aj na strane matky a oboch

maloletých detí. Výdavky na strane otca, ako aj matky, ktoré majú spojené s bývaním, súd vyhodnocuje
ako štandardné. Výživné v uvedenej výške môže otec prispievať z príjmu, ktorý dosahuje po zmene
pomerov, ktoré nastali na jeho strane. Výživné súd znížil s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku.

Konanie o zvýšenie výživného na maloleté dieťa možno začať i bez návrhu, preto súd o náhrade trov

konaniarozhodolpodľa§146ods.1písm.a),podľaktoréhožiadenzúčastníkovnemáprávonanáhradu
trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje
ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného zákona.