Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, February 10, 2014

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 17C/19/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8307200983
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Černegová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2014:8307200983.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Humennom sudkyňou JUDr. Valériou Černegovou v právnej veci žalobcu: K.-Y. X., Q. C.,

zast. K.-Y.X. H. v C., práv. zast. JUDr. Róbertom Slamkom, advokátom, AK Radlinského 1735/29, Dolný
Kubín, proti žalovanému: W. G. M., Š..C.. H. H., T. G. X, práv. zast. JUDr. Evou Mihókovou, advokátkou,
AK ul. 1. mája 22, Zlaté Moravce, o vydanie veci, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 1. 2. 2007 sa domáhal žalobca na žalovanom vydania
nehnuteľnosti „W.“ súp. č. XXX, ktorá je zapísaná na LV č. XXX v kat. úz. C. postavená na parc. C-KN
č. XXX zastavaná plocha a nádvoria o výmere 1630 m2 zapísanej na LV č. XXX kat. úz. C.. Žalobu

odôvodnil tým, že ju podal v súlade so Zák. č. 161/2005 Z. z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným
veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam.

Žalovaný sa k tejto žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 22. 3. 2007. Nárok žalobcu neuznával
ani čo do základu nároku a žiadal žalobu zamietnuť a priznať žalovanému trovy tohto konania. Ďalším
písomným podaním namietal, že žalobca nesplnil zákonné podmienky na platné uplatnenie práva na
navrátenie vlastníctva k nehnuteľnosti a jeho právo podľa § 5 ods. 1 zák. č. 161/2005 Z. z. zaniklo.
Ak písomnou výzvou zo dňa 23. 1. 2006, ktorú doručil žalobca organizačnej zložke žalovaného -
odštepnému závodu Vranove nad Topľou dňa 2. 2. 2008 a žiadal navrátiť vlastníctvo a vydať predmet

tohto konania, nedoložil k výzve žiadne dôkazy, ktorými by preukázal svoje vlastníctvo. Žalovaný
poukázal na to, že žalobca nepreukázal postavenie oprávnenej osoby a uviedol, že predmetná
nehnuteľnosť, ktorú vlastní žalovaný, bola postavená v závere r. 1963. Žalovaný je správcom štátneho
majetku a preto je toho názoru, že žalobca sa môže domáhať tohto majetku voči jej vlastníkovi, nie
voči správcovi. Z tohto dôvodu potom žalovaný namietal aj nedostatok vecnej pasívnej legitimácie
žalovaného.

Po vykonanom dokazovaní súd vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. XXC/XX/XXXX-XXX dňa 8. 3.
2010 tak, že žalobu žalobcu zamietol z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie, pričom sa v

tomto konaní už nezapodieval ďalšími dôvodmi podanej žaloby. S týmto záverom prvostupňového súdu
o nedostatku vecnej pasívnej legitimácie žalovaného v tomto konaní sa nestotožnil odvolací súd a
uznesením sp. zn. XCo/XX/XXXX zo dňa 8. 12. 2010 zrušil rozsudok prvostupňového súdu v spojení
s opravným uznesením.Prvostupňový súd potom po ďalšom konaní rozhodol rozsudkom sp. zn. XXC/XX/XXXX-XXX dňa 15. 6.
2012 tak, že vyhovel žalobe žalobcu a zaviazal žalovaného vydať žalobcovi nehnuteľnosti lesovňu súp.
č. XXX zapísané na LV č. XXX kat. úz. C. postavenú na parc. C-KN č. XXX zast. plocha a nádvoria

o výmere 1630 m2 zapísanej na LV č. XXX kat. úz. Pakostov (s príslušnou dokumentáciou) do 15 dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Na odvolanie žalovaného rozhodol Krajský súd v Prešove uznesením č. k. XXCo/XXX/XXXX-XXX dňa
16. 9. 2013 tak, že zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie.

V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáhala na žalovanom vydania nehnuteľnosti označenej ako „W.“
č. XXX (R.) s príslušenstvom, ktorá sa nachádza v kat. úz. obce C. v súlade s ustanoveniami zák. č.

161/2005 Z. z.. Žalobkyňa poukázala na to, že dňa 23. 1. 2006 uplatnila svoj nárok na vydanie tejto
nehnuteľnosti - budovy R. súp. č. XXX a jej príslušenstva, ktorá sa nachádza v kat. úz. obce C. v zmysle
zák. č. 161/2005 Z. z.. Ako vlastník tejto stavby na LV č. XXX kat. úz. C. je zapísaný žalovaný - W. G.,
Š.. C.. H. H., B. D. T. U.. Z LV č. XXX kat. úz. C. vyplýva, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou pozemku
parc. č. KN XXX, na ktorom sa budova R. nachádza. Žalobkyňa svoje právo na vydanie tejto budovy

uplatnila s poukazom na ust. § 2 ods. 1 písm. c/ zák. č. 161/2005 Z. z. s tým, že pozemok, na ktorom
sa táto stavba nachádza, bol žalobkyni odňatý v rozhodnom období podľa zák. č. 46/1948 Zb. a k jeho
vydaniu došlo podľa zák. č. 282/1993 Z. z.. Tento pozemok bol pôvodne vedený ako mpč. XXX zapísaný
v pozemnoknižnej zápisnici č. X kat. úz. C. ako výlučné vlastníctvo žalobkyne, pričom tento pozemok bol
v pozemkovej knihe evidovaný ako kultúra „M. T. Y.“. Nakoľko pri vydaní pozemku, ktorý je zapísaný na

LV č. XXX dohodou podľa zák. č. 282/1993 Z. z. nebola vydaná stavba, žalobca sa vydania tejto domáha
na podklade zák. č. 161/2005 Z. z., pretože žalovaný nereagoval na výzvu žalobcu, ktorú mu doručil.

Žalovaný sa v priebehu konania k žalobe vyjadril tak, že žalobca nesplnil základné podmienky na platné
uplatnenie práva na navrátenie vlastníctva k nehnuteľnej veci v zmysle žaloby a jeho právo podľa § 5
ods. 1 zákona zaniklo, nakoľko pokiaľ písomnou výzvou zo dňa 23. 1. 2006 doručenou organizačnej

zložke žalovaného (odštepný závod D. T. U.) dňa 2. 2. 2006 žiadal navrátiť vlastníctvo a vydať budovu
R. č. XXX s príslušenstvom v kat. úz. C., neoznačil žiadny z reštitučných titulov podľa § 3 ods. 1 zák.
č. 161/2005 Z. z., ktorými by odôvodnil svoj nárok na vydanie nehnuteľnosti. Vo výzve neoznačil a ani
nedoložil žiadnymi právne významnými dôkazmi svoje vlastníctvo k tejto nehnuteľnosti v rozhodnom
období, t. j. od 8. 5. 1945 do 1. 1. 1990 a jeho odňatie v tomto období spôsobom podľa § 3 cit. zák..

Žalobca ani dodatočne v lehote do 30. 4. 2006 dôkazy o tom, že je oprávnenou osobou podľa § 2 ods.
2 cit. zák. nepredložil a ani nepreukázal existenciu niektorého z reštitučných titulov uvedených v § 3
ods. 1 cit. zák.. V tomto smere poukázal na ust. § 36 a 37 Občianskeho zákonníka a uviedol, že takýto
právny úkon musí byť určitý a zrozumiteľný, aby mohol privodiť právne následky, ktoré zákon s takýmto
prejavom spája. Inak je tento právny úkon neplatný.

Po rozhodnutí odvolacieho súdu žalovaný vo svojom záverečnom stanovisku poukázal na všetky svoje
písomné vyjadrenia vo veci a uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomného odvolania zo dňa
6. 8. 2012, najmä v časti: nepreukázania existencie reštitučného titulu k predmetu sporu v lehote do
30. 4. 2006 (§ 5 ods. 1 zák. č. 161/2005 Z. z.), čo má v konečnom dôsledku za následok prekluziu
práva; neuplatnenie práva podľa ustanovení zák. č. 97/2002 Z. z. písomnou výzvou v lehote do 31. 12.

2002, taktiež ide o prekluzívnu lehotu, t. j. právo žalobcu zaniklo; žalobca nepreukázal, že stavbu W. v
minulosti vlastnil, ani existenciu skutočností požadovaných podľa zák. č. 97/2002 Z. z., t. j. že stavba,
vybudovaná zo štátnych prostriedkov tvorila súčasť hospodárskych budov a ostatných stavieb slúžiacich
lesnej výrobe a nachádzajúcich sa na lesných pozemkoch, patriacich v rozhodnom období do vlastníctva
žalobcu. Z týchto dôvodov žiadal žalovaný žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť a zaviať žalobcu

k náhrade trov konania žalovaného.

Podľa ust. § 120 ods. 2 O. s. p. vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj
v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o
osvojenie,voveciachobchodnéhoregistraavkonaniachoniektorýchotázkachobchodnýchspoločností
a družstiev (§ 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci

ich účastníci nenavrhli.(3) Ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom
tvrdení účastníkov.

(4) Súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia

predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach,
v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej,
pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy
uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.

Podľa ust. § 132 O. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,

včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa ust. § 153 O. s. p. ods. 1 súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich
pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

V prejednávanej právnej veci súd aplikoval Zák. č. 161/2005 Z. z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným

veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam
(v ďalšom zák. č. 161/2005 Z. z.), ktorý upravuje navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam, ktoré
nebolo vydané podľa osobitného predpisu.

Podľa ust. § 2 ods. 1 písm. c/ cit zák. vlastnícke právo sa vracia k nehnuteľným veciam, ktoré tvoria
a) poľnohospodársku pôdu, b) hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej hospodárskej

usadlosti,c)lesnýpôdnyfond,hospodárskestavbyaostatnéstavbysúvisiacesním,d)podielyspoločnej
nehnuteľnosti.

Podľa ust. § 2 ods. 2 cit. zák. právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam podľa odseku 1
môže uplatniť oprávnená osoba, ktorou je registrovaná cirkev a náboženská spoločnosť so sídlom na
území Slovenskej republiky vrátane ich útvarov, ktoré majú právnu subjektivitu, 5) ktorých nehnuteľná

vec prešla do vlastníctva štátu, obce v období od 8. mája 1945, židovským náboženským obciam od 2.
novembra 1938 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 3.

Podľa ust. § 3 ods. 1 cit. zák. oprávnenej osobe sa navráti vlastníctvo k nehnuteľným veciam, ktoré prešli
do vlastníctva štátu alebo obce na základe c) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947
Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme

(trvalej úprave vlastníctva k poľnohospodárskej a lesnej pôde).

Podľa ust. § 3 ods. 3 cit. zák. s lesnými pozemkami sa vydajú aj investičné lesné cesty alebo ich časti
podľa osobitného predpisu6) vybudované z prostriedkov štátu. Nehnuteľná vec sa vydá oprávnenej
osobe s dokumentáciou, ktorá k tejto prislúcha.

Prvostupňový súd berúc v úvahu právny názor odvolacieho súdu vyslovený v zrušujúcom uznesení sp.

zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa 16. 9. 2013 uvádza: Predmetom konania je uplatnenie reštitučného nároku
žalobkyne na vydanie nehnuteľnosti - budovy R. č. súp. XXX a jej príslušenstva nachádzajúcej sa v obci
C. v zmysle zák. č. 161/2005 Z. z.. Žalobkyňa uviedla, že pozemok, na ktorom sa táto stavba nachádza
bol odňatý v rozhodnom období podľa zák. č. 46/1948 Zb. a k jeho vydaniu došlo zák. č. 282/1993
Z. z.. Na tomto pozemku je evidovaná stavba R., ktorá žalobkyni vydaná nebola, preto sa jej vydania

domáha zákonom č. 161/2005 Z. z., pretože je postavená na pozemku žalobkyne. Medzi účastníkmi
konania nebolo sporné, že táto nehnuteľnosť - R. (W.) č. súp. XXX netvorila vlastníctvo žalobkyne. Tátostavba bola vybudovaná na pozemku pôvodne patriacom žalobkyni v r. 1963 tým, že bola realizovaná
z finančných prostriedkov štátu.

Zákon č. 161/2005 Z.z. nepochybne umožňuje, aby predmetom vydania v prospech oprávnených osôb

boli aj stavby - hospodárske stavby a ostatné stavby súvisiace s lesným pôdnym fondom a to v prípade,
že prešli do vlastníctva štátu alebo obce niektorým zo spôsobov predpokladaným v ustanovení § 3 ods.
1 tohto zákona. Navrátenie vlastníctva teda uvádzaný právny predpis predpokladá okrem iného aj k
hospodárskym a ostatným stavbám, ktoré vlastnícky patrili oprávnenej osobe a v rozhodnom období
prešli do vlastníctva štátu alebo obce (§ 2 ods. 2, § 3 ods. 1 citovaného zákona). Zákon č. 161/2005 Z.z.

v ustanovení § 3 ods. 3 umožňuje spolu s lesnými pozemkami vydať aj investičné lesné stavby alebo
ich časti vybudované z prostriedkov štátu.

Vydanie hospodárskych budov a ostatných stavieb slúžiacich lesnej výrobe nachádzajúcich sa v
rozhodujúcom období na daných pozemkoch, bez ohľadu na neskoršiu zmenu ich skutočného využitia
umožňoval zákon č. 282/1993 Z.z. a to novelou vykonanou zákonom č. 97/2002 Z.z. Do rozsahu
pôsobnosti novely tohto zákona spadali aj doposiaľ nevydávané nehnuteľné veci ako investičné

lesné cesty, hospodárske budovy a ostatné stavby slúžiace lesnej výrobe vybudované zo štátnych
prostriedkov, ktoré sa nachádzali na lesných pozemkoch vo vlastníctve cirkví a náboženských
spoločností (§ 4 ods. 4 zákona č. 97/2002 Z.z.). Bezplatné odovzdanie investičných lesných ciest,
hospodárskych budov a ostatných stavieb (horárne, poľovnícke chaty a podobne), ktoré boli štátnymi
podnikmi lesného hospodárstva vybudované na pôvodných cirkevných lesných pozemkoch po ich

zbúraní, resp. na iných lesných pozemkoch vo vlastníctve cirkví a náboženských spoločností,
predstavovalo v zmysle tohto zákona určitú formu kompenzácie nárokov obidvoch strán (dôvodová
správa k zákonu č. 97/2002 Z.z.). Právo žiadať o vydanie takejto nehnuteľnej veci mala oprávnená osoba
odo dňa účinnosti tohto zákona do 31.12.2002 s tým, že išlo o prekluzívnu lehotu, po uplynutí ktorej
právo zaniká.

Žalobkyňa sa svojho práva voči žalovanému domáhala v súlade so zák. č. 161/2005 Z. z.. Napriek
tomu, že citovaná právna úprava umožňuje, aby predmetom vydania v prospech oprávnených osôb boli
aj stavby - hospodárske stavby a ostatné stavby súvisiace s lesným pôdnym fondom a to v prípade,
že prešli do vlastníctva štátu alebo obce niektorým zo spôsobov uvedených v ust. § 3 ods. 1 cit.
zák., neobsahuje explicitnú úpravu ohľadom vydania stavieb slúžiacich lesnej výrobe, vybudovaných

z prostriedkov štátu a v tejto súvislosti umožňuje vydať oprávnenej osobe spolu s lesnými pozemkami
len investičné lesné cesty alebo ich časti vybudované u prostriedkov štátu (§ 3 ods. 3 cit. zák.). Súd
preto uvádza, že žalobca nepreukázal, že stavbu hájenky v minulosti vlastnil, ani existenciu skutočností
požadovaných podľa zák. č. 97/2002 Z. z., t. j. že stavba vybudovaná zo štátnych prostriedkov tvorila
súčasť hospodárskych budov a ostatných stavieb slúžiacich lesnej výrobe a nachádzajúcich sa na

lesných pozemkoch, patriacich v rozhodnom období do vlastníctva žalobcu a preto žalobu zamietol.
Pokiaľ žalovaná namietala nedostatky výzvy žalobcu (aj s poukazom na ust. § § 36 - 38 OZ), keď
nekonkretizoval žalobca reštitučný dôvod, o ktorý svoj nárok opiera (§ 3 ods. 1 zák. č. 161/2005 Z. z.), k
tomutosúduvádza,žetietootázkyboliposudzovanévkonaníÚstavnéhosúduSR(IV.ÚS150/2009,I.ÚS
12/2010, I.ÚS 250/2010), z ktorých vyplýva, že nesplnenie týchto požiadaviek sa javí ako formalistická

a neprípustná aplikácia zákona, ktorá opomína jeho účel. Súd preto žalobu zamietol predovšetkým z
dôvodu nepreukázania skutočností osvedčujúcich vlastníctvo k stavbe, ktorej sa v konaní domáha (R.,
W.).

O trovách konania súd rozhodol tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal a to s ohľadom
na predmet konania, kedy predmetom konania bolo uplatnenie reštitučného nároku žalobcom voči

žalovanému. V danom prípade je súd toho názoru, že v prejednávanej veci je na mieste aplikácia ust.
§ 150 ods. 1 O. s. p. a táto je založená nielen na výnimočnosti predmetu konania, ale aj pomerov na
strane účastníkov konania.

Podľa ust. § 150 ods. 1 O. s. p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne
náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník,ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu
patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Rozhodovanie o trovách konania podľa ust. § 150 ods. 1 O. s. p. je výnimkou z pravidla náhrady

trov konania úspešným účastníkom, pretože iba v prípade, že všeobecný súd dospeje k záveru, že v
okolnostiach danej veci existujú dôvody osobitného zreteľa, nemusí náhradu trov konania celkom alebo
sčasti priznať. Dôvody hodné osobitného zreteľa v prejednávanej veci sú vo výnimočnosti predmetu
konania, nakoľko vo veci ide o naprávanie krívd v reštitučnom konaní. Konanie vo veci reštitučných
nárokov je oslobodené od súdnych poplatkov. Zákonodarca pri prijímaní reštitučných zákonov sledoval

jediný cieľ naprávanie majetkových krívd. V danom prípade napriek neúspechu žalobcu v konaní
rozhodol o trovách konania v súlade s ust. § 150 ods. 1 O. s. p., pretože za dôvod hodný osobitného
zreteľa, ktorý zakladá uplatnenie citovaného ustanovenia vo vzťahu ku konaniu pred súdom prvého
stupňa, súd považoval výnimočnosť predmetu konania, ktorým bol reštitučný nárok žalobcu voči
žalovanému. Iným rozhodnutím súdu v časti trov konania by bol popretý účel a význam reštitučného
zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Prešove cestou Okresného súdu Humenné.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o

lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné,
možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len

do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p.).