Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 11, 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 52Cbi/100/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6004110133
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6004110133.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou JUDr. Miroslavou Púchovskou v právnej veci žalobcu

JUDr. Vladimír Nosko, SNP 33, 990 01 Veľký Krtíš, správca konkurznej podstaty úpadcu Pivovar Urpín
BB, s. r. o., Lesnícka 12, 976 13 Slovenská Ľupča, IČO:36 012 505, zastúpeného advokátom JUDr.
Petrom Tonhauserom so sídlom Námestie SNP 17, Banská Bystrica proti žalovanému GASTROFIT, s.
r. o., Bernolákova 29, 974 05 Banská Bystrica, IČO:36 001 988, zastúpenému advokátom JUDr. Emilom
Vaňkom so sídlom Sládkovičova č. 2, 960 01 Zvolen, IČO:37 897 951, o neúčinnosť právneho úkonu
takto

r o z h o d o l :

V časti o určenie, že popísané motorové vozidlo patrí do konkurznej podstaty úpadcu Pivovar Urpín

BB, s. r. o. „v konkurze“ súd konanie zastavuje.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

Žabca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 135,76 eur na účet právneho zástupcu
žalovaného č. účtu:XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Q., a. s. C. F..

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 9. 1. 2004, doručenou súdu dňa 15. 1. 2004 domáhal voči žalovanému
určenia, že kúpna zmluva č. 27/2002 uzatvorená dňa 16. 8. 2002 medzi predávajúcim Pivovar Urpín
BB, s. r. o., Lesnícka 12, 976 13 Slovenská Ľupča, IČO:36 012 505, a kupujúcim GASTROFIT, s. r.
o., Banská Bystrica, IČO:36 001 988 o prevode vlastníctva k motorovému vozidlu je voči konkurzným
veriteľom úpadcu právne neúčinná a popísané motorové vozidlo patrí do konkurznej podstaty úpadcu

Pivovar Urpín BB, s. r. o. „v konkurze“.

Preskúmaním spisu súd zistil, že žalobca sa domáha neúčinnosti kúpnej zmluvy č. 27/02 zo 16. 8. 2002,
avšak spisu ako dôkazný materiál doložil kúpnu zmluvu č. 26/2002 z 20. 8. 2002 spolu s protokolom o
odovzdaní a prevzatí veci ku kúpnej zmluve č. 26/2002. Zároveň súd zistil, že v konaní vedenom pod
sp. zn. 52Cbi 102/2004 sa žalobca domáha určenia neúčinnosti kúpnej zmluvy č. 26/2002 uzatvorenej
dňa 20. 8. 2002, avšak ako dôkaz do tohto spisu doložil kúpnu zmluvu č. 27/2002 zo dňa 16. 8. 2002
spolu s protokolom o prevzatí motorového vozidla zo 16. 8. 2002 ku kúpnej zmluve č. 27/2002 s tým, že
vymenené boli aj faktúry, na základe ktorých bola kúpna cena za predmet kúpnej zmluvy hradená.

V odôvodnení žaloby uviedol, že uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 36K 202/02 zo

dňa 18. 8. 2003 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka Pivovar Urpín BB, s. r. o. Slovenská Ľupča
(ďalej len úpadca). Pri zisťovaní majetku úpadcu a jeho následnom spisovaní správca konkurznejpodstaty zistil, že tento uzatvoril so spoločnosťou GASTROFIT, s. r. o. kúpnu zmluvu č. 27/2002
zo dňa 16. 8. 2002, ktorej predmetom bol predaj motorového vozidla špecifikovaného v žalobe.
Kúpna cena bola dohodnutá zmluvnými stranami na sumu 79.100,--Sk bez DPH (2.625,64 eur).

Úhrada kúpnej ceny sa mala uskutočniť na základe faktúry vystavenej predávajúcim, a to bankovým
prevodom alebo k rukám predávajúceho. V skutočnosti však k reálnemu plneniu nikdy nedošlo, pretože
faktúry vystavené úpadcom na úhradu kúpnej ceny boli započítavané cez pokladňu oproti faktúram
vystavenýmspoločnosťou GASTROFIT,s.r.o.naúhradunájomnéhoalebooprotizálohámposkytnutým
úpadcom spoločnosti GASTROFIT, s. r. o. Podľa správcu konkurznej podstaty je teda nespochybniteľná

účelovosťtakéhotokonaniaajednoznačnásnahaukrátiťveriteľa.Uviedol,žeďalšímvýznamnýmfaktom
ukracujúcim veriteľov je prepojenie medzi spoločnosťami. Prepojenie medzi spoločnosťou GASTROFIT,
s. r. o. a Pivovarom Urpín BB, s. r. o. je zrejmé zo skutočnosti, že spoločnosť GASTROFIT, s. r.
o. ako nadobúdateľ predmetných technologických zariadení je kapitálovo prepojená s úpadcom, keď
jeho vklad do základného imania predstavuje 2.333.233,75 eur a obchodný podiel, ktorý je upravený
rozdielne od vkladu predstavuje 50 % základného imania. Konateľom spoločnosti je I.. C. Q., ktorý

je zároveň aj konateľom úpadcu. Je tu teda zrejmé nielen kapitálové ale aj personálne prepojenie.
Ďalej uviedol, že právny úkon, a to prevod obchodného podielu zo spoločnosti úpadcu na spoločnosť
MIŽETEK, s. r. o. vo výške 50 % účasti na čistom obchodnom imaní spoločnosti GASTROFIT, s. r. o.
na základe zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 10. 12. 2001 nikdy nenadobudol účinnosť
z dôvodu nedodržania jednej z podstatných náležitostí zmluvného vzťahu, a to zaplatenia kúpnej

ceny vo výške 2.333.233,75 eur. Technológie, ktoré prešli na základe odporovanej kúpnej zmluvy
do vlastníctva spoločnosti GASTROFIT, s. r. o. boli následne účelovo prenajímané spätne úpadcovi,
čím dochádzalo k odčerpávaniu finančných prostriedkov z úpadcu napriek tomu, že kúpna cena za
prenajímané hnuteľnosti nikdy nebola reálne uhradená. Ďalej uviedol, že stanovené ceny prevádzaného
motorového vozidla nepovažuje za primerané vzhľadom na ich reálnu cenu na príslušnom trhu. Tvrdí,

že spôsob, akým došlo k oceneniu predmetného motorového vozidla nebol správny a toto bolo
podhodnotené. Hodnota prijatá predávajúcim bola nižšia, ako bola primeraná hodnota v čase vykonania
právneho úkonu, a teda aj z týchto dôvodov došlo k ukráteniu konkurzných veriteľov úpadcu (§ 15 ods.
5 ZKV). Uviedol, že úpadca neuhrádzal daňové povinnosti, ako sú platby spotrebných daní, DPH, dane
zo závislej činnosti, dane z príjmu a iné poplatky, napriek tomu, že fiktívnymi právnymi úkonmi malo

dochádzať k prílevu finančného kapitálu z predaja majetku. Tým, že došlo k uprednostneniu kapitálovo
prepojeného veriteľa, ktorým je žalovaná spoločnosť bez skutočného finančného plnenia, je zrejme
aj nepochybné, že takýmto fiktívnym predajom majetku došlo k ukráteniu pohľadávok konkurzných
veriteľov. Svoj nárok opieral o ust. § 15 ods. 4 písm. c/ ZKV a § 15 ods. 5 ZKV.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 52 Cbi 100/2004-41 zo dňa 15. 11. 2007 konanie prerušil

do právoplatného skončenia konania vedeného na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 52 Cbi
89/2003 z dôvodu, že v uvedenom konaní o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty sa rieši otázka, ktorá
môže mať význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní.

Výzvou zo dňa 20. 11. 2007 súd vyzval žalobcu na doplatenie súdneho poplatku za návrh vo výške
34.590,--Sk s poukazom na petit žaloby s tým, že súdny poplatok v uvedenej výške bol vyrubený

za výrok žaloby, ktorou žalobca žiada určiť, že predmetné veci patria do konkurznej podstaty úpadcu.
Žalobca písomným podaním zo dňa 25. 3. 2008 doručeným súdu dňa 2. 4. 2008 vzal návrh na začatie
konania v časti, že popísané zariadenie patrí do konkurznej podstaty úpadcu Pivovar Urpín BB, s. r. o.
„v konkurze“ späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť.

Súd pokračoval v konaní po nadobudnutí právoplatnosti konania vedeného pod č. 52 Cbi 89/2003, do

skončenia ktorého bolo konanie 52 Cbi 100/04 prerušené.

Žalovaný sa písomným podaním doručeným súdu dňa 11. 3. 2004 k žalobe vyjadril. Uviedol, že kúpna
cena bola dohodnutá vo výške 97.293,--Sk vrátane DPH (3.229,54 eur) a vyfakturovaná faktúrou č.
476275. Kúpna cena bola stanovená dohodou zmluvných strán na základe znaleckého posudku č.
011/2002 a bola vyššia ako zostatková cena. Tvrdenie žalobcu o neprimeranosti kúpnej ceny nie je

ničímpodložené.Kúpnacenabolažalovanýmriadneuhradená,adôkazomtohoje príjmovýpokladničný
doklad č. 827 z 19. 12. 2002 / výdavkový pokladničný doklad žalovaného č. 346/2002 a príjmovýpokladničný doklad č. 816 zo dňa 17. 12. 2002 / výdavkový pokladničný doklad č. 342/02 ako úhrada
faktúry č. 476275 na sumu 97.293,--Sk. Výdavkový pokladničný doklad č. 901, ktorý žalobca predložil
ako dôkaz o započítaní je riadnym daňovým dokladom o úhrade za faktúry č. 2002/161, 175, 176,

177, 178, 179, 180, vystavené spoločnosťou GASTROFIT za prenájom hnuteľných vecí úpadcovi
podľa nájomných zmlúv, ktoré do spisu predložil žalobca. Ďalej uviedol, že argumentácia žalobcu o
tom, že „faktúry vystavené úpadcom na úhradu kúpnej ceny boli započítavané cez pokladňu oproti
faktúram vystaveným žalovaným na úhradu nájomného alebo oproti zálohám poskytnutým úpadcom
žalovanému“ je ekonomickým a účtovným nezmyslom vychádzajúcim z neznalosti žalobcu. Inštitút

započítavania upravuje Občiansky zákonník, ktorý pozná započítanie dohodou zmluvných strán, ktoré
ak majú vzájomné pohľadávky, dohodnú sa, že ich pohľadávky vo výške, v ktorej sa vzájomne kryjú sa
započítavajú, t. j. zanikajú okamihom uzavretia dohody o započítaní, a to vo výške, v ktorej sa vzájomne
kryjú. Existuje tiež jednostranný zápočet, avšak v tomto prípade sa vyžaduje, aby došlo k písomného
oznámeniu toho, že k jednostrannému započítaniu došlo, aké pohľadávky boli vzájomne započítané a
v akej výške. Žiadne také doklady žalobca nepredložil, naopak žalovaný preukázal riadne zaplatenie

kúpnej ceny uvedenými príjmovými pokladničný dokladmi a výdavkovými pokladničnými dokladmi.
Keďže kúpna cena a splátky nájomného boli riadne zaplatené, čo žalovaný preukázal, je argumentácia
žalobcu o fiktívnom predaji účelová a ničím nepreukázaná. Motorové vozidlo, ktoré je predmetom žaloby
bolo prenajímané úpadcovi na základe nájomnej zmluvy č. 001/2003 s dohodnutou výškou nájomného
36.000,--Sk ročne bez DPH s tým, že výška ročného zákonného poistenia tohto motorového vozidla

a cestná daň je vo výške 38.482,--Sk. Dohodnuté nájomné teda nepokrýva ani základné náklady
žalovaného na uvedené motorové vozidlo. Pre úpadcu bolo výhodnejšie účtovať do nákladov nájomné
namiesto odpisov. Tvrdenie žalobcu o odčerpávaní finančných prostriedkov z majetku úpadcu je teda
vyvrátené, rovnako ako aj tvrdenie žalobcu o ukrátení veriteľov úpadcu. Žalobca podľa žalovaného
argumentujeustanovením§15ods.4písm.c/ZKV-personálnymamajetkovýmprepojenímžalovaného

a úpadcu s tým, že rozhodujúce sú skutočnosti uvedené v obchodnom registri a nie domnienky o
neúčinnosti prevodu obchodného podielu nepodložené žiadnym dôkazom. V čase, keď došlo k uzavretiu
kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom žaloby, boli spoločníkmi spoločnosti GASTROFIT, s. r. o. V.. F.
D. a spoločnosť MIŽETEK, s . r. o., jediným konateľom bola V.. F. D.. Jediným konateľom úpadcu bol
I.. C.O., takže nešlo ani o personálne ani o majetkové prepojenie zmluvných strán v čase uzavretia

kúpnej zmluvy. Žalovaný ďalej uviedol, že preukázal, že hnuteľné veci boli predané za zostatkovú cenu,
ktorá boli vyššia ako cena stanovená znaleckým posudkom a teda takýmto úkonom nemohlo dôjsť k
ukráteniuveriteľov.Úpadcasavdôsledkutaktouskutočnenéhopredajanedostaldoúpadku,čožalovaný
preukazuje súvahou spoločnosti úpadcu k 31. 12. 2001, z ktorej je zrejmé, že aktíva úpadcu boli vyššie
ako pasíva, takže majetok úpadcu mal vyššiu hodnotu ako záväzky úpadcu o 100 %.

Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby v časti, v ktorej žiadal žalobca, že popísané motorové vozidlo
patrí do konkurznej podstaty úpadcu súd konanie v tejto časti podľa § 96 ods. 1, 3 O. s. p. zastavil.
Vzhľadom k tomu, že k späťvzatiu žaloby došlo pred prvým pojednávaním k späťvzatiu žaloby nebol
potrebný súhlas žalovaného.

Súd ďalej pojednával o návrhu žalobcu, ktorým žiadal určiť, že kúpna zmluva č. 27/2002 uzatvorená dňa

16. 8. 2002 medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim je voči konkurzným veriteľom
úpadcu právne neúčinná.

Na pojednávaní konanom dňa 11. 11. 2013 splnomocnená zástupkyňa zástupcu uviedla, že trvá na
podanej žalobe v celom rozsahu okrem späťvzatia, ktoré bolo učinené predchádzajúcim právnym
zástupcom a trvá aj na dôvodoch v žalobe uvádzaných. Splnomocnený zástupca žalovaného uviedol,

že žiada žalobu okrem čiastočného späťvzatia zamietnuť s tým, že sa pridržiava v celom rozsahu
písomného vyjadrenia, ktoré bolo doručené k žalobe.

Súd vykonal dokazovanie, a to výsluchom účastníkov, kúpnou zmluvou č. 27/02 zo 16. 8. 2002,
protokolom o odovzdaní a prevzatí veci zo dňa 16. 8. 2002, faktúrou č. 446275 splatnou 9. 9. 2002
(ktoré dôkazy sa nachádzajú v spise 52Cbi 102/2004), ako aj ďalším spisovým materiálom, z ktorého

zistil tento skutkový stav:Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 36 K 202/2002 zo dňa 18. 8. 2003 vyhlásil konkurz na
majetok úpadcu a za správcu konkurznej podstaty ustanovil JUDr. Vladimíra Nosku.

Žalobca v žalobe uvádzal, že predmetom kúpnej zmluvy č. 27/2002 uzavretej 16. 8. 2002 bol predaj

motorového vozidla R. R. XXX K. D. s tým, že kúpna cena bola dohodnutá vo výške 79.100,--Sk bez
DPH. Ako dôkaz predložil do spisu aj nájomnú zmluvu č. 001/2003 uzavretú 1. 1. 2003 spolu s prílohou
č. 1, z ktorej vyplýva, že motorové vozidlo, ktoré bolo predmetom kúpnej zmluvy bolo aj predmetom
nájomnej zmluvy č. 001/2003. Tiež predložil faktúru č. 2002/102, ktorou bolo fakturované nájomné za
rok 2002 úpadcovi na základe nájomnej zmluvy č. 017/2002 zo dňa 28. 8. 2002 za prenájom osobného

motorového vozidla zn. H. A. I vo výške 295.200,--Sk faktúru č. 2002/108, ktorou žalovaný vyfakturoval
úpadcovi nájomné za mesiac december 2002 na základe nájomnej zmluvy z 1. 1. 2003 a Dodatku č. 3
z 2. 7. 2002 za prenájom technologického zariadenia vo výške 405.900,--Sk. Keďže uvedené doklady
sa netýkali zmluvy, ktorá je predmetom konania 52 Cbi 100/2004, súd na tieto doklady neprihliadal.

Podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „ZKV“) konkurzný veriteľ
alebo správca sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 6, ak

ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky konkurzného veriteľa, sú voči konkurznému veriteľovi
právne neúčinné. Toto právo má konkurzný veriteľ alebo správca aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z
jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

Podľa ust. § 15 ods. 4 písm. c/ ZKV odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol konkurzný veriteľ
dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch pred začatím konkurzu medzi dlžníkom,

ktorý je právnickou osobou, a právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách
a) a b) majetkovú účasť aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon.

Podľa § 15 ods. 5 ZKV odporovať možno tiež právnemu úkonu dlžníka, ak právny úkon bol vykonaný
v poslednom roku pred začatím konkurzu a hodnota prijatá dlžníkom bola nižšia, ako bola primeraná
hodnota v čase vykonania právneho úkonu, a dlžník bol v úpadku alebo sa dostal do úpadku v dôsledku

takého právneho úkonu.

Podľa vyššie cit. ustanovenia § 15 ods. 4 písm. c/ ZKV sa kapitálové alebo personálne prepojenie
vyžaduje v čase uskutočnenia právneho úkonu. Podľa výpisu z obchodného registra žalovaného bola
spoločníkomžalovanéhovčaseuskutočneniapredmetnejkúpnejzmluvyV..F.D.aMIŽETEKspoločnosť
s ručením obmedzeným Moskva. Konateľom žalovaného bola V.. F. D..

Podľa výpisu z obchodného registra úpadcu bol spoločníkom úpadcu C.O. I.., I.. C.O. a konateľom
úpadcu I.. C.O.. Z uvedeného potom nevyplývajú ani skutočnosti uvádzané žalobcom v žalobe o
kapitálovom a personálnom prepojení úpadcu a žalovaného. Na dôvažok súd uvádza, že právny
zástupca žalobcu v konaní 52Cbi 73/2004 (ktorý sa týka tých istých účastníkov a takmer totožného
predmetu sporu) uviedol, že v danom prípade sa o personálne prepojenie účastníkov kúpnej zmluvy

nejedná, jedná sa len o kapitálové prepojenie.

Pri rozhodovaní ohľadne neúčinnosti kúpnej zmluvy č. 27/2002 z 16. 8. 2002 súd vychádzal aj z
uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 44/2012-576 z 26. 3. 2013, ktorým Najvyšší súd potvrdil
rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 52 Cbi 89/2003-537 z 27. 2. 2012 (jednalo sa o
vylúčenie vecí z konkurznej podstaty úpadcu), kde Najvyšší súd ku kúpnym zmluvám, predmet ktorých

správca konkurznej podstaty zaradil do konkurznej podstaty s odôvodnením, že sa jedná o neplatné
právne úkony uviedol, že „žalovanému - správcovi konkurznej podstaty sa nepodarilo preukázať, že by
za hnuteľný majetok, ktorý bol predmetom namietaných kúpnych zmlúv žalobca - GASTROFIT, s. r. o.
kúpnu cenu nezaplatil. Skutočnosť, že žalovaný namiesto hmotného majetku získal majetok finančný,
preukazujú pokladničné doklady pripojené k jednotlivým kúpnym zmluvám“.Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať skutočnosti,
ktoré tvrdil v žalobe ohľadne neúčinnosti predmetnej kúpnej zmluvy, a to, že v skutočnosti nikdy
nedošlo k reálnemu plneniu zo strany žalovaného, že by predmetnou kúpnou zmluvou došlo k ukráteniu

konkurzných veriteľov úpadcu, ani kapitálové a personálne prepojenie, ktoré pôvodne v žalobe uvádzal.
Ak aj došlo medzi žalovaným a úpadcom k započítavaniu určitých platieb - kúpnych cien, toto
započítavanie zákon nezakazoval, bolo preukázané, že namiesto hmotného majetku získal úpadca
majetok finančný. Aj keď neskôr došlo k prenájmu hnuteľných veci, ktoré boli predmetom kúpnej
zmluvy, nemožno túto skutočnosť považovať za konanie v rozpore so zákonom. Súd zároveň poukazuje

aj na dôvod odporovateľnosti, ktorý v žalobe uviedol žalobca, a to § 15 ods. 5 ZKV, podľa ktorého
predpokladom úspešnej odporovateľnosti je, že dlžník prijal nižšiu hodnotu ako bola primeraná hodnota
v čase konania úkonu a dlžník bol v úpadku alebo sa dostal do úpadku práve v dôsledku tohto právneho
úkonu. Keďže žalobca oprel dôvod neúčinnosti predmetnej kúpnej zmluvy aj o toto ustanovenie a v
žalobe tvrdil, že stanovené ceny prevádzaného motorového vozidla nepovažuje za primerané vzhľadom
na ich reálnu cenu na príslušnom trhu a teda hodnota prijatá predávajúcim, t. j. úpadcom bola nižšia ako

bola primeraná hodnota v čase vykonania právneho úkonu a teda aj z týchto dôvodov došlo k ukráteniu
konkurzných veriteľov úpadcu, ani podľa ust. § 15 ods. 5 ZKV žalobca svoj nárok neosvedčil, nakoľko
nevedel zaujať žiadne stanovisko k svojmu tvrdeniu ohľadne neprimeranej kúpnej ceny dohodnutej v
kúpnej zmluve a tiež neosvedčil svoj nárok na určenie neúčinnosti predmetnej kúpnej zmluvy podľa ust.
§ 15 ods. 4 písm. c/ ZKV.

Keďže žalobca nepreukázal, že by predmetným právnym úkonom - kúpnou zmluvou došlo k ukráteniu
konkurzných veriteľov úpadcu, ani že sa dlžník dostal do úpadku práve v dôsledku tohto právnemu
úkonu, prípadne že by bol dlžník v čase vykonania úkonu už v úpadku, nepreukázal kapitálové ani
personálne prepojenie, súd žalobu v časti, v ktorej žiadal žalobca určiť, že predmetná kúpna zmluva č.
27/2002 zo dňa 16. 8. 2002 uzatvorená medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim

je voči konkurzným veriteľom úpadcu právne neúčinná zamietol.

Súd poznamenáva, že aj napriek skutočnosti, že na pojednávaní v konaní 52 Cbi 100/2004 a 52 Cbi
102/2004 súd zistil nezrovnalosti ohľadne predloženia dôkazového materiálu týkajúceho sa jednotlivých
kúpnychzmlúv,faktúr,protokolovoodovzdaníaprevzatíveciakoajďalšíchdôkazovžalobcaneodstránil
tento stav, právna zástupkyňa žalobcu nepredložila na pojednávaní správne doklady do jednotlivých

spisov, ani k uvedeným nezrovnalostiam nezaujala žiadne stanovisko.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. v prospech žalovaného, ktorý bol v
konaní úspešný. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 135,76 eur, t. j. 2
úkony právnej služby á 60,07 eur (§ 11 ods. 1 písm. a/ Vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb) - príprava a prevzatie zastúpenia spolu s prvou poradou s

klientom a pojednávanie dňa 11. 11. 2013. Zároveň súd priznal žalovanému náhradu režijného paušálu
2 x 7,81 eur (§ 16 ods. 3 Vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnychslužieb). Žalovanýsiuplatnilúkonprávnejslužby podľa§11ods.1písm.a/vyhlášky655/2004
Z. z. vo výške 60,70 eur, keďže podľa uvedeného ustanovenia je 1/13 výpočtového základu suma 60,07
eur a nie 60,70 eur, súd priznal žalovanému za 1 úkon právnej služby sumu 60,07 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v písomnom

vyhotovení dvojmo do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom

podpísaného súdu na Najvyšší súd SR.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3/

O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahusa napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.