Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 30, 2015

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/220/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314209411
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8314209411.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobcu Dopravný podnik mesta

Košice, akciová spoločnosť, Bardejovská 6, Košice, IČO: 31 701 914, zast. JUDr. Peter Frajt, advokát,
s.r.o., Garbiarska 5, Košice, IČO: 47 240 369 proti žalovanému I. M., nar. X. X. XXXX, Y. L. Q. XXX,
zast. JUDr. Petrom Gdovinom, advokátom, Námestie slobody 12, Humenné, o zaplatenie 60,60 eur s
prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 60,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,15% ročne z dlžnej sumy od 12.08.2013 do zaplatenia a to v 20-eurových mesačných splátkach
splatných vždy do 25.-teho dňa v mesiaci počnúc prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho

po právoplatnosti tohto rozsudku pod stratou výhody splátok.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 31. 7. 2014 na tunajší súd žalobu, ktorou
žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie 60,60 eur, úroku z omeškania a na náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný dňa XX. X. XXXX v dopravnom prostriedku žalobcu (autobuse) v T.
cestoval bez platného cestovného lístka, čo je preukázané hlásením z tohoto dňa, čím porušil tarifné
a prepravné podmienky.

Na základe takto podanej žaloby súd vo veci rozhodol vydaním platobného rozkazu zo dňa XX. XX.
XXXX sp. zn. XXRo/XXX/XXXX, proti ktorému žalovaný v zákonom stanovenej lehote podal odpor.

V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný uviedol, že dňa XX. X. XXXX utrpel ťažký pracovný úraz,
v dôsledku ktorého v podstate nebol schopný sa sám pohybovať. Preto ho jeho kolega naložil do

dopravného prostriedku - autobusu, ktorým sa mal dopraviť na lekárske ošetrenie. Pre svoje zranenie
sa nemohol v autobuse sám dostať k šoférovi za účelom zakúpenia cestovného lístka, preto čakal na
prvého cestujúceho, ktorého by o to požiadal. V žiadnom prípade nemal v úmysle za jazdu v prostriedku
hromadnej prepravy nezaplatiť. Zhodou okolností však prvým cestujúcom, ktorý do vozidla nastúpil,
bol kontrolný pracovník, ktorého žalovaný poprosil o zakúpenie cestovného lístka u vodiča autobusu.
Revízor to však neakceptoval a spísal Hlásenie. Uvedené skutočnosti ešte pred podaním žaloby na súd
žalovaný oznámil žalobcovi, na čo však tento reagoval podaním žaloby na súd. Na základe uvedeného

žalovaný žiadal vo veci vytýčiť pojednávanie.Žalobca trval na podanej žalobe v celom rozsahu. Má za to, že podľa platnej Tarify DPMK, a.s., je
cestujúci povinný pred nástupom do vozidla pripraviť si cestovný lístok a neodkladne po nastúpení
do vozidla označiť v označovacom zariadení, ktoré je umiestnené hneď vedľa nástupných schodíkov.

Čas neodkladného označenia nezahrňuje dobu, ktorú cestujúci potrebuje k tomu, aby zaujal miesto k
sedeniu alebo vyhľadávaniu nepripraveného cestovného lístka, k manipulácii s batožinou a podobne.
Žalovaný mal možnosť pred nastúpením do vozidla zakúpiť si papierový cestovný lístok v ktoromkoľvek
stánku PNS, resp. zakúpiť si cestovný lístok prostredníctvom SMS z mobilného telefónu. Navyše, ak
ho nakladali do dopravného prostriedku, ako to uvádza v odpore proti platobnému rozkazu, tak to

mohli urobiť pri predných dverách, kde si mohol priamo u vodiča zakúpiť cestovný lístok. Žalobca má
za preukázané, že žalovaný skutočne cestoval bez platobného cestovného lístka, preto žiadal žalobe
vyhovieť v celom rozsahu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä s
hlásením o porušení tarifných a prepravných podmienok, písomnou korešpondenciou medzi účastníkmi
konania, dokladom o otváraní/zatváraní dverí dopravného prostriedku a zistil nasledovný skutkový stav.

Hlásením revízora o porušení tarifných a prepravných podmienok č. XXXXXX bolo preukázané, že
žalovaný cestoval dňa XX. X. XXXX o XX.XX hod. na linke č. XX, pásmo P., číslo voza XXXX v
dopravnom prostriedku žalobcu v T. bez platného cestovného lístka. Svedkami uvedenej skutočnosti
boli V. C. a D. N..

Žalovaný opakovane listami doručenými žalobcovi dňa 14. 8. 2013, 5. 9. 2013 oboznamoval žalobcu

s dôvodmi, prečo si nezakúpil cestovný lístok a síce uviedol, že toto mu nedovolil jeho zdravotný stav.
Pre úraz, ktorý utrpel v zamestnaní na oboch chodidlách, išiel sa dať ošetriť do miesta svojho pobytu.
Preto došiel k autobusu, ktorým sa potreboval dopraviť o jednu zastávku, kde mal zaparkované auto.
Po usadení v autobuse chcel poprosiť nejakého cestujúceho, aby mu zakúpil lístok. To však nestihol,
pretože hneď mu bola kontrolórom uložená pokuta. Má za to, že pre úraz nemohol a nestihol si zakúpiť

cestovný lístok a žiadal žalobcu, aby ustúpil od uloženej pokuty. Žalovaný predložil žalobcovi potvrdenie
chirurga nemocnice S.. B. Y., že dňa XX. X. XXXX žalovaný bol chirurgicky ošetrený.

Žalobca listami zo dňa 23. 8. 2013 a 11. 9. 2013 trval na zaplatení pokuty vo výške 60,60 eur.

PodľaDokladuootváraní/zatváranídverídopravnéhoprostriedku,dňaXX.X.XXXXodchoddopravného
prostriedku zo zastávky-GPS, linky č. XX, číslo voza XXXX, bol o XX:XX:XX hod.. Prihlásenie revízorov

do systému bolo: o XX:XX:XX V. C., XX:XX:XX D. N. a XX:XX:XX T. B..

Žalovaný na pojednávaní poukázal na to, že autobusom nikdy necestuje, len autom. Toho dňa však bol
v núdzi a takom zdravotnom stave, že v takom rýchlom čase sám si nedokázal zakúpiť lístok. Preto o to
požiadal prvého cestujúceho, ktorý však bol zhodou okolností revízor. Tento však sa vyjadril, že nie je tu
na to, aby kupoval lístky, ale aby ich kontroloval. Následne žalovaný v písomnej korešpondencii žiadal

žalobcu o prehodnotenie situácie a upustenie od pokuty. S tým však žalobca nesúhlasil. Žalovaný nemal
záujem vykonávať ďalšie dokazovanie za účelom preukazovania jeho zdravotného stavu v daný deň,
preto súhlasil s úhradou žalovanej sumy 60,60 eur, avšak požiadal o povolenie jej úhrady splátkami.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní súhlasil s úhradou sumy 60,60 eur. S poukazom na
ustanovenie §150 O.s.p. však žiadal žalobcovi nepriznať náhradu trov konania.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že podaná žaloba bola dôvodná.

Podľa ustanovenia §153 ods. 1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z
vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich
alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.Podľa ustanovenia §14 ods. 1 písm. d) Zák. č. 56/2012 Z.z., cestujúci je povinný zaplatiť cestovné a na
výzvu vodiča, iného člena osádky autobusu alebo revízora preukázať sa platným cestovným lístkom.

Podľaustanovenia§14ods.2Zák.č.56/2012Z.z.,aksaprikontrolecestovnýchlístkovvautobusealebo

bezprostredne po vystúpení z neho na zastávke cestujúci nepreukáže vodičovi, inému členovi osádky
autobusu alebo revízorovi na jeho výzvu platným cestovným lístkom, je povinný na mieste zaplatiť
cestovné a sankčnú úhradu podľa tarify; inak je povinný poskytnúť identifikačné údaje na vymáhanie
cestovného a sankčnej úhrady v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu,
číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti. Ak ide o maloletého, zisťujú sa identifikačné
údaje aj o jeho zákonnom zástupcovi.

V danom prípade bolo dostatočne preukázané, že žalovaný dňa XX. X. XXXX cestoval v dopravnom
prostriedku žalobcu, pričom sa nepreukázal platným cestovným lístkom. Uvedené nebolo sporné medzi
účastníkmi konania. Preto žalovanému v súlade s citovaným ustanovením vznikla povinnosť uhradiť
žalobcovi cestovné 0,60 eur a sankčnú úhradu podľa tarify, t.j. až do výšky stonásobku základného
cestovného.

Obrana žalovaného spočívala v tom, že daného dňa cestoval do miesta pobytu za účelom ošetrenia,
pričom jeho zdravotný stav mu nedovoľoval zakúpiť si cestovný lístok, keďže utrpel pracovný úraz. Súd
má však za to, že ak žalovaný bol v stave, ktorý mu nedovoľoval zakúpiť si cestovný lístok, daná situácia
sa dala riešiť iným vhodným spôsobom, napr. privolaním záchrannej služby. Naopak, súd má za to,
že žalovaného zdravotný stav nebol taký, ktorý by mu nedovoľoval zakúpiť si cestovný lístok. Súd tu

poukazuje na to, že žalovaný po úraze cestoval na ošetrenie z mesta T. až do mesta Y.. Ak by bol
žalovaný v stave, ako to vykreslil, nebol by schopný danej cesty za účelom ošetrenia.

Súd mal za preukázané, že žalovaný dňa XX. X. XXXX cestoval v hromadnom dopravnom prostriedku
žalobcu na linke č. XX, pásmo P., číslo voza XXXX, kde vozidlo odchádzalo zo zastávky o XX:XX:XX
hod.. V čase o XX.XX hod. sa žalovaný nepreukázal na výzvu revízora platným cestovným lístkom, čo

nebolo sporné medzi účastníkmi konania. Preto súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie
cestovného 0,60 eur a sankčnej úhrady do výšky stonásobku základného cestovného, t.j. 60 eur.

Podľa ustanovenia §517 ods.1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia §517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,

má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia §3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995, výška úrokov z omeškania je o osem
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Pretože žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou peňažného dlhu, súd priznal žalobcovi úrok z
omeškania,ktorýjevsúladesustanovením§517ods.2Občianskehozákonníkavspojenísustanovením
§3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb..

Podľa ustanovenia §142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu

trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech
nemal.Podľaustanovenia§150ods.1O.s.p.,aksútudôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,nemusísúdvýnimočne
náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník,
ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu

patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Podľa ustanovenia §150 ods. 2 O.s.p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči
pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádza súd zo zásady zodpovednosti za výsledok, teda
zásady úspechu. Kritériom pre priznanie náhrady trov konania je miera úspechu vo veci u žalobcu
a žalovaného. Táto miera úspechu závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu.

Účastník, ktorý mal plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov, ktoré
potreboval na uplatnenie práva alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Táto všeobecná zásada môže byť prelomená aplikáciou ustanovenia §150 O.s.p.. Citované ustanovenie
obsahuje moderačné právo súdu zmierniť dôsledky uplatnenia právnych noriem upravujúcich náhradu
trov konania a umožňuje presadiť aplikáciu ustanovenia §1 O.s.p., tj. zabezpečiť spravodlivú ochranu

práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchovu na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie
povinností a na úctu k právam iných osôb a docieliť tak pokiaľ možno spravodlivú ochranu práv, čo
aplikácia zásady zodpovednosti za výsledok vždy neumožňuje.

Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa podľa citovaného ustanovenia §150 ods. 1 O.s.p.
súd prihliada na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, všíma si

okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní, ako aj zohľadnenie
dopadu rozhodnutia o trovách konania ako na povinného, tak aj na oprávneného účastníka z titulu práva
na náhradu trov konania. Uvedené ustanovenie má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti zákona.
Použitie tohto ustanovenia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať
výnimočný charakter.

Ustanovenie §150 ods. 2 O.s.p. prihliada na tzv. drobné spory (§200ea O.s.p.), v ktorých umožňuje trovy
konania nepriznať alebo znížiť, ak tieto sú neprimerané voči pohľadávke.

V danej veci žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu a preto v súlade s ustanovenim §142 ods.
1 O.s.p. by mu patrila náhrada trov konania, pozostávajúca z náhrady súdneho poplatku 16,50 eur,
poštovného 1,70 eur a trov právneho zastúpenia 49,28 eur (2krát hlavný úkon po 16,60 eur - 1. prevzatie

a príprava zastúpenia, 2. podanie žaloby na súd + 2krát paušál 8,04 eur), vypočítaných podľa Vyhl. č.
655/2004 Z.z..

Súd však v danej veci aplikoval ustanovenie §150 O.s.p. a nepriznal žiadnemu z účastníkov náhradu
trov konania.

V prvom rade súd poukazuje na skutočnosť, že predmetom konania je suma 60,60 eur, pričom trovy

žalobcu predstavujú 67,48 eur (16,50 eur súdny poplatok, 1,70 eur poštovné, 49,28 eur trovy právneho
zastúpenia). Trovy konania predstavujú v pomere k žalovanej sume 111,35% a teda sú neprimerane
vysoké.

Ďalej súd preskúmal majetkové pomery žalovaného a zistil, že žalovaný je dôchodca jeho jediný príjem
je dôchodok vo výške 290 eur mesačne. Žiaden iný príjem nemá. Žije u priateľky, kde prispieva na nájom,

čo tvorí väčšinu jeho výdavkov. Zo zvyšku si musí zabezpečovať vlastnú výživu. Mimo toho spláca úver,
ktorý je v hodnote 2000 eur.

Po zistení týchto pomerov žalobcu súd dospel k záveru, že nepriznanie trov konania žalobcovi, mu
nespôsobí takú ujmu, ako by vznikla na strane žalovaného v prípade, ak by bol zaviazaný na náhradutrov konania. Jediným príjmom žalovaného je invalidný dôchodok. Oproti tomu žalobca je podnikateľký
subjekt, ktorý realizuje podnikateľskú činnosť bez väčších problémov. Za tohto stavu v tejto veci podľa
názoru súdu možno od žalobcu spravodlivo žiadať, aby si náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s týmto

konaním, hradil sám. Na základe uvedeného v súlade s citovaným ustanovením §150 O.s.p., súd
nepriznal žalobcovi náhradu trov konania vzhľadom na dôvody hodné osobitného zreteľa v danej veci.

Záverom navyše súd udáva, že v danej veci ide o rutinnú záležitosť, ktorá je zvládnuteľná
prostredníctvomadministratívyžalobcuanaktorúnebolapotrebnáodbornápomoczvolenéhoadvokáta.
Trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah

jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej-ktorej veci a jej individualizáciou na súdoch v Slovenskej
republike nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na súde. V
takomto prípade zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu, ktorý sleduje procesné právo inštitútom
zastupovaniaadvokátomvsúdnomkonaní.Jepotrebnérozlišovať,žeprávonaprávnupomocanáhrada
trov konania sú dve rozdielne veci, ktoré síce spolu súvisia, avšak nie sú neoddeliteľné. Právo na
náhradu trov konania ( vrátane tých, ktoré vznikli v súvislosti so zastupovaní advokátom ) totiž závisí

od iných predpokladov než možnosť nechať sa zastupovať advokátom. Správnosť tohto názoru možno
dokumentovať aj tými súdnymi konaniami, v ktorých sa účastníkom náhrada trov konania nepriznáva
( napr. rozvod manželstva, kde žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a ďalšími )
a účastníci konania pritom majú právo nechať sa v súdnom konaní zastupovať. Ak teda súd neprizná
náhradutrovkonaniaúspešnémuúčastníkovi,keďdospejekzáveru,žetrovyúčelnenevynaložil,nejdeo

porušenieprávanaprávnupomoc.Žalobcasapretomoholdaťzastupovaťvsúdnomkonaníadvokátom,
avšak trovy, ktoré vynaložil v tejto súvislosti, nemožno považovať za trovy účelné. Aj preto súd s
poukazom na vyššie uvedené žalobcovi náhradu trov konania nepriznal (viď uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. X C./X/XXXX zo dňa XX. X. XXXX).

Podľa ustanovenia §160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch

dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa
môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s
plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

V danom prípade žalovaný požiadal o povolenie úhrady dlhu v splátkach po 20 eur mesačne, keďže
nemá dostatok finančných prostriedkov na jeho úradu naraz. V súlade s citovaným ustanovením, po

zhodnotení majetkovej, zárobkovej a sociálnej situácie žalovaného, ako aj vzhľadom na výšku priznanej
sumy, súd mu povolil uhradiť dlžnú sumu splátkami po 20 eur mesačne s tým, že nezaplatením čo i len
jednej splátky, žalovaný stratí túto výhodu splátok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia §205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).