Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 29, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/461/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2612205873
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2612205873.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Renáty Gavalcovej a sudcov JUDr.

Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci navrhovateľky: Y. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom L.
XXX, zastúpená advokátom: JUDr. Ľubomír Polák, AK so sídlom Hurbanova 522/18, proti odporkyni:
V. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/XX, L., zastúpená advokátkou: Mgr. Helena Farkašová, AK so
sídlom Žerotínova Bašta 1, Nové Zámky, o zaplatenie sumy 10.685,- eur s príslušenstvom, o odvolaní
odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 07. apríla 2014, č. k. 7C/268/2012-151, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti trov konania p o
t v r d z u j e.

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľke 10.685,- eur s
úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 19.09.2012 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku, keď vo zvyšnej časti úroku z omeškania návrh zamietol a zaviazal odporkyňu zaplatiť
navrhovateľke náhradu trov konania na súdnom poplatku vo výške 641,- eur a náhradu trov právneho
zastúpenia vo výške 1.669,79 eur všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho
zástupcu navrhovateľky.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 51, § 35 ods., 1,2, § 36 ods. 1,2, § 41, §
563, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., § 142
ods. 1 O.s.p., keď vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vyhodnotením vykonaného dokazovania
dospel k záveru, že návrh navrhovateľky bol podaný dôvodne. Odporkyňa s navrhovateľkou uzavrela
Dohodu o finančnom vyrovnaní, v ktorej sa odporkyňa zaviazala vyplatiť manželom Y. a H. R. sumu 10
685,- eur, ktorú investovali do rekonštrukcie bytu odporkyne. Dohoda platí v prípade odsťahovania sa

nájomníkov a suma má byť vyplatená do 6 mesiacov od dátumu zrušenia trvalého pobytu nájomníkov. V
uvedenej Dohode nie je podpis navrhovateľky, syna odporkyne a dátum. Predmetná dohoda predstavuje
dvojstranný právny úkon, pre ktorý ale zákon nevyžaduje písomnú formu. Uvedená dohoda bola podľa
názoru súdu uzatvorená sčasti písomne a sčasti ústne. Veritelia sú označení ako manželia H. a Y. R.,
a ako vyplýva z ďalšieho textu dohody mali investovať do prerábky bytu odporkyne č. XX v bytovom
dome č. XXX/XX na Q. ulici v L.. Aj keď podpis navrhovateľky a jej bývalého manžela H. R. na Dohode
absentuje, súd uzavrel, že navrhovateľka prejavila vôľu na uzatvorení predmetnej dohody už len tým,

že dohodu sama napísala, ako to potvrdili vo svojej svedeckej výpovedi nielen svedkyňa E. C., ale aj
samotná odporkyňa. Bývalý manžel navrhovateľky H. R. uviedol, že s predmetnou dohodou nesúhlasil,
avšak jeho výpoveď súd vyhodnotil ako nevierohodnú, pretože ide zároveň o syna odporkyne, ktorý je od
svojej matky závislý, doteraz si nezabezpečil samostatné bývanie a využíva predmetný zrekonštruovanýbyt doposiaľ, aj keď tento byt už nie je vo vlastníctve jeho matky, pretože táto ho v priebehu tohto sporu
darovacou zmluvou previedla do vlastníctva terajšej priateľky svedka Y. R.. Svedok tiež v rozpore so
svojim zhora uvedeným tvrdením súhlasil, aby predmetná pohľadávka voči odporkyni, ktorá vyplývala z

Dohody, bola súčasťou súdneho zmieru týkajúceho sa vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov schváleného súdom. Súhlas syna odporkyne so schválením zmieru súdom je preto možné
považovať za jeho prejav vôle, ktorým pristúpil k predmetnej dohode, keďže uvedenú pohľadávku v čase
vyporiadania BSM považoval za jeho súčasť, potvrdil jej existenciu a súhlasil s prenechaním pohľadávky
navrhovateľke. Na základe schváleného zmieru uznesením Okresného súdu Senica zo dňa 4.4.2012,

č.k. 9C/163/2011, sa výlučným veriteľom uvedenej pohľadávky stala navrhovateľka. Návrh na určenie
neplatnosti súdneho zmieru podaný nebol. Odporkyňa uvádzala, že právny úkon urobila pod nátlakom
a v tiesni, pre pokoj v rodine. Takáto obrana odporkyne neobstojí, pretože tvrdenie, že právny úkon
bol urobený v tiesni, odporkyňa nepreukázala, práve naopak, sama vo svojej výpovedi uviedla, že po
návrate chcela navštíviť právnika a spísať to tak, aby to bolo v poriadku. Takisto svedkovia nepotvrdili
vo svojich výpovediach, žeby odporkyňa podpísala Dohodu pod nátlakom alebo v tiesni. Svedkyňa

E. C. uviedla, že odporkyňa s Dohodou súhlasila, túto si prečítala a podpísala úplne dobrovoľne,
nemala voči nej žiadne výhrady ani pripomienky. Žiadnym spôsobom ju nekomentovala a svedkyňa na
odporkyni nevidela žiadnu nervozitu. Ak by návšteva navrhovateľky a svedkyne E. C., ktorej jediným
účelom bolo dosiahnutie podpisu odporkyne na predmetnej Dohode, nebolo odporkyňou akceptované,
určite by sa nesprávala tak, že im vo svojim byte ponúkla a uvarila kávu, pri ktorej sedeli spoločne

ďalšiu pol hodinu. Z uvedenej Dohody je takisto zrejmá kauza, cieľ sledovaný právny vzťahom, teda
bezprostredný dôvod vzniku práv a povinností, keďže je v Dohode výslovne uvedený ako investícia
do rekonštrukcie bytu odporkyne č. XX na Q. ulici č. XXX/XX v L.. Navrhovateľka vo svojej výpovedi
takisto uviedla, že dôvodom dohody bolo, aby sa jej vrátilo, čo investovala do cudzieho bytu. Odporkyňa
nepoprela, že celá rekonštrukcia bola financovaná zo strany navrhovateľky a jej manžela. Odporkyňa

sa zaviazala zaplatiť pohľadávku vo výške 10 685,- eur za rekonštrukciu. Odporkyňa v záverečnej
reči uviedla, že stavebný úver bol poskytnutý vo výške 6 638,78 eur a navrhovateľka s jej synom
nemali našetrené finančné prostriedky, a teda nemohli preinvestovať uvedenú finančnú sumu. Zároveň
ale pri svojom prvom výsluchu uviedla, že si myslí, že celá rekonštrukcia nebola financovaná iba z
úveru, ale aj z príjmu jej syna. Danú skutočnosť, že rekonštrukcia nebola uhradená len z úveru,

potvrdila vo svojej výpovedi aj navrhovateľka, aj svedok H. R.. Uvedená výška sumy za rekonštrukciu
bola potvrdená aj znaleckým posudkom z odboru stavebníctva, v ktorom znalec uviedol, že výška
investície deklarovaná navrhovateľkou je reálna a v dôsledku rekonštrukcie sa hodnota bytu zvýšila z
52 200,- eur na 60 600,- eur. Ak by sa navrhovateľke peniaze investované do bytu odporkyne nevrátili,
odporkyni by vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré by takisto musela navrhovateľke vrátiť a ak by

sa investícia navrhovateľke nevrátila, nebolo by to spravodlivé. Ustanovenie Dohody, podľa ktorého
Dohoda platí v prípade odsťahovania sa nájomníkov Y. a H. R., je odkladacou podmienkou. Počas
súdneho konania sa nepreukázalo, že navrhovateľka a syn odporkyne boli nájomníkmi odporkyne. Súdu
nebola predložená žiadna zmluva o nájme a ani sa nepodarilo zistiť jej existenciu. Odporkyňa síce
predložila doklad, o ktorom tvrdila, že je to odpísaná nájomná zmluva, ale nešlo o jej kópiu, len o odpis

obsahu vyhotovený odporkyňou. V uvedenom odpise je doba nájmu na 10 rokov. Sama odporkyňa
uviedla, že počas 12 rokov jej nebolo uhradené nájomné. Pričom nie je preukázané, žeby odporkyňa
navrhovateľku a svojho syna vyzývala na jeho úhradu. Uvedenú odkladaciu podmienku považoval súd
za neplatnú, keďže nebolo preukázané, že Y. a H. R. boli v postavení nájomníkov vo vzťahu k odporkyni.
Z uvedeného dôvodu považoval súd za neplatné aj dojednanie, podľa ktorého suma mala byť vyplatená

do 6 mesiacov od dátumu zrušenia trvalého pobytu nájomníkov. Tieto skutočnosti robia právny úkon
absolútne neplatným, avšak len v uvedených častiach. S prihliadnutím k § 41 Občianskeho zákonníka
sa teda dôvody neplatnosti vzťahujú len na časť právneho úkonu a zvyšná časť právneho úkonu je
platná. Vzhľadom na to, že ustanovenie o splatnosti sumy je neplatné, tak je potrebné konštatovať,
že čas splnenia nie je dohodnutý, a preto v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka je dlžník povinný

splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o splnenie veriteľ požiadal. Výzvou zo dňa 24.5.2012 vyzval právny
zástupca navrhovateľky odporkyňu na úhradu dlžnej sumy. Odporkyňa v odpore uviedla, že žiadna
výzva na úhradu dlžnej sumy jej nebola doručená a navrhovateľka toto jej tvrdenie žiadnym dôkazom
(doručenkou) nevyvrátila. Preto odporkyňa bola preukázateľne požiadaná o splnenie dlhu až vtedy,
keď jej bol doručený návrh na začatie konania, v ktorom navrhovateľka žiadala, aby odporkyňa zaplatila

sumu do 15 dní od doručenia platobného rozkazu. Návrh na začatie konania s platobným rozkazom
bol odporkyni doručený dňa 3.9.2012. Odporkyňa sa teda dostala do omeškania až dňa 19.9.2012,
nie 6.6.2012, preto súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľke sumu 10 685,- eur a v súlade s
ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 1 Nariadeniavlády SR č. 87/1995 Z.z. úrok z omeškania vo výške 8 % ročne od 19.9.2012, vo výške, ktorú požadovala
navrhovateľka, keďže nie je v rozpore so zákonným úrokom, ktorý je o 8 percentuálnych bodov vyšší
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná ku dňu 19.9.2012, t.j. 8,75 % ročne.

Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol. O trovách konania súd rozhodol
podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a pretože návrhu navrhovateľky bolo takmer v celom rozsahu vyhovené a jej
neúspech je iba nepatrný, tak jej súd priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu vo výške 2 310,79
eur. Tieto trovy pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrhu v sume 641,- eur a z trov
právneho zastúpenia vo výške 1669,79 eur, a to za 6 úkonov právnej služby v celkovej výške 1623,24

eur (6x 270,54 eur - prevzatie a príprava právneho zastúpenia, návrh na začatie konania, zastupovanie
na pojednávaní dňa 13.12.2012, 17.1.2013, 24.9.2013, 18.3.2014, 5x paušál v celkovej výške 46,55
eur (3 x 7,63 eur + 2 x 7,81 eur + 1 x 8,04 eur).
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa prostredníctvom
svojej právnej zástupkyne a žiadala návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietnuť. Uviedla, že
navrhovateľka v konaní neuniesla ťarchu dôkazného bremena, pretože v rámci konania nepredložila

takédôkazy,ktorébyjednoznačnepreukázalioprávnenosťjejnároku.Navrhovateľkasvojnárokopierao
listinný dôkaz a to Dohodu o finančnom vyrovnaní, ktorú mala podpísať odporkyňa za prítomnosti svedka
a predmetom ktorej malo byť vyhlásenie odporkyne, že sa zaväzuje uhradiť manželom H. a Y. R.iastku
10.685,- eur, ktorú investovali do prerábky bytu odporkyne v L., na Q. ul. č. XXX/XX. Dohoda o finančnom
vyrovnaní, ktorou sa odporkyňa mala zaviazať uhradiť navrhovateľke a jej manželovi sumu 10.685,- eur

má formálne nedostatky, spočívajúce v tom, že účastníci právneho úkonu nie sú výslovne označení,
obsah právneho úkonu je nejasný, právny úkon je podpísaný všetkými účastníkmi napriek tomu, že z
neho majú vyplývať práva a povinnosti pre všetkých jej účastníkov a nie je uvedený dátum, kedy sa
právny úkon vykonal. Predmetná dohoda nie je podpísaná navrhovateľkou a jej vtedajší manžel - syn
odporkyne uvedenú dohodu taktiež nepodpísal, pretože s ňou nesúhlasil a opustil byt, keď prebiehalo

rokovanie ohľadne uvedených finančných prostriedkov. Odporkyňa, ako účastníčka právneho úkonu
neobdržala jedno vyhotovenie dohody, čo je tiež v rozpore so zákonom. Ďalej odporkyňa poukázala
na skutočnosť, že v dohode je jasne uvedené, že táto platí v prípade odsťahovania sa nájomníkov Y.
a H. R. a teda platnosť dohody je viazaná na splnenie podmienky zo strany manželov R., teda pokiaľ
účastníci právneho vzťahu sú zaviazaní určitou povinnosťou je nevyhnutné, aby s uložením povinnosti

súhlasili a v danom prípade chýba podpis navrhovateľky a jej bývalého manžela. Ďalšou podmienkou
platnosti bola skutočnosť, že suma bude vyplatená do 6 mesiacov od dátumu zrušenia trvalého pobytu
nájomníkov, na čom sa mali obe strany dohodnúť, pričom nie je jasné, kto sú účastníci právneho vzťahu,
teda kto sú obe strany. Syn odporkyne v predmetnom byte na ul. Q. XXX/XX v L. býva dodnes a má
na uvedenej adrese trvalý pobyt. Ďalej odporkyňa poukázala na skutočnosť, že na predmetnej dohode

navrhovateľka zabudla napísať dátum tak, ako uviedla vo svojej výpovedi a teda nie je relevantným
dôkazom preukázaný čas uzatvorenia právneho úkonu. Na základe uvedeného nie je možné posúdiť,
či v čase uzatvorenia právneho úkonu bolo možné a reálne splnenie tejto odkladacej podmienky. Na
základe uvedeného nárok navrhovateľky neuznáva. V konaní o vyporiadaní BSM medzi manželmi R.,
H. R. súhlasil so zatvorením súdneho zmieru až na základe toho, že Y. R. cestou svojho právneho

zástupcu súhlasila, že si voči odporkyni nebude nárokovať uhradenie sumy 10.685,- eur. Znalecký
posudok vypracovaný súdnym znalcom nie je pravdivý, ktorú skutočnosť odporkyňa preukázala a
zákonná sudkyňa napriek výslovnému návrhu odporkyne a jej právnej zástupkyne na vypočutie súdneho
znalca na pojednávaní tento zamietla. Takzvaná dohoda o finančnom vyrovnaní, ktorú mala odporkyňa
podpísať vzhľadom k tomu, že nespĺňa formálne a obsahové náležitosti, ktoré predpisuje Občiansky

zákonníkjeneplatnáapretoznejnevznikajúžiadneprávaapovinnostiavzhľadomnauvedenéniejeani
podstatné a rozhodujúce splnenie resp. nesplnenie odkladacej podmienky, skutočnosť, či boli manželia
R. nájomníkmi predmetného bytu alebo neboli.

K odvolaniu odporkyne zaslala písomné vyjadrenie navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho

zástupcu, v ktorom uviedla, že žiada rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a žiada
priznať náhradu trov odvolacieho konania. Vo svojom vyjadrení navrhovateľka uviedla, že považuje za
správne ako skutkové tak aj právne zistenie súdu a dôvody, na základe ktorých žalobe vyhovel. Zo
strany navrhovateľky bola podmienka opustenie bytu splnená a navrhovateľka v tomto byte už dlhšiu
dobu nebýva, o čom súdu predložili dôkazy. Práve naopak, v tomto byte stále býva syn odporkyne. V

rámci súdneho pojednávania odporkyňa predmetný byt darovala družke svojho syna. Odporkyňa svojim
konaním a to darovaním predmetného bytu podmienku opustenia bytu zrušila tým, že byt už nie je
v súčasnosti vo vlastníctve odporkyne, čím je jej podmienka zrušená. Splnenie tejto časti dohody jenemožné. Na základe uvedeného, preto nie je vhodné v rámci odvolania touto odkladacou podmienkou
argumentovať, pretože sama odporkyňa svojim konaním znemožnila naplnenie tejto podmienky.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a

dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) zverejnením termínu vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu podľa § 156 ods. 3
O.s.p. dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné a sú splnené podmienky, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti trov konania ako vecne
správny s použitím § 219 O.s.p. potvrdil.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 7C 268/2012 je návrh navrhovateľa
ktorým sa domáha, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť jej sumu 10.685,- eur s úrokom z omeškania
vo výške 8% ročne od 6.6.2012 do zaplatenia.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu rozsudku súdu prvého stupňa

ktorým bola odporkyni uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 10.685,- eur s úrokom z
omeškania vo výške 8% ročne od 19.9.2012 do zaplatenia a v závislom výroku o náhrade trov konania.

Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne

vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie navrhovateľom uplatneného nároku a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i
právnezáveryprvostupňovéhosúduvovecispoukazomnaust.§219ods.2O.s.p.odkazujenasprávne
a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku.

Odvolacísúdnenachádzadôvod,prektorýbysamalodzáverovprvostupňovéhosúdupreskúmavaného
rozhodnutia vo veci samej odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke. Keďže prvostupňový
súd napadnutý rozsudok vo veci samej riadne odôvodnil, pričom s týmto odôvodnením sa súd plne
stotožňuje a zároveň sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre
rozhodnutie, odvolací súd nemá čo k veci dodať. K odvolacím argumentom odporkyne sa však žiada

uviesť nasledovné.

Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Toto ustanovenie zdôrazňuje, že subjekty občianskoprávnych vzťahov môžu uzavrieť akúkoľvek
zmluvu, t.j. aj takú, ktorá nie je osobitne upravená. Zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo
účelu Občianskeho zákonníka. Účelom tohto ustanovenia je zvýraznenie zmluvnej voľnosti subjektov
občianskoprávnych vzťahov (zmluvná autonómia). Tieto subjekty sa nemusia obmedzovať len na
uzavieranie typických zmlúv, ale môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá najviac vyhovuje ich požiadavkám

na úpravu vzájomných vzťahov. Predpokladom platnosti takejto zmluvy je však aj dostatočne určité
vymedzenie záväzkov z nej vyplývajúcich.

Nepomenovaná, atypická zmluva sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ale aj iných
právnych predpisov patriacich do odvetvia občianskeho práva, ktoré upravujú občianskoprávne vzťahy

s najpodobnejším obsahom (analógia legis). Prednosť však má dohoda účastníkov o rozsahu práv a
povinností.

Atypickú zmluvu môže tvoriť ľubovoľná kombinácia prvkov pomenovaných, hybridných zmlúv a
iných záväzkov. To súčasne určuje aj aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka, prípadne iných

občianskoprávnych noriem.

Zásada zmluvnej autonómie znamená, že subjekty občianskoprávnych vzťahov môžu uzavrieť aj
zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená v Občianskom zákonníku ani v inom právnom predpise- ide o nepomenovanú zmluvu (contractus innominatus); jej existencia a prípustnosť je prejavom
občianskoprávnej zásady zmluvnej voľnosti. Pre právne vzťahy vyplývajúce z inominátnych zmlúv je
rozhodujúciobsahzmluvy(zmluvnéhodojednania),tedaakosúdefinovanévzájomnéprávaapovinnosti

zmluvných strán.

Základným pojmovým prvkom právneho úkonu je prejav vôle, ktorý smeruje ku vzniku, zmene alebo
zániku práv či povinností - vôľa a jej prejav predstavujú konštitutívny základ každého právneho úkonu.
Ďalším pojmovým znakom právneho úkonu je to, aby prejavená vôľa smerovala k vzniku, zmene alebo

zániku práv a povinností. Ak potom určité konanie nemá pojmové znaky právneho úkonu, nejde o právny
úkon a nevznikajú právne následky (tzv. non negotium). Neplatnosť právneho úkonu môže nastať napr.
pre vady vôle alebo jej prejavu. Pokiaľ má právny úkon plniť svoju funkciu nesmie prejav vôle konajúceho
vzbudzovať pochybnosti o obsahu právneho úkonu, ktorý prejavuje, preto je potrebné aby prejav vôle
bol zrozumiteľný, aby s ním mohli byť spojené právne následky zamýšľané konajúcou osobou. Pri
výklade právneho úkonu je najdôležitejšie zistiť skutočnú vôľu konajúceho subjektu, pričom v prípade

pochybností sa právny úkon má vykladať tak, aby právny úkon mohol zostať v platnosti (potius valeat
actus quam pereat). Právny úkon musí byť urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, pričom
následkom právneho úkonu ktorý nespĺňa uvedené predpoklady je jeho (absolútna) neplatnosť. Právny
úkon je urobený vážne, ak vôľa smeruje naozaj k uskutočneniu právneho úkonu - vôľa ktorá nie je
vážna nemôže byť základom právneho úkonu, preto ide v takomto prípade o absolútne neplatný právny

úkon. Ak neplatnosťou je zasiahnutá časť právneho úkonu, právo vychádza zo zásady, že ostatná časť
právneho úkonu nie je touto neplatnosťou dotknutá (utile non debet per unitule vitiari) - ak sa teda dôvod
neplatnosti vzťahuje iba na časť právneho úkonu, pričom ide o vadu právneho úkonu, ktorú možno
oddeliť od jeho ostatného obsahu, neplatnou je len táto časť právneho úkonu (po oddelení neplatnej
časti musí zvyšok právneho úkonu právne obstáť, a zostať tak v platnosti).

Podmienky sa môžu stať obsahom právneho úkonu v prípade, keď to zákon výslovne nevylučuje.
Patria k náhodilým zložkám právneho úkonu a ich zmyslom je urobiť účinky alebo následky právneho
úkonu závislými od určitej právnej skutočnosti. Pre podmienky je charakteristické, že sú to neznáme
(účastníkom právneho úkonu), budúce, možné, dovolené a zároveň neisté právne skutočnosti.

Rozlišujú sa odkladacie (suspezívne), rozväzovacie (rezolutívne), nejasné, nemožné a nedovolené
podmienky.

Odkladacia podmienka spôsobuje, že vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností a nastane až

vtedy, keď sa splní podmienka. Do splnenia tejto podmienky vládne právna neistota, či platný právny
úkon bude, alebo nebude účinný. Napriek tejto neistote sú účastníci týmto právnym úkonom viazaní a
musia rátať s tým, že predpokladané účinky nastanú.

Rozväzovacia podmienka je právna skutočnosť, ktorá spôsobuje, že účinky právneho úkonu, ktoré už

nastali, zaniknú. Právna neistota v tomto prípade spočíva v tom, že účastníci právneho úkonu nevedia,
napriek tomu, že sú takto podmieneným právnym úkonom od začiatku viazaní, či právny úkon nestratí
účinnosť. Právne účinky, ak sa splní rozväzovacia podmienka, pominú takisto ex nunc.

Ak splnenie alebo nesplnenie podmienky závisí od vôle účastníka, treba skúmať aj to, ako účastník

zasiahol do procesu splnenia, resp. nesplnenie náhodilej zložky právneho úkonu. Zámerné zmarenie
splnenia podmienky účastníkom, ktorému je nesplnenie na prospech, spôsobuje, že právny úkon sa
stane nepodmieneným. Zámerné splnenie podmienky účastníkom, ktorý tak nemal právo urobiť a
ktorému je jej splnenie na prospech, spôsobuje, že na splnenie podmienky sa neprihliada.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie

tvrdených skutočností. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je
ich vykonanie nevyhnuté pre rozhodnutie vo veci (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Každého z účastníkov
teda zaťažuje dôkazné bremeno preukázania svojich tvrdení pod následkom neunesenia dôkazného
bremena. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101ods. 1). Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej,
mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť
označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v návrhu a vo vyjadrení odporcu.

Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej
povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z
dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo
nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky

unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) rozumieme
zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných
dôkazov. V sporovom konaní platí dispozičná a prejednacia zásada. Účastníci (na oboch procesných
stranách) sú v ňom povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne
opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky (viď § 101 ods. 1 O. s. p.). Súd ale nie
je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nemusí vykonať všetky navrhované dôkazy.

Posúdenie návrhov na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania
vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O. s. p.) a nie účastníkov konania.
Odvolací súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav
dostatočne na to, aby vo veci bolo vyhlásené rozhodnutie a prejednávanú vec taktiež správne právne
posúdil.

Reagujúc na odvolacie námietky odporkyne, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že sa stotožňuje
s právnym názorom súdu prvého stupňa, že predmetná Dohoda o finančnom vyrovnaní, na základe
ktorej sa odporkyňa zaviazala vyplatiť navrhovateľke a jej bývalému manželovi H. R. sumu 10.685,-
eur titulom investícii do rekonštrukcie bytu odporkyne v Bytovom dome č. XXX/XX na Q. ulici v L. je

platná. Táto dohoda síce nebola podpísaná všetkými účastníkmi konania (chýba podpis navrhovateľky
a jej bývalého manžela H. R. ), avšak ide o nepomenovanú zmluvu v zmysle ust. § 51 Občianskeho
zákonníka, na platnosť uzatvorenia ktorej nie je potrebná písomná forma a teda je možné túto zmluvu
uzatvoriťajústnouformou. Predmetnádohodabolauzatvorenápísomnouformouzostranyodporkynea
ústnou formou zo strany navrhovateľky a jej bývalého manžela. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje

na skutočnosť, že dohoda bola akceptovaná aj zo strany Okresného súdu Senica a to v konaní vedenom
pod sp.zn. 9C 163/2011 o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľky a jej bývalého
manžela - H. R., kde celá pohľadávka z tejto dohody o finančnom vysporiadaní bola zaradená do masy
BSM a v rámci jej vyporiadania bola priznaná do vlastníctva navrhovateľky, čím sa navrhovateľka stala
aktívne legitimovanou na uplatnenie si tohto nároku voči odporkyni. Tým, že táto pohľadávka z dohody

bola predmetom vyporiadania BSM, ktoré konanie bolo skončené súdnym zmierom, možno z konania
svedka H. R. vyvodiť a predpokladať, že tento s predmetnou pohľadávkou voči odporkyni súhlasil, keď v
tomto konaní jej existenciu nepoprel a vôbec ju nerozporoval. Tým, že samotná odporkyňa túto dohodu
podpísala, súhlasila s tým, že táto pohľadávka voči nej existuje a bola si teda vedomá, že jej vznikla
povinnosť zaplatiť navrhovateľke a jej bývalému manželovi H. R. ( syn odporkyne ) sumu 10.685,- eur,

výška ktorej sumy bola potvrdená aj Znaleckým posudkom Ing. Antonom Fuzákom č. 91/2013 zo dňa
27.6.2013, ktorý vypracoval znalecký posudok v tejto prejednávanej veci za účelom zistenia všeobecnej
hodnoty stavebných prác a dodávok materiálov pri rekonštrukcii predmetného bytu.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že v konaní nebolo preukázané, že

navrhovateľka spolu s jej bývalým manželom H. R. v predmetnom byte bývali na základe nájomnej
zmluvy, pretože v konaní nebolo preukázané, že by bola medzi odporkyňou ako vlastníčkou predmetnej
nehnuteľnosti ( ku dňu uzavretia tejto dohody) a navrhovateľkou aj jej bývalým manželom ako nájomcami
takáto nájomná zmluva uzatvorená, keďže žiadne nájomné odporkyni neuhrádzali. V danom prípade má
odvolací súd za to, že v čase uzatvorenia predmetnej dohody (dňa 13.3.2009) bol H. R. a navrhovateľka

ako jeho bývalá manželka vo vzťahu k odporkyni blízkymi osobami s právom bývania v spoločnej
domácnosti s odporkyňou ako osôb blízkych v zmysle ust. § 116 Občianskeho zákonníka.

Odvolací súd posúdil predmetnú dohodu o finačnom vysporiadaní v zmysle ust. § 36 ods. 3 OZ
ako právny úkon nepodmienený, nakoľko vyhodnotil správanie sa svedka H. R. (bývalého manžela

navrhovateľky a zároveň syna odporkyne), ktorý sa z predmetného bytu po rozvode manželstva s
navrhovateľkou nevysťahoval a žije tam aj v súčasnosti za také, ktorým zámerne zmaril splnenie tejto
podmienky a ktorému je ako osobe blízkej odporkyni ( syn odporkyne) nesplnenie tejto podmienky na
prospech.Ďalej odvolací súd konštatuje, že odporkyňa v priebehu konania predmetnú nehnuteľnosť previedla
Darovacou zmluvou zo dňa 7.3.2012 na Y. R. ( vklad povolený dňa 03.01.2013) a teda aj v prípade,

ak by medzi navrhovateľkou, H. R. a odporkyňou existoval nájomný vzťah založený platnou nájomnou
zmluvou, na ktorý odkazuje predmetná dohoda o finančnom vyrovnaní, tento stratou vlastníckeho práva
odporkyne k tejto nehnuteľnosti, by spôsobil zároveň aj zánik podmienky viažúcej sa na tento nájomný
pomer k predmetnému bytu voči nej.

Taktiež v konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by odporkyňa s predmetnou rekonštrukciou
bytu nesúhlasila, nakoľko sa v spise nenachádza žiaden dôkaz o tom, že z jej strany išlo o nesúhlas
s predmetnou rekonštrukciou, keď nepredložila súdu žiaden listinný dôkaz o tom, že by vyzvala
navrhovateľku a svedka H. R., aby v rekonštrukcii nepokračovali resp., že si neželá predmetnú
rekonštrukciu. Práve naopak svojim podpisom v Dohode o finančnom vysporiadaní je preukázané, že
súhlasí s vyplatením sumy 10.685,- eur navrhovateľke a jej bývalému manželovi H. R. práve z dôvodu

tejto rekonštrukcie. Taktiež odporkyňa žiadnym spôsobom súdu nepreukázala, žeby predmetná dohoda
nebola uzavretá dňa 13.3.2009, tak ako to potvrdila aj svedkyňa E. C..

Odvolací súd je toho názoru, že súd prvého stupňa sa dostatočným spôsobom vyporiadal so
všetkými námietkami uplatnenými zo strany odporkyne a vzhľadom na to, že táto ani v odvolacom

konaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by bolo potrebné zhodnotiť, a na ktoré by bolo
potrebné prihliadnuť, odvolací súd v podrobnostiach ho odkazuje na dôvody obsiahnuté v odôvodnení
napadnutého rozsudku.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcej

časti podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil, keď súd prvého stupňa správne
rozhodol i o náhrade trov konania podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust.
§ 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnej navrhovateľke nepriznal náhradu trov konania

nepriznal, nakoľko ju v zmysle ust. § 151 ods. 1 O.s.p. riadne návrhom nešpecifikovala a zo spisu jej
žiadne nevyplývajú.

Uvedený rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.