Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, April 29, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Co/53/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210208670
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7210208670.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Marianny Hraboveckej, v právnej veci navrhovateľov v
1. rade C. C.Š., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v T. na T. č. XX, t.č. v T. na J. ul. č. XX a v 2. rade C.
C., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v T. na T. č. XX, t.č. v T.W. na J. ul. č. XX, obaja právne zastúpení
JUDr. Janou Závodskou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Alžbetinej ul. č.
3 proti odporcovi Ing. Š. C., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v T. na T. č. XX, právne zastúpenému JUDr.
Janou Liptákovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Krmanovej ul. č. 1 za
účasti matky navrhovateľov v 1. a 2. rade Ing. I. K., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v T. na T. č. XX, t.č. v

T.W. na J. ul. č. XX, právne zastúpenej JUDr. Janou Závodskou, advokátkou Advokátskej kancelárie so
sídlom v Košiciach na Alžbetinej ul. č. 3, v konaní o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa, o odvolaní
navrhovateľov v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 21P 103/2010- 394 zo dňa
03.06.2014 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti
tak, že zvyšuje výživné naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. 12C 124/2008-64 zo
dňa 24.10.2008 zo sumy 132,77 € na 150 € mesačne od odporcu pre navrhovateľa v 1. rade od 1.9.2011

a pre navrhovateľa v 2. rade od 1.9.2013 do budúcnosti, ktoré je povinný odporca platiť navrhovateľom
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o dlžnom výživnom tak, že dlžné výživné pre
navrhovateľku v 1. rade za obdobie od 1.9.2011 do 31.5.2014 v sume 568,59 € a pre navrhovateľa v 2.
rade za obdobie od 1.9.2013 do 31.5.2014 v sume 155,07 € je odporca povinný zaplatiť navrhovateľom
do 90 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcom rozsahu návrh zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. 12C
124/2008-64 zo dňa 24.10.2008 tak, že zvýšil výživné pre navrhovateľku v 1. rade od odporcu zo sumy

132,77 Eur na sumu 150 Eur mesačne počnúc dňom 01.10.2013 do budúcna, ktoré je odporca povinný
platiť k rukám navrhovateľky v 1. rade vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné za obdobie
od 01.10.2013 do 31.05.2014 vo výške 137,84 Eur súd povolil odporcovi splácať po 20 Eur mesačne
spolu s bežným výživným až do zaplatenia. Súčasne zvýšil výživné pre navrhovateľa v 2. rade od
odporcu zo sumy 132,77 Eur na sumu 150 Eur mesačne počnúc dňom 01.04.2014 do budúcna, ktoré je
odporca povinný platiť k rukám navrhovateľa v 2. rade vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné
za obdobie od 01.04.2014 do 31.05.2014 vo výške 34,46 Eur uložil odporcovi zaplatiť do 30 dní odprávoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení uviedol, že matka (v čase začatia konania maloletých) navrhovateľov v 1. a 2. rade sa

návrhom zo dňa 19.04.2010 domáhala, aby súd zvýšil výživné od odporcu zo sumy 132,77 Eur na sumu
350 Eur mesačne do budúcna pre každého z dôvodu, že na strane navrhovateľov došlo k zvýšeniu
ich odôvodnených potrieb. Po nadobudnutí plnoletosti sa navrhovatelia v 1. a 2. rade pripojili k návrhu
matky v celom rozsahu. V čase podania návrhu bola (v tom čase ešte maloletá) navrhovateľka v 1. rade
v maturitnom ročníku, ročne platila poplatky do ZRPŠ a triedneho fondu vo výške 31,53 Eur a mesačne

platila poplatky na stužkovú slávnosť a maturitné skúšky vo výške 20 Eur. V súvislosti so stužkovou
slávnosťou, ktorá sa konala v novembri 2011 mala zvýšené výdavky približne v sume 600 Eur. Súčasne
mala výdavky spojené s doučovaním pred prijímacími pohovormi na vysokú školu, za ktoré zaplatila
sumu 270 Eur, s prihláškami na vysokú školu, s jazykovým kurzom a získaním vodičského preukazu. Je
alergička a preto si musí zakupovať lieky. V čase podania návrhu bol (vtedy ešte maloletý) navrhovateľ
v 2. rade v 2. ročníku strednej školy, ročne platil poplatky do ZRPŠ a triedneho fondu vo výške 26,55

Eur. Mal zvýšené výdavky v súvislosti s jeho športovými aktivitami, reprezentačne hral vodné pólo, mal
výdavky na cestovanie, sústredenia a zápasy.

Odporca s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasil a uviedol, že vzhľadom na nízky zisk z podnikania
nie je v jeho možnostiach prispievať na výživu navrhovateľov v 1. a 2. rade vyššou ako doposiaľ určenou
sumou.

Kolízny opatrovník navrhol zvýšiť výživné podľa odôvodnených potrieb detí a možností a schopností
odporcu.

Súd mal preukázané, že naposledy bola vyživovacia povinnosť odporcu k navrhovateľom v 1. a 2. rade
upravená rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. 12C 124/2008-67 zo dňa 24.10.2008, ktorým bol
odporca zaviazaný prispievať na výživu (vtedy ešte maloletých) navrhovateľov v 1. a 2. rade sumou

132,77 Eur (4 000 Sk) mesačne. V čase poslednej úpravy mala navrhovateľka v 1. rade 15 rokov a
navrhovateľ v 2. rade 13 rokov, ich matka nepracovala a odporca bol podnikateľom s ročnými príjmami
vo výške 12 049 583 Sk.

Z vykonaného dokazovania súd zistil že navrhovateľka v 1. rade je študentkou na Technickej univerzite v
Košiciach, čím sa jej odôvodnené potreby zvýšili. Na začiatku semestra musí zaplatiť poplatok vo výške

40 Eur a zakupuje si učebnice, knihy a technické pomôcky. Súčasne si platí obedy v škole denne za 3 až
4 Eur. Má problematickú pleť, preto za kozmetické služby uhrádza mesačne sumu 20 Eur. Zúčastnila
sa exkurzie v Brne, za ktorú uhradila sumu 120 Eur. Navrhovateľka v 1. rade sa s odporcom nestretáva.

Navrhovateľ v 2. rade má záujem študovať medicínu, preto absolvoval doučovanie pred prijímacími
pohovormi, mal výdavky v súvislosti s prihláškami na vysokú školu vo výške 156 Eur. Nosí šošovky,

navštevuje fitnesscentrum a kupuje si proteínové výrobky.

Matka pracuje ako účtovníčka v spoločnosti JUNO DS s čistým mesačným príjmom vo výške 266
Eur a poberá rodinné prídavky na deti. Dňa 04.09.2009 uzavrela druhé manželstvo s Ing. K., ktorý
má v starostlivosti dvoch synov a pracuje ako riaditeľ spoločnosti Hofex Košice s priemerným čistým
zárobkom vo výške 1 400 Eur.

Odporca v predchádzajúcom období podnikal v gastronómií, mal viacero prevádzok, ktoré však musel
v dôsledku krízy zavrieť a v súčasnosti podniká len v Optime, kde prevádzkuje Fastfood Pluto. Má
11 zamestnancov, dvojsmennú prevádzku a platí vysoký nájom vo výške 2 400 Eur mesačne. V roku
2012 bol nútený zavrieť kaviareň PLUTO a kolagénové štúdio, avšak spoločnosti neboli z Obchodného
registra vymazané z dôvodu, že opätovné obnovenie spoločnosti by bolo drahé.V konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie za účelom zistenia príjmov a výdavkov odporcu z
podnikateľskej činnosti od roku 2010 až do vypracovania znaleckého posudku a do konania bol
pribratý znalec Ing. N. z odboru ekonómie a manažmentu, odvetvia účtovníctvo, daňovníctvo a financie,

ktorý dňa 13.11.2013 predložil znalecký posudok. V znaleckom posudku presne špecifikoval príjmy
a výdavky odporcu v rokoch 2010 až 2013, jeho celkový majetok a zistil, že odporca nepoberal zo
spoločnosti Phortis s.r.o. žiadnu odmenu ani mzdu. V spoločnosti PLUTO KE s.r.o. bol odporca len
jedným z konateľov, spoločnosť nevykazovala za uvedené obdobie žiadne mzdové náklady a ani z tejto
spoločnosti odporca nepoberal žiadnu odmenu a mzdu.

Z výpovede znalca Ing. N. súd zistil, že nie je možné objektívne posúdiť, či výdavky v súvislosti s
podnikateľskou činnosťou sú alebo nie sú účelné. V účtovníctve odporcu nezistil nákladové položky,
ktoré by bolo možné považovať za nesúvisiace s predmetom činnosti odporcu, nachádzali sa tam
len obvyklé položky. Uviedol, že sa nevie vyjadriť k tomu, čo všetko je potrebné k udržaniu chodu
spoločnosti, pretože by to bolo možné len pri hĺbkovom audite a skúmaní rentability a využiteľnosti
zamestnancov. V peňažných denníkoch jednotlivých rokov neboli zistené položky, ktoré by boli v rozpore

s daňovými výdavkami a daňovými príjmami v zmysle zákona o dani z príjmov.

Z výpovede odporcu súd zistil, že odporca je živnostníkom a zodpovedá celým svojim majetkom,
pričom zmluvu o nájme v OC Optima má uzavretú na dobu neurčitú, jeho náklady nie je možné
znížiť za súčasného udržania momentálne dosahovaného príjmu. Súčasne nie je možné znížiť počet
zamestnancov, nakoľko by porušil Zákonník práce, pričom jeho zamestnanci dostávajú minimálnu mzdu.

Odporca býva v rodinnom dome spolu so svojim strýkom a tetou, za ktorý mesačne uhrádza 350 Eur,
spláca hypotekárny úver vo výške 143 Eur mesačne, v marci uhradil poslednú splátku leasingu za
motorové vozidlo vo výške 650 Eur. Žiadne iné hnuteľné ani nehnuteľné veci nevlastní. Navrhovateľom
by chcel prispieť aj nad rámec stanoveného výživného, avšak odmietajú sa s ním stretávať. Spočiatku
mali u neho darčeky, ale nikdy si po nich neprišli. Navrhovatelia mu nikdy negratulovali pri príležitosti jeho

menín a narodenín. Navrhovateľka v 1. rade za ním prišla len z dôvodu, aby na ňu prepísal motorové
vozidlo. Dňa 31.10.2013 sa oženil a pribudla mu vyživovacia povinnosť k maloletej K., pričom jeho
manželka je na materskej dovolenke a poberá len materskú a prídavky na dieťa. V súčasnosti má dlh
približne vo výške 40 000 Eur a svoje pravidelné mesačné výdavky vrátane výživného pre navrhovateľov
uspokojuje čerpaním financií zo svojho kontokorentného účtu, za ktorý platí poplatky.

Následne súd citoval ust. § 62, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77, § 78 ods. 1 až 3 Zákona o rodine a
uviedol, že na strane navrhovateľov v 1. a 2. rade došlo k zvýšeniu ich odôvodnených potrieb v dôsledku
ich rastu a výdavkov na štúdium, avšak príjem odporcu sa nezvýšil dokonca bolo preukázané, že jeho
príjmy sa každým rokom znižujú. Z tohto dôvodu súd zvýšil výživné pre navrhovateľku v 1. rade od
času nástupu na vysokú školu a pre navrhovateľa v 1. rade zvýšil výživné od času, keď maturoval

a mal s tým spojené zvýšené výdavky. Za nedôvodnú považoval námietku matky navrhovateľov, že
počas spoločného podnikania s odporcom, mali dostatočné príjmy. Za preukázanú považoval súd
skutočnosť, že odporca už vykonal v spoločnosti dostatočné šetriace opatrenia, má len minimálny počet
zamestnancov a nemôže si dovoliť prevádzku zavrieť, keďže má záväzky voči svojim zamestnancom,
dodávateľom a dlžníkom. Súčasne súd prihliadol aj na to, že odporcovi pribudla ďalšia vyživovacia

povinnosť k maloletej dcére a jeho manželka je na materskej dovolenke.

S poukázaním na ust. § 160 ods. 1 O.s.p. povolil odporcovi splácať dlh na výživnom pre navrhovateľku
v 1. rade spolu s bežným výživným v 20 Eur mesačných splátkach.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p..

V zákonom stanovenej lehote podali navrhovatelia v 1. a 2. rade odvolanie proti výroku rozsudku o

zamietnutí ich návrhu na zvýšenie výživného v prevyšujúcej časti z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2
písm. a), d) a f) O.s.p.. Uviedli, že v súvislosti s ich vekom, maturitou, prípravou na štúdium na vysokej
škole ako aj so samotným štúdiom došlo na ich strane k podstatnému zvýšeniu ich odôvodnených
potrieb. Odporca je samostatne zárobkovo činná osoba a podniká v oblasti rýchleho občerstvenia -fast food. Namietali, že znalec, ktorý bol pribratý do konania, nezodpovedal podstatnú otázku, potrebnú
na posúdenie reálnych, nie vykazovaných, zárobkových možností a schopností odporcu. Na uvedenú
otázku nevedel znalec odpovedať ani na pojednávaní. Znalec potvrdil príjmy a výdavky odporcu v

rokoch 2010 až 2013. Tvrdenie odporcu, že jeho príjmy každoročne klesajú a preto dôjde k zatvoreniu
jeho prevádzky, považovali za nepravdivé. Príjmy odporcu boli v roku 2010 podstatne vyššie ako v roku
2008, kedy sa o vyživovacej povinnosti rozhodovalo prvý krát. Považovali za nemožné, že odporca má
pri tak vysokých príjmoch takmer rovnako vysoké náklady. Ak by jeho tvrdenie o sústavnom poklese
zákazníkov bolo pravdivé, nepotreboval by 11 zamestnancov. Tvrdenia odporcu odporujú samotnému

cieľu podnikania, ktorým je dosahovanie zisku. Zastávali názor, že súd prvého stupňa sa mal zaoberať
primeranosťou nákladov a správne aplikovať ust. § 63 ods. 2 Zákona o rodine. Súd môže skúmať
opodstatnenosť výdavkov rodiča, ktorý je podnikateľom a údaje uvedené v daňových dokladoch nie
sú pre neho záväzné. Súd prvého stupňa takto nepostupoval, neaplikoval ust. § 63 ods. 2 Zákona o
rodine, preto dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Neobstojí ani argument, že odporcovi pribudla
ďalšiavyživovaciapovinnosť,pretožeuvedenénemôžeovplyvniťnároknazvýšenievýživného.Odporca

im nikdy nad rámec výživného neprispel počas štúdia na strednej ani na vysokej škole. Namietali,
že príprava na maturitu a prijímacie pohovory na vysoké školy nemôže začať v 1.4. v danom roku .
Prihlášky je potrebné podať do konca januára príslušného roka a príprava na prijímacie skúšky začína
už v septembri a trvá do júna nasledujúceho roka. Počas tohto obdobia mali zvýšené výdavky na
doučovanie, maturitu, stužkové slávnosti, prihlášky a prijímacie skúšky. Navrhli rozsudok v napadnutom

výroku zmeniť a zvýšiť výživné pre oboch navrhovateľov v 1. a 2. rade zo sumy 132,77 Eur na sumu
350 Eur mesačne, pričom pre navrhovateľku v 1. rade od 01.09.2011 a pre navrhovateľa v 2. rade od
01.09.2013.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľov v 1. a 2. rade nevyjadril.

Podľa ust. § 220 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení ak nie sú splnené

podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 cit. ust. obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 4 cit. ust. pri určení rozsahu vyživovacej

povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú
spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa ods. 5 cit. ust. výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Podľa odseku tri tohto zákonného ustanovenia, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj
životných nákladov.

Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom výroku spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo

podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156
ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľasprávnych ustanovení Zákona o rodine pokiaľ ide o sumu, o ktorú zvýšil výživné pre navrhovateľov,
avšak nesprávne posúdil počiatok povinnosti odporcu platiť zvýšené výživné, keď pre navrhovateľku v 1.
radezvýšilododporcuvýživnéažod01.10.2013aprenavrhovateľav2.radeažod01.04.2014.Odvolací

súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 78 Zákona o rodine, v zmysle ktorého sa zmenou pomerov
rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného,
ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú,
nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce
rozhodnutie o výživnom. Preto v konaní o zvýšenie výživného je potrebné porovnať pomery, z ktorých

vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutia o výživnom s pomermi v čase rozhodovania o návrhu
na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady,
ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a ust. §
75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých okrem iného vyplýva, že pri rozhodovaní o rozsahu výživného je
potrebné vychádzať z toho, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa,
pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo,

bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa,
rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné
potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje
život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým
od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú,

má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Z
vyššie citovaných zákonných ustanovení nepochybne tiež vyplýva, že okrem odôvodnených potrieb
oprávnenej osoby sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z
rodičov,ktorésúdanénielenichsubjektívnymivlastnosťami,aleajokolnosťamiobjektívnehocharakteru,
najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov. Naposledy bola vyživovacia

povinnosť odporcu k navrhovateľom v 1. a 2. rade upravená rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k.
12C 124/2008-64 zo dňa 24.10.2008, ktorým bol odporca zaviazaný prispievať na výživu každého z
navrhovateľov sumou 132,77 Eur mesačne. Navrhovateľka v 1. rade mala v čase poslednej úpravy
výživného 15 rokov a navrhovateľ v 2. rade mal 13 rokov a obaja boli žiakmi 8- ročného gymnázia
v Košiciach. V čase rozhodovania súdu prvého stupňa bola navrhovateľka v 1. rade študentkou

Technickej univerzity v Košiciach a navrhovateľ v 2. rade bol v maturitnom ročníku a pripravoval sa na
štúdium na vysokej škole, čím u oboch nepochybne došlo k značnému nárastu odôvodených potrieb v
súvislosti s ich vekom, fyzickým rastom a nárastom ich bežných potrieb a taktiež potrieb spojených s
prípravou na budúce povolanie, ktoré predstavujú výdavky na zakúpenie kníh potrebných na štúdium
a rôznych technických pomôcok a v prípade navrhovateľa v 2. rade aj výdavkov spojených s jeho

športovými aktivitami. Obaja navrhovatelia majú súčasne zvýšené výdavky najmä v súvislosti so svojim
nepriaznivým zdravotným stavom a s tým spojeným pravidelným zakupovaním liekov na alergie a iných
zdravotníckych pomôcok (napr. okuliare, zubný aparát). Z tohto dôvodu súd prvého stupňa správne
zvýšilvýživnéprenavrhovateľovododporcu,pretoževdanomprípadedošloktakejkvalifikovanejzmene
pomerov na strane navrhovateľov , ktorá opodstatňuje zvýšenie výživného od odporcu. Odvolací súd sa

pritom stotožňuje aj so sumou, o ktorú súd prvého stupňa zvýšil výživné pre oboch navrhovateľov t.j. zo
sumy 132,77 Eur na sumu 150 Eur mesačne, a to vzhľadom na zistené majetkové pomery, schopnosti
a možnosti odporcu. V konaní totiž bolo preukazné, že odporca podniká v oblasti gastronómie, v
minulosti mal viacero prevádzok s rýchlym občerstvením, kaviareň a kolagénové štúdio, ktoré však bol
nútený zavrieť v dôsledku hospodárskej krízy. V súčasnosti odporca prevádzkuje len Fast food PLUTO

v OC Optima v Košiciach, pričom z predložených daňových dokladov, peňažných denníkov a iných
dokumentov je zrejmé, že jeho príjmy v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi (2010 až 2012) poklesli.
Uvedené potvrdil aj ustanovený znalec Ing. P. N. v znaleckom posudku č. 9/2013, z ktorého je zrejmé,
že kým v roku 2010 mal odporca použiteľný príjem vo výške 8 257 Eur, v roku 2011 vo výške 6
784 Eur, v roku 2012 vo výške 1 962 Eur a k 30.06.2013 už len vo výške 738 Eur. Súčasne znalec

konštatoval, že odporca nepoberal zo spoločností PHORTIS s.r.o. a PLUTO KE s.r.o. v rokoch 2010
až 2013 žiadnu odmenu - mzdu. Na pojednávaní dňa 03.06.2014 znalec vo svojej výpovedi uviedol,
že v účtovných dokladoch odporcu sa nenachádzali neobvyklé a mimoriadne vysoké položky, ktoré by
nesúviseli s predmetom jeho podnikateľskej činnosti. Navyše odporca sa opätovne oženil a pribudla
mu ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej dcére K., s ktorou je jeho súčasná manželka na materskej

dovolenke. K odvolacej námietke navrhovateľov, že súd prvého stupňa mal v danom prípade aplikovať
ust. § 63 ods. 2 Zákona o rodine a zaoberať sa opodstatnenosťou uplatňovaných výdavkov odporcu,
odvolací súd uvádza, že v sporovom konaní, ktorým nepochybne je konanie o zmenu výživného pre
plnoleté dieťa, platí tzv. prejednacia zásada, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdenýchúčastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli a táto zásada úzko súvisí s povinnosťou
tvrdenia a dôkaznou povinnosťou, ktoré účastníkom sporového konania vyplývajú z ust. § 79 ods. 1 a §
101 ods. 1 O.s.p. Dôkazná povinnosť znamená, že účastník musí na preukázanie svojich tvrdení označiť

dôkazy. Ak navrhnuté dôkazy súd vykoná a preukážu sa tým skutkové okolnosti tvrdené účastníkom,
možno skonštatovať, že účastník uniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení, čo má za následok
jeho úspech v konaní. Prejednacia zásada teda prestavuje istý stimul pre účastníkov konania, pretože
v prípade, ak zostanú pasívni a nepreukážu svoje tvrdenia, môže im to priniesť negatívne dôsledky
v konaní, napríklad prehru v spore. Inak povedané, účastník musí preukázať to, čo tvrdí, len potom

môže súd zobrať jeho tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. V tomto prejednávanom prípade, teda
bola dôkazná povinnosť týkajúca sa preukázania neúčelného vynakladania výdavkov odporcom na
navrhovateľoch v 1. a 2. rade, ktorí však počas konania žiadnym spôsobom nepreukázali, že odporca
priorizuje rozvoj svojich podnikateľských aktivít na úkor vyživovacej povinnosti a neúčelne vynakladá
finančné prostriedky na svoje podnikanie. Súčasne nebolo preukázané, že odporca žije nákladným
spôsobom života, preto nebolo dôvodné spochybňovať daňové doklady predložené odporcom a závery

ustanoveného znalca. Z tohto dôvodu sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že
vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostinebolomožnévplnomrozsahuvyhovieťnávrhunavrhovateľov
v 1. a 2. rade a zvýšiť výživné od odporcu pre každého z nich na požadovanú sumu 350 Eur.

Odvolací súd sa však nestotožňuje s dátumom, ktorý určil súd prvého stupňa ako počiatok povinnosti
odporcu platiť zvýšené výživné pre navrhovateľov v 1. a 2. rade. K podstatnej zmene pomerov, ktorá

odôvodňuje zvýšenie výživného, totiž došlo v čase keď obaja navrhovatelia nastúpili do maturitného
ročníka, s čím okrem výdavkov na bežné potreby mali nepochybne zvýšené náklady na stužkovú
slávnosť, výdavky na prihlášky na vysokú školu, doučovania a knihy. Z tohto dôvodu odvolací súd podľa
ust. § 220 O.s.p. zmenil rozsudok v napadnutom výroku a u navrhovateľky v 1. rade zvýšil výživné
od odporcu od 01.09.2011 a u navrhovateľa v 2. rade zvýšil výživné od odporcu od 01.09.2013. Touto

zmenou počiatku plnenia povinnosti odporcu platiť zvýšené výživné vznikol odporcovi u navrhovateľky
v 1. rade dlh na výživnom za rozhodné obdobie od 01.09.2011 do 31.05.2014 vo výške 568,59 Eur
(33 mesiacov x 17,23 Eur (t.j. rozdiel sumy 150 Eur - 132,77 Eur)) a u navrhovateľa v 2. rade vznikol
odporcovi dlh za rozhodné obdobie od 01.09.2013 do 31.05.2014 vo výške 155,07 Eur (9 mesiacov x
17,23 Eur (t.j. rozdiel sumy 150 Eur - 132,77 Eur).

Odvolací súd sa súčasne nestotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorým odporcovi povolil
výhodusplátokavzhľadomkpovaheprejednávanejveci,kpriznanémunárokuaosobnýmamajetkovým
pomerom odporcu mu v súlade s ust. § 160 ods. 1 O.s.p. určil na zaplatenie dlžného výživného pre
oboch navrhovateľov dlhšiu 30- dňovú lehotu, nakoľko uvedená lehota je podľa názoru odvolacieho
súdu dostatočná na zabezpečenie finančnej hotovosti odporcom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.