Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 30, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/62/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513207168
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8513207168.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov

senátu JUDr. Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o.,
Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika, v ktorej mene koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné nám. 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 15. 12.
2014 č.k. 2C/174/2013 - 90, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok súdu prvého stupňa.

N e p r i z n á v a žalovanej náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Stará Ľubovňa rozsudkom č. k. 2C/174/2013 - 90 žalobu zamietol a žalovanej právo
na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa domáhal
náhradymajetkovejškody1.724,07Euranemajetkovejujmy344,81Eurzdôvodovporušeniapovinnosti
exekučným Okresným súdom Vranov nad Topľou, ktorý v rozpore s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
(zák. č. 233/1995 Z.z.) nerozhodol o vydaní poverenia súdnemu exekútorovi v zákonnej 15-dňovej
lehote. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu a zbytočných prieťahov v dôsledku

nesústredenejčinnostitakejintenzity,ktorámalazanásledokzbytočnéprieťahyvkonaní,došlokzásahu
do výkonu majetkových práv žalobcu. Došlo k reálnemu ohrozeniu očakávaní žalobcu, že správnym
postupom súdu dôjde k vymoženiu pohľadávky a žalobca by mohol efektívne a účinne uskutočniť
rad iných krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho
pohľadávky s príslušenstvom. Ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy žalobca požaduje 20 % z
uplatňovanej istiny s príslušenstvom (hodnota majetkového práva postihnutého procesnou deformáciou)
a majetkovú škodu 1.724,07 Eur predstavuje náhrada istiny s príslušenstvom, ktorá nemôže byť

viac priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom
proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere. Po vylúčení sudcov
Okresného súdu Vranov nad Topľou z rozhodovania veci, vec bola pridelená Okresnému súdu Stará
Ľubovňa.

Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Žalovanej už 23. 4. 2012 boli doručené prvé žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom 27. 9. 2012, t.j. pred uplynutím 6-mesačnej lehoty na

vybavenie žiadosti, boli podávané súdne žaloby. Ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Pokiaľ
žalobca namieta porušenie povinnosti rozhodnúť o udelení poverenia v zákonnej 15-dňovej lehote, tak
15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí, ak ide o exekučný titul - rozhodnutie rozhodcovského
súdu. Podľa Exekučného poriadku účinného od 1. 6. 2011 znamená, akýkoľvek nárok žalobcuvychádzajúci z nesprávneho úradného postupu, a nevyhotovenia rozhodnutia v 15-dňovej lehote v
namietaných exekučných konaniach začatých po 1. 6. 2011 nemá oporu v zákone. Čo sa týka porušenia
právnou normou ustanoveného predpísaného postupu štátnym orgánom, zo žalobcom prednesených

skutkových okolností je zrejmé, že nemôže ísť ani o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím, ani nesprávnym úradným postupom. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím je okrem iného nevyhnutné, aby nezákonné rozhodnutie bolo
konštatované príslušným orgánom. Táto podmienka nie je v prípade zamietnutia žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie splnená. Vnútroštátne súdy sú povinné z úradnej moci preskúmavať

materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky a skúmať, či
rozhodcovské konanie prebiehalo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. V tomto prípade nebola
konštatovaná existencia prieťahov v konaní, a to právoplatným rozhodnutím Európskeho súdu pre
ľudské práva, Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, že bolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov.

Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že žalobca sa domáha majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy z dôvodov porušenia povinnosti exekučným Okresným súdom Vranov nad Topľou
v exekúcii vedenej pod sp. zn. 3Er/350/2010 oprávneného-spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti
povinnému G. U. na vymoženie pohľadávky 375,- Eur s príslušenstvom. Titulom bol rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu. Išlo o nárok vyplývajúci z úverovej zmluvy zabezpečenej blankozmenkou.

Žiadosťoudeleniepovereniabolazamietnutáuznesenímzodňa7.12.2010atotouznesenienadobudlo
právoplatnosť dňa 19. 1. 2011.

Súd následne posúdil nárok žalobcu podľa § 3 ods. 1 písm. a) a d) zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, kde za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom orgán verejnej moci pri výkone verejnej moci, a
to nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003
Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup
sa považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote, nečinnosť orgánov verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v

konaní alebo iný nezákonný zásah do práv , právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických
osôb. Podľa ods. 2 právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu
bola takým postupom spôsobená škoda. Nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať (§ 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z.). Ak príslušný
orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia

žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk a v prípade, že iba
samotné konštatovanie, že porušenie práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom (ods. 2), uhrádza sa aj

nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Žalobca v konaní uplatnil právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom

exekučným Okresným súdom Vranov nad Topľou, ktorý v rozpore s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
nerozhodol o vydaní poverenia súdnemu exekútorovi v zákonnej 15-dňovej lehote. Na to, aby štát
zodpovedal za škodu spôsobenú orgánom verenej moci, musí byť splnená podmienka zodpovednosti
štátu podľa zák. č. 514/2003 Z.z. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia týchto podmienok
znáša poškodený, pričom štát sa svojej zodpovednosti nemôže zbaviť, pretože sa jedná o objektívnu

zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie. Aj keď zákon explicitne nedefinuje pojem nesprávneho
úradného postupu, vo všeobecnosti za takýto možno považovať porušenie pravidiel predpísaných
právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti súvisiacej s výkonom verejnej moci,
ktorý sa dotýka individuálnych práv a povinností účastníkov daného konania. Za porušenie povinnostísa považuje aj nečinnosť takéhoto orgánu, či porušenie povinnosti orgánu vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote. Podľa žalobcu malo dôjsť v exekučnom konaní k nesprávnemu úradnému postupu
spočívajúcemu v zbytočných prieťahoch v konaní. Otázku porušenia práva na prerokovanie veci bez

zbytočného prieťahu garantovaného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR je kompetentný preskúmavať Ústavný
súd SR. Všeobecné súdy nie sú oprávnené bez ďalšieho posudzovať nesprávny úradný postup iných
súdov. V exekučnom konaní z dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného v čase podania
žiadosti súdnym exekútorom na vydanie poverenia lehota 15 dní neplatila, ak súd žiadosť o udelenie
poverenia zamietol ako v tomto prípade. 15-dňová lehota od doručenia žiadosti sa vzťahuje len na

prípade vydania poverenia súdnemu exekútorovi. Ak by zákonodarca mal v úmysle, aby 15-dňová lehota
exekučnému súdu bola stanovená i na rozhodnutie, ktorým zamietne žiadosť o udelenie poverenia,
tak by to explicitne zakotvil spôsobom v ustanoveniach Exekučného poriadku. Ak žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia bola zamietnutá, nedošlo zo strany exekučného súdu k porušeniu
povinnosti vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote.

Za nesprávny úradný postup nemožno v žiadnom prípade považovať, tak ako to uvádza žalobca,
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov, teda preskúmanie exekučných titulov, v danom prípade
rozhodcovských rozsudkov, keď to viedlo k zamietnutiu žiadosti súdneho exekútora na vydanie
poverenia. Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné súdy z úradnej moci sú povinné
preskúmavať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, exekučný titul a ak zistia rozpor

exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnu. Naviac
podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR zo dňa 9. 12. 2010 pod sp. zn. II.ÚS 545/2010 exekučný
súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého
exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia pre vedenie exekúcie.

Keď exekučný súd skúmal titul a dospel k záveru, že bol vydaný v rozpore so zákonom, tak žiadosť
exekútora zamietol.

Pre úspešnosť uplatnenia nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je okrem
iného nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom. Takéto

rozhodnutie sa nenachádza v pripojenom exekučnom spise.

Žalobca v konaní uplatňuje právo na majetkovú škodu predstavujúcu istinu s príslušenstvom vymáhanú
v exekučnom konaní. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia preukázalo nespôsobilosť
konkrétneho rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom. Žalobca môže získať iný exekučný

titul a ak nemá pochybnosť o tom, že môže žiadať nárok od dlžníka v sume, ktorú požaduje od
žalovanej. Žalobca nepreukázal, aby v dôsledku nesprávneho úradného postupu došlo k ohrozeniu jeho
legitímnych očakávaní, že došlo k zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s
povinným, insolvenciou povinného, pričom sa jedná iba o hypotetické úvahy žalobcu bez konkrétneho
zásahu do sféry žalobcu. Prípadná nevymožiteľnosť pohľadávky nebola dôsledkom nesprávneho

úradného postupu alebo nezákonného rozhodnutia exekučného súdu, ale nečinnosťou žalobcu, ktorý
vzhľadom na predchádzajúcu rozhodovaciu prax všeobecných súdov musel vedieť o neplatnosti
rozhodcovskej doložky, ktorá nevytvára prekážku rozsúdenej veci na uplatnený nárok aj v občianskom
súdnom konaní.

Keďže žalobca nepreukázal konkrétnu majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu, potom súd nevidí dôvod
na priznanie ako náhrady škody tak nemajetkovej ujmy. Preto súd nárok žalobcu ako nedôvodný
zamietol.

O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p., kde neúspešný žalobca má

povinnosť nahradiť úspešnej žalovanej náhradu trov konania. Táto si trovy konania nevyčíslila, preto
úspešnej žalovanej nemohla byť priznaná náhrada trov konania.

Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalobca, ktorý žiadal zrušiť rozhodnutie súdu a vec vrátiť
okresnému súdu na ďalšie konanie. Súd rozhodol o merite veci na základe inšpirácie novou právnou

úpravou obsiahnutou v ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom
súdnom konaní nie je možné, aby súd interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnych
skutočnosti a založenia zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo
súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnych skutočností a po tom, čo už došlo k založeniuzodpovednostného právneho vzťahu. Súd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom
nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému
rozhodnutiu. Zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej

lehoty. Exekučný súd ignoroval túto legitímnu sféru na čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie
právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces
neakceptovateľný.

Súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konania zákonnými lehotami. Súd má

aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na
ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Štrasburský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť
štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžka konania je ovplyvnená
mimosúdnymi faktormi, napr. nárastom ekonomickej trestnej činnosti, či rozsahom nevybavenej súdnej
agendy. Štrasburský súdu uviedol, že Dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny
poriadok takým spôsobom, aby vyhovel požiadavkám čl. 6 ods. 1 zahrňujúc aj právo na rozhodnutie

veci v primeranej lehote.

Žalobca v konaní ako dôkaz doložil znalecký posudok vypracovaný Znaleckým ústavom Ekonomickej
univerzity v Bratislave pod č. 1/2014. Okresný súd nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením
sa s predloženým znaleckým posudkom.

Súd nerozhodol o návrhu na prerušenie konania z dôvodov ústavnej sťažnosti podanej na Ústavný súd
SR.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

Krajský súd prejednal vec v medziach, ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého
rozhodnutiaazistil,žerozhodnutiesúduprvéhostupňajepotrebnépotvrdiťakovecnesprávne.Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a
k tomu dodáva:

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku č. 233/1995 Z.z. súd skúma žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo
návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti
písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti, návrhu alebo exekučného

titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne. Exekučný súd z
úradnej moci podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku má právo skúmať žiadosti o udelenie poverenia, čo
je limitované 15-dňovou lehotou na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pri bezchybnom návrhu.
Ak exekučný súd z úradnej moci je oprávnený preskúmavať žiadosti o udelenie poverenia, tak lehota 15
dní vždy platí len pre prípady vyhovenia návrhu a poverenia súdneho exekútora vykonaním exekúcie.

Exekučný poriadok neuvádza žiadnu lehotu na vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti na udelenie
poverenia. Pätnásťdňová lehota nie je stanovená pre prípad, ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu na
vykonanie exekúcie so zákonom. Nedodržanie 15-dňovej lehoty na vydanie rozhodnutia o nevyhovení
návrhu súdnemu exekútorovi na udelenie poverenia nie je porušením práva oprávneného. Pre prípad
neudelenia poverenia na vykonanie exekúcie nie je zákonom (Exekučným poriadkom) stanovená lehota,

aj keď sa žalobca domnieva, že aj v takomto prípade by mala platiť 15-dňová lehota na vydanie
rozhodnutia o zamietnutí návrhu na udelenie poverenia.

Lehota na zamietnutie žiadosti na udelenie poverenia z Exekučného poriadku nevyplýva. Nemôže dôjsť
k porušeniu práva žalobcu na vydanie rozhodnutia - urobenie úkonu v zákonom stanovenej lehote. Nie

je možné konštatovať nesprávny úradný postup podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. Ust. 9 ods. 4
zák. č. 514/2003 Z.z. udelilo právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom tomu,
komu bola takýmto postupom spôsobená škoda. Keďže táto podmienka nároku na náhradu škody nie
je osvedčená žalobcom, keď sa nedá konštatovať nesprávny úradný postup, tak rozhodnutie okresného
súdu je správne, pokiaľ žalobu zamietol.

V exekučnom konaní sp. zn. 3Er/350/2010 oprávnená POHOTOVOSŤ s.r.o. proti povinnému G. U.
žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého na udelenie poverenia bola zamietnutá. Rozhodnutie
je právoplatné dňom 19. 1. 2011. Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupomlen v prípadoch, keď takýto nesprávny úradný postup sa preukáže. Ak neexistuje v Exekučnom poriadku
lehota na vydanie rozhodnutia o neudelení poverenia súdnemu exekútorovi, nemôže sa žalobca
domáhať náhrady škody, ak nedošlo k porušeniu právnej povinnosti súdom.

Odvolací súd prisvedčuje názoru žalovanej, že nie sú splnené podmienky na vyvodenie zodpovednosti
za nesprávny úradný postup zadefinovaný v § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., ak nebolo konštatované
porušenie práva žalobcu v dôsledku prieťahov v súdnom konaní o čom je oprávnený rozhodnúť Ústavný
súdSR.Neexistujerozhodnutieústavnéhosúdučikonštatovanieprieťahovvsúdnomkonanípredsedom

okresného súdu v disciplinárnom konaní. Novela § 9 zák. č. 514/2003 Z.z. len bližšie zadefinovala
podmienky pre konštatovanie prieťahov v súdnom konaní, ako predpokladu uplatnenia nároku na
náhradu škody z nesprávneho úradného postupu. Ak kompetentný orgán (Ústavný súd SR či predseda
okresného súdu) nezistili nesprávny úradný postup, potom nie je možné vyvodiť zodpovednosť z
nesprávneho úradného postupu vo forme náhrady škody.

Žalobca v konaní uplatňuje právo na náhradu škody, ktorá predstavuje náhradu istiny a príslušenstva,
ktoré už viac nemôže byť priznané právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu (1.724,07 Eur). Ak
sa žalobca nemohol uspokojiť ako oprávnený v exekučnom konaní, mal využiť iný spôsob vymoženia
pohľadávky v riadnom súdnom konaní, kde vydaný rozhodcovský rozsudok by nepredstavoval prekážku
rozsúdenej veci.

Keď žalobca poukázal na to, že má znalecký posudok č. 1/2014, tak takýto znalecký posudok môže súd
hodnotiťlenakoďalšízdôkazovpredkladanýchžalobcomvkonaní.Jednásanaviacoúdaje,ktoréniesú
verifikovateľné, pretože znalec vychádzal výlučne z údajov poskytnutých žalobcom. Znalecký posudok
je aj tak bez významu vzhľadom na to, že sám žalobca si zapríčinil neúspech v exekučnom konaní, ak

viedol exekúciu na základe nevykonateľného titulu, a to rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym
rozhodcovským súdom bez platnej rozhodcovskej doložky. Znalecký posudok rieši otázku paušálnej
náhrady, a to priemerné náklady na vymáhanie pohľadávky, pričom zo znaleckého posudku nevyplýva
priama súvislosť s uplatnenou majetkovou škodou 1.724,07 Eur, ako je uvedené v návrhu. Nárok na
náhradu škody je hypotetický, bez konkrétneho určenia výšky škody dôkazmi. Žalobca nepreukázal

príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom, zatiaľ neosvedčeným, a vznikom konkrétnej
škody.

Čo sa týka nemajetkovej ujmy, žalobca nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy v súvislosti s porušením
práv, že samotné konštatovanie porušenia práva nebude dostatočným zadosťučinením. Výška

nemajetkovej ujmy v konkrétnom prípade nie je žalobcom nijak preukázaná, najmä v tvrdenom postihu
žalobcu nesprávnym úradným postupom, čo sa malo prejaviť v strate dôvery žalobcu v spravodlivosť. Z
hľadiska morálneho aspektu a z porušenia práva žalobcu, sám žalobca vymáha pohľadávku, ktorá je
pochybná.Pretonároknanáhradunemajetkovejujmyvpeniazochjepochybný.Odvolacísúdpotvrdzuje
rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne v celom rozsahu, pokiaľ nárok žalobcu na náhradu

škody či nemajetkovej ujmy zamietol.

Ak žalobca poukazuje na retroaktivitu pri použití § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z., tak odvolací súd
konštatuje, že ide o nepriamu retroaktivitu, pretože v ods. 1 je vymedzený nesprávny úradný postup
a ods. 2, ktorý je účinný od 1. 1. 2013, len bližšie definuje posudzovanie nesprávneho úradného

postupu súdom, ktorého dôsledkom sú sťažnosti na prieťahy, prípadne na disciplinárne konanie, ktoré
konštatoval ústavný súd. Keďže neexistuje žiadne rozhodnutie týkajúce sa sťažnosti na prieťahy v
konaní vo veciach, ktoré sú predmetom nároku žalobcu, nie je možné konštatovať nesprávny úradný
postup, ktorý je podmienkou na uplatnenie nároku na náhradu škody či nemajetkovej ujmy. Ods. 2 § 9
zák. č. 514/2003 Z.z. len bližšie rieši otázku posúdenia nesprávneho úradného postupu, ale definovanie

nesprávneho úradného postupu je stále uvedené v ods. 1 § 9 zák. č. 514/2003 Z.z. účinného aj pred
1. 1. 2013. Aj táto námietka žalobcu v odvolaní nie je dôvodná. Preto odvolací súd nevidí dôvod na
zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Žalobca v konaní vytýka neprerušenie súdneho konania pre položenie prejudiciálnej otázky. V súdnom

spise sa nenachádza návrh na prerušenie konania, preto o neexistujúcom návrhu žalobcu nemohol
rozhodovať ani okresný súd. Odvolací súd nevidí porušenie práva žalobcu v tom, že okresný súd
neprerušil konanie do doby na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke.Odvolací súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o náhradu trov konania medzi
účastníkmi. Žalobca nebol v konaní úspešný a podľa § 142 ods. 1 O.s.p. má povinnosť nahradiť trovy
konania úspešnej žalovanej. Úspešná žalovaná si náhradu trov konania nežiadala, preto okresný súd

mohol rozhodnúť tak, že nepriznal úspešnej žalovanej náhradu trov prvostupňového konania.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovanej v odvolacom konaní
trovy nevznikli, preto úspešnej žalovanej nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.