Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 29, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14Co/88/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313204869
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8313204869.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu

JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Milana Šebeňa v právnej veci žalobcu: W. S., nar. XX.X.XXXX, bytom
D. XXX, právne zastúpeného advokátom JUDr. Františkom Svatuškom, so sídlom Kukorelliho 1505/52,
Humenné,protižalovanej:Rapidlifeživotnápoisťovňa,a.s.,sosídlomGarbiarska2,Košice,IČO:31690
904, právne zastúpenej advokátom JUDr. Gabrielom Gulbišom, so sídlom v Košiciach, Nemcovej 22,
o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Humenné
č.k. 5C/200/2013-85 zo dňa 27.5.2014, zhodou hlasov členov senátu, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp.

zn. 2C/1613/2009 zo dňa 20.2.2013.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou podanou dňa 12.4.2013 domáhal zrušenia
rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 2C/1613/2009 z 20.2.2013 dôvodiac, že
poistná zmluva č. 4452800005 obsahuje rozhodcovskú doložku, ktorá je neprijateľnou podmienkou,
pretože žalovaná určila na prejednanie všetkých sporov Arbitrážny súd Košice, čím značným
spôsobom narušila rovnováhu medzi právami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Preto je táto

rozhodcovská doložka neplatná. Keďže rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na rozhodovanie od
neplatnej rozhodcovskej doložky z dôvodu jej neprijateľnosti, považoval žalobca tento rozhodcovský
rozsudok v celom rozsahu za neplatný.

Žalovaná žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Pre rozhodnutie vo veci samej prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že dňa

20.12.2007 medzi poisťovateľom Rapid life životná poisťovňa, a.s. Košice (vtedy pod obchodným
menom Prvá česko-slovenská poisťovňa Rapid, a.s. Košice) a poistníkom, bola uzavretá poistná zmluva
č. 4452800005, pričom poistenou bola X. S.. Podľa bodu 2 Osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007
zo dňa 20. 12. 2007 k poistnej zmluve (na č. l. 53 spisu) vyplýva, že poistník (poistený) a poisťovňa
týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojim podpisom samostatne svoju vôľu v prípade
vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu
účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto

ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku. Podľa časti XV. bod 1 Všeobecných
poistných podmienok, poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z
poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie
sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisovs výlukami a odchylnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu
a jeho rokovacím poriadkom. Podľa časti XV. bod 2 Všeobecných poistných podmienok, pokiaľ
poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výmerom špecializovaného stáleho

rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený podľa
potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany
poisťovne. Svoj výslovný, bezvýhradný a neodvolateľný súhlas s týmto vyjadruje poistník podpisom
týchto všeobecných poistných podmienok. Rozhodca musí byť plnoletý, spôsobilý na právne úkony v
plnom rozsahu, musí mať skúsenosti na výkon funkcie rozhodcu a musí byť bezúhonný. Poisťovňa

vydá štatút rozhodcovského súdu a jeho rokovací poriadok, ktorý zverejní na svojej internetovej stránke.
Ak stály rozhodcovský súd zriadi osobitná právnická osoba, jeho štatút i rokovací poriadok vydá
táto právnická osoba a zverejní ho postupom podľa §12 ods. 3 zák. č. 244/2002 Z.z. uverejnením
v Obchodnom vestníku. Vzťah medzi účastníkmi konania posúdil súd prvého stupňa ako vzťah
spotrebiteľský, kde na strane žalovanej je poisťovňa, ktorá uzatvára poistné zmluvy v súlade s
predmetom svojej činnosti podľa obchodného registra a na druhej strane je žalobca ako fyzická

osoba nepodnikateľ a spotrebiteľ. Prvostupňový súd uviedol, že rozhodcovská doložka v predmetnej
veci je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú žalovaná v rámci svojej podnikateľskej činnosti
používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je
dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je nekalou
v zmysle článku 3 ods. 3 a jeho prílohy 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ale aj z pohľadu všeobecnej charakteristiky neprijateľnej
podmienky uvedenej v ustanovení § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia
poistnej zmluvy. V porovnaní s dodávateľom sa spotrebiteľ nachádzal v znevýhodnenom postavení
pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu
na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť

ich obsah. Aj v tomto konkrétnom prípade žalobca nemal možnosť podstatným spôsobom obsah
predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj Všeobecné podmienky poskytovania poistnej
zmluvy. Skutočnosť, že rozhodcovská doložka v predmetnej veci obsiahnutá v osobitných zmluvných
dojednaniach č. 01/2007 k poistnej zmluve č. 4452800005 zo dňa 20. 12. 2007, ako aj v časti XV.
Všeobecných poistných podmienok, ktorá mala založiť legitimitu pre vydanie rozhodcovského rozsudku

sp. zn. 2C/1613/2009, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodnutie sporu štátnym súdom,
nakoľko v rozhodcovskej doložke je uvedené, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti
všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovskú
doložku si žalobca ako spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s
ostatnýmištandardnýmipodmienkami.Mohollenzmluvuakocelokodmietnuťalebopodrobiťsavšetkým

Všeobecnýmpoistnýmpodmienkam,atedaajrozhodcovskémukonaniu.Rozhodcovskádoložkanebola
dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu.
Súdu je známe z jeho činnosti, že žalovaná používala tie isté tlačiva s takto rovnako dojednanou
rozhodcovskou doložkou v poistnej zmluve a vo VPP hromadne. Na veci právne nič nemenia ani
skutočnosti uvedené právnym zástupcom žalovanej, že vo VPP bola rozhodcovská doložka samostatne

dohodnutá a podpísaná, t.j. podľa žalovanej bola individuálne dojednaná a žalobca ju nemusel podpísať.
Bežný spotrebiteľ nemá dostatok právnych a iných vedomosti a ani také možnosti ako žalovaná, pre
ktorú pracujú vlastní právnici alebo advokátske kancelárie, aby počas uzatvárania poistnej zmluvy,
prípadne v čase rozhodcovského konania vedel ako sa má a môže odborne brániť. Práve na vyrovnanie
tejto nerovnováhy vzniklo spotrebiteľské právo a ex offo súdna ochrana spotrebiteľa pred nekalými

praktikami a neprijateľnými zmluvnými podmienkami, kde súd má vyrovnávať tento hrubý nepomer
použitím noriem spotrebiteľského práva, o ktorých veľké firmy (aj žalovaná poisťovňa) majú dostatok
informácií. Podľa súdu prvého stupňa dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred
rozhodcovským súdom viedli vo svojom dôsledku k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana,
ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež Smernica 93/13/EHS.

Dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou,
ktorá je absolútne neplatná od počiatku a preto ňou spotrebiteľ nie je viazaný. Táto je v rozpore s
príslušnými ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s ustanoveniami
Smernice 93/13/EHS. Zo strany žalovanej sa to javí ako snaha vyhnúť sa súdnej kontrole podľa
spotrebiteľského práva. Taktiež kreovanie rozhodcovského súdu, dojednané v poistnej zmluve a VPP

je minimálne v rozpore s dobrými mravmi a je to aj ďalšia neprijateľná podmienka spôsobujúca hrubý
nepomer a nerovnováhu vo vzťahu medzi účastníkmi na škodu spotrebiteľa. Nie je v súlade s
právom, ak sa jeden z účastníkov právneho vzťahu - spotrebiteľ vopred vzdá svojho práva a písomne
splnomocní vopred druhého účastníka - poisťovňu, že v prípade sporu medzi nimi, poisťovňa môževybrať osobu rozhodcu. Poistnú zmluvu uzatváral žalovaný cez sprostredkovateľa poistenia - agentku,
ktorábolavobdobnejvecivypočutáakosvedkyňaaktorápotvrdilatvrdeniažalobcuohľadomskutkových
okolnosti uzatvárania poistnej zmluvy a podpisovania všetkých listín. Prvostupňový súd skonštatoval, že

z vykonaného dokazovania vyplýva vysoká sofistikovanosť a prepracovanosť tohto poistného právneho
vzťahu zo strany poisťovne v neprospech spotrebiteľa (objektívny vznik nerovnováhy v neprospech
spotrebiteľa v tomto právnom vzťahu), pretože z poistnej zmluvy, všeobecných poistných podmienok,
osobitných zmluvných dojednaní a ostatných písomností, nemôže bežný spotrebiteľ pri bežnej, resp.
obvyklej pozornosti získať žiadne relevantné doplňujúce informácie (mimo poistenia) a to hlavne o

rozhodcoch, o sankciách a podobne, pričom aj pre právnikov je objektívne ťažké v takto pripravených
dokumentoch získať a posúdiť tieto informácie, o bežnom spotrebiteľovi ani nehovoriac. Z dôvodov
porušenia predpisov o ochrane spotrebiteľa, nakoľko takéto dojednanie v poistnej zmluve súd považoval
za porušenie všeobecne záväzných predpisov na ochranu spotrebiteľa, zrušil rozhodcovský rozsudok
Arbitrážneho súdu Košice vydaného dňa 20. 2. 2013, sp. zn. 2C/1613/2009 podľa ustanovenia § 40 ods.
1 písm. c) a j) Z.z. o rozhodcovskom konaní. O trovách konania nerozhodol, pretože nejde o konečné

rozhodnutie vo veci. V súlade s ustanovením § 43 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. sa bude v konaní ďalej
pokračovať. Úspech v spore bude možné vysloviť až po konečnom rozhodnutí vo veci samej, keďže
povinnosťou súdu bude ďalej pokračovať v konaní o žalobe rozhodcovského konania.

Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný. Vytýka súdu prvého stupňa, že nedostatočne

objasnil skutkový stav veci a následne vec aj nesprávne právne posúdil a nesprávne aplikoval zákon
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní na daný prípad. Zastáva názor, že rozhodcovská doložka
bola platná, individuálne dojednaná a v súlade s ňou a stanovenými podmienkami vo všeobecných
poistných podmienkach rozhodoval stály rozhodcovský súd. Prvostupňový súd neprihliadal na to, že
predmetnúpoistnúzmluvuuzatváralsožalobcomtretísubjektnezávislýododporcu.Sprostredkovateľka

poistenia O. S. musela splniť zákonnú povinnosť a to vyhotoviť tzv. záznam o požiadavkách a
potrebách klienta k poistnej zmluve, ktorý obsahuje aj upozornenie na existujúcu rozhodcovskú doložku.
Poukazuje na povinnosti sprostredkovateľa poistenia, tak ako vyplývajú z § 33 ods. 4, 7 a 8 zák. č.
340/2005 Z.z. o sprostredkovaní poistenia, ktorý platil v čase uzatvorenia zmluvy. Žalovaný rovnako
ako žalobkyňa vstupoval do základného poistného vzťahu ako dobromyseľný účastník s tým, že všetky

ustanovenia poistného vzťahu boli dojednané medzi žalobkyňou a sprostredkovateľom poistenia a to
vrátane rozhodcovskej doložky. Poistná zmluva sa pritom neuzatvárala v majetkovej tiesni zapríčinenej
nedostatkom finančných prostriedkov. Vôľové a rozhodovacie danosti a schopnosti žalobkyne v čase
uzatvárania poistnej zmluvy a rozhodcovskej doložky teda neboli ovplyvnené vidinou rýchleho zisku
peňazí. Až po platnom uzavretí poistnej zmluvy nastala fáza dojednávania „osobitných zmluvných

dojednaní“, ktorých obsahom bola rozhodcovská doložka. Nie je preto logické a mysliteľné, aby
žalobkyňa podpisom týchto osobitných zmluvných dojednaní konala v omyle s tým, že by sa domnievala,
že znovu podpisuje buď poistnú zmluvu alebo znova prevzatie VPP. Žalovaný zotrváva na tom, že
rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná. Treba ju preto považovať za platný právny úkon
oboch strán v spore. Vo veci sa nemožno opierať o rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 6Cdo/1/2012

z 21.3.2012. Dovolací súd vtedy totižto nerozhodoval v merite veci, t. j. nezaoberal sa platnosťou, či
neplatnosťou rozhodcovskej doložky, len odmietal dovolanie pre procesnú neprípustnosť. Poukazuje
pritom aj na závery, aké vyplynuli z Nálezu Ústavného súdu SR I. ÚS 402/2008 z 1.4.2009, či II. ÚS
499/2012 z 10.7.2013. Poukazuje aj na to, že uznesením ÚS SR II. ÚS 382/2013 z 10.7.2013 Ústavný
súd prijal na ďalšie konanie sťažnosť žalovanej spoločnosti, okrem iného aj na porušenie základného

práva na súdnu ochranu a to postupom i uznesením Najvyššieho súdu SR 6Cdo/1/2012. Toto svoje
rozhodnutie ani riadne neodôvodnil, čo je chybou aj z dôvodu nesprávnej aplikácie § 157 ods. 2 O.s.p..
Aj pre aplikáciu tohto ustanovenia žalovaná strana dáva do pozornosti rozhodnutia Ústavného súdu
SR, ktoré konštatovali požiadavky na presvedčivosť dôvodov rozhodnutia súdov. Do pozornosti dáva aj
argumentáciu Krajského súdu v Bratislave 18CoE/132/2013 z 26.6.2013 v kontexte, ktorého nemožno

jednanie rozhodcovskej doložky hodnotiť za nekalú podmienku, nakoľko rozhodcovské konanie je
súčasťoulegislatívneupravenéhoprocesu.Zdôvodovrozhodnutiasúduprvéhostupňanevyplývavôbec
vyvrátenie skutočností, že žalobca mal dve možnosti a to osobitné zmluvné dojednania podpísať alebo
nepodpísať, a teda mal dve možnosti rozhodcovskú doložku prijať alebo neprijať a ak by ju neprijal,
ustanovenie čl. XV. VPP by boli úplne bezpredmetné. Tento logický postup uvádzaný žalovaným súd

nepochopil, a preto učinil nesprávny skutkový a následne právny záver. Žalovaný nemal zriadený vlastný
Stály rozhodcovský súd a podľa dohodnutých pravidiel poveril Stály rozhodcovský súd - Arbitrážny
súd Košice vykonaním rozhodcovského konania, a to podaním návrhu na začatie konania o zaplatenie
dlžnej sumy. Rozhodcovský súd vydal 20.2.2013 podľa žaloby rozhodcovský rozsudok, ktorým priznalžalovanému uplatnené plnenia a zaviazal žalobcu aj k náhrade trov rozhodcovského konania. Žalovaný
naďalej zotrváva na svojej žalobe voči žalobcovi podanej listom zo dňa 16.9.2009 rozhodcovskému
súdu. Vytýka súdu prvého stupňa aj to, že nesprávne vyhodnotil postup a rozhodovanie rozhodcovského

súdu v skrátenej forme konania, v rámci ktorého nejasne a arbitrárne konštatoval, že tento neaplikoval
predpisynaochranuspotrebiteľa,avšakbližšietovrozhodnutínezdôvodnil.Vzáveredôvodovodvolania
namieta žalovaný aj to, že v prípade, že by mal vo veci rozhodovať sudca Krajského súdu v Prešove
JUDr. M. O., namieta jeho zaujatosť. Pre jeho pomer k veci, keď ako predseda komisie pre posudzovanie
podmienok v spotrebiteľských zmluvách na MS SR na verejnom zasadnutí dňa 20.4.2009 prezentoval

svoj právny názor k neprijateľnosti Všeobecných poistných podmienok žalovaného. Na záver žalovaný
navrhuje, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že rozhodcovská doložka v predmetnej veci
nebola individuálne dojednaná. Poukázal na čl. 3 ods.1 Smernice Rady č. 93/13/EHS, kde zmluvná
podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery

spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku
škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred
a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Je nepochybné, že poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi
je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pri posudzovaní

spotrebiteľských zmlúv je potrebné si uvedomiť, že nie je dôležité to, že spotrebiteľ zmluvu podpísal a s
podmienkami zmluvy súhlasil. Ustanovenia zmluvných podmienok, ktoré sú formulárovo predtlačené a
neumožňujú slabšej strane spotrebiteľovi ich modifikáciu, predstavujú možnosť vyvolania nepriaznivých
následkov na strane spotrebiteľa (Nález ÚS ČR III. ÚS 562/12 z 24.10.2013, I. ÚS 199/11). Námietku
žalovaného spočívajúcu v tvrdení, že žalobca sa dobrovoľne a slobodne podrobil rozhodcovskému

konaniu považuje za irelevantnú, vzhľadom na skutočnosť, že k tomuto konaniu došlo na základe
neplatnej rozhodcovskej doložky. Rovnako za irelevantnú považuje obranu žalovaného spočívajúcu v
tvrdeniach, že so žalobcom uzatvárala poistnú zmluvu ako sprostredkovateľka jeho manželka, nakoľko z
jej výpovede vyplynulo, že predmetná rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná a dokonca
potvrdila, že ani ona ako sprostredkovateľka poistenia nebola dostatočne poučená o všetkých jej

zákonnýchpovinnostiachpriuzatváranípoistnýchzmlúv,vrátaneinformovanosti,resp.neinformovanosti
ohľadom alternatívneho riešenia sporov pred rozhodcovským súdom. Žalobca preto navrhuje, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 69,91 eur.

Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), prejednal odvolanie viazaný rozsahom
a dôvodmi odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1, 3 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O. s. p. napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods.1, 2 O. s. p. potvrdil
ako vecne správny. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené zodpovedajúco ust.
§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. na úradnej tabuli súdu.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolacísúdsastotožňujesdôvodmirozhodnutiaokresnéhosúduanatietovpodrobnostiachodkazuje.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia k najzásadnejším argumentom uvádzaným
žalovanou v odvolaní odvolací súd dodáva nasledovné:

Po preskúmaní rozhodnutia odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v
dostatočnom rozsahu a vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 132 O. s. p. a svoje rozhodnutie
náležite a podrobne odôvodnil podľa § 157 ods. 2 O. s. p..

Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri

hodnotenídôkazovnastranejednejaprávnymizáverminastranedruhej.Vhodnotenískutkovýchzistení
neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť.Je nepochybné, že poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle
ustanovenia § 52 a nasl. OZ. Základom tohto sporu bolo posúdenie, či rozhodcovská doložka obsiahnutá
vo VPP a osobitných zmluvných dojednaniach bola individuálne dojednaná. Odpoveď na túto otázku

možno nájsť v § 53 ods. 2 OZ. Individuálne dojednanie v zmysle neho je vylúčené tam, kde spotrebiteľ
nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Ak sú zmluvné podmienky už vopred napísané v predtlačenom
formulári, potom ťažko možno dospieť k záveru o tom, že by sa mohol meniť ich obsah. Dôkazné
bremeno preukázania individuálneho dojednania spočíva na dodávateľovi teda žalovanom tak, ako to
jasne vyplýva z § 53 ods. 3 OZ, ktorý dokonca zakotvuje fikciu o tom, že zmluvné ustanovenia sa

nepovažujúzaindividuálnedohodnuté,opakmusípreukázaťdodávateľ.Vdanomprípadežalovanývšak
toto dôkazné bremeno neuniesol a ťažko si možno predstaviť opak v prípade predtlačeného formulára.

Pri posudzovaní spotrebiteľských zmlúv je potrebné si uvedomiť, že nie je dôležité to, že spotrebiteľ
zmluvu podpísal a s podmienkami zmluvy súhlasil. Ustanovenia zmluvných podmienok, ktoré sú
formulárovo predtlačené a neumožňujú jednoznačne slabšej strane (spotrebiteľovi) ich modifikáciu,

predstavujú možnosť vyvolania nepriaznivých následkov na strane spotrebiteľa (Nález Ústavného súdu
ČR III. ÚS 562/12 zo dňa 24.10.2013, I. ÚS 199/11). Tento uhol pohľadu spočívajúci v rozhodujúcom
princípe a to princípe ochrany práva spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany je rozhodujúci
pri spotrebiteľských právnych vzťahoch. Ani argumentácia žalovaného o vylúčení posudzovania
neprijateľných zmluvných podmienkach v poistných zmluvách s ohľadom na Smernicu Rady 93/13/EHS

neobstojí. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie vyvodil z právnych noriem, ktoré v dôvodoch citoval a
tie sú v súlade s európskou právnou úpravou a judikatúrou. Navyše príslušná časť Smernice sa netýka
rozhodcovskej doložky, ale podmienky vyplývajúcej z poistného rizika.

Rozhodcovský súd si podľa rozhodcovskej doložky vyberá sám žalovaný. Už táto okolnosť vyvoláva

pochybnosti o nezaujatosti rozhodcovského súdu, keďže aj jeho činnosť má charakter podnikania.
Aj Ústavný súd ČR v Náleze II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011 uviedol, že v rozhodcovskom konaní
ide o vyjasnenie a urovnanie vzájomných práv, ktoré sa realizujú činnosťou rozhodcu v zastúpení
strán, ktoré na rozhodcu zmluvou delegovali svoju vôľu. Preto rozhodcovské konanie nie je konaním
súdneho typu a to vedie k prísnejšiemu nazeraniu na rozhodcovskú doložku a jej náležitostí tak, aby

nepredstavovali neprimerané podmienky v spotrebiteľských zmluvách a teda nevyvolávali nerovnováhu
medzi účastníkmi konania a neviedli k značnej procesnej nevýhode jedného z účastníkov. Táto procesná
nerovnováha môže spočívať aj v zbavení spotrebiteľa ochranných ustanovení právneho poriadku o
ochrane spotrebiteľa napr. formou rozhodovania na základe zásad spravodlivosti. Ústavný súd ČR
ďalej uvádza, že to, aby rozhodcovská doložka v spotrebiteľských zmluvách bola platne dojednaná,

predpokladá predovšetkým transparentné pravidlá pre určenie rozhodcu. V tejto súvislosti možno
poukázať aj na ďalší Nález Ústavného súdu ČR IV. ÚS 2735/11 zo dňa 3.4.2012, v ktorom sa zdôrazňuje,
že právo na zákonného sudcu zaručené v čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd sa primerane
vzťahuje aj na rozhodcovské konanie. Ak sa výber rozhodcu neurčil podľa transparentných pravidiel,
nemôže byť akceptovateľný ani výsledok tohto rozhodovania.

V Náleze Ústavného súdu ČR II. ÚS 2164/10 sa ďalej uvádza, že rozhodcovské konanie musí zaručovať
procesné práva porovnateľné s konaním, ktoré by bolo na mieste v prípade, ak by spotrebiteľ
neuzavrel rozhodcovskú doložku (napr. ústnosť, priamosť konania, odvolacia inštancia, absencia iných
prekážok v uplatnení spotrebiteľských práv). Podmienky ustanovenia rozhodcu a dohodnuté podmienky

procesného charakteru musia garantovať rovnaké zaobchádzanie, čo vo vzťahu spotrebiteľ - podnikateľ
znamená zvýšenú ochranu slabšej strany, teda spotrebiteľa.

Uplatňovanie nárokov zo spotrebiteľskej zmluvy, či už v rozhodcovskom konaní alebo v konaní pred
všeobecným súdom je svojim charakterom sporom zo spotrebiteľskej zmluvy. Preto aj v konaní o

zrušenie rozhodcovského rozsudku tento charakter musí súd mať na zreteli.

Aj tieto skutočnosti súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia správne vyhodnotil.

Nedôvodným sú aj poukazy žalovaného na to, že predmetná poistná zmluva bola uzatvorená

prostredníctvom sprostredkovateľa poistenia. Zmluvný vzťah založený zmluvou o poistení sa týka
vzťahov žalobcu a žalovaného a nie sprostredkovateľa poistenia.Preto, ak súd prvého stupňa správne vyriešil predbežne otázku platnosti rozhodcovskej doložky a
dospel k záveru o tom, že zmluvná podmienka obsahujúca rozhodcovskú doložku v čl. XV. VPP je
neprijateľná a teda neplatná, bol daný aj zákonný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa

§ 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z.. Za takéhoto stavu správne aj vyhovel návrhu na zrušenie
rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský súd rozsudok vydal na základe neplatnej rozhodcovskej
zmluvy.

Odvolací súd nerozhodoval o náhrade trov odvolacieho konania, vzhľadom na tú skutočnosť, že nejde o

konečné rozhodnutie vo veci. V súlade s ustanovením § 43 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. sa bude v konaní
ďalej pokračovať. Preto o trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v konečnom
rozhodnutí vo veci.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.