Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 7, 2015

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 4C/447/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2512210911
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Ivan

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2015:2512210911.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudcom JUDr. Jaroslavom Ivanom v právnej veci žalobcu: Prima banka

Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, zastúpeného: Advokátska
kancelária Antovszká, s.r.o., so sídlom Bárdošova 2/A, 831 01 Bratislava, IČO: 36 866 881 proti
žalovanej: N. W., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. T. XXXX/XX, XXX XX R., toho času na neznámom mieste,
zastúpeného opatrovníčkou: Y. U., M. K. Y. R., o zaplatenie 889,83 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.09.2012 a doplnenou dňa 14.01.20151 domáhal
uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 889,83 € spolu s úrokom z omeškania výške 8,5 %

ročne zo sumy 461,09 € od 08.03.2008 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že
dňa 22.02.2006 uzavrel so žalovanou zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej
službu Povolené prečerpanie na osobnom účte. Žalovaná prečerpala úverový limit o sumu 461,09
€ predstavujúcu nepovolený debetný zostatok. Keďže žalovaná nedoplnila zostatok na svojom účte
minimálne o čiastku nepovoleného debetného zostatku zvýšený o ďalšie položky stanovené v zmluve
a sadzobníku poplatkov, žalobca dňa 07.03.2008 odstúpil od zmluvy z dôvodu podstatného porušenia
zmluvných podmienok. Ďalej uviedol, že dlžná suma pozostáva z istiny 461,09 € a sankčného úroku z
omeškania vo výške 428,74 €.

Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, toho času sa nachádzajú na neznámom mieste, preto jej súd v zmysle
§ 29 ods. 2, 6 O.s.p. ustanovil opatrovníka a konal s opatrovníkom. Ustanovený opatrovník sa k žalobe
nevyjadril.

Žalobca, ani jeho zástupca, ani opatrovník žalovanej sa na pojednávanie nedostavili, svoju neúčasť
neospravedlnil (žalobca ospravedlnil až po pojednávaní). Súd vec prejednal preto bez ich účasti
postupom v zmysle v § 101 ods. 2 O.s.p.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa obsahom listinných dôkazov: zmluvy o spolupráci, návrhu
na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby povolené prečerpanie, výpisu z účtu, odstúpenia od zmluvy,
ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav veci:Dňa 22.2.2006 uzatvoril žalobca (v tom čase pod obchodným menom D. U. Y., G..Y..) so žalovanou
zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej bol žalovanej
zriadený rastový osobný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. V čl. 1. bod 4. predmetnej zmluvy označenom

ako návrh majiteľa účtu na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby "Povolené prečerpanie na osobnom
účte" je v texte "zriadenie služby Povolené prečerpanie na osobnom účte" zaškrtnutá možnosť "nie".

Dňa 20.3.2006 žalovaná ako majiteľka účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX podpísala návrh na uzatvorenie
zmluvy o poskytovaní služby povolené prečerpanie na osobnom účte, pričom z čl. 1. vyplýva, že banka
(D. U. Y., G..Y..) zriadi majiteľovi účtu službu povolené prečerpanie na osobnom účte formou povolenie

prečerpania peňažných prostriedkov na výšky debetného limitu, pričom žalovaná ako majiteľ účtu sa
zaviazal splácať čerpané peňažné prostriedky spolu s úrokmi.

Z písomnosti žalobcu zo dňa 4.3.2008 súd zistil, že žalobca oznámil žalovanej, že nakoľko je odo
dňa 30.06.2007 na jej účte č. XXXXXXXXXX/XXXX vykazovaný debetný zostatok, ktorého výška je
13.916,78Sk(461,95€),odstupujeodpríslušnejzmluvyouvedenomúčtedňomdoručeniaoznámenia,s
týmženasledujúcipracovnýdeňpodoručeníodstúpeniabudejejúčetzrušený.Zároveňdňomdoručenia

tohto odstúpenia zanikajú všetky zmluvy o poskytovaní produktov/služieb, ktoré sa viažu výlučne k
zrušenému účtu (napr. povolené prečerpanie na účte) a ukončí sa poskytovanie týchto produktov/služieb
podľa príslušných zmlúv.

Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy o bežnom účte (ďalej
len „ObZ“) , zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný

účet pre jeho majiteľa.

Podľa § 710 ObZ, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď
nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení
týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie

dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 ObZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno
dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 23a ods. 1, 2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu 22.2.2006,

spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú
ustanovenia tohto predpisu.

Podľa § 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom ku dňu 22.2.2006,
tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 písm. a), b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumiea) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1, 2 citovaného zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania. V závislosti od formy poskytnutého spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej je poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.2004 (ďalej len „Občiansky
zákonník“), od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené
alebo účastníkmi dohodnuté.

Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak
nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa§457Občianskehozákonníka,akjezmluvaneplatnáaleboakbolazrušená,jekaždýzúčastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 100 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z., orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj
bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával.

Podľa § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca dňa 22.2.2006 uzavrel so žalovanou
Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, obsahom ktorej bolo zriadenie

rastového osobného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX pre žalovanú a dňa 20.3.2006 aj návrh na uzavretie
zmluvy o poskytovaní služby "Povolené prečerpanie na osobnom účte“. Predmetná zmluva bola
uzavretá v súlade s ust. § 708 a nasl. Obchodného zákonníka. Aj keď zmluva o bežnom účte je zmluvou,
ktorá bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka, na druhej strane jedná sa o spotrebiteľský vzťah. Z
vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne za preukázané, že pri uzatváraní zmluvy o spolupráci pri

poskytovaní bankových produktov a služieb žalobca vystupoval ako právnická osoba, ktorá koná v rámci
svojho podnikania a žalovaná ako fyzická osoba, ktorej boli poskytnuté na základe formulárovej zmluvy
bankové služby a produkty na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa
názoru súdu išlo o vzťah účastníkov konania na základe spotrebiteľskej zmluvy (citované ust. § 23a ods.
1 zákona č. 634/1992 Z. z.), uvedená právna úprava má základ v Smernici Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993
o nekalých podmienkach spotrebiteľských zmluvách. V tomto smere súd poukazuje aj na citované

ustanovenie § 23a ods. 1 Zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Z dikcie ustanovenia § 23a ods. 1
zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy je zrejmé, že za
spotrebiteľskú zmluvu možno označiť každú zmluvu, ktorej charakteristickým znakom je, že sa uzaviera
vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Irelevantný je prameň práva, podľa ktorého sa príslušná zmluva upravuje (či Občiansky zákonník alebo

Obchodný zákonník. Z uvedeného treba mať za to, že každá zmluva (bez ohľadu na to podľa akého
predpisu bola uzavretá) môže mať povahu spotrebiteľskej zmluvy, ak spĺňa súčasne jej atribúty. Zmluva
uzavretá žalobcom a žalovanou v danej veci má charakter spotrebiteľskej zmluvy, pretože jej obsah
žalovaná nemohla podstatným spôsobom ovplyvniť, keďže tento bol už vopred pripravený, predtlačený.

Dokazovaním bolo taktiež zistené, že žalobca listom zo dňa 4.3.2008 odstúpil od zmluvy, a to dňom

7.3.2008. Čo sa týka následkov odstúpenia od zmluvy, je tu potrebné s poukazom na ust. § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka aplikovať úpravu § 48 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“),
podľa ktorej odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje a je povinnosťou zmluvných strán v
zmysle § 457 Občianskeho zákonníka vrátiť druhému všetko, čo podľa nej (tejto zrušenej zmluvy) dostal,
čo predstavuje bezdôvodné obohatenie sa (§ 451 ods. 2 OZ), t.j. majetkový prospech získaný plnením

z právneho dôvodu, ktorý odpadol titulom zrušenia zmluvy.

Súd sa s poukazom na ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. musel zaoberať ex offo otázkou premlčania
uplatneného nároku (bezdôvodného obohatenia). V danom prípade platí osobitná premlčacia doba v
dĺžke dva roky (§ 107 ods. 1 OZ), pretože súd je toho názoru, že žalobca v prejednávanej veci vymáha
bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo na strane žalovanej. Ako už bolo vyššie uvedené, jedná o plnenie,

ktoré vyplýva z odpadnutého právneho dôvodu. Objektívny začiatok plynutia premlčacej doby pri vydaní
plnenia z bezdôvodného obohatenia (v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka) nastáva dňom,
keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, čo v
prejednávanej veci bolo podľa súdu dňa 8.3.2008, t.j. deň nasledujúci po dni zániku predmetnej zmluvy
z titulu odstúpenia od tejto zmluvy, nakoľko odstúpenie od zmluvy súd považuje za účinné dňa 7.3.2008,

týmto dňom zanikla i zmluva. Premlčacia doba teda začala plynúť dňa 8.3.2008 a uplynula dňa 8.3.2010.
V deň podania žaloby, t.j. 20.09.2012, už dvojročná premlčacia lehota teda uplynula. Keďže došlo k
premlčaniu hlavného záväzku (istiny), došlo aj k premlčaniu príslušenstva - úroku z omeškania, preto
súd nemohol žalobe vyhovieť a túto musel z dôvodu premlčania zamietnuť.

Čo sa týka vyššie citovaného ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z.z., k jeho aplikácii súd uvádza, že toto

je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a je treba ho aplikovať
prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorým je aj nárok uplatnený v
tomto konaní. Keďže žalobcom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle
§ 5b zák. č. 250/2007 Z.z. (ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy) povinný z
úradnej povinnosti skúmať, či nedošlo k premlčaniu nároku žalobcu, a teda prihliadnuť na premlčanie

ex offo, t.j. zo zákona (k tomu pozri rozsudok Krajského súdu v Trnave vo veci sp. zn. 9Co/295/2013
zo dňa 19.08.2014), teda aj bez toho, aby sa žalovaná premlčania sama dovolávala. Právna úpravav ustanovení § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. bola zavedená zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od
01.05.2014, pričom je potrebné zdôrazniť, že vo vzťahu k tejto právnej úprave neboli prijaté žiadne
prechodné ustanovenia. Keďže toto ustanovenie je procesného charakteru, platí táto povinnosť odo

dňa účinnosti citovaného zákonného ustanovenia, teda aj na právne vzťahy, ktoré súd v predmetnej
veci posudzoval. Citované zákonné ustanovenie upravuje postup súdu pri rozhodovaní o nárokoch zo
spotrebiteľských zmlúv, a to vo všetkých veciach, v ktorých bolo začaté súdne konanie a v čase účinnosti
tohto ustanovenia nebolo vo veci ešte rozhodnuté (k tomu pozri rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.
zn. 7Co/621/2014 zo dňa 24.9.2014 a rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/771/2014 zo dňa

17.12.2014). Ak by bolo úmyslom zákonodarcu odlišne upraviť posudzovanie právnych vzťahov, resp.
nárokov zo spotrebiteľskej zmluvy (vrátane premlčania) vo veciach pre účinnosťou tohto ustanovenia,
resp. zák. č. 102/2014 Z.z., toto by bolo obsahom prechodných ustanovení citovaného zákona, nakoľko
problematiku začatých a neskončených konaní, ako aj účinky vykonaných procesných úkonov riešia
prechodné ustanovenia. Platí základné pravidlo, podľa ktorého ak zákon neustanoví inak, platí nový
zákon aj v konaniach, ktoré boli začaté pred jeho účinnosťou. Preto ak v čase rozhodovania súdu vo

veci je účinné ustanovenie § 5b citovaného zákona, súd je povinný ho aplikovať, i keď sa súdne konanie
začalo skôr, t. j. pred účinnosťou zákona.

Ako už bolo uvedené, predmetné ustanovenie je (súčasne) ustanovením procesným, keď orgánu
rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (a teda aj súdu) ukladá povinnosť prihliadať na
premlčanie aj bez vznesenia námietky premlčania zo strany spotrebiteľa, a preto sa súd najskôr zaoberal

možným premlčaním uplatneného nároku bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva
navrhovateľa. Je potrebné uviesť, že premlčanie je kvalifikované uplynutie času, ktorý uplynul bez
toho, že by právo bolo vykonané. Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme
naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo
strany povinného subjektu.

Podľa § 142 ods. 1O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. a žalovanej ako úspešnému
účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si žalovaná návrhom neuplatnila priznanie
náhrady trov tohto konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho

robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.)