Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 28, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/87/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8310206657
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8310206657.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a sudcov JUDr.
Michala Boroňa a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci navrhovateľky Allianz - Slovenská poisťovňa,
a.s., so sídlom Dostojevského rad č. 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00151700, proti odporcovi C. T. -
PLYNOSERVIS, miesto podnikania XXX XX D. č. XX, IČO: 33668035, zastúpenému JUDr. Ľubošom
Bajužíkom, advokátom so sídlom Námestie slobody 2, 066 01 Humenné, o zaplatenie 81.260,79
Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 10C
12/2011-247 zo dňa 26. 2. 2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e sa rozsudok s výnimkou výroku o trovách konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvého stupňa“) návrh v celom rozsahu
zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že o nich bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej. Navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Humenné
vedený v Štátnej pokladnici trovy štátu vo výške 13,74 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Svoje rozhodnutie odôvodnil, cit.: „V danom prípade súd dospel k záveru, že v danom prípade nejde
zo strany odporcu o objektívnu zodpovednosť za škodu podľa ust. § 420a) Občianskeho zákonníka.
Zákonnými predpokladmi pre vznik tohto druhu zodpovednosti je skutočnosť, že škoda bola vyvolaná
prevádzkovou činnosťou, vznik škody a príčinná súvislosť medzi škodou a prevádzkovou činnosťou.

Pokiaľ sa navrhovateľka domáhala náhrady škody, súd musel jej návrh zamietnuť a to z niekoľkých
dôvodov. Hlavným dôvodom je skutočnosť, že navrhovateľka v konaní neuniesla dôkazné bremeno.
Základným a nevyhnutným predpokladom zodpovednosti za škodu podľa § 420a) je preukázanie,
že škoda vzniknutá navrhovateľke bola spôsobená prevádzkovou činnosťou odporcu. Podľa § 420a)
ods. 2, písm. a, škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená činnosťou, ktorá
má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti. Na základe vykonaného dokazovania
však nebolo jednoznačne a bez všetkých pochybností preukázané, že by k škode došlo v súvislosti
s prevádzkovou činnosťou odporcu alebo vecou použitou pri tejto činnosti. Takýto záver sa nedá
vyvodiť ani z výsledkov znaleckého dokazovania vykonaného v rámci trestného konania vykonávaného
OR PZ v Humennom pod č. ORP-721/OVK-HE-2008, ani zo záverov znaleckého dokazovania
vykonaného v rámci tohto konania Kriminálnym a expertíznym ústavom PZ v Košiciach, ani zo záverov
požiarno-technickej expertízy Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Prešove č.p.:
KRHZ-146/2008 zo dňa 23.01.2009 a ani z ďalších navrhovateľkou predložených dôkazov a nie je možné
ho vyvodiť ani zo svedeckých výpovedí predvolaných a vypočutých svedkov.

Trestné stíhanie v predmetnej veci bolo Okresným riaditeľstvom PZ v Humennom, Úradom justičnej a
kriminálnej polície, Odborom justičnej polície, oddelením všeobecnej kriminality Humenné uznesením
zo dňa 30.9.2009 zastavené, pretože v konaní bolo zistené, že pravdepodobnou príčinou vzniku
požiaru bolo vznietenie plynového ohrievača následkom technickej závady, ktorá vznikla počas jeho
prevádzky, od ktorého sa vznieti uskladnený materiál a zavinenie fyzickej osoby, prípadne porušenie
bezpečnostných predpisov zo strany majiteľa resp. inej konkrétnej osoby nebolo zistené. Z odôvodnenia
uznesenia vyplýva, že v konaní bolo dostatočne zistené, že dňa 30.12.2008 došlo s najväčšou
pravdepodobnosťou následkom presne nezistenej technickej závady k vznieteniu plynového ohrievača
a následkom vysokého sálavého tepla od tohto ohrievača došlo k vznieteniu v sklade uskladneného
materiálu, ktorý sa nachádzal v blízkosti vznieteného plynového ohrievača, následkom čoho vznikol v
sklade požiar.

OR PZ pritom vychádzalo zo záverov vyššie citovaného znaleckého posudku a požiarno-technickej
expertízy, v ktorých jednoznačná príčina vzniku požiaru nie je s istotou určená. Okrem toho,
OR PZ Humenné uvádza ako pravdepodobné príčinu vzniku požiaru technickú závadu plynového
ohrievača a až následné vznietenie v blízkosti sa nachádzajúcich horľavých materiálov. Ani druh
týchto horľavých materiálov nebol jednoznačne a bez pochybností určený. Aj v samotnom znaleckom
posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Košice sa uvádza, že horľavým materiálom mali
byť polystyrénové tabule, ktoré mali byť pred požiarom naskladané na povrchu kartónových krabíc, v
ktorých bol zabalený skladovaný materiál, pričom sa v ňom neuvádza vzdialenosť, v akej by sa mali
tieto materiály od ohrievača nachádzať.

Rovnako v požiarno-technickej expertíze Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v
Prešove, ktorý pri jej vypracovávaní vychádzal z informácií zamestnanca skladu, majiteľa skladu a
obhliadky požiariska, a ktorá ako pravdepodobnú príčinu vzniku požiaru uvádza iniciáciu horľavého
obalového materiálu pôsobením sálavého tepla od plynového infražiariča nie je jednoznačne určený
druh horľavého materiálu a ani jeho vzdialenosť od plynového ohrievača. V tejto expertíze sa uvádza
vzdialenosť viac ako 1 meter, pričom malo ísť o tovar uložený v kartónových a igelitových obaloch.
Samotný svedok, ktorý sa na vypracovaní predmetnej expertízy podieľal, mjr. Mgr. D. R. vo svojej
výpovedi citoval ustanovenie príslušnej vyhlášky, podľa ktorej táto stanovuje vzdialenosť ohrievača od
horľavých materiálov od hornej hrany 800 mm, v smere sálania 1500 mm a v ostatných smeroch 400
mm. Zo svedeckých výpovedí ani z inak vykonaného dokazovania pritom nebolo preukázané, ktorá
vzdialenosť nemala byť dodržaná, keď bolo konštatované uloženie polystyrénových tabúľ na povrchu
kartónových krabíc, v ktorých bol zabalený skladovaný materiál.

Aj v pôvodnej správe OR Hasičského a záchranného zboru Humenné zo dňa 14.5.2009 sa uvádza
vzdialenosť cca 1 meter, čo však môže byť vzdialenosť väčšia i menšia ako 1 meter a v správe OR
PZ v Humennom zo dňa 22.10.2009 sa ako pravdepodobná príčina vzniku požiaru uvádza vznietenie
plynového ohrievača následkom technickej závady, ktorá vznikla počas jeho prevádzky, a od ktorého
sa vznietil uskladnený materiál.

Napokon zo správy Technického a skúšobného ústavu Piešťany, š.p., zo dňa 18.02.2013 vyplýva,
že predmetný plynový spotrebič je v zmysle platných právnych predpisov certifikovaný, zodpovedá
príslušným technickým normám, ktorá ustanovuje také bezpečnostné požiadavky, pri ktorých splnení
sa spotrebič považuje za bezpečný a nie je vyžadované aby spotrebič nemohol pracovať bez kontroly
obsluhy, t.j. bez prítomnosti nejakej osoby.

Vykonaným dokazovaním, ktoré sa opiera o závery dokazovania vykonaného v trestnom konaní
napokon nebolo ani preukázané, že by zo strany odporcu ako prevádzkovateľa prevádzky došlo k
porušeniu bezpečnostných predpisov, konkrétne ustanovenie § 14 zák. č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred
požiarmi tým, že nekonal tak, aby nedošlo k vzniku požiaru pri prevádzkovaní palivových spotrebičov,
elektrotepelných spotrebičov, zariadení ústredného vykurovania a iných spotrebičov, pri skladovaní,
ukladaní a pri používaní horľavých látok a pri manipulácii s otvoreným ohňom.

Na pojednávaní dňa 5.2.2014 podala navrhovateľka návrh na vykonanie znaleckého dokazovania. Súd
takéto dokazovanie nevykonal a to z dôvodu, že ani miesto požiaru, ani ohrievač už v súčasnosti nie sú
v takej polohe ako boli v čase požiaru a preto podľa názoru súdu by znalecké dokazovanie neprinieslo
žiadne nové skutočnosti.

Na základe takto zisteného právneho a skutkového stavu potom súd dospel k záveru, že návrhu nie je
možné vyhovieť a návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehote troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V zmysle hore citovaných ustanovení zákona bude o trovách konania rozhodnuté do tridsať dní od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O trovách štátu súd rozhodol podľa § 148 ods.1, O.s.p, podľa ktorého má štát podľa výsledkov konania
proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre
oslobodenie od súdnych poplatkov. Trovy štátu vo výške 13,74 eur pozostávajú zo svedočného, ktoré
štát vyplatil svedkovi Ing. E. E. na základe uznesenia sp. zn. 10C/12/2011-205 zo dňa 04.12.2013 za
účasť na pojednávaní konanom dňa 27.11.2013 zo štátnych prostriedkov.“

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka. V odvolaní okrem
iného uviedla, že žalobný návrh odôvodňovala skutočnosťou, že právny predchodca navrhovateľky
uzatvoril dňa 30. 4. 1997 s SCA Packaging Slovensko, s.r.o. poistnú zmluvu č. 032-700072/19, ktorou
si poistil budovu na D. ulici v U. pre prípad poškodenia alebo zničenia veci živelnou udalosťou,
poškodenia alebo zničenia veci vodou z vodovodných zariadení, odcudzenia veci a poškodenia,
zničenia alebo krádeže strojov a strojových zariadení. Následne dňa 28. 12. 2007 uzatvoril poistený
zmluvu o prenájme priestorov na D. ulici v U. s odporcom za účelom využívania priestorov na
podnikanie v zmysle živnostenského oprávnenia. Dňa 30. 12. 2008 došlo k poistnej udalosti tým
spôsobom, že pod vplyvom požiaru došlo k poškodeniu a následnému zrúteniu podhľadovej konštrukcie
haly. Požiar vznikol podľa správy Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru Humenné
pravdepodobne od plynového infražiariča vplyvom sálavého tepla a inicializáciou horľavého obalového
materiálu nachádzajúceho sa cca 1 meter od infražiariča. Navrhovateľka na základe uzatvorenej
poistnej zmluvy poskytla poškodenému poistné plnenie vo výške 81.260,79 Eur a s poukazom na
ust. §§ 415 a 420a) Občianskeho zákonníka žiadala Okresný súd Humenné zaviazať odporcu k
úhrade sumy poskytnutého poistného plnenia. Ďalej v odvolaní uviedla, že za prevádzkovú činnosť
sa považuje akákoľvek činnosť, ktorá sa vykonáva určitým organizovaným a pravidelným spôsobom
smerujúcim k splneniu stanoveného cieľa v súlade s predmetom činnosti fyzickej alebo právnickej
osoby. Z uvedenej podstaty definície prevádzkovej činnosti vyplýva, že za prevádzkovú činnosť
nemožno považovať len takú činnosť, ktorá súvisí bezprostredne s vykonávaním prác podnikateľskej
alebo obchodnej činnosti, ale aj činnosť súvisiacu s podporou hlavnej činnosti. Preto navrhovateľka
považuje za nevyhnutné a právne dokázateľné považovať za prevádzkovú činnosť súvisiacu s predajom,
montážou, opravou a údržbou plynových spotrebičov aj použitie plynospotrebiča na vykurovanie
miestností, v ktorých sa prevádzková činnosť zabezpečuje vzhľadom na skutočnosť, že išlo o zimné
obdobie, kedy nebolo možné takúto prevádzkovú činnosť bez vykurovania prevádzať. Poukázala
aj na skutočnosť, že samotné použitie (zapnutie do chodu) plynospotrebiča v prevádzke, ktorá sa
bezprostredne zaoberá sprostredkovaním obchodu plynospotrebičov, ich montážou, opravou a údržbou
je prevádzkovou činnosťou. Navrhovateľka má za to, že ak odporca použil plynospotrebič, mohlo byť
jeho použitie spojené s údržbou, opravou alebo skúšobnou prevádzkou. Preto trvá na tom, že či už išlo o
použitie plynospotrebiča ako vykurovacieho telesa alebo jeho využitie iným spôsobom, má toto povahu
prevádzkovej činnosti. Rozhodnutie súdu spočívajúce v tom, že nebola jednoznačne a bez všetkých
pochybností preukázaná prevádzková činnosť odporcu, je nesprávne. Jej názor tak, ako je to vyššie
uvedené, potvrdil aj Krajský súd v Prešove. Navrhovateľka nesúhlasila ani s tvrdením súdu prvého
stupňa, že zo znaleckého posudku a požiarnotechnickej expertízy nebola s istotou určená príčina vzniku
požiaru. Z výsledkov požiarnotechnickej expertízy Krajského riaditeľstva Hasičského a požiarneho zboru
v Prešove, ako aj zo znaleckého posudku je zrejmé, že kriminalistické ohnisko požiaru sa nachádzalo v
priestore uloženia ohrievačov. Zároveň je z expertízy zrejmé, že v príčinnej súvislosti s pravdepodobnou
príčinou vzniku požiaru došlo k porušeniu § 13 a prílohy č. 1 vyhlášky MV SR č. 401/2007 o technických
podmienkach požiadavkách na protipožiarnu bezpečnosť pri inštalácii a prevádzkovaní palivového
spotrebiča, elektrotepelného spotrebiča a zariadenia ústredného vykurovania. Preto tvrdenie súdu, že

jednoznačná príčina vzniku požiaru nie je s istotou určená, je zavádzajúce. Podľa záverov súdu by
nebola s istotou zrejmá žiadna príčina požiaru, pretože skoro každá z nich sa potvrdzuje vyššie uvedenou
vylučovacou metódou. V konečnom dôsledku je zrejmé, že ak by v objekte haly nebolo žiadne ohnisko
požiaru, nemohlo by dôjsť k vznieteniu a následnému vzniku škody. Navrhovateľka poukázala aj na
fakt, že súd pri posudzovaní občianskoprávnej zodpovednosti vzal do úvahy trestnú zodpovednosť
odporcu a poukázal, že v trestnom konaní nebolo zistené porušenie bezpečnostných predpisov zo strany
majiteľa (odporcu). Poukázala v tejto súvislosti na skutočnosť, že základom trestnej zodpovednosti je
spáchanie trestného činu na rozdiel od zodpovednosti občianskoprávnej, ktorá nie je založená na tomto
predpoklade. Preto zastavenie trestného stíhania z dôvodu, že nedošlo k spáchaniu trestného činu
ešte neznamená, že občianskoprávna zodpovednosť pozostávajúca z existencie protiprávneho úkonu,
škody, príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinením nebol naplnená. Navrhla,
by odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie, resp. aby
napadnutý rozsudok zmenil tak, že nárok navrhovateľky v celom rozsahu prizná.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril odporca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v
plnom rozsahu potvrdil a zaviazal navrhovateľku aj na náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1
O.s.p. preskúmal rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. §
212 O.s.p. a zistil, že rozsudok je správny. O odvolaní bolo rozhodnuté postupom podľa ust. § 214 ods.
2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p., pričom miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia boli oznámené
na úradnej tabuli súdu.

Odvolateľ tvrdí, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je
chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny
(náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa právneho názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd na zistený skutkový stav použil správny
právny predpis, ktorý aj správne interpretoval, pričom zo skutkových záverov vyvodil správne právne
závery. Odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na vecne správne právne závery prvostupňového
súdu a len na ich doplnenie uvádza nasledovné:

Z obsahu podanej žaloby je zrejmé, že navrhovateľ s poisteným SCA Packaging Slovensko, s.r.o.
(právny predchodca Obalex SK s.r.o. Humenné) uzavrel poistnú zmluvu, ktorou si táto spoločnosť poistila
budovu na D. ulici v U. pre prípad poškodenia alebo zničenia veci živelnou udalosťou, poškodenia
alebo zničenia veci vodou z vodovodných zariadení, odcudzenia veci a poškodenia, zničenia alebo
krádeže strojov a strojových zariadení. Odporca mal s poisteným uzatvorenú zmluvu o prenájme
priestorov na D. ul. v U., ktorej účelom bolo využívanie priestorov na podnikanie. Dňa 30.12.2008 došlo
k poistnej udalosti, a to k vyhoreniu a následnému zrúteniu podhľadovej konštrukcie haly. Požiar vznikol
podľa názoru navrhovateľa od plynového infražiariča vplyvom sálavého tepla a inicializáciou horľavého
materiálu nachádzajúceho sa cca 1 meter od infražiariča. Táto skutočnosť mala byť preukázaná správou
o požiari Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru Humenné zo dňa 14.5.2009 (čl. 12),
ako aj správou Okresného riaditeľstva PZ v Humennom, Úrad justičnej a kriminálnej polície, Odbor
justičnej polície, oddelenie všeobecnej kriminality Humenné, ČVS: ORP-721/OVK-HE-2008 zo dňa
22.10.2009 (čl. 13). Na základe uvedeného vyplatila navrhovateľka poistenému z tejto poistnej udalosti
sumu 81 260,79 Eur dňa 21.9.2009. Následne navrhovateľka listom zo dňa 09.11.2009 vyzvala odporcu
regresom k úhrade tejto sumy v lehote 15 dní.

Odporca v priebehu konania sa bránil, že neporušil povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o nájme nebytových
priestorov a nie je zodpovedný ani za požiar, ktorý na prevádzke vznikol. Poukázal na to, že neporušil
protipožiarne ani iné predpisy, ktoré by boli v príčinnej súvislosti so vznikom požiaru a spôsobenou
škodou (čl. 24).

Dôvodom zamietnutia návrhu súdom prvého stupňa bolo neunesenie dôkazného bremena k tvrdeniu,
že zo strany odporcu ako prevádzkovateľa prevádzky došlo k porušeniu bezpečnostných predpisov,

konkrétne ustanovenie § 14 zák. č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi tým, že nekonal tak,
aby nedošlo k vzniku požiaru pri prevádzkovaní palivových spotrebičov, elektrotepelných spotrebičov,
zariadení ústredného vykurovania a iných spotrebičov, pri skladovaní, ukladaní a pri používaní horľavých
látok a pri manipulácii s otvoreným ohňom. Súd prvého stupňa zo skutkových zistení nemal za
preukázanú ani príčinnú súvislosti medzi konaním žalovaného a vznikom škody.

Z obsahu spisu je nepochybné, že navrhovateľka vyvodzuje zodpovednosť za škodu na strane odporcu
zo správy o požiari - ku škodovej udalosti č. 0966600024 Okresného riaditeľstva Hasičského a
záchranného zboru Humenné zo dňa 14.5.2009 (čl. 12), ako aj správy Okresného riaditeľstva PZ v
Humennom, Úrad justičnej a kriminálnej polície, Odbor justičnej polície, oddelenie všeobecnej kriminality
Humenné, ČVS: ORP-721/OVK-HE-2008 zo dňa 22.10.2009 (čl. 13).

Zo správy o požiari - ku škodovej udalosti č. 0966600024 Okresného riaditeľstva Hasičského
a záchranného zboru Humenné zo dňa 14.5.2009 vyplýva cit.: „Požiar vznikol pravdepodobne
od plynového infražiariča vplyvom sálavého tepla a inicializácie horľavého obalového materiálu
nachádzajúceho sa cca 1 meter od infražiariča.“

Zo správy Okresného riaditeľstva PZ v Humennom, Úrad justičnej a kriminálnej polície, Odbor justičnej
polície, oddelenie všeobecnej kriminality Humenné, ČVS: ORP-721/OVK-HE-2008 zo dňa 22.10.2009
vyplýva cit.: „Vyšetrovaním predmetnej veci bolo zistené, že pravdepodobnou príčinou vzniku požiaru
bolo vznietenie plynového ohrievača následkom technickej závady, ktorá vznikla počas jeho prevádzky,
od ktorého sa vznietil uskladnený materiál v sklade. Zavinenie fyzickej osoby prípade porušenie
bezpečnostných predpisov zo strany majiteľa resp. inej konkrétnej fyzickej osoby nebolo zistené.“

Prvostupňový súd založil svoje rozhodnutie na nepreukázaní príčinnej súvislosti medzi konaním odporcu
a vznikom škody.

Príčinnú súvislosť nemožno zamieňať za súvislosť časovú (Rc 7 /1992). O vzťah príčinnej súvislosti
(kauzálny nexus) ide vtedy, ak je medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody vzťah príčiny
a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevznikne. Otázka
príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v
konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je treba škodu izolovať zo všeobecných
súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala a je rozhodujúca iba vecná súvislosť príčiny a následku
(porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 3Cdo 130/2010).

Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. O
vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak protiprávne konanie a vznik škody sú v logickom slede, a teda
ak protiprávne konanie škodcu bolo príčinou a vznik škody následkom tejto príčiny. Vzťah príčiny a
následku musí byť bezprostredný (priamy); príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je
vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych
súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by
škodný následok nevznikol. Musí byť teda doložené, že nebyť protiprávneho konania (opomenutia)
škodcu, škodlivý následok by nenastal. Ak príčinou škody je iná skutočnosť (napr. porušenie zmluvnej
povinnosti samotným poškodeným), zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti
medzi určitým protiprávnym konaním a konkrétnou škodou je otázkou skutkovou. Pri riešení otázky
príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a
akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie
zodpovednosti za škodu má preto určujúci význam, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma),
za ktorú je požadovaná náhrada. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (ak vznikla)
a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne), sa príčinná súvislosť zisťuje (porov. uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6MCdo 16/2012).

Atribútom príčinnej súvislosti je „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo
(bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy,
bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný“ (porov. rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky vo veci 2Cdo 292/2006).

V právnej teórii sa vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) označuje priama väzba javov (objektívnych
súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok) (porov. rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 5Cdo 126/2009).

Žalobca odvodzuje svoje právo len z pravdepodobnosti o vzniku škody. Odvolací súd sa stotožňuje s
prvostupňovým súdom, že na účely skonštatovania vzniku zodpovednosti musia byť predpoklady vzniku
škody preukázané (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6MCdo 16/2012
cit.: „Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti či okolnosti nasvedčujúce jej existencii. Príčinnú
súvislosť treba vždy preukázať.“).

Vykonaným dokazovaním nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním odporcu, jeho
prevádzkovou činnosťou a vzniknutou škodou. Nepochybné zistenie príčinnej súvislosti nemožno
nahradiť určením pravdepodobnej príčiny ako sa navrhovateľka mylne domnieva. Navrhovateľka
v podanom odvolaní poukazuje na výsluch svedka Ing. E. Z., ktorý ozrejmil, že slovíčko
„najpravdepodobnejšie“ sa používa vždy pri takýchto znaleckých posudkoch, pretože 100%-ná istota
vzniku požiaru nie je v podstate nikdy.

Nemožno vylúčiť úmyselný vznik požiaru. Aj pre odvolací súd bolo vyvodenie zodpovednosti žalovaného
len na základe dohadov o možnej príčine vzniku požiaru problematické. Odvolací súd je vzhľadom na
pretrvávajúce pochybnosti o príčine vzniku škody toho názoru, že sa nedá konštatovať vznik škody v
dôsledku prevádzkovej činnosti odporcu či už jeho konaním alebo opomenutím.

Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok s výnimkou výroku o trovách konania s osvojením si
dôvodom ako správny potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.