Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, April 30, 2015

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Sžf/49/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200920
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Reisenauerová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:1012200920.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky

Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Júlii Horskej a JUDr. Ľubici Filovej, v právnej veci žalobcov: 1/
N- POWER s.r.o., so sídlom Horná 54, Banská Bystrica, IČO: 36 057 436, zastúpený: JUDr. Katarína
Neumanová, advokátka, Šípková 21, Banská Bystrica, 2/ Banskobystrická regionálna správa ciest
a.s., so sídlom Majerská 94, Banská Bystrica, IČO: 36 836 567, proti žalovanému: Úrad pre verejné
obstarávanie, so sídlom Dunajská 68, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 74/6000/2011-ON-14-N zo dňa 14.05.2012, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v
Bratislave č. k. 2S 174/2012-93 zo dňa 24. apríla 2013, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 2S 174/2012-93 zo dňa
24. apríla 2013 m e n í tak, že žalobu žalobcu v 1. rade a žalobu žalobcu v 2. rade z a m i e t a .

Žalobcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom č.k. 2S/174/2012-93 zo dňa 24. apríla 2013 zrušil
preskúmavané rozhodnutie žalovaného č. 74/6000/2011-ON-14-N zo dňa 14.05.2012 a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. Žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcom 1/, 2/ náhradu trov konania po 66 €

za súdny poplatok a žalobcovi 1/ náhradu trov právneho zastúpenia v sume 523,64 € na účet právneho
zástupcu žalobcu 1/ v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že krajský súd zákonnosť preskúmavaného
rozhodnutia žalovaného posudzoval vintenciáchustanovení §139ods.1,2,4 zákonač.25/2006Z.z.o
verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
zákon č. 25/2006 Z.z. alebo ZVO, zákon o verejnom obstarávaní) v intenciách článku 1 ods.1 v spojení

s článkom 152 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorú právnu úpravu citoval, postupom v zmysle
ustanovení piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku upravujúcej správne súdnictvo.

Z administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu mal krajský súd preukázané, že verejný
obstarávateľ vyhlásil verejnú súťaž na predmet zákazky „Chemický posypový materiál - dodávka
priemyselnej soli a rozmrazovacieho prostriedku na báze chloridu horečnatého“ v Úradnom Vestníku
EÚ č. 2010/S226-345579 zo dňa 20.10.2010 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 223/2010 zo

dňa 23.11.2010; zo 7 záujemcov, ktorým boli poskytnuté súťažné podklady, podali ponuku 4 uchádzači;
dňa 19.01.2011 bolo žalobcovi 1/ doručené oznámenie o vylúčení z predmetnej verejnej súťaže pre
nesplnenie podmienky účasti v súťaži - nepredloženie súvah za roky 2007,2008 a 2009; žalobca podal u
verejného obstarávateľa žiadosť o nápravu proti vylúčeniu z verejnej súťaže, ktorú verejný obstarávateľzamietol; žalobca 1/ podal žalovanému námietky proti vylúčeniu z verejnej súťaže, ktoré žalovaný
zamietol rozhodnutím č. 74-6000/2011-ON-14 zo dňa 11.03.2011 podľa § 139 ods. 4 ZVO; žalobca
1/ podal na Krajskom súde v Bratislave žalobu proti rozhodnutiu žalovaného o zamietnutí námietok,

na základe ktorej krajský súd rozsudkom zo dňa 09.06.2011 (sp. zn. 1S 53/2011) zrušil rozhodnutie
žalovaného č. 74-6000/2011-ON-14 zo dňa 11.03.2011 podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie; na základe odvolania žalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky
rozsudkomzodňa15.12.2011(sp.zn.5Sžf/44/2011)rozsudokkrajskéhosúdupotvrdil;podľaoznámenia
o výsledku verejného obstarávania zverejneného v Úradnom vestníku EU č. 2011/S70-113174 zo dňa

09.04.2011 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 70/2011 zo dňa 09.04.2011 verejný obstarávateľ
(žalobca 2/) uzavrel dňa 31.03.2011 s úspešným uchádzačom vo verejnom obstarávaní - spoločnosťou
NELUX, s.r.o., Bratislava rámcovú dohodu na dodanie tovaru (chemického posypového materiálu);
napadnutým rozhodnutím č. 74-6000/2011-ON-14-N zo dňa 14.05.2012 nariadil žalovaný v konaní o
námietkach žalobcu 1/ proti vylúčeniu z verejnej súťaže zrušiť predmetnú verejnú súťaž; žalovaný v
odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že na podklade vyššie uvedených rozsudkov súdov vylúčenie

žalobcu 1/ z verejného obstarávania bolo v rozpore s § 33 ods. 5 písm. c) ZVO, nakoľko žalobca 1/
si v zmysle § 27 ods. 1, písm. c) ZVO zvolil a predložil na preukázanie ekonomického a finančného
postavenia výkazy ziskov a strát, a preto nebol povinný predložiť aj súvahy za príslušné obdobie,
námietky žalobcu 1/ proti vylúčeniu z verejného obstarávania preto boli opodstatnené; žalovaný uviedol,
žepreskúmanímpostupuverejnéhoobstarávateľaprizadávanípredmetnejzákazkyzistil,žepožiadavku

na predloženie certifikátu systému enviromentálneho manažérstva ISO 14001 ako podmienku účasti
týkajúcu sa technickej alebo odbornej spôsobilosti je možné stanoviť len pri zákazkách, ktorých
predmetom je aj uskutočnenie stavebných stavebných prác alebo poskytnutie služby; s poukazom
na súťažné podklady, najmä časť B.2 obsahujúcu opis predmetu zákazky a časti B.l vymedzujúce
obchodné podmienky dodania predmetu zákazky, žalovaný konštatoval, že nie je možné dospieť

k záveru, že predmetom zákazky sú služby či stavebné práce, predmetom plnenia zmluvy sú len
tovary, vrátane ich dopravy verejnému obstarávateľovi, pri ktorých ZVO neumožňuje požadovať od
záujemcov/uchádzačov uvedenie opatrení enviromentáheho manažérstva a ich zavedenie a aplikovanie
preukazovať certifikátom enviromentálneho manažérstva; uvedená podmienka účasti bola teda podľa
žalovaného určená v rozpore s § 28 ods. 1 ZVO, ako nesúvisiaca s predmetom zákazky bola v rozpore

s § 32 od ods. 6 ZVO a zároveň pre svoju diskriminačnú povahu sa dostala do rozporu s § 9 ods.4
ZVO, nakoľko jej existencia v predmetnom verejnom obstarávaní mohla od účasti odradiť uchádzačov,
ktorí boli schopní dodať predmet zákazky, avšak z dôvodu neschopnosti preukázať splnenie tejto
diskriminačnej podmienky účasti sa predmetného verejného obstarávania nemohli efektívne zúčastniť;
k podmienke týkajúcej sa umiestnenia skladovacieho priestoru na území SR stanovenej v súťažných

podkladochžalovanýuviedol,žetakátopodmienkajevrozporesprincípomnediskriminácieuchádzačov
alebo záujemcov, ktorí sú schopní plniť ostatné požiadavky kontrolovaného, majú však skladovací
priestorumiestnenýmimoúzemiaSR, čoim však nebránivriadnomplnenípredmetuzákazky;uvedené
porušenia zákona mohli mať podľa žalovaného zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania.

Podľa názoru krajského súdu sa žalovaný nemýlil v tom, že jeho právomoc rozhodnúť o námietkach
nie je z hľadiska času limitovaná ukončením procesu výberu uchádzača uzavretím v danom prípade
rámcovej dohody s víťazným uchádzačom z predmetnej súťaže, súhlasiac s tvrdením žalovaného,
že takmer všetky rozsudky správnych súdov, ktorými sa zrušujú rozhodnutia žalovaného o nariadení
zrušenia postupu zadávania zákazky, prichádzajú spravidla po uzavretí zmluvy, ktorými sa proces

verejného obstarávania končí. Tiež prisvedčil žalovanému, že rozsudkami Krajského súdu v Bratislave
a Najvyššieho súdu SR, ktorými bolo zrušené predchádzajúce rozhodnutie žalovaného o námietkach
žalobcu 1/ proti vylúčeniu zo súťaže, sa nezačalo nové konanie o námietkach, ale sa pokračovalo v
konaní a o námietkach bolo potrebné nanovo rozhodnúť.

Krajský súd konštatoval, že nakoľko žalovaný pri vydávaní napadnutého rozhodnutia rešpektoval
záväzný právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k otázke vylúčenia žalobcu 1/ považoval
žalobný dôvodov žalobcu 1/, že napadnuté rozhodnutie nerešpektuje predchádzajúce rozsudky
správnych súdov za neopodstatnené.

Poukazom na právnu úpravu ustanovenú v §112 ZVO v spojení s § 137 ZVO a s § 139 ods. 2 písm.
a) ZVO, krajský súd uviedol, že v námietkovom konaní je žalovaný zásadne oprávnený preskúmať
použitý postup zadávania zákazky v celom rozsahu, pričom nie je viazaný rozsahom námietok podaných
oprávnenou osobou. Tiež poukázal na to, že rozhodovacia prax žalovaného a najmä judikatúraNajvyššieho súdu SR v otázke viazanosti žalovaného rozsahom podaných námietok sa v uplynulom
období vyvíjala a napokon sa zjednotila na názore, že zo ZVO nevyplývajú pre žalovaného obmedzenia
v rozsahu jeho dohľadovej a preskúmavacej právomoci v námietkovom konaní, a preto žalovaný je

oprávnený kontrolovať zákonnosť všetkých postupov zadávania zákaziek a v prípade zistenia rozporu
so zákonom z toho vyvodiť adekvátne závery bez ohľadu na to, či oprávnená osoba zistenú nezákonnosť
namieta alebo nie a právomoc kontrolovať postup zadávania zákazky mimo rámec podaných námietok
napokon prislúchala vždy v rámci kontroly začatej žalovaným z vlastného podnetu.

Ďalej krajský súd konštatoval, že z aplikácie uvedených právnych záverov o oprávnenosti žalovaného
preskúmať v konaní o námietkach celý postup zadávania konkrétnej zákazky bez zreteľa na rozsah
podaných námietok vyplýva, že pokiaľ žalovaný v konaní o námietkach preverí celý postup zadávania
zákazky, vrátane podmienok účasti v súťaži, majú verejný obstarávateľ aj uchádzači v danej súťaži
legitímny dôvod domnievať sa, že zákonnosť procesu verejného obstarávania bola žalovaným
preverená a že všetky prípadné nezákonnosti boli pojaté do rozhodnutia žalovaného o podaných

námietkach, alebo do výsledkov ex offo začatej kontroly postupu zadávania danej zákazky, teda
ak žalovaný preveril použitý postup zadávania zákazky v konkrétnej verejnej súťaži a vydal o tom
rozhodnutie, nemal by v neskorších štádiách procesu verejného obstarávania, pokiaľ z akýchkoľvek
dôvodov znovu uplatňuje svoju revíznu právomoc v danej súťaži, prichádzať s novými dôvodmi
nezákonnosti v postupe zadávania zákazky, ktoré existovali už pri predchádzajúcom rozhodovaní

žalovaného a z posudzovanej dokumentácie mohli byť žalovanému známe. Poukazom na to, že ZVO
výslovne nezakazuje žalovanému nariadiť zrušenie postupu zadávania zákazky v prípade, ak objaví
nový dôvod nezákonnosti v postupe verejného obstarávateľa, ktorý pri predchádzajúcom preskúmavaní
zákonnosti tej istej zákazky nevytkol, krajský súd zastával názoru, že ustanovenie § 139 ods. 1 písm.
a) ZVO (zrejme § 139 ods.2, písm. a/ ZVO) musí žalovaný aplikovať ústavne konformným spôsobom,

v duchu princípov právneho štátu, medzi ktoré patrí ochrana právnej istoty a stability právnych vzťahov
a ochrana dobromyseľne nadobudnutých práv (čl. 1 ods. 1 ústavy SR). V danej súvislosti poukázal na
judikatúru Ústavného súdu vychádzajúca zo zásady prednosti ústavne konformného výkladu - II. ÚS
148/06, m. m., III. ÚS 348/06, IV. ÚS 96/07, IV. ÚS 200/07, IV. ÚS 209/07, IV. ÚS 95/08 atď.

Krajský súd konštatoval, že v prejednávanej veci všetky tie dôvody nezákonnosti podmienok účasti
v predmetnej súťaži, pre ktoré žalovaný v námietkovom konaní napadnutým rozhodnutím nariadil
žalobcovi 2/ zrušiť postup zadávania zákazky, existovali a boli predmetom dohľadu žalovaného už pri
vydávaní prvého rozhodnutia v predmetnej veci, ktoré sa týkalo zamietnutia námietok žalobcu 1/proti
vylúčeniu zo súťaže. Žalovaný tieto porušenia ZVO, ktoré žalobcovia 1/ a 2/ v podaných žalobách

ani nespochybňujú, v prvom rozhodnutí nevytkol a zameral sa iba na konkrétne námietky žalobcu
1/ proti vylúčeniu zo súťaže. Žalobca 2/ v dobrej viere, že podmienky účasti v súťaži boli v súlade
so zákonom, po právoplatnom zamietnutí námietok žalobcu 1/, v zákonom predpokladanom postupe
uzavrel v marci 2011 rámcovú dohodu s ďalším uchádzačom v súťaži, keď mal za to, že proces
verejného obstarávania bol výberom uchádzača ukončený. Podľa názoru krajského súd žalovaný vydal

nepredvídateľné rozhodnutie, ktorým vniesol právnu neistotu najmä do postavenia žalobcu 2/ a jeho
zmluvného partnera, s ktorým dobromyseľne uzavrel rámcovú dohodu, poukazom na to, že takýto
postup síce nie je v priamom rozpore so ZVO, ale sa prieči vyššie uvedeným princípom právneho štátu,
ku ktorým sa Slovenská republika hlási, a to najmä vo vzťahu k narušeniu právnej istoty a ochrany
dobromyseľne nadobudnutých práv, keď napadnuté rozhodnutie vydal žalovaný v čase, kedy bol proces

verejného obstarávania právoplatne ukončený a teda ide o rozhodnutie, ktoré nemôže mať reálny vplyv
na výsledok verejného obstarávania, pretože neumožňuje žalobcovi 2/ zrevidovať postup zadávania
zákazky v zmysle právneho názoru žalovaného a vytknutú nezákonnosť napraviť. Mal za to, že takéto
rozhodnutie vychádza z ústavne nekonformného výkladu ZVO, a preto pred súdom nemohlo obstáť.

Z uvedených dôvodov dospel krajský súd po preskúmaní veci k záveru, že žalovaný v naznačenom
smere vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p.
zrušil napadnuté rozhodnutie a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.

Krajský súd záverom uviedol, že po zrušení rozhodnutia vo veci vylúčenia žalobcu 1/ zo súťaže

vyššie uvedenými rozsudkami Krajského súdu v Bratislave a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
žalovaný nemal zákonný podklad na zastavenie konania o námietkach, ani pre ich zamietnutie, ktorú
skutočnosť považoval za nedostatok ZVO, pretože pri striktnom dodržaní tohto zákona niet ustanovenia,
podľa ktorého by mohol žalovaný námietkové konania ukončiť, zastávajúc názor, že žalovanéhoneoprávňovalo po ukončení procesu verejného obstarávania rozhodnúť o nariadení žalobcovi 2/ zrušiť
použitý postup zadávania zákazky na podklade nových zistení o porušení ZVO, ktoré dovtedy neboli
žalovaným konštatované a žalobcom známe.

O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na plný úspech v konaní
priznal žalobcovi 1/ aj žalobcovi 2/ právo na náhradu trov, ktoré v konaní vynaložili na súdnom poplatku
za žalobu každý v sume 66 € a tiež priznal žalobcovi 1/ náhradu trov právneho zastúpenia vyčíslených
advokátkou za štyri úkony právnej služby.

II.

Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žaloba sa zamieta.

Žalovaný v dôvodoch odvolania namietal, že rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia. Poukazom na dualizmus v rozhodovacej praxi správnych súdov, žalovaný uviedol,
ževčasevydaniarozhodnutiač.74-NvzhľadomnarozsudokNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky sp.
zn. 6Sžf/19/2012 vychádzal z dohľadového konceptu konania o námietkach, t.j. nebol viazaný petitom
námietok a preskúmal celý postup žalobcu 2/ a nakoľko žalovaný v postupe žalobcu 2/ preukázal

porušenia zákona o verejnom obstarávaní, ktoré nebolo možné odstrániť iným spôsobom, a to
porušenie § 28 ods. 1 písm. h), § 32 ods. 6 a § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, rozhodnutím
podľa § 139 ods. 2, písm. a) nariadil zrušiť použitý postup zadávania zákazky.

Žalovanýsanestotožnilsargumentáciousúduprvéhostupňaapoukázalnarozporuplnosťodôvodnenia,

keď v odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa uvádza, že právomoc žalovaného rozhodnúť o
námietkach nie je z hľadiska času limitovaná ukončením procesu výberu uchádzača uzavretím
zmluvy a žalovaný je oprávnený nariadiť verejnému obstarávateľovi zrušiť použitý postup zadávania
zákazky, ak v konaní o námietkach zistí, že postupom kontrolovaného bol porušený zákon a toto
porušenie mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania § 139 ods. 2 písm. a) zákona

o verejnom obstarávaní a súčasne súd prvého stupňa konštatoval, že zákon o verejnom obstarávaní
výslovne nezakazuje žalovanému nariadiť zrušenie postupu zadávania zákazky, ak objaví nový dôvod
nezákonnosti v postupe verejného obstarávateľa, teda prvostupňový súd sám konštatoval, že postup
žalovaného nebol v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, z ktorého dôvodu nemožno dospieť
k záveru, že by postup žalovaného a rozhodnutie č. 74-N bolo nezákonné, nakoľko zákon o verejnom

obstarávaní takýto postup žalovanému umožňuje.

Žalovaný nesúhlasil ani s konštatovaním súdu prvého stupňa uvedeným v odôvodnení napadnutého
rozsudku,že žalovanývydalnepredvídateľnérozhodnutie.Uviedol, žepokiaľjehorozhodovaciačinnosť
vychádzala z judikatúry súdov, ktorá však v otázke na rozsah preskúmavacej právomoci žalovaného

v konaní o námietke nebola jednotná, nemožno mu vytýkať nepredvídateľnosť rozhodovania. V danej
súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Sžf/l7/2012 zo dňa
09.04.2013, v ktorom najvyšší súd vyslovil názor, že podľa § 139 ods.2 písm. a) zákona č. 25/2006 Z.
z. v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia, ak úrad v konaní o námietkach zistí, že
postupom kontrolovaného bol porušený tento zákon a porušenie mohlo mať zásadný vplyv na výsledok

verejného obstarávania, rozhodnutím nariadi zrušiť použitý postup zadávania zákazky alebo súťaž
návrhu.

Žalovaný nesúhlasil ani s argumentáciou súdu prvého stupňa uvedenou v odôvodnení rozsudku, ktorou
argumentuje, že žalobca 2/ bol v dobrej viere, že podmienky účasti v súťaži boli v súlade so zákonom,

a preto po právoplatnom zamietnutí námietok žalobcu 1/, v zákonom predpokladanom postupe uzavrel
v marci 2011 rámcovú dohodu s ďalším uchádzačom, keď mal za to, že proces verejného obstarávania
bol výberom uchádzača ukončený.
Žalovaný nesúhlasil s tvrdením súdu prvého stupňa vo vzťahu k dobrej viere žalobcu 2/, keďže
tomuto musela byť zrejmá skutočnosť, že v čase vydania rozhodnutia č. 74-N sa žalovaný v konaní

o námietkach zaoberal výlučne skutočnosťami uvedenými navrhovateľom v námietkach, a preto
zamietnutím námietok sa nemohol žalobca 2/ domnievať, že jeho postup zadávania zákazky v iných
častiach ako uvedených v námietkach, je v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní.Žalovaný ďalej uviedol, že uzavretie zmluvy v procese verejného obstarávania nemôže mať vplyv
na zákonnosť rozhodnutia, poukazom na to, že zmluva je dvojstranný právny úkon, ktorý je možné
zrušiť s účinkami ex tunc. resp. ex nunc.. Zdôraznil skutočnosť, že podľa § 147a a § 148a zákona o

verejnomobstarávaníjemožnépodaťnávrhnaurčenieneplatnostizmluvy,ktorájevýsledkomverejného
obstarávania. Žalovaný ďalej dal do pozornosti, že prijatím argumentácie súdu prvého stupňa by bol
vylúčený akýkoľvek revízny výrok podľa § 139 ods. 2 a 3 zákona o verejnom obstarávaní, v ktorej
súvislosti dal tiež do pozornosti rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.09.2011 sp. zn. 2S
366/2010.

Žalovaný poukazom na to, že odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa je pre správny orgán záväzný,
uviedol, že preto ak súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku dospel k záveru, že žalovaný nemôže
predmetné konanie o námietkach ukončiť v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní, pokiaľ by
žalovaný nevyužil možnosť podať opravný prostriedok, bol by viazaný právnym názorom súdu prvého
stupňa a opätovne by sa mal zaoberať podanými námietkami, avšak z vyššie uvedeného odôvodenia

rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že akékoľvek rozhodnutie žalovaného v konaní o námietkach
by bolo v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní. Žalovaný namietal, že v uvedenom odôvodnení
rozsudku súdu prvé prvého stupňa absentuje akýkoľvek vlastný právny názor súdu, ktorý by žalovanému
slúžil ako vodítko na ďalšie procesnoprávne smerovanie, čím je napadnutý rozsudok nevykonateľný.
Stotožniac sa s názorom súdu prvého stupňa, že podľa § 139 zákona o verejnom obstarávaní

žalovanýkonanieonámietkachvzmyslezákonaoverejnomobstarávanínemoholzastaviť,aninámietky
zamietnuť, nesúhlasil však s názorom prvostupňového súdu, že neexistuje ustanovenie zákona o
verejnom obstarávaní, podľa ktorého by mohol námietkové konanie ukončiť. Žalovaný trval na tom,
že vzhľadom na skutočnosť, že nebol daný zákonný dôvod na vylúčenie žalobcu 1/ z predmetnej
verejnej súťaže, ani nebol daný dôvod na zastavenie konania o námietkach, žalovaný musel rozhodnúť

niektorým z výrokov podľa § 139 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní. Konštatoval, že nakoľko v
postupe verejného obstarávateľ zistil ďalšie porušenia zákona o verejnom obstarávaní, ktoré nebolo
možné odstrániť iným spôsobom - konkrétne porušenie § 28 ods. 1, písm. h), § 32 ods. 6 a § 9 ods.
4 zákona o verejnom obstarávaní, rozhodnutím podľa § 139 ods. 2 písm. a), nariadil zrušiť použitý
postup zadávania zákazky, zdôrazniac, že ak žalovaný zistí, že postupom verejného o obstarávateľa

bol porušený zákon o verejného obstarávania je žalovaný povinný, nie oprávnený, rozhodnúť v zmysle
§ 139 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní.

Žalovaný dal do pozornosti princíp legality reglementovaný v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,
v ktorej súvislosti poukázal na výklad Ústavného súdu SR, podaný dňa 5. februára 1998, v zmysle

ktorého: „Len taký postup orgánu štátu, ktorý zohľadňuje ústavné princípy citovaného ustanovenia čl. 2
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky spôsobom a v rozsahu uvedenom vyššie pod bodom 1, je naplnením
princípu právnej istoty ako nedielnej súčasti právneho štátu v zmysle čl 1. Ústavy Slovenskej republík“.
Uviedol, že základnou podmienkou v materiálnom právnom štáte je dôsledné dodržiavanie kompetencií
orgánmi verejnej moci, v ktorej súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR zo dňa 31. októbra

2001, II. S 58/2001 a ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR
zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 2Sžp/9/2011.

Záverom žalovaný poukazom na základné princípy zakotvené v Ústave SR, konkrétne princíp legality
a trojdelenia moci, uviedol, že zákon o verejnom obstarávaní neberie do úvahy skutočnosť, že v

čase vydania rozhodnutia žalovaného bolo v predmetnom verejnom obstarávaní zadávanie zákazky
ukončené uzatvorením zmluvy s iným uchádzačom, z ktorého dôvodu nemohol na túto skutočnosť brať
ohľad, nakoľko táto skutočnosť mu neumožňuje vydať rozhodnutie s iným výrokom ako je uvedené v
ustanovení § 139 zákona o verejnom obstarávaní, majúc za to, že rozhodnutie č. 74-N bolo vydané v
súlade so zákonom o verejnom obstarávaní.

III.

Na odvolanie žalovaného sa žalobca 2/ vyjadril tak, že navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny.

V dôvodoch vyjadrenia žalobca 2/ vyslovil nesúhlas s odvolacími dôvodmi žalovaného uvedené v jeho
odvolaní. Uviedol, že postup žalovaného, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia č. 74-N,
spôsobil súčasnú nemožnosť reálneho vykonania tohto rozhodnutia, nakoľko zo strany žalobcu 2/ bolav súlade so zákonom o VO podpísaná rámcová dohoda, v zmysle ktorej dochádza k dodávkam tovaru
podľa zmluvne stanoveného harmonogramu dodávok. Žalobca 2/ sa stotožnil s názorom Krajského
súdu v Bratislave vysloveným v rozsudku, a to, „že napadnuté rozhodnutie vydal žalovaný v čase, kedy

bol proces verejného obstarávania právoplatne ukončený, a teda ide o rozhodnutie, ktoré nemôže mať
reálny vplyv na výsledok verejného obstarávania, pretože neumožňuje žalobcovi 2/ zrevidovať postup
zadávania zákazky v zmysle právneho názoru žalovaného a vytknutú nezákonnosť napraviť. Takéto
rozhodnutie vychádza z ústavne nekonformného výkladu ZVO, a preto pred súdom nemohlo obstáť.“
Žalobca 2/ mal za to, že žalovaný mohol zabezpečiť účinnú ochranu práv žalobcu 1/ - neúspešného

uchádzača, v ktorej súvislosti tiež poukázal na názor súdu prvého stupňa vyslovený v napadnutom
rozsudku, s ktorým sa stotožnil. Žalobca 2/ poukazom na Rokovací poriadok komisie pre rozhodovanie
v konaní o námietkach Úradu pre verejné obstarávanie v znení účinnom od l. januára 2011, uviedol, že v
čase vydania rozhodnutia č. 74-6000/2011-0N-14 mal žalovaný povinnosť postupovať v zmysle platného
a účinného Rokovacieho poriadku, resp. tento mal byť upravený v súlade s rozsudkom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. 6 Sžf/2/2009, o ktorý sa žalovaný v odvolaní opiera, čo sa však nestalo.

Žalobca 1/ sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril, odvolací návrh nepodal.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1)
preskúmal napadnutýrozsudokkrajskéhosúduzdôvodovavrozsahuuvedenomvodvolanížalovaného
(§ 246c ods. 1 veta prvá v spojení s ust. § 212 ods. 1 O.s.p.) postupom podľa ust. § 250ja ods. 2 veta
prvá O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli
a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk

(§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2), a dospel k záveru, že
odvolanie je dôvodné

Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého
stupňa zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a vrátil vec žalovanému

mu na ďalšie konanie.

Žalovanýnapadnutýmrozhodnutím(č.74/6000/2011-ON-14-Nz14.5.2012) podľa §139ods.2písm.a)
zákonač.25/2006Z.z.nariadilzrušiťverejnúsúťažnapredmetnadlimitnejzákazky„Chemickyposypový
materiál - dodávka priemyselnej soli a rozmrazovacieho prostriedku na báze chloridu horečnatého“,

vyhlásenú verejným obstarávateľom Banskobystrická regionálna správa ciest, a.s., Majerská cesta 94,
974 96 Banská - žalobcu 2/, vo Vestníku verejného obstarávania č. 223/2010 dňa 23.11.2010 pod
značkou 07310 - MST a v Úradnom vestníku Európskej únie č. 2010/S 226-345579 zo dňa 20.11.2010,
do 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v
rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie
mu prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami
uvedenými v žalobe žalobcu 1/, 2/ a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a
správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.

Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho
orgánu, ktorým rozhodnutím žalovaný rozhodoval s konečnou platnosťou o zrušení verejnej
súťaže na predmet nadlimitnej zákazky „Chemicky posypový materiál - dodávka priemyselnej soli a
rozmrazovacieho prostriedku na báze chloridu horečnatého“, vyhlásenú verejným obstarávateľom -

žalobcom 2/.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu
prvého stupňa vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, obsiahnutých
v odôvodnení napadnutého prvostupňového rozsudku, ktoré z tohto dôvodu neopakuje a súčasne na

ne poukazuje.

Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti
druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgánvecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či
zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v
súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda

či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi
predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho
orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v

čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).

V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané
v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym
orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).

Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne
uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených
zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia (§ 245 ods. 2 O.s.p.).

Podľa čl.1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný,
demokratický a právny štát.

Podľa čl. 2 ods.2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu
a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne
záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

Zuvedenéhočlánkuústavyvyplýva,ževýkladauplatňovanievšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov

musí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností
do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na
ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho
správneho aktu. Práve tu je ťažisko činnosti správneho súdnictva, pretože dikcia zákona nemôže byť
interpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje.

Orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v
zmysle čl.2 ods.2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou
v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl.7 Ústavy SR) a po vstupe
Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne
záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.

Odvolací súd v danej veci zistil, že spor o zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného medzi
účastníkmi konania v prieskumnom konaní súdu spočíva práve v ústavnej konformnosti výkladu právnej
úpravy ustanovujúcej splnenie zákonných podmienok pre postup a rozhodnutie žalovaného v zmysle
§ 139 ods.2 písm. a) zákona č. 25/2006 Z.z., a preto odvolací súd zameral pozornosť, či žalovaný v

procese rozhodovania postupoval v súlade so zákonom.

Účelom zákona o verejnom obstarávaní je upraviť zadávanie zákaziek na dodanie tovaru, zákaziek na
uskutočnenie stavebných prác, zákaziek na poskytnutie služieb, súťaž návrhov a správu vo verejnom
obstarávaní (§ 1 ods.1).

Podľa § 135 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní revízne postupy podľa tohto zákona sú: dohľad
nad verejným obstarávaním.

Podľa§137ods.1,2zákonaoverejnomobstarávaníÚradvykonávadohľadnaddodržiavanímpovinností

verejného obstarávateľa, obstarávateľa alebo osoby podľa § 7 (ďalej len "kontrolovaný").

Úrad pri výkone dohľadua) rozhoduje o námietkach uchádzačov, záujemcov, účastníkov alebo osôb, ktoré sa domnievajú, že ich
práva alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté postupom kontrolovaného,
b) rozhoduje o námietkach orgánu štátnej správy, ak boli kontrolovanému poskytnuté finančné

prostriedky na dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služieb z Európskych
spoločenstiev,
c) vykonáva kontrolu postupu zadávania zákaziek a kontrolu súťaže návrhov organizovaných
kontrolovaným,
d) ukladá pokuty za správne delikty,

e) vykonáva iné činnosti podľa tejto hlavy.
Podľa § 138 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní konanie o námietkach je začaté dňom doručenia
námietok úradu.

Podľa § 139 ods. 2 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní ak úrad v konaní o námietkach zistí, že
postupom kontrolovaného bol porušený tento zákon a porušenie mohlo mať zásadný vplyv na výsledok

verejného obstarávania, rozhodnutím a) nariadi zrušiť použitý postup zadávania zákazky alebo súťaž
návrhov.

Podľa § 146 ods. 1,2,3,4,6,7 zákona o verejnom obstarávaní kontrolou sa zisťuje súlad postupu
kontrolovaného s ustanoveniami tohto zákona. Pri výkone kontroly úrad sleduje aj plnenie nariadení

uložených rozhodnutiami úradu. Kontrola sa začína v deň doručenia oznámenia o jej začatí
kontrolovanému.

Úrad vykonáva kontrolu postupu zadávania zákaziek pred uzavretím zmluvy, koncesnej zmluvy alebo
rámcovej dohody a pred ukončením súťaže návrhov z vlastného podnetu, na základe podnetu

kontrolovaného na výkon kontroly ním zadávanej zákazky alebo na základe podnetu Úradu vlády
Slovenskej republiky.

Podnet kontrolovaného na výkon kontroly ním zadávanej zákazky musí byť doručený úradu najneskôr
sedem pracovných dní pred uzavretím zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody alebo pred

ukončením súťaže návrhov.

Pri výkone kontroly podľa odseku 2 úrad postupuje primerane podľa § 138 až 145.

Úrad vykonáva kontrolu postupu zadávania zákaziek po uzavretí zmluvy, koncesnej zmluvy alebo

rámcovej dohody, po ukončení súťaže návrhov a po zrušení postupu zadávania zákazky a súťaže
návrhov na základe podnetov fyzických osôb a právnických osôb, ktoré neboli oprávnené podať
námietky,nazákladepodnetovorgánovštátnejsprávypodľa§137ods.2písm.b)azvlastnéhopodnetu.
Kontrolu vykonávajú zamestnanci úradu na základe písomného poverenia predsedu úradu (ďalej len
"zamestnanec úradu"). Úrad pri výkone kontroly postupuje podľa § 146a až 146d.

Na výkon kontroly postupu zadávania zákaziek sa nevzťahuje osobitný zákon. (Zákon Národnej rady
Slovenskej republiky č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov).

Podľa § 147a zákona o verejnom obstarávaní ak verejný obstarávateľ, obstarávateľ alebo osoba podľa

§ 7 v rozpore s týmto zákonom uzavrie zmluvu, koncesnú zmluvu, rámcovú dohodu alebo dodatok k
zmluve, koncesnej zmluve alebo rámcovej dohode úrad alebo prokurátor v lehote jedného roka od ich
uzavretia podá návrh na určenie ich neplatnosti súdom.

Podľa § 148a ods.1, zákona o verejnom obstarávaní uchádzač, záujemca, účastník alebo osoba, ktorá

mohla mať záujem o získanie konkrétnej nadlimitnej zákazky a ktorej práva alebo právom chránené
záujmy boli alebo mohli byť dotknuté postupom verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa (ďalej
len "oprávnená osoba"), môže po uzavretí zmluvy, koncesnej zmluvy na práce alebo rámcovej dohody
požiadať súd, aby určil neplatnosť zmluvy, koncesnej zmluvy na práce alebo rámcovej dohody.

Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu odvolacích a žalobných dôvodov vychádzajúc zo
skutkových zistení v danej veci dospel k záveru, že žalovaný správny orgán v danom prípade postupoval
v intenciách citovaných právnych noriem zákona č. 25/2006 Z.z., vo veci si zadovážil dostatok
skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, vo veci náležite zistil skutkový stav a zoskutkových okolností vyvodil správny právny záver, ako aj v odôvodnení rozhodnutia uviedol dôvody
na základe ktorých v danej veci rozhodol, keď v konaní o námietkach navrhovateľa - žalobcu 1/ sa
náležte v súlade s § 139 zaoberal zákonnosťou postupu kontrolovaného obstarávateľa - žalobcu 2/ pri

zadávaní verejnej zákazky a jej vyhodnotení, žalovaný skutkové zistenia v dôvodoch svojho rozhodnutia
náležite uviedol a vyhodnotil odkazom na príslušné ustanovenia uvedeného zákona, z ktorých dôvodov
rozhodnutie žalovaného správneho orgánu je treba považovať za súladné so zákonom, a preto súd
prvého stupňa nerozhodol vo veci zákonne, keď žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 250j ods.2 písm. a) O.s.p..

Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje preskúmavané rozhodnutie žalovaného za súladné zo
zákonom a dostatočne odôvodnené na to, aby dalo žalobcovi 1/,2/ odpoveď na skutkové a právne
významné otázky a to všetko v medziach zákona č. 25/2006 Z.z., ktorého účelom je upraviť postup
zadávania zákaziek na dodanie tovaru, zákaziek na uskutočnenie stavebných prác, zákaziek na

poskytnutie služieb, súťaž návrhov a správu vo verejnom obstarávaní.

Zákonodarca v právnej norme ustanovenej § 139 ods.2, zákona o verejnom obstarávaní zveril do
právomoci Úradu v konaní o námietkach, ak v tomto konaní zistil, že postupom kontrolovaného
obstarávateľa bol porušený zákon o verejnom obstarávaní a porušenie mohlo mať zásadný vplyv na

výsledok verejného obstarávania, rozhodnutím nariadiť zrušiť použitý postup zadávania zákazky alebo
súťaž návrhov, nariadiť zrušiť diskriminačné podmienky alebo požiadavky kontrolovaného uvedené v
oznámeníovyhláseníverejnéhoobstarávania,zrušiťrozhodnutiekontrolovanéhoovylúčeníuchádzača,
záujemcu alebo účastníka a nariadiť zaradiť vylúčeného uchádzača, záujemcu alebo účastníka
do procesu verejného obstarávania, zrušiť rozhodnutie kontrolovaného o výbere záujemcov alebo

účastníkov a nariadiť zopakovať výber, zrušiť rozhodnutie kontrolovaného o výsledku vyhodnotenia
ponúk alebo návrhov a nariadiť znovu vyhodnotiť ponuky alebo návrhy a zrušiť rozhodnutie o výsledku
vyhodnotenia splnenia podmienok účasti, a ak je to potrebné aj rozhodnutie kontrolovaného o
vylúčení uchádzača, záujemcu alebo účastníka, rozhodnutie kontrolovaného o výbere záujemcov alebo
účastníkov alebo rozhodnutie kontrolovaného o výsledku vyhodnotenia ponúk alebo návrhov a súčasne

nariadiť znovu vyhodnotiť splnenie podmienok účasti, nariadiť odstrániť protiprávny stav. Úrad postupom
vzmysleuvedenejprávnejúpravyrealizujesvojuprávomocvykonávaťdohľadnaddodržiavanímzákona
o verejnom obstarávaní, v rámci ktorej preskúmava zákonnosť úkonov obstarávateľa s cieľom zaistiť
zachovanie zásad verejnej súťaže ustanovených v § 9 ods.2 zákona o verejnom obstarávaní, ktorú mu
zákonodarca zveril právnou úpravou ustanovenou v § 137 ods.1,2 uvedeného zákona.

Odvolací súd vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci dospel k záver, že žalovaný v súlade
so zákonom realizoval svoju právomoc, keď v konaní o námietkach žalobcu 1/ preskúmal zákonnosť
postupu žalobcu 2/ ako kontrolovaného obstarávateľa, pričom nebol viazaný rozsahom námietok
navrhovateľa, a súčasne v zmysle zákonnej úpravy jeho rozhodnutie v tomto konaní bolo založené na

skutkových zisteniach preukázaných v konaní o námietkach.

Pokiaľ žalobca 1/ namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia pre jeho nulitnosť a nevykonateľnosť
a žalobca 2/ namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že žalovaný rozhodnutím o
nariadení zrušiť verejnú súťaž podľa § 139 ods. 2 písm. a) ZVO po ukončení verejnej súťaže prekročil

svoju právomoc, odvolací súd nesúhlasí s argumentáciou žalobcov. Zákonodarca v právnej norme §
139 ods.2 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní výslovne ustanovuje, že pokiaľ úrad v konaní
o námietkach zistí, že postupom kontrolovaného bol porušený tento zákon a porušenie mohlo mať
zásadnývplyvnavýsledokverejnéhoobstarávania,rozhodnutímnariadizrušiťpoužitýpostupzadávania
zákazky alebo súťaž návrhov. Z preskúmavaného rozhodnutia žalovaného vyplýva, že spĺňa formálne

ako aj hmotnoprávne náležitosti v súlade a ustanovením § 145 tohto zákona.

Odvolací súd nesúhlasil s názorom žalobcu 2/, že povinnosťou žalovaného bolo možné prihliadať na iné
pochybenia a porušenia zákona zo strany obstarávateľa len do uzavretia rámcovej zmluvy s úspešným
uchádzačom. V zmysle § 146 ods.1, veta prvá, ods.2, ods.6 zákona o verejnom obstarávaní kontrolou

sa zisťuje súlad postupu kontrolovaného s ustanoveniami tohto zákona. Úrad vykonáva kontrolu
postupu zadávania zákaziek pred uzavretím zmluvy alebo rámcovej dohody a pri výkone kontroly
pred ukončením súťaže návrhov. Úrad vykonáva kontrolu postupu zadávania zákaziek po uzavretí
zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody, po ukončení súťaže návrhov a po zrušení postupuzadávania zákazky a súťaže návrhov na základe podnetov fyzických osôb a právnických osôb, ktoré
neboli oprávnené podať námietky, na základe podnetov orgánov štátnej správy podľa § 137 ods. 2 písm.
b) a z vlastného podnetu. Kontrolu vykonávajú zamestnanci úradu na základe písomného poverenia

predsedu úradu (ďalej len "zamestnanec úradu"). Úrad pri výkone kontroly postupuje podľa § 146a až
146d. V právnej úprave ustanovenej v § 146 zákona o verejnom obstarávaní zákonodarca upravuje
postup Úradu, ktorým vykonáva kontrolu postupu zadávania zákaziek pred samotným uzatvorením
zmluvy s víťazných uchádzačom alebo rámcovej zmluvy a pri výkone kontroly po ukončení súťaže
návrhov na základe podnetov fyzických a právnických osôb, ktoré neboli oprávnené podať námietky, na

základe podnetov orgánov štátnej správy podľa § 137 ods. 2 písm. b) a z vlastného podnetu. Z uvedenej
právnej úpravy vyplýva, že Úrad je oprávnený vykonávať kontrolu súťažného konania, realizujúc svoju
právomoc dohľadu nad dodržiavaním povinností verejného obstarávateľa, obstarávateľa alebo osoby
podľa § 7 až do ukončenia súťaže, ako aj po ukončení súťaže návrhov, pričom postup Úradu v zmysle
uvedenej právnej úpravy treba považovať za samostatný postup na základe zákonného zmocnenia,
avšak zákonná úpravu ustanovená v § 139 zákona o verejnom obstarávaní ukladá Úradu povinnosť

konať a rozhodovať spôsobom zákonom predpokladaným práve v konaní o námietkach, ktorý bol v
danom prípade splnený.

Odvolací súd sa nemohol stotožniť s argumentáciou súdu prvého stupňa, v zmysle ktorej žalovaný
aplikoval ustanovenie § 139 ods. 2 písm. a) ZVO ústavne nekonformným spôsobom, v rozpore s

princípmi právneho štátu, medzi ktoré patrí ochrana právnej istoty a stability právnych vzťahov a ochrana
dobromyseľne nadobudnutých práv (čl. 1 ods. 1 ústavy SR). Práve vychádzajúc zo základných zásad
právneho štátu ( právo istoty, právo na ochranu práv nadobudnutých dobromyseľne) v zmysle čl. 1 ods.1
ústavy je možné zabezpečiť ich ochranu len zákonnosťou postupu a rozhodnutia orgánu štátnej moci,
realizujúceho svoju právomoc na základe a v zmysle zákona v súlade s čl. 2 ods.2 ústavy. Len zákonné

rozhodnutie orgánu štátnej moci vydané na základe zmocnenia zákona upravujúceho jeho právomoc
je spôsobilé zabezpečiť ochranu práva na právnu istotu ako aj práva na ochranu dobromyseľne
nadobudnutých práv všetkých právnických a fyzických osôb a tým naplniť obsah materiálneho právneho
štátu ( čl. 1 ods.1 ústavy).

Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že žalobné dôvody žalobcu 1/, 2/ uvedené v ich
žalobách na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného neboli spôsobilé spochybniť
vecnú a právnu správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.

Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov sa nestotožnil ani s argumentáciou súdu prvého stupňa,

že žalovaný vydal nepredvídateľné rozhodnutie, ktorým vniesol právnu neistotu najmä do postavenia
žalobcu 2/ a jeho zmluvného partnera, poukazom na to, že takýto postup síce nie je v priamom
rozpore so ZVO, ale sa prieči vyššie uvedeným princípom právneho štátu, keď napadnuté rozhodnutie
vydal žalovaný v čase, kedy bol proces verejného obstarávania právoplatne ukončený a teda ide o
rozhodnutie, ktoré nemôže mať reálny vplyv na výsledok verejného obstarávania, pretože neumožňuje

žalobcovi 2/ zrevidovať postup zadávania zákazky v zmysle právneho názoru žalovaného a vytknutú
nezákonnosť napraviť. V danej súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti zákonnú úpravu ustanovenú
v § 244 ods.1 O.s.p. v spojení s § 245 ods.2 O.s.p., v zmysle ktorej súdy v správnom súdnictve
preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov a pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej

voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk
ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Vychádzajúc
zo skutkových zistení v danom prípade je zrejmé, že žalovaný v konaní o námietkach žalobcu 1/
mal preukázané porušenie zákona pri zadávaní zákazky verejným obstarávateľom - žalobcom 2/,
(ktoré porušenie zákona nenamietal žiaden zo žalobcov), a preto pokiaľ žalovaný nariadil zrušiť

predmetnú verejnú súťaž, postupoval v zmysle právomoci zákonodarcom mu zverenej v právnej norme
ustanovenej v § 139 ods.2 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní. Odvolací súd v rámci súdneho
prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia nezistil, že by žalovaný preskúmavaným rozhodnutím
vybočil z medzí a hľadísk zákonom stanovených.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý rozsudok
Krajského súdu v Bratislave podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p., v spojení s § 220 O.s.p. a s §
246c ods.1, veta prvá O.s.p. zmenil tak, že žalobu žalobcov 1/, 2/ zamietol.O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s
ust. § 246c ods.1, veta prvá O.s.p. a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p.. Žalobcom 1/, 2/ náhradu trov konania
nepriznal, pretože v konaní neboli úspešní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.