Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 30, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/229/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714207222
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5714207222.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej

a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený spoločnosťou
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti odporcovi: V. F., nar. X.XX.XXXX,
naposledy bytom X. XX, V., t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníkom - Mesto Martin, o
zaplatenie 6.674,11 eur s príslušenstvom, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Martin č. k. 15C/231/2014-78 zo dňa 25.2.2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j evo výrokoch (II a III) o čiastočnom zamietnutí návrhu

a o trovách prvostupňového konania.

Vo zvyšnej časti p o n e c h á v a rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd čiastočne vyhovel návrhu, ktorým navrhovateľ žiadal uložiť
odporcovi povinnosť zaplatiť sumu 6.674,11 eur s príslušenstvom. Vychádzal zo spotrebiteľského
charakteru úverovej zmluvy uzavretej právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom dňa 15.11.2007.
Nadväzne sa právny vzťah prednostne riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka a právnymi
predpismi upravujúcimi vzťahy spotrebiteľského charakteru a to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere má
v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka povahu absolútneho obchodu. Z tohto dôvodu pristúpil

k aplikácii § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1.5.2014, ktorý ukladá
(každému) konajúcemu orgánu povinnosť prihliadať na premlčania nároku voči spotrebiteľovi z úradnej
moci a to aj v konaniach začatých pred účinnosťou predmetného ustanovenia, t.j. pred 1.5.2014. Z
opísaného vyplýva aj súdu povinnosť aplikovať trojročnú premlčaciu dobu upravenú občianskoprávnym
vzťahom.

Vzhľadom na to, že bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začala plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti (k 20. dňu v tom ktorom mesiaci). Navrhovateľ si uplatnil splátky splatné
od 20.6.2010 do 20.2.2017 v počte 81 splátok, pričom návrh na súd bol podaný dňa 2.6.2014. Súd I.

stupňa preto splátky uplatnené za obdobie od 20.6.2010 do 20.5.2011 v počte 12, v celkovej hodnote
899,90 eur považoval za premlčané a v tomto rozsahu návrh zamietol. Navrhovateľovi naopak priznal
splátky úveru za obdobie od 20.6.2011do 20.10.2017 v počte 77 splátok v celkovej výške 5.774,20 eur.Zároveň prisúdil navrhovateľovi úrok z omeškania, ktorý diferencoval osobitne zo splátok premlčaných
splátok, t.j. splatných od 20.6.2010 do 20.5.2011, ďalej zo splátok (nepremlčaných) splatných od
20.6.2011 do 20.10.2013 (všetko v mesačnej špecifikácii) a napokon zo sumy 5.7774,20 eur od

17.11.2013 do zaplatenia.

O trovách konania rozhodol prvostupňový súd s poukazom na § 142 ods. 2 O.s.p. aplikujúc princíp
pomeru úspechu vo veci tak, že navrhovateľovi, ktorého čistý úspech predstavuje v spore 74 % priznal
v tomto rozsahu uplatnené trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku (296 eur z 400 eur) a
trovy právneho zastúpenia za špecifikované úkony právnej služby (654 eur z 883,80 eur).

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie, čo do výroku o zamietnutí (časti) návrhu, navrhovateľ a domáhal

sa zmeny napadnutého rozhodnutia v podobe vyhovenia návrhu navrhovateľa, alternatívne zrušenia
rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Namietal nesprávne právne posúdenie veci z dôvodu nesprávnej aplikácie právneho predpisu
upravujúceho premlčanie. Nakoľko je dotknutý záväzkový vzťah absolútnym obchodno-záväzkovým
vzťahom, považuje za nevyhnutné a to napriek okolnosti, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ,

aplikovať ustanovenie Obchodného zákonníka týkajúce sa premlčacej doby. Úverová zmluva bola
uzavretá 15.11.2007, kedy sa ustanovenia § 52 až 54 OZ vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo
ainézmluvyupravenév8.častiOZ,akoajzmluvypodľa§55OZ.Zmluvaoúverevšakbolaopravenálen
v Obchodnom zákonníku. V dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť
uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 OZ. Zároveň sa novelizovaným ustanovením § 52

ods. 1 OZ nespravujú nároky vzniknuté pred 1.1.2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov
vzniknutých pred 1.1.2008. V tejto spojitosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho Súdu SR, resp.
niektorých krajských súdov, v zmysle záverov ktorých v prípade zmluvy uzatvorenej podľa Obchodného
zákonníka sa bude na zmluvný vzťah aplikovať režim Obchodného zákonníka aj v časti premlčania
jednotlivých nárokov.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal k tomu
oprávnený účastník konania (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.),
preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v ustanovení § 212 ods. 1, 2 písm. b/ O.s.p. (z tohto titulu
nedotknutým ponechal odvolaním nenapadnutý výrok o povinnosti odporcu zaplatiť sumu 5.774,20 eur
spolu so špecifikovaným úrokom z omeškania) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom

podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 a § 211 ods. 2 O.s.p. rozsudok v napadnutej časti
ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Odvolacia námietka o nevyhnutnosti aplikácie Obchodného zákonníka na premlčaciu dobu (jej dĺžku)
úplne opomína/prehliada zásadný význam/kontext spotrebiteľskej ochrany a to o splnenie si pozitívneho
záväzku Slovenskej republiky z medzinárodnej zmluvy o fungovaní Európskej únie prispievať aktívnou

ochranou (slabšieho) spotrebiteľa k vyššej kvalite života ľudí v európskom hospodárskom priestore ako
jednej z hlavných politík Európskej únie. Komunitárne normy (vrátene noriem spotrebiteľského práva)
sú súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky a musia sa vykladať tak, aby boli naplnené ciele a
zmysel ochrany spotrebiteľa ako spoločenskej hodnoty postavenej na roveň hodnôt verejného poriadku.

Za stabilizovaný je v tejto spojitosti potrebné považovať záver aplikačnej praxe, v zmysle ktorého bola

ochrana spotrebiteľovi poskytovaná aj v období pred 1.1.2008, a to jednak prostredníctvom generálnej
klauzuly - § 53 ods. 1 Obč. zák., ako aj prostredníctvom typovej zmluvy podľa § 23a zákona č. 634/1992
Zb. o ochrane spotrebiteľa. Nie je preto podstatné, či predmetná zmluva bola označená ako zmluva o
úverepodľaObchodnéhozákonníka,rozhodujúcimje,žesasvojimcharakteromjednaloospotrebiteľskú
zmluvu, z čoho vyplýva ochrana povinného v celej škále spotrebiteľsko-právnej ochrany.

Zároveň predmetná námietka nekorešponduje tým záverom (v súdnej praxi prevažujúcim - na rozdiel
od odvolateľom citovaných rozhodnutí) rozhodovacej činnosti súdov SR (aktuálne pozri rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo 12/2014 z 21.4.2015), ktoré sa napokon prejavili i v explicitnom
zneníObčianskehozákonníka(§52ods.2vetaposlednáOZ)apodľaktorýchmáaplikáciaObčianskeho
zákonníka v prípade spotrebiteľského sporu prioritu.Nadväzne, hoci nie je možné stotožniť sa so všetkými závermi okresného súdu (priznanie zmluvného
úroku aj za obdobie po mimoriadnej splatnosti, resp. priznanie úroku z omeškania z premlčaných splátok
- odvolací súd však rozsah odvolania nemôže prekročiť) je zásadný záver prvostupňového súdu o

aplikácii trojročnej premlčacej doby správny.

Nakoľko z iných dôvodov nesprávnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa navrhovateľ
nenamietal, odvolací súd, súc viazaný nielen rozsahom, ale aj konkrétnymi odvolacími dôvodmi, ktoré
odvolateľ vo svojom odvolaní vymedzí v lehote zákonom stanovenej na podanie odvolania (§ 212 ods.
1 O.s.p.), napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

Súčasne, ako zodpovedajúci zásadám rozhodovania o trovách konania vyhodnotil i závislý (odvolaním

osobitne nenapadnutý) výrok o trovách prvostupňového konania.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. Navrhovateľ nebol v odvolacom konaní úspešný, preto by bol inak povinný nahradiť odporcovi
jeho trovy. Nakoľko si však odporca predmetný procesný nárok neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a vlastne
mu ani žiadne trovy v spojení s opravným prostriedkom navrhovateľa nevznikli, odvolací súd o trovách

odvolacieho konania rozhodol súhrnným výrokom tak, že ich náhradu účastníkom (žiadnemu z nich)
nepriznal

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e