Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 28, 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 9C/87/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115203855
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Benkovičová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4115203855.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Janou Benkovičovou v právnej veci navrhovateľa: Friendly Finance

Slovakias.r.o.sosídlomKošice,Hlavná104,IČO:47243368,zastúpenýMgr.HenrichSchindler,advokát
so sídlom Banská Bystrica, Janka Kráľa 7 proti odporcovi: M. W., bytom Q. E., M. XXX, o zaplatenie
sumy 243,- € takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 150,- Eur s 5,25 % úrokom z omeškania od 9.6.2014
do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 18,345 € ,ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku za návrh
v sume 3,96 € a z trov právneho zastúpenia v sume 14,385 € na účet právneho zástupcu navrhovateľa
a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu sumy celkove
243,-€ a to z titulu nevráteného úveru poskytnutého na základe uzavretej rámcovej zmluvy o
poskytnutí spotrebiteľského úveru dňa 27.5.2014, v zmysle ktorej bol odporcovi poskytnutý krátkodobý,
bezúčelový, bezúročný úver vo výške 150,- €, ktorý sa zaviazal vrátiť v celkovej výške 178,- € s tým,
že túto sumu predstavuje súčet poskytnutého úveru a celkových nákladov navrhovateľa za poskytnutie
úveru vyjadrený pevnou sumou vo výške 28 €, s tým že celkové náklady navrhovateľa predstavujú
RPMN, ktorej výpočet je uvedený v čl. IV bod 8 rámcovej zmluvy a ďalej žalovaná suma pozostáva aj zo
skutočne vynaložených nákladov vo výške 65,- €, nakoľko odporcu výzvami vyzýval na úhradu záväzku

a tieto si uplatňuje podľa čl. IV. bod 5 rámcovej zmluvy.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od
toho okamihu ide o drobný spor.

Vzhľadom na skutočnosť , že v danom prípade išlo o drobný spor, súd nenariaďoval pojednávanie.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru,
s rámcovou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, s upomienkou, s upozornením na
hrozbu exekúcie, s urgenciou, s poslednou výzvou, s výpisom z bankového účtu navrhovateľa

internetovou stránkou http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/udajove-kategorie-sdds/urokove-sadzby/
priemerne-urokove-miery-z-uverov-obchodnych-bank a dospel k tomuto
skutkovému a právnemu záveru:

Medziúčastníkmikonaniabolauzavretá dňa27.5.2014prostredníctvomdiaľkovejkomunikácierámcová
zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb
a zároveň zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru s tým, že odporca prijal návrh rámcovej zmluvy
zo strany navrhovateľa na základe ktorých navrhovateľ ako veriteľ poskytol odporcovi ako dlžníkovi
krátkodobý, bezúčelový úver vo výške 150,- €. Táto zmluva bola uzavretá v súlade so zákonom č.
266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku. Odporcovi bola zo strany

navrhovateľa týmto spôsobom poskytnutá suma 150,- € so splatnosťou do 8.6.2014, táto suma mu bola
poskytnutá na základe predmetnej zmluvy zo dňa 27.5.2014. Z predmetnej zmluvy a jej obsahu súd zistil,
že navrhovateľ predmetný úver označil ako bezúročný, vyjadril RPMN vo výške 0 %, avšak navrhovateľ
uviedol celkové náklady, ktoré mali byť tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vyjadreným pevnou
sumou28,- €,ktorémalipredstavovaťpríslušenstvo,pričomvpredmetnejzmluvejeohlásenápriemerná

hodnota RPMN pre zmluvnú splatnosť od troch do 6 mesiacov k 31.3.2014 vo výške 391 %. V rámcovej
zmluve v bode 3 je uvedené, že úver je bezúročný a v čl. IV bod 1 je dohodnuté, že klient sa zaväzuje
zaplatiť poplatok spojený so spracovaním a poskytnutím úveru, ktorého výška je určená individuálne
v závislosti od výšky úveru, doby splatnosti a je uvedená na internetovej stránke veriteľa a oznámená
spotrebiteľovi pred vyplnením žiadosti o poskytnutí úveru. Zo súhrnných informácií o údajoch o novo

poskytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok 2014 je vyjadrená RPMN pri úveroch do
1.500,- € pri splatnosti od troch do šiestich mesiacoch 92,80 % , pričom tento údaj sa na tento zmluvný
vzťah nevzťahuje, keďže išlo o splatnosť do jedného mesiaca, pričom navrhovateľ uvádzal nesprávne
aj tento údaj v predmetnej zmluve. Výška odplaty pri spotrebných úveroch v máji 2014 bola 7,93
% zverejnené na internetovej stráne ( http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/udajove-kategorie-sdds/

urokove-sadzby/priemerne-urokove-miery-z-uverov-obchodnych-bank).

Súd aplikoval na daný prípad i Smernicu Rady ES č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pre úplnosť veci však Najvyšší
súd SR uvádza, že spotrebiteľské zmluvy sú v právnom poriadku Slovenskej republiky
upravené zákonom o ochrane spotrebiteľa a Občianskym zákonníkom,
pričom každý z týchto zákonov upravuje časť problematiky a oba tieto zákony je potrebné
aplikovať spoločne z dôvodov, aby nedošlo k porušeniu práv priznaných spotrebiteľom pri uzavieraní
spotrebiteľských zmlúv podľa práva Európskeho spoločenstva.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
môžu byť spotrebiteľskými zmluvami všetky pomenované aj
nepomenované zmluvy bez ohľadu na to, podľa ktorého zákona boli uzavreté. Pre kvalifikáciu zmluvy

ako zmluvy spotrebiteľskej je podstatné, aby išlo o zmluvu, ktorá sa uzaviera vo viacerých prípadoch
v rovnakej podobe, že sa uzaviera medzi podnikateľom vykonávajúcim svoju podnikateľskú činnosť a
spotrebiteľom, a že spotrebiteľ nemá možnosť reálnym spôsobom zmeniť obsah pripraveného návrhu
zmluvy, nemôže vyjednávať o zmene návrhu s vyhliadkou na úspech a jeho jediná možnosť naloženia
s návrhom zmluvy je alternatívna, a to buď prijme návrh zmluvy alebo návrh zmluvy odmietne.

Smernica Rady Európskych spoločenstiev č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 neurčila zmluvné typy, ktoré
môžumaťpovahuspotrebiteľskejzmluvy.Každázmluva,upravenázákonom,ajnepomenovanázmluva,
môže byť zmluvou spotrebiteľskou, pokiaľ vykazuje znaky určené smernicou. Súdny dvor Európskeho
spoločenstva to zdôraznil právnym názorom „Podľa čl. 1 ods. 1 a čl. 3 ods. 1 Smernice, priznaná ochranav podstatnom rozsahu zahŕňa podmienky, ktoré neboli individuálne dohodnuté vo všetkých zmluvách
uzatvorených medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom“.

Z ustanovenia § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa z poznámky 9 pod
čiarou vyplýva, že pri identifikácii spotrebiteľských zmlúv odkazuje zákon
v poznámke pod čiarou na ustanovenia §§ 52 až 54 Občianskeho
zákonníka.

Súd považuje za potrebné poukázať i na ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, kde je zakotvené
výkladové pravidlo, týkajúce sa obsahu spotrebiteľských zmlúv, v zmysle ktorého v pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Pre uplatnenie zákonom určeného spôsobu výkladu nie je podstatné zavinenie. Súd nemusí
preskúmavať, taktiež ani akýmkoľvek spôsobom preukazovať, že navrhovateľ pripravil do zmluvy
ustanovenie vyvolávajúce pochybnosť s úmyslom získať výhodu na úkor spotrebiteľa. Sama skutočnosť,
že zmluvnú formuláciu je možné vysvetliť viacerými spôsobmi, je postačujúca k tomu, aby súd ex
offo vyložil predmetné zmluvné ustanovenie tak, aby bolo priaznivejšie pre spotrebiteľa. Vzhľadom

na uvedené potom neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné a táto
neplatnosť je absolútna.

Podľa § 1 ods. 3 zák. č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov spotrebiteľským úverom nie sú:

a) hypotekárny úver a komunálny úver podľa osobitného predpisu, 1)

b) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je nadobudnutie alebo
zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti,

c)úverzabezpečenýzáložnýmprávomknehnuteľnosti,ktoréholehotasplatnostijeviacakodesaťrokov,

d) úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo
výstavba nehnuteľnosti,

e) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je splatenie úverov na základe
zmlúv uvedených v písmenách a) až d),

f) úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur; ak je na rovnaký alebo obdobný účel
uzavretých v období 12 mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn
všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa tohto zákona,

g) nájom podľa Občianskeho zákonníka, 2) ak v zmluve o nájme nie je ustanovená povinnosť kúpy
predmetu zmluvy po uplynutí určitej doby,

h) úver formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť do jedného mesiaca, ak v § 4 ods. 14 nie
je ustanovené inak,

i) úver bez úroku a bez ďalších poplatkov,

j) úver, ktorý poskytuje zamestnávateľ svojim zamestnancom z vlastných zdrojov bez úroku alebo s
ročnou percentuálnou mierou nákladov nižšou, ako prevláda na finančnom trhu, a ktorý sa neponúka
verejne,

k) úver poskytovaný na základe zmluvy, ktorá je uzavretá na základe rozhodnutia súdu alebo iného
orgánu ako výsledok vyriešenia sporu na súde alebo pred iným orgánom,l) úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace,

m) úver podľa osobitného predpisu, 3)

n) úver bez poplatkov týkajúci sa odloženej platby existujúceho dlhu,

o) úver, na zabezpečenie ktorého sa od spotrebiteľa vyžaduje, aby ako zábezpeku uložil do úschovy
veriteľa hnuteľnú vec a zodpovednosť spotrebiteľa sa obmedzuje výlučne na túto založenú hnuteľnú vec,

p) úver poskytovaný na účely podľa osobitných predpisov 4) pre obmedzený okruh osôb vo verejnom
záujme a za úrokové sadzby nižšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu, alebo bezúročný úver,
alebo za iných podmienok, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom
trhu, a za úrokové sadzby, ktoré nie sú vyššie ako úrokové sadzby prevládajúce na finančnom trhu,

q) úver, ktorého účelom je financovanie sústavného poskytovania služieb alebo dodávanie tovaru
rovnakého druhu, ktorý spotrebiteľ spláca počas poskytovania služieb alebo dodávania tovaru formou
splátok,

r) úver poskytovaný vlastníkom bytov a nebytových priestorov zastúpených správcom alebo
spoločenstvom vlastníkov na účely podľa osobitného predpisu. 4a)

V odseku 3 sú uvedené určité druhy úverov, na ktoré nebude navrhovaná právna úprava aplikovaná.
Toto vecné vymedzenie pôsobnosti zákona vyplýva z implementovanej smernice ES a je dané zvláštnym
charakterom niektorých zmlúv alebo existenciou špecifickej právnej úpravy.

Podľa § 2 na a účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci
predmetu svojho podnikania alebo povolania, 5a)

b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,

c) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo
poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm.
c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm.

a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky
a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, 6) ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou
bankou Slovenska,

d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové

náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

e) povoleným prečerpaním forma spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje spotrebiteľovi disponovať s
peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného účtu, ktorý má vedený u
veriteľa,

f) prekročením automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať

peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad
rámec dohodnutého povoleného prečerpania,

g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov

patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,

h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a
celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19,

j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné

percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru,

k) fixnou úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru jedna úroková sadzba spotrebiteľského úveru
dohodnutá medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na celú dobu trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo viac úrokových sadzieb spotrebiteľského úveru dohodnutých
medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na čiastkové obdobia s výhradným

použitím fixného konkrétneho percenta; ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie sú stanovené všetky
úrokovésadzbyspotrebiteľskéhoúveru,úrokovásadzbaspotrebiteľskéhoúverusapovažujezafixnúiba
na tie čiastkové obdobia, na ktoré sú úrokové sadzby spotrebiteľského úveru určené výhradne použitím
fixného konkrétneho percenta dohodnutého pri uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných
prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) trvanlivým médiom každý prostriedok, ktorý umožňuje uloženie informácií spôsobom prístupným na
používanie v budúcnosti na časové obdobie zodpovedajúce účelom informácií a ktorý umožňuje verné
reprodukovanie uložených informácií.

Podľa § 2 zák. č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, na účely tohto zákona sa rozumie

a) zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne
prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie,

b) finančnou službou služba poskytovaná

1. poisťovňou, poisťovňou z iného členského štátu, zahraničnou poisťovňou alebo ich pobočkami, 1)

2. obchodníkom s cennými papiermi, zahraničným obchodníkom s cennými papiermi, pobočkou

zahraničného obchodníka s cennými papiermi, 2)

3. správcovskou spoločnosťou, zahraničnou správcovskou spoločnosťou, pobočkou zahraničnej
správcovskej spoločnosti, 3)

4. bankou, zahraničnou bankou, pobočkou zahraničnej banky, 4)

5. doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, 5)

6. inštitúciou elektronických peňazí, zahraničnou inštitúciou elektronických peňazí, pobočkou
zahraničnej inštitúcie elektronických peňazí, 6)

7. veriteľom, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, 7) alebo

8. inou osobou s obdobným predmetom činnosti, ako majú osoby uvedené v prvom až siedmom bode,

c) dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb

prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku,

d) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na
základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania,
povolania alebo podnikania,

e) prostriedkom diaľkovej komunikácie prostriedok, ktorý bez súčasného fyzického kontaktu dodávateľa

a spotrebiteľa možno použiť pri poskytovaní finančnej služby na diaľku, najmä elektronická pošta,
telefón, fax, adresný list, ponukový katalóg,f) trvanlivým médiom nástroj alebo technický prostriedok, ktorý umožňuje spotrebiteľovi uchovať jemu
adresovanú informáciu spôsobom umožňujúcim použitie tejto informácie v budúcnosti na účely, ktoré
plní táto informácia, a umožňujúcim nezmenené reprodukovanie uloženej informácie, najmä technický

nosič informácií,

g) prevádzkovateľom prevádzkovateľ alebo poskytovateľ prostriedku diaľkovej komunikácie, ktorý v
rámcisvojhopodnikaniasprístupňujejedenaleboviaceroprostriedkovdiaľkovejkomunikácienapoužitie
dodávateľovi,

h) automatickým telefónnym volacím systémom systém, ktorý automaticky doručuje zaznamenanú

hlasovú správu,

i) sprostredkovateľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je podľa osobitného zákona 8)
oprávnená vykonávať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca o uzavretie zmluvy na diaľku mal
príležitosť takú zmluvu uzavrieť,

j) zmluvnou pokutou sankcia alebo iné plnenie spojené s odstúpením od zmluvy na diaľku.

Podľa § 8 zák. č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a

doplnení niektorých zákonov práva spotrebiteľa ustanovené týmto zákonom nemožno vopred zmluvne
vylúčiť ani obmedziť, 24) a to bez ohľadu na právny poriadok, ktorým sa zmluvný vzťah riadi. Zmluva
na diaľku nesmie obsahovať ustanovenia, ktorými by sa spotrebiteľ vopred vzdával akýchkoľvek práv, a
ustanovenia,žedokazovanietýkajúcesasplneniavšetkýchpovinnostídodávateľaalebočastipovinností
dodávateľa, ktoré preňho vyplývajú z tohto zákona, spočíva na spotrebiteľovi.

Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona dodávateľ je povinný pred uzavretím zmluvy na diaľku alebo predtým, ako
spotrebiteľ bude viazaný ponukou finančnej služby oznámiť spotrebiteľovi informácie o

a) dodávateľovi, a to

1. obchodné meno a sídlo dodávateľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto
podnikania alebo adresu trvalého pobytu dodávateľa, ak ide o fyzickú osobu,

2. ďalšie kontaktné adresy, ktoré sú dôležité pre vzťah spotrebiteľa s dodávateľom, iné ako sú uvedené
v bode 1,

3. predmet podnikania alebo činnosti,

4. identifikačné číslo dodávateľa a označenie registrového súdu, ktorý ho pridelil; ak ide o cudzozemca,
označenie verejného zoznamu alebo registra, do ktorého sa zapisujú ustanovené údaje týkajúce sa

podnikateľov v štáte, v ktorom má sídlo dodávateľ, a identifikačné číslo, pod ktorým je v tomto verejnom
zozname alebo registri zapísaný,

5. obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo obchodného zástupcu dodávateľa, ak ide o právnickú
osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania, adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo
obchodného zástupcu dodávateľa, ak ide o fyzickú osobu,

6. obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo sprostredkovateľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno,
priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo sprostredkovateľa, ak
ide o fyzickú osobu, a ich právny vzťah k dodávateľovi,

7. názov a sídlo príslušného orgánu dohľadu nad činnosťou dodávateľa,

b) finančnej službe, a to uvedením

1. charakteristiky poskytovanej finančnej služby,

2. celkovej výšky odplaty za finančnú službu vrátane všetkých poplatkov, výdavkov a daní platených
spotrebiteľom prostredníctvom dodávateľa; ak nemožno určiť presnú výšku odplaty za finančnú službu,
dodávateľ je povinný uviesť základ na jej výpočet tak, aby bolo možné overenie jej výšky spotrebiteľom,3. upozornenia na riziká, ak ponúkaná finančná služba je spojená s nástrojmi zahŕňajúcimi riziká
súvisiace s ich špecifickými črtami alebo činnosťami, ktoré sa majú vykonať alebo ktorých cena je závislá
od zmien na finančných trhoch, na ktoré dodávateľ nemá vplyv, a upozornenie, že doterajší výnos nie

je zárukou budúcich výnosov,

4. informácie o daniach a iných poplatkoch, ktoré nie sú uhrádzané prostredníctvom dodávateľa, alebo
ním nie sú vyberané,

5. doby platnosti poskytnutých údajov,

6. informácie o platobných podmienkach a spôsobe vykonania služby,

7. dodatočných nákladov spotrebiteľa spojených s použitím prostriedkov diaľkovej komunikácie, ak sa

účtujú,

c) zmluve na diaľku, a to o

1. práve na odstúpenie od zmluvy podľa § 5 vrátane doby jeho trvania, o podmienkach na jeho
uplatnenie, informácie o peňažnej sume, ktorú možno požadovať od spotrebiteľa podľa § 6 ods. 1, a o
dôsledkoch neuplatnenia tohto práva alebo o neexistencii práva na odstúpenie od zmluvy,

2. minimálnej dobe platnosti zmluvy v prípade finančných služieb, ktoré sa majú poskytovať trvalo alebo
opakovane,

3. možnosti predčasného alebo jednostranného skončenia zmluvy vrátane informácie o súvisiacich
zmluvných pokutách,

4. postupe uplatnenia práva na odstúpenie od zmluvy vrátane adresy, na ktorú sa má zaslať oznámenie

o odstúpení,

5. označení štátu, ktorého právnym poriadkom sa dodávateľ riadi pri ponuke finančných služieb
spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy,

6. voľbe práva a súdu podľa osobitného predpisu, 11)

7. jazyku alebo jazykoch, v akých sa dodávateľ so súhlasom spotrebiteľa zaväzuje komunikovať počas

trvania zmluvy a oznamovať zmluvné podmienky a informácie podľa tohto paragrafu,

d)spôsobevybavovaniareklamáciíasťažnostíaleboomožnostimimosúdnehovybaveniasťažností,12)

e) existencii iných garančných fondov alebo systémov náhrad, ako sú garančné fondy alebo systémy
náhrad podľa osobitných zákonov. 13)

Podľa § 4 ods. 2 cit. zák. dodávateľ je povinný oznámiť spotrebiteľovi informácie podľa odseku 1

zreteľným a zrozumiteľným spôsobom vhodným pre použitý prostriedok diaľkovej komunikácie v súlade
so zásadami dobrých mravov a v súlade so zásadami poctivého obchodného styku tak, aby bol zrejmý
obchodný účel týchto informácií; informácie musia byť aktuálne, úplné a pravdivé.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorýchúčastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 52 ods.3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v

rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä

ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,

e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ

neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,

f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,

n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,

o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú
právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,

p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú

uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,

r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní,

s) požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane
vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o

zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa,

t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere
nesleduje záujmy spotrebiteľa,

u) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy
bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase,

v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy
preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ
nedostáva dohodnuté protiplnenie.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 6 OZ Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,

nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské
úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú
situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných
prostriedkov a lehotu splatnosti.

Podľa § 53 ods. 11 OZ neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru

alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v
dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 53a ods. 1 OZ ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa
uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti

takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je
povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so
všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky
súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa § 53a ods.2 OZ ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky,
dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.Podľa § 53b ods. 1 OZ ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov
spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa spolu nesmú byť vyššie,
ako ustanoví vykonávací predpis.

Podľa § 53d OZ spotrebiteľská zmluva, ktorá obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v znení, ako
je uvedená vo výroku rozhodnutia súdu a jej uzavretie bolo dosiahnuté za použitia nekalej obchodnej
praktiky alebo úžery, je neplatná.

Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje

zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 54 ods.3 OZ v pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre
spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo

zriadená na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania
a náklady spojené s jej uplatnením.

V odseku 3 je príslušenstvo

pohľadávky vymedzené taxatívne. Pozostáva z úrokov (napr. dohodnutých pri vkladoch
alebo pôžičkách v peňažných ústavoch), ďalej z úrokov z omeškania (napr. § 517
ods. 2 ), prípadne z poplatku
z omeškania, ak tak ustanovuje zákon v súvislosti s omeškaním dlžníka (napr.

§ 697 ), a napokon z nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky; medzi tieto náklady treba zahrnúť aj prípadné trovy súdneho
konania. Úroky i úroky z omeškania sa upínajú (viažu), rovnako ako poplatok z omeškania, iba k
pohľadávke.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. je výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.

Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov
občianskeho práva účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Výška úrokov
z omeškania pre oblasť občianskoprávnych záväzkových vzťahov je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu. Ak však záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.Pre súkromné právo je charakteristická rovnosť subjektov právnych vzťahov, teda i rovnosť zmluvných
strán. Jeho rys je niekedy považovaný priamo za pojmový znak súkromného práva. Preto sa zdá, že
každá zvláštna ochrana poskytovaná iba jednému zo subjektov právneho vzťahu je čímsi, čo sa prieči

povahe súkromného práva, pretože je nutne spojené s právnym zvýhodnením. Klasické poňatie rovnosti
subjektov v súkromnoprávnych vzťahoch sa zakladá na rovnosti formálnej. Tá spočíva v tom, že zákon
neposkytuje žiadnemu subjektu, či ich skupine právne výhody, ako i v tom, že súkromnosť v právnej
sfére nie je žiadna zo strán voči druhej v pozícii nadriadenosti či podriadenosti. Táto formálna rovnosť
je proťajškom občianskej rovnosti pred zákonom v demokratických ústavách a spolu s ňou vznikla k

prekonaniu stavovských rozdielov predchádzajúcej doby. Formálna rovnosť je rovnosťou nerovných.
Ich nerovnosť vyplýva nielen z prirodzených rozdielov medzi ľuďmi, ale aj z rôznej hospodárskej a
spoločenskej pozície právnych subjektov, ktorá podmieňuje ich faktické možnosti, prístup k informáciám
a podobne.

Osoby pod zvláštnou ochranou zákona dlho zostali jedinou odchýlkou zo zásady rovnosti. Práve
obmedzené možnosti verejnoprávnej ochrany slabších subjektov vedú k tomu, že požiadavka ich

ochrany preniká ako aktuálne spoločenská ochrana do práva súkromného. Týka sa to aj jednotlivých
inštitútov, ktorých okruh sa sústavne rozširuje, takže ochranu slabšej zmluvnej strany možno dnes
ponímať ako vývojový trend súkromného práva. Tak súkromné právo dospelo až k potrebe ochrany
slabšej strany v bežných spotrebiteľských vzťahov. Pokiaľ ide o vymedzenie slabšej strany, treba
vychádzať z toho, čo je pre túto slabšiu stranu charakteristické. Ide teda o fyzickú osobu, ktorá

je voči druhej strane záväzkového vzťahu v nevýhode spočívajúcej predovšetkým v nedostatku
profesionality, v obmedzujúcej informovanosti, v konaní pod určitým hospodárskym tlakom z dôvodu
finančnej nedostatočnosti, v obmedzenom prístupe k právnej pomoci a podobne. Na základe uvedenej
charakteristiky tak možno uzavrieť, že v rámci dodávateľsko-spotrebiteľských vzťahov je slabšou
zmluvnou stranou jednoznačne spotrebiteľ.

Čo sa týka možnosti ochrany spotrebiteľov, tak okrem ochrany prostredníctvom spotrebiteľského
práva, mu možno ochranu poskytnúť aj všeobecnými prostriedkami. Takým je napr. "leasio enormi",
či nadmerné poškodenie. Základom dnešného poňatia tohto termínu je skutočnosť, že pri úplatných
zmluvách jedna zo strán využíva (resp. zneužíva) pozície tej druhej, aby dosiahla výrazné disproporcie
medzi vzájomnými plneniami. Pritom už existencia tejto disproporcie zakladá domnienku, že ide o

využitie alebo zneužitie výhodného postavenia. Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku bolo potrebné hodnotiť aj s prihliadnutím aj z hľadiska ust. § 37 a § 39 OZ, § 3 ods. 1
OZ, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi a tiež podľa ustanovení zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľov, ktorý vymedzuje

nekalé a klamlivé obchodné praktiky. S rozvojom Európskej únie sa čoraz viac zvyšuje aj potenciál
vnútornéhotrhu.SpoločnálegislatívaEurópskejúnieprijalaSmernicuonekalýchobchodnýchpraktikách
v máji 2005, ktorú členské štáty boli povinné zaviesť do právnej úpravy do decembra 2007. Táto
smernica bola prijatá na posilnenie dôvery európskych spotrebiteľov a jej cieľom je ozrejmiť práva
spotrebiteľom. Obchodné praktiky označujú činnosti súvisiace s reklamou, predajom alebo dodávkou

produktu spotrebiteľovi, vzťahujú sa na akúkoľvek činnosť, opomenutie, spôsob správania, vyjadrenia
alebo obchodnú komunikáciu, vrátane reklamy a marketingu, ktorú vykonáva obchodník. Ak ide o
nekalé praktiky, znamená to, že podľa konkrétnych kritérií sa tieto činnosti považujú za neprijateľné voči
spotrebiteľovi. Podľa § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie konať
v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie

najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie
alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávané pri predaji výrobkov a poskytovaní služby alebo môže
privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä
omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Súd dohodu
o uznaní záväzku vyhodnotil za nekalú obchodnú praktiku, táto nikdy nevychádza od spotrebiteľa, je

predkladaná dlžníkovi bez toho, aby si bol vedomý významu jej obsahu, ide o predbežne formulovanú
štandardnú zmluvu a uzavretie tejto dohody privodilo odporcom ujmu, čo je v rozpore s ustanovením
§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka.Porušenierovnováhy,rakúskymOGHnazývanejaj"ekvivalencie"saprejavujenajmäakoneprimeranosť
konkrétnehodojednania,čiceléhoprávnehoúkonu.Obvykletátonerovnováhačineprimeranosťspočíva
najmä:- v hrubom nepomere, či už vzájomných plnení zmluvných strán navzájom alebo práv a povinností

jednej zmluvnej strany, alebo v tom, že sú podstatným spôsobom prekročené (alebo inak na úkor jednej
zo strán prelomené) obvyklé podmienky v danej oblasti vzťahov. Napr. v oblasti pôžičiek a úverov sa za
obvyklépodmienkyberúpodmienkypožadovanébankami.Definíciadobrýchmravov,hociprešpecifické
účely ochrany spotrebiteľa, je súčasťou aj pozitívneho práva.

Na účely ochrany spotrebiteľa bola prijatá v rámci Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. V

zmysle § 4 ods. 5. Zákona o ochrane spotrebiteľa: "Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely
tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné
znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní
služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti
a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie
zmluvnej slobody." Táto zákonná definícia je zrejme vytvorená na účely ochrany spotrebiteľa, a preto

používa aj termíny, ktoré Zákon o ochrane spotrebiteľa definuje. Ako je však zrejmé z jej znenia, táto
definícia zodpovedá aj všeobecným definičným znakom a charakteristike uvedenej v časti 4.1 a súčasne
je viditeľná značná previazanosť a konformnosť tejto definície napr. s vyššie uvádzanou nemeckou
judikatúrou v oblasti dobrých mravov. Vzhľadom na množstvo požiadaviek na splnenie takejto definície,
bude zrejme v praxi veľmi náročné preukázať rozpornosť s dobrými mravmi subsumáciou konkrétneho

konania pod takúto definíciu, ktorá obsahuje subjektívny prvok na strane konajúceho - poškodzujúceho
subjektu, a to preukázanie "využitia" omylu, ľsti a pod. Civilnoprávnou sankciou rozporu s dobrými
mravmi je:a) skutočnosť, že príslušný právny vzťah nepožíva právnu ochranu v zmysle § 3 Občianskeho
zákonníka, b) právny úkon je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný.

Ustanovenie § 53 ods. 6 OZ sa počínajúc 1.
11. 2008 týkalo iných foriem poskytovania peňažných prostriedkov, ako boli
spotrebiteľské úvery, ak zároveň išlo o spotrebiteľskú zmluvu podľa §
52 OZ. V praxi ide najmä
o zmluvu o pôžičke (§ 657 OZ ), zmluvu o úvere (§
497 OBZ ) alebo iné druhy poskytnutia
peňažných prostriedkov, ak nejde o spotrebiteľský úver. Do pôsobnosti zákona o spotrebiteľských
úveroch spadala podľa judikatúry súdov i zmluva o prenájme s následnou kúpou veci (lízingové
zmluvy), ktorú veriteľ uzatvoril so spotrebiteľom (ak zmluva zabezpečuje prevod vlastníckeho práva)
(Ro NS SR z 26. 2. 2008, sp. zn. 1 Sžo 106/2007). Na túto zmluvu súd aplikoval ustanovenie § 53

ods. 6 OZ.

Zmyslom ustanovenia § 53 ods. 6 OZ bolo postihovanie

neprimeranej odplaty pri iných finančných plneniach, ako sú spotrebiteľské úvery, a to
neplatnosťou právneho úkonu. Za kritérium, na základe ktorých sa posudzovala výška odplaty
za poskytnuté peňažné prostriedky, sa považovali odplaty poskytované bankami za spotrebiteľské
(zákon nepresne používa pojem „spotrebné“) úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase
uzavretia zmluvy. Podľa zákona výška odplaty nesmie „podstatne“ prevýšiť obvyklú mieru

odplaty požadovanej bankami. Výška obvyklej odplaty vyplýva z ustanovenia § 502 ods.
1 OBZ. Podľa neho, ak nie sú
dojednané úroky medzi veriteľom a dlžníkom, platí, že dlžník ich platí v najvyššej prípustnej výškeustanovenej zákonom alebo na základe zákona. V opačnom prípade je dlžník povinný platiť obvyklé
úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy.

Z hľadiska posúdenia „obdobnosti prípadov“ sa prihliada na okolnosti, ktoré sú uvedené v druhej vete

§ 53 ods. 6 OZ. Bude sa teda
zohľadňovať:

a) finančná situácia spotrebiteľa,

b) spôsob a miera zabezpečenia záväzku spotrebiteľa (pozri § 53 ods.
7 OZ) ,

c) objem poskytnutých finančných prostriedkov,

d) lehota splatnosti poskytnutých finančných prostriedkov.

V danom prípade súd dospel k záveru, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania nie zmluvou
o poskytnutí spotrebiteľského úveru a to s poukazom na ust. § 1 ods.3 písm. l) zákona č. 129/2010

Z.z., pretože v tomto prípade došlo k poskytnutiu peňažných prostriedkov na dobu 1 mesiaca a 3
dní, t.j. splatnosť bola dohodnutá do 3 mesiacov. Zmluvný vzťah sa preto nespravuje ustanoveniami
tohto právneho predpisu, ale táto skutočnosť neznamená, že oprávňuje veriteľa k ľubovôli pri uvedení
zmluvných podmienok, ktoré nesmú byť v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka § 52 a nasl.
o spotrebiteľských zmluvách, pretože ide o spotrebiteľskú zmluvu. Súd poukazuje na rozpor uvedený

v predmetnej zmluve, kde je poskytnutie peňažných prostriedkov bez úroku, avšak veriteľ si zároveň
uplatňuje príslušenstvo, ktoré majú tvoriť celkové náklady spočívajúce z poplatku.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá spotrebiteľská
zmluva, ktorá sa však neriadi ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko ide o úver
so splatnosťou do 3 mesiacov a teda predmetná zmluva svojim obsahom je zmluvou o úvere podľa

§ 497 Obchodného zákonníka. Na základe zmluvy o úvere poskytol navrhovateľ odporcovi úver vo
výške 150,- €, ktorý mal splatnosť do 1 mesiaca, pričom predmetný úver bol bezúročný ako vyplýva z
ustanovení rámcovej zmluvy, avšak podľa ustanovení § 497 Obchodného zákonníka sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť dlžníkovi na jeho požiadanie peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje
vrátiť a zaplatiť úroky, ktoré podľa obsahu zmluvy medzi účastníkmi konania neboli dohodnuté, pretože

úver je bezúročný ako uvádza navrhovateľ. Ďalej navrhovateľ ktorý vyjadroval celkové náklady sú
percentuálne vyjadrené vo výške 0 %, avšak následne z obsahu zmluvy sú uvedené vo výške 28,-
€ s odkazom na § 2 psím. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd v danom prípade dospel k
záveru, že navrhovateľ nemá nárok na takto ním zmätočne uvádzanú sumu poplatku vo výške 28,-
€, keď v predmetnej zmluve vyjadruje, že jeho celkové náklady nie sú vyjadrené percentuálne, avšak

následne odporujúce ustanovenia zmluvy uvádzajú výšku poplatku za poskytnutie úveru 28 €. Takéto
dojednaniasúpodľanázorusúduvrozporesustanoveniami§52anasledujúceObčianskehozákonníka,
pretože vyjadrujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a teda podľa §
53 ods. 1 Občianskeho zákonníka ustanovenia zmluvy navrhovateľa spôsobujú značnú nerovnováhu
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, náklady navrhovateľa nie sú vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne. Ustanovenia zmluvy si navzájom odporujú a v rozpore so zákonom a odporujúco je
vyjadrená aj RPMN vo výške 418 %, ktorá je neprípustná a neprimeraná a nie je v súlade s maximálnou
výškou odplaty pri poskytovaní spotrebiteľských úverov. Súd preto navrhovateľovi priznal iba výšku
poskytnutého úveru vo výške 150,- €, pričom ním požadovaný poplatok za poskytnutie úveru a
vyčíslené náklady v zmysle čl. IV bod 5 súd nepriznal, nakoľko tieto zmluvné podmienky sú v rozpore

so zákonom, pretože v zmysle uvedených zmluvných dojednaní je klient povinný zaplatiť veriteľovi
skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním, pričom navrhovateľ nepreukázal aké skutočné
náklady mu z vypracovaním upomienok a urgencií vznikli a odporca ako spotrebiteľ nemal možnosť
ovplyvniť ustanovenia zmluvy, ktoré sa týkali výšky týchto nákladov, preto súd s poukazom na vyššie
citované ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktorými sa tento zmluvný vzťah spravuje, keďže ide

o spotrebiteľskú zmluvu, že tieto ustanovenia neboli dojednané individuálne a sú neplatné. Navyšenavrhovateľom požadované skutočné náklady vo výške 65,- € podľa čl. IV. bod 5 Rámcovej zmluvy
ako náklady spojené s vymáhaním neboli preukázané žiadnym objektívnym dôkazom, preukazujúcim
dôvodnosť ako aj vznik týchto nákladov, preto ich súd považoval za nepreukázané, nadhodnotené a

teda aj nedôvodné.

Odplata vo výške 28 € by ročne predstavovala sumu pribl. 336,- €. Výška
odplaty pri spotrebných úveroch v máji 2014 bola 7,93 % zverejnené na
internetovej stráne ().

Odporca ako spotrebiteľ, teda slabší článok v zmluvnom vzťahu nemal možnosť ovplyvniť tieto

ustanovenia vopred pripravenej zmluvy a súd aj v tejto časti návrh ako nedôvodne podaný zamietol.

Súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania podľa § 517 ods. 1,2 odo dňa nasledujúceho po splatnosti
pohľadávky v súlade s ustanovením § 3 ods. 1 a § 10 c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.

Vo zvyšku súd návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že vzhľadom na pomer úspechu a

neúspechu navrhovateľa v konaní mu súd priznal 24 % z celkových trov sumu 18,345 € ( neúpech mal
62 % - 38 % úspech = celkový úspech mal 24 %) , pričom trovy pozostávajú zo súdneho poplatku za
návrh v sume 16,50 € a z trov právneho zastúpenia v sume 59,94 € dva úkony (za prevzatie a príprava,
podanie návrhu ) po 21,58 € plus x 8,39 € režijný paušál, 24 % zo sumy 16,50 = 3,96 € a 24 % zo
sumy 59,94 = 14,385 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.