Rozsudok Judgement was issued on Thursday, February 12, 2014

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 1C/35/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6213203516
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Komadová
ECLI: ECLI:SK:OSVK:2014:6213203516.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd vo Veľkom Krtíši samosudkyňou JUDr. Dagmar Komadovou v právnej veci navrhovateľa
AGROPEX s. r. o., so sídlom Sklabiná 231, IČO: 36622001, zastúpeného Právne centrum, s. r. o., so
sídlom Bratislava, Mýtna 42, proti odporcovi Y., o vypratanie nehnuteľností, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý vypratať nehnuteľnosť a to rodinný dom súpisné č. XXX., postavený na
pozemku CKN: parcelné č. XXX - Zastavané plochy a nádvoria o výmere 680 m2, nachádzajúci sa v

obci Obeckov, zapísaný v Katastri nehnuteľností na Okresnom úrade Veľký Krtíš - Katastrálny odbor,
Komenského 3, Veľký Krtíš na LV č. XXX., pre obec a k. ú. Obeckov, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 100% potrebných na účelné
uplatňovania práva.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom navrhovateľ žiadal súd, aby uložil odporcovi povinnosť vypratať nehnuteľnosť a to
rodinný dom so súp. č. XXX a to na tom skutkovom základe, že navrhovateľ ako vlastník predmetnej

nehnuteľnosti zaslal odporcovi list, označený ako výpoveď z prenájmu zo dňa 30. 10. 2008, pričom
odporca si predmetnú výpoveď prevzal dňa 31. 10. 2008 s tým, že navrhovateľ poučil odporcu o
trojmesačnej výpovednej dobe. V návrhu navrhovateľ ďalej uviedol, že dňa 31. 01. 2009 uplynula
trojmesačná výpovedná doba, i napriek tomu však odporca predmetnú nehnuteľnosť neopustil a
nevypratal a to ani ku dňu podania návrhu. V návrhu navrhovateľ ďalej uviedol, že dňa 08. 11. 2011
opätovne vyzval listom odporcu na vysťahovanie sa z rodinného domu súp. č. XXX v Obeckove,

odporca predmetnú výzvu prevzal dňa 01. 11. 2011 ale i napriek tejto výzve predmetný dom nevypratal.
Navrhovateľ vo svojom návrhu ďalej uviedol, že navrhovateľ predmetnú nehnuteľnosť potrebuje za
účelom ubytovania vlastných zamestnancov a preto je aj nútený hľadať náhradné riešenie ubytovania
pre svojich budúcich zamestnancov, čím mu vznikajú nemalé výdavky a keďže teda navrhovateľ napriek
výzvam na vypratanie užíva predmetnú nehnuteľnosť bez právneho dôvodu a navrhovateľovi odporca
bráni vo výkone jeho vlastníckych práv, i napriek tomu, že nemá uzavretú žiadnu nájomnú zmluvu
domáha sa, aby odporca nehnuteľnosť vypratal.

Na pojednávaní sa navrhovateľ pridržiaval podaného písomného návrhu a ďalej uviedol, že v minulom
období vzniklo odporcovi k bytu v rodinnom dome č. XXX postavenom na parcele č. XXX právo nájmu
na základe rozhodnutia o pridelení bytu č. jednania XX/XX JRD Sklabiná, pričom predmetný byt bol
odporcovi pridelený v súvislosti s vykonávaním pracovného pomeru pre JRD Sklabiná a išlo o služobný
byt a zároveň uviedol, že odporca dostal výpoveď z nájmu a táto mu bola riadne doručená. Poukázal

tiež na to, že odporca je podielovým spoluvlastníkom rodinného domu v Obeckove, čím si môže
uspokojiť svoju potrebu a zároveň štatutárna zástupkyňa navrhovateľa pri svojom výsluchu uviedla, že s
odporcom navrhovateľ skončil pracovný pomer v skúšobnej dobe a poukázala tiež na tú skutočnosť, žeodporca vedel o nutnosti vypratať nehnuteľnosť, keďže bol na to niekoľkokrát upozornený, vyzvaný a tiež
poukázala na to, že nehnuteľnosť v ktorej v súčasnej dobe odporca býva, a ktorej vlastníkom je vlastne
navrhovateľ nie je dostatočným spôsobom zabezpečovaná údržba tejto nehnuteľnosti, napriek tomu, že

je potrebné na tejto nehnuteľnosti vykonať opravy a zároveň potvrdila, že dôvodom pre výpoveď, ktorú
dali odporcovi z nájmu predmetnej nehnuteľnosti bolo najmä to, že chceli túto nehnuteľnosť poskytnúť
svojim zamestnancom, resp. rodinám svojich zamestnancov, ktorí by u nich pracovali a následne mali
možnosť aj kde bývať.

Odporca na pojednávaní žiadal, aby súd návrh navrhovateľa v plnom rozsahu zamietol, poukázal na tú
skutočnosť, že byt v rodinnom dome č. XXX bol pridelený bývalým JRD Sklabiná v roku 1986, pričom v
tomto dome sa nachádza iba jeden byt a býval tam on sám, nikdy tam iní ľudia nebývali. Potvrdil, že mu
bola doručená výpoveď z nájmu zo dňa 30. 10. 2008, pričom on oznámil navrhovateľovi konkrétne N., že
sa nemá kde vysťahovať, nemá iný byt a on aj v súčasnej dobe stále býva v predmetnom rodinnom dome
č. XXX.. Potvrdil, že pracoval u navrhovateľa, ďalej uviedol, že on sa naďalej cíti byť zamestnancom

navrhovateľa, keďže s ním pracovný pomer skončený nebol, avšak potvrdil tú skutočnosť, že bol
evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný.

Svedok N. pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 25. 06. 2013 uviedol, že je zamestnancom
navrhovateľa, a že podľa jeho vedomostí odporca bol viackrát vyzvaný, aby sa z predmetného domu

vysťahoval, ktorý najprv súhlasil s vyprataním, avšak neskôr uviedol, že je potrebné, aby mu bol
poskytnutý časový priestor, aby si mohol pripraviť bývanie a naposledy zmenil stanovisko s tým, že sa
dobrovoľne z bytu nevysťahuje. Uviedol, že odporcovi bola poskytnutá bytová náhrada a to možnosť
bývať v priestoroch hospodárskeho dvora v stredisku v obci Nová Ves Majer, ktorá v minulom období
predstavovala ubytovňu, pričom mu bol predložený aj návrh nájomnej zmluvy, pričom odporca na

uvedenú ponuku, uvedený návrh reagoval s tým, že nie je potrebné, aby mu navrhovateľ poskytol
náhradné bývanie, že má možnosť bývať v rodinnom dome u svojho brata.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom štatutárnej zástupkyni navrhovateľa, výsluchom odporcu,
oboznámením sa s potvrdením o skončení pracovného pomeru odporcu v skúšobnej dobe, pracovnou
zmluvou, potvrdením obce Obeckov zo dňa 22. 01. 2014, vyjadrením, výpisom z katastra nehnuteľností

LV č. XXX., zápisnicou z prvej dražby majetku na č. l. 6, výpoveďou z prenájmu zo dňa 30. 10. 2008 na
č. l. 10, výzvou odporcovi zo dňa 08. 11. 2011 na č. l. 11, vyjadrením odporcu na č. l. 19, rozhodnutím o
pridelení bytu na č. l. 22, pracovnou zmluvou, výpisom z LV č. 96, pracovnou zmluvou z PDP Sklabiná
s odporcom na č. l. 26, kúpnou zmluvou na č. l. 30, výpisom z LV č. 5, informatívnou kópiou z mapy na
č. l. 43, rozhodnutím najvyššieho súdu na č. l. 44, zápisnicou o prerokovaní vysťahovania na č. l. 47 a

správou obce Obeckov na č. l. 53 a správou sociálnej poisťovne na č. l. 54.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že v danom prípade danej veci ide o vypratanie
rodinného domu v obci Obeckov, súp. č. XXX., ktorého výlučným vlastníkom je navrhovateľ, pričom sa
jedná o vypratanie služobného bytu po skončení jeho nájmu, pričom k zániku nájmu došlo písomnou

výpoveďou navrhovateľa zo dňa 30. 10. 2008 a to uplynutím výpovednej trojmesačnej lehoty, ktorá
uplynula dňom 31. 01. 2009. Súd mal nesporne preukázané, že odporca, ktorý obdržal túto výpoveď z
nájmu dňa 31. 10. 2008 nespochybnil jej platnosť na súde do troch mesiacov od doručenia výpovede
v zmysle ustanovenia § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Tieto skutočnosti vyplývajú z obsahu
spisu z vykonaného dokazovania a z výsluchu účastníkov konania. Súd preto potom v konaní o

vypratanie nehnuteľnosti po zániku nájmu bytu písomnou výpoveďou už nemôže riešiť teda samotnú
otázku neplatnosti danej výpovede, keďže na tento účel slúži výlučne konanie podľa ustanovenia
§ 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka. A preto aj otázka týkajúca sa jednak povahy predmetu bytu
ako bytu služobného, ale aj platnosti výpovede ako takej podľa ustanovenia § 711 ods. 1 písm. b)
Občianskeho zákonníka v konaní o vypratanie bytu by bola potom preto právne irelevantná. Z výpovede

z nájmu, ktorá bola odporcovi doručená dňa 31. 10. 2008 nesporne vyplynulo, že navrhovateľ dal
výpoveď z nájmu odporcovi z rodinného domu so súp. č. XXX a to z dôvodu, že uvedený rodinný
dom potrebuje na ubytovanie vlastných zamestnancov, pričom z výsluchu účastníkov bolo nesporne
preukázané, že dôvodom výpovede z nájmu podľa upresnenia navrhovateľa bol dôvod, že navrhovateľ
skončil s odporcom pracovný pomer a byt resp. dom, v ktorom býval odporca potreboval tento pre

svojich zamestnancov v súvislosti s plnením pracovných úloh. Ďalej súd z vykonaného dokazovania mal
nesporne preukázané, že ako už bolo uvedené, došlo k zániku nájmu a to v dôsledku písomnej výpovede
navrhovateľa zo dňa 31. 10. 2008 a v súčasnej dobe odporca býva v predmetnej nehnuteľnosti a v
predmetnej nehnuteľnosti sa odporca nachádza bez právneho dôvodu. Súd po vykonanom dokazovanívyhodnotil výpoveď, ktorú dal navrhovateľ odporcovi z nájmu predmetného bytu ako výpoveď danú
podľa ustanovenia § 711 ods. 1 pís. b) Občianskeho zákonníka, súd mal zároveň preukázané, že
pracovný pomer, ktorý mal uzavretý odporca s navrhovateľom skončil v skúšobnej dobe 31. 10. 2004

bez uvedenia dôvodu, nehnuteľnosť v ktorej býval odporca nadobudol navrhovateľ udelením príklepu
dňa 28. 04. 2008. Je teda nesporné, že v čase, keď bola daná výpoveď z nájmu odporcovi, odporca u
navrhovateľa nepracoval, pričom podľa názoru súdu nájomný vzťah medzi navrhovateľom a odporcom
vznikol konkludentne. Súd preto potom rozhodol o návrhu navrhovateľa v zmysle ustanovenia § 126
ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho

vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho kto mu ju
neprávom zadržuje. Je nesporné, že aktívne legitimovaným na podanie takejto žaloby je oprávnený
navrhovateľ, je nesporne preukázané, že navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľnosti, odporca v tejto
nehnuteľnosti býva bez právneho dôvodu, nájomný vzťah bol ukončený výpoveďou a odporca sa
odmieta z predmetnej nehnuteľnosti vysťahovať.
Súd v súlade s ustanovením § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak bola daná písomná

výpoveď skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty, výpovedná lehota je 3 mesiace a začína
plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď,
dospel k jednoznačnému záveru, že nájom bytu odporcu skončil uplynutím výpovednej lehoty a to dňom
31. 01. 2009.

Súd v náväznosti na tú skutočnosť, že nájom služobného bytu skončil, ku skončeniu došlo písomnou
výpoveďou, skúmal i otázku, či odporcovi prislúcha, alebo neprislúcha bytová náhrada v súlade s
ustanovením § 712a ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, ak sa nájomný pomer skončil
z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. b) nájomcovi, ktorý prestal vykonávať prácu, na ktorú je nájom
služobného bytu viazaný, z dôvodu na strane zamestnávateľa alebo z dôvodu, za ktorý zamestnávateľ

zodpovedá podľa osobitných predpisov, nájomca má právo na náhradný byt; v iných prípadoch
skončenia vykonávania práce, na ktorý je nájom služobného bytu viazaný nemá nájomca, ktorému bola
daná výpoveď z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. b) právo na bytovú náhradu. Z uvedeného nesporne
vyplýva, že odporca u navrhovateľa nepracuje, pričom pracovný pomer skončil medzi účastníkmi v
skúšobnej dobe (podľa pracovnej zmluvy zo dňa 30. 07. 2004 bol pracovný pomer uzavretý medzi

navrhovateľom a odporcom nástupom do práce od 01. 08. 2004 na dobu neurčitú, so skúšobnou dobou
3 mesiace a tento pracovný pomer skončil v skúšobnej dobe bez uvedenia dôvodu, dňom 31. 10. 2004)
a súd preto potom bol toho názoru, že odporca nemá nárok na priznanie bytovej náhrady.

O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa ustanovenia § 151 ods. 7 O. s. p., na

základe ktorého súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky
trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti
tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením. Súd priznal
navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 100% potrebných na účelné uplatňovania práva v spojení
s ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p., keďže mal navrhovateľ vo veci plný úspech.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní odo
odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd do
Banskej Bystrice a to písomne v štyroch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221
ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu
ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza