Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 27, 2013

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 15C/1/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712201103
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Soliarová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2013:8712201103.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudkyňou JUDr. Dagmar Soliarovou, v právnej veci žalobcov: v 1. rade V.Í.

Š., rod. M., nar. XX. X. XXXX, bytom M. Y. XXX, zast. splnomocneným zástupcom R.. V.I. G., Z. G. XXX,
M. Y., v 2. rade W. N., nar. X. XX. XXXX, bytom M. Y. XXX, v 3. rade V. G., nar. XX. X. XXXX, bytom
B. - W., G. Š. XXXX/XX, zast. splnomocneným zástupcom R.. V. G., bytom G. XXX, M. Y., v 4. rade V.
M., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XXXX/XX, B. - O., zast. R.. V. G., bytom G. XXX, M. Y., v 5. rade W. I.,
nar. XX. X. XXXX, bytom F., X K. H., I. XXXX, zast. V. M., v 6. rade R.. Ľ. M., nar. X. XX. XXXX, bytom
F., X K. H., I. XXXX, zast. V. M., v 7. rade W. K., nar. XX. X. XXXX, bytom F., X K. H., I. XXXX, zast. V.
M., bytom I. XX, B. - O., v 8. rade M. N., nar. XX. X. XXXX, bytom B., W. XXXX/XX, v 9. rade E. Y., nar.

X. X. XXXX, bytom Y., N. XX, zast. V. M. a v 10. rade F. W., nar. XX. X. XXXX, bytom Z., M. X, zast. V.
M. proti odporcovi: E. M. O.-G. M.I., zast. právnym zástupcom JUDr. Petrom Berníkom, AK so sídlom
Poprad, Karpatská 3256/15, v konaní o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

1. Súd u r č u j e , že navrhovateľka V. Š. je podielovým spoluvlastníkom na nehnuteľnosti,
nachádzajúcej sa v kú M. Y., okres N., zapísanej na LV č. XXX pre kú M. Y., parc. č. XXX/X o výmere
1,477 m2 - orná pôda a parc. č. XXX/X o výmere 1368 m2 - orná pôda vo výške spoluvlastníckeho
podielurovnajúcehosa1/7podľageometrickéhoplánuč.X/XXXXzodňa22.3.2011dňomprávoplatnosti

rozsudku.

2. Súd u r č u j e , že navrhovateľka W. N. je podielovým spoluvlastníkom na nehnuteľnosti,
nachádzajúcej sa v kú M. Y., okres N., zapísanej na LV č. XXX pre kú M. Y., parc. č. XXX/X o výmere
1,477 m2 - orná pôda a parc. č. XXX/X o výmere 1368 m2 - orná pôda vo výške spoluvlastníckeho
podielurovnajúcehosa1/7podľageometrickéhoplánuč.X/XXXXzodňa22.3.2011dňomprávoplatnosti
rozsudku.

3. Súd u r č u j e , že navrhovateľka V. G. je podielovým spoluvlastníkom na nehnuteľnosti,
nachádzajúcej sa v kú M. Y., okres N., zapísanej na LV č. XXX pre kú Stará Lesná, parc. č. XXX/X o
výmere1,477m2-ornápôdaaparc.č.XXX/Xovýmere1368m2-ornápôdavovýškespoluvlastníckeho

podielurovnajúcehosa1/7podľageometrickéhoplánuč.X/XXXXzodňa22.3.2011dňomprávoplatnosti
rozsudku.

4. Súd u r č u j e , že navrhovateľ V. M. je podielovým spoluvlastníkom na nehnuteľnosti, nachádzajúcej
sa v kú M. Y., okres N., zapísanej na LV č. XXX pre kú M. Y., parc. č. XXX/X o výmere 1,477 m2 - orná
pôda a parc. č. XXX/X o výmere 1368 m2 - orná pôda vo výške spoluvlastníckeho podielu rovnajúceho
sa 1/7 podľa geometrického plánu č. X/XXXX zo dňa 22.3.2011 dňom právoplatnosti rozsudku.

5. Súd u r č u j e , že navrhovateľka W. I. je podielovým spoluvlastníkom na nehnuteľnosti,
nachádzajúcej sa v kú M. Y., okres N., zapísanej na LV č. XXX pre kú M. Y., parc. č. XXX/X o výmere1,477m2-ornápôdaaparc.č.XXX/Xovýmere1368m2-ornápôdavovýškespoluvlastníckehopodielu
rovnajúceho sa 1/21 podľa geometrického plánu č. X/XXXX zo dňa 22.3.2011 dňom právoplatnosti
rozsudku.

6. Súd u r č u j e , že navrhovateľ R.. Ľ. M. je podielovým spoluvlastníkom na nehnuteľnosti,
nachádzajúcej sa v kú M. Y., okres N., zapísanej na LV č. XXX pre kú M. Y., parc. č. XXX/X o výmere
1,477m2-ornápôdaaparc.č.XXX/Xovýmere1368m2-ornápôdavovýškespoluvlastníckehopodielu
rovnajúceho sa 1/21 podľa geometrického plánu č. X/XXXX zo dňa 22.3.2011 dňom právoplatnosti
rozsudku.

7. Súd u r č u j e , že navrhovateľka W. K. je podielovým spoluvlastníkom na nehnuteľnosti,

nachádzajúcej sa v kú M. Y., okres N., zapísanej na LV č. XXX pre kú M. Y., parc. č. XXX/X o výmere
1,477m2-ornápôdaaparc.č.XXX/Xovýmere1368m2-ornápôdavovýškespoluvlastníckehopodielu
rovnajúceho sa 1/21 podľa geometrického plánu č. X/XXXX zo dňa 22.3.2011 dňom právoplatnosti
rozsudku.

8. Súd u r č u j e , že navrhovateľka M. N. je podielovým spoluvlastníkom na nehnuteľnosti,

nachádzajúcej sa v kú M. Y., okres N., zapísanej na LV č. XXX pre kú M. Y., parc. č. XXX/X o výmere
1,477m2-ornápôdaaparc.č.XXX/Xovýmere1368m2-ornápôdavovýškespoluvlastníckehopodielu
rovnajúceho sa 2/21 podľa geometrického plánu č. X/XXXX zo dňa 22.3.2011 dňom právoplatnosti
rozsudku.

9. Súd u r č u j e , že navrhovateľ W. M. je podielovým spoluvlastníkom na nehnuteľnosti, nachádzajúcej

sa v kú M. Y., okres N., zapísanej na LV č. XXX pre kú M. Y., parc. č. XXX/X o výmere 1,477 m2 - orná
pôda a parc. č. XXX/X o výmere 1368 m2 - orná pôda vo výške spoluvlastníckeho podielu rovnajúceho
sa 1/21 podľa geometrického plánu č. X/XXXX zo dňa 22.3.2011 dňom právoplatnosti rozsudku.

10. Súd u r č u j e , že navrhovateľka E. Y. je podielovým spoluvlastníkom na nehnuteľnosti,
nachádzajúcej sa v kú M. Y., okres N., zapísanej na LV č. XXX pre kú M. Y., parc. č. XXX/X o výmere

1,477m2-ornápôdaaparc.č.XXX/Xovýmere1368m2-ornápôdavovýškespoluvlastníckehopodielu
rovnajúceho sa 1/14 podľa geometrického plánu č. X/XXXX zo dňa 22.3.2011 dňom právoplatnosti
rozsudku.

11. Súd určuje,ženavrhovateľF.W.jepodielovýmspoluvlastníkomnanehnuteľnosti,nachádzajúcej
sa v kú M. Y., okres N., zapísanej na LV č. XXX pre kú M. Y., parc. č. XXX/X o výmere 1,477 m2 - orná

pôda a parc. č. XXX/X o výmere 1,368 m2 - orná pôda vo výške spoluvlastníckeho podielu rovnajúceho
sa 1/14 podľa geometrického plánu č. X/XXXX zo dňa 22.3.2011 dňom právoplatnosti rozsudku.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia, ako dediči po neb. W. M., rod. G., sa domáhali určenia vlastníckeho práva k

nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX kú M. Y., vedenom Správou katastra N., a to k parcele č.
XXX/X o výmere 1,477 m2 - orná pôda a parcely č. XXX/X o výmere 1,368 m2 - orná pôda tak, ako sú
zakreslené v geometrickom pláne Č.. X/XXXX zo dňa 22.3.2011, úradne overeného dňa 7.4.2011, a to
podľa ich dedičských podielov po neb. W. M., ako ich právnej predchodkyne. Zároveň žiadali nahradiť
trovy konania zo strany odporcu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V predmetnej veci navrhovatelia poukázali na tú skutočnosť, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam,
a to konkrétne parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X podľa označenia v petite žaloby získala ich nebohá
právna predchodkyňa W. M. na základe Výmeru o vlastníctve pôdy zo dňa 9.6.1948 spolu s výkazomnehnuteľnosti zo dňa 14.8.1948 so stanovením presnej výmery a k legálnemu vzniku vlastníckeho
práva došlo vydaním výmeru o vlastníctve pôdy a výkazu. Zápis na Správe katastra bol prevedený dňa
27.11.1992, pričom tento pôvodný výmer z roku 1948 nemusel byť zaknihovaný. Zároveň poukázali

na naliehavý právny záujem na tomto určení, keďže pri vyhovení danej žaloby o určení vlastníckeho
práva navrhovateľov sa môžu domáhať zmeny zápisu v katastri nehnuteľností. Judikatúra slovenských
súdovpovažujezmenuvkatastrizapreukázanienaliehavéhoprávnehozáujmu.Nezákonnýmprevodom
predmetu konania na žalovaného došlo k porušeniu vlastníckeho práva na strane žalobcov. Neb. W. M.
bola legitímnou vlastníčkou týchto nehnuteľností podstatne skôr. Poukázali na vypracovaný geometrický

plán č. X/XXXX zo dňa 22.3.2011, z ktorého vyplynulo duplicitné vlastníctvo k pozemku C-KN, parc. č.
XXXX/XX o výmere 2,844 m2, zapísaného na LV č. XXX, a to v prospech Zväzu slovensko-vedecko-
technických spoločností Bratislava, a zároveň V. Š. a dedičov po neb. W. M.. Z výpisu listu LV č. XXX
kú M. Y. pod položkou iné údaje je uvedené, že sa jedná o duplicitné, alebo viacnásobné vlastníctvo k
tej istej nehnuteľnosti alebo jej časti, parc. N.--XXXX/XX F. B.. N.-- XXX/X, XXX/X - Y. Č.. XXX N. M.
Y.. Žalobcovia poukázali na to, že im bolo odňaté vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti, ktoré je

garantované samotnou Ústavou Slovenskej republiky, a to úkonom zo strany žalovaného v 1. rade.

Na pojednávaní splnomocnený zástupca navrhovateľov uviedol, že právni predchodcovia právni
predchodcovia, W. M. a jeho manželka W. M., rod. G., získali pozemky, konkrétne parcelu č. XXX/
X F. XXX/X na základe Výmeru č. XXXXX/XX zo dňa 14.8.1948, ktorý bol vydaný Povereníctvom
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa § 1 ods. 1 Nariadenia č. 104/1946 Sb. n. SNR o

vlastníctve pôdy pridelenej podľa Nar. vlády 104/1945 Sb., a taktiež v znení Nar. vlády 64/1946 Sb. K
takémuto zápisu došlo na LV č. XXX pre kú M. Y., vyhotovený XX.XX.XXXX pod č. XXXX/XX, vydaný M.
Q. B., kde v titule nadobudnutia je uvedené - Ministerstvo pôdohospodárstva č. XXXXX/XX - potvrdenie
Daňového úradu č. XX/XX výkaz nehnuteľností podľa Nariadenia 104/45 Sb. SNR v znení Nariadenia
64/46Sb.,89/92-výmeropôde.Zároveňboladoloženáajidentifikáciaparcielč.XXXX/XX,vypracovaná

Strediskom geodézie Poprad, kde je jednoznačne identifikované, že sa jedná o ornú pôdu.

Na základe dedičského konania po neb. W. M. všetky tieto pozemky zapísané na LV č. XXX, parc. č.
XXX/X, XXX/X zdedila manželka W. M.. Po jej smrti, na základe dedičského rozhodnutia, č. k.: XD/
XXXX/XXXX -XXX, vedeného na Okresnom súde v Poprade, po neb. W. M., tieto pozemky nadobudli
právni nástupcovia po W. M., ktorí sú v tomto konaní zároveň navrhovatelia. Z dôvodu, že zápis výmerov

počas socializmu bol pozastavený, k povoleniu zápisov došlo až po roku 1990, a teda tento výmer
bol zapísaný na príslušnom liste vlastníctva až v roku 1992. Do zápisu na liste vlastníctva č. XXX sa
tieto vlastnícke vzťahy k pôde mali posudzovať podľa Zákona č. 229/1991 Zb., podľa ktorého pôdu,
ktorá je vo vlastníctve štátu a v extraviláne obce spravuje Slovenský poľnohospodársky fond. V zmysle
§ 5 ods. 2 Zákona 229/1991, povinná osoba (v tomto prípade Slovenský poľnohospodársky fond) je

s nehnuteľnosťami povinná nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára a odo dňa účinnosti tohto
zákona nemôže tieto veci a ich súčasti previesť do vlastníctva iného. Napriek týmto skutočnostiam v
tom čase Obvodný úrad v M. M. vydal Osvedčenie č. XX/XXX, kde osvedčuje celú parcelu č. XXX/
XX o výmere 12,316 m2, ktorej zároveň súčasťou sú aj pozemky mpč č. XXX/X B. vložka č. XXX
a mpč. č. XXX/X PKN vložka č. XXX, vedené ako poľnohospodárska pôda. Navrhovatelia poukázali,

že ak by v tom čase Obvodný úrad v M. M. si bol vyžiadal identifikáciu parciel z geodézie, bolo by
zrejmé, že majiteľmi týchto pozemkov je neb. W. M., rod. G.. Takto vydané osvedčenie je teda v
rozpore s platnou legislatívou. Preto sa navrhovatelia domnievajú, že takéto konanie bolo úmyselné
a nezakladá právny titul na zápis vlastníckeho práva. Po osvedčení vydanom Obvodným úradom v
M. M. č. XX/XXX zo dňa 27.3.1992, tieto pozemky obvodný úrad predal na základe Kúpno-predajnej

zmluvy č. XX/XXX -XX/maj zo dňa 12.11.1993, ktorej vklad bol povolený dňa 30.3.1994 kupujúcemu
E. Z., pričom už v tom čase boli parcelné čísla XXX/X F. XXX/X zapísané na LV č. XXX na W. M. s
manželkou W.. V predmetnej kúpno-predajnej zmluve sa uvádza, že na tieto pozemky neboli uplatnené
reštitúcie v zmysle Zákona 229/91 s poukazom aj na vyjadrenie Pozemkového úradu B.. Navrhovatelia
uvádzajú, že ani nemohli byť uplatnené, nakoľko tieto nehnuteľnosti boli riadne zapísané na LV č. XXX

vo vlastníctve W. F. W. M., a teda neboli predmetom reštitúcii. Uvedené pozemky nepatria pod konfiškáty
v zmysle Zákona o reštitúciách. Zároveň poukázali na to, že ak by došlo k riadnemu zápisu uvedených
parciel v súlade s legislatívou, predchádzalo by tomuto najprv vydanie rozhodnutia o predchádzajúcom
súhlase na vyňatie z Poľnohospodárskeho pôdneho fondu na parcele č. XXX/X F. XXX/X, potom vydanie
územného rozhodnutia s vypracovanou dokumentáciou stavby, vypracovanie geometrického plánu v

súlade s územným rozhodnutím a následne rozhodnutie o trvalom vyňatí z pôdneho fondu, až potommohlo dôjsť k zápisu predmetných parciel. Podľa názoru navrhovateľov takýmito dokladmi ani E. a
taktiež ani bývalý Obvodný úrad v M. M. nedisponuje a ani nikdy nedisponoval. Od roku 1996 bola na
pozemky parc. č. XXX/XX, ktorého súčasťou sú aj pozemky parc. č. XXX/X a XXX/X zriadená plomba so

zákazom nakladania s týmito pozemkami. Na predmetnom LV č. XXX je zapísané duplicitné vlastníctvo
k parcelám XXX/X F. XXX/X.

Na poslednom pojednávaní navrhovatelia uviedli, že jednoznačne žiadajú určiť vlastnícke právo k
parcelám zapísaným na LV č. XXX, a to parcely č. XXX/X o výmere 1,477 m2 a parcely č. XXX/X o
výmere 1,368 m2 - obe vedené ako orná pôda tak, že tieto parcely patria do vlastníctva navrhovateľov,

a to V. Š. v podiele 1/7, W. N. v podiele 1/7, V. G. v podiele 1/7, V. M. v podiele 1/7, W. I. v podiele
1/21, R.. Ľ.L. M. v podiele 1/21, W. K. v podiele 1/21, M. N. v podiele 2/21, W. M. v podiele 1/21,
E. Y. v podiele 1/14 a F. W. v podiele 1/14. Poukázali na tú skutočnosť, že predloženými listinnými
dôkazmi, a to výmerom o vlastníctve pôdy a predloženou prídelovou listinou preukázali vlastníctvo
právnych predchodcov k uvedeným parcelám. V zmysle metodického pokynu na spracovanie registra
obnovenej evidencie pozemkov je výmer o vlastníctve pôdy vydaný podľa nariadenia bývalej SNR č.

104/1946verejnoulistinou dokladajúcomvlastníckeprávoprídelcukpridelenejpôdohospodárskej,resp.
poľnohospodárskej a lesnej nehnuteľnosti a zápis v pozemkovej knihe má len deklaratórny význam.
Zároveň poukázali aj na rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra zo dňa X.X.XXXX pod sp.
zn.: Y. XXX/XXXX, kde sa v odôvodnení uvádza, že osvedčenie Obvodného úradu v M. M. č. XX/XXX
zo dňa XX.X.XXXX nezakladá právny titul na zápis vlastníckeho práva, resp. jeho zmeny v katastri.

Právny zástupca odporcu k predmetnej veci uviedol, že navrhovatelia, ako aj ich právna predchodkyňa,
nepreukázali žiadnym spôsobom vlastnícky vzťah k sporným pozemkom, preto žiadajú žalobný návrh
navrhovateľov ako neopodstatnený zamietnuť. Bližšie k veci uviedol, že na základe predmetnej kúpnej
zmluvy zo dňa 12.11.1993, Zmluvy č. XX/XXX -XX/maj, odkúpil odporca od predávajúceho Slovenská
republika - Obvodný úrad v M. M. parcelu č. S. XXX/XX o výmere 11,409 m2, kultúra - ostatné

plochy v kú M. Y., súčasťou tejto parcely sú aj parcely č. XXX/X F. XXX/X, ktorých určenie vlastníctva
je predmetom tohto sporu. Vo výpisoch z Pozemkovej knihy, vo vložkách č. XXX F. Č.. XXX zo
dňa X.X.XXXX, vzťahujúci sa k sporovým parcelám, je uvedená poznámka - konfiškované podľa
nariadenia 104/1946 Sb. bývalej SNR a žiadne iné záznamy vlastníckych práv v prospech iných osôb
zaznamenané nie sú, a teda sporné parcely boli jednoznačne vo vlastníctve štátu. Z týchto údajov

vychádzali aj zmluvné strany, takže strana predávajúca prevzala záruku za vlastníctvo, nespornosť
a bezbremennosť predávanej nehnuteľnosti a strana kupujúca tieto nehnuteľnosti od predávajúceho
odkúpila a zaplatila. Nadobudnutie parcely č. XXXX/XX navrhovateľom bolo riadne zapísané príslušným
katastrálnym úradom v prospech navrhovateľa do listu č. XXX v kú M. Y.. Navrhovatelia odvodzujú
svoje vlastnícke právo od práva ich právnej predchodkyne neb. W. M. s tým, že tieto sporné parcely

zdedili v dedičskom konaní vedenom na Okresnom súde v B. pod sp. zn.: XD/XXXX/XXXX. Rozhodnutie
v dedičskom konaní vlastnícke vzťahy nekonštituuje, ale len potvrdzuje prechod práv z nebohých na
dedičov, a preto je potrebné, aby v tomto konaní navrhovatelia preukázali vznik vlastníckeho práva
svojej právnej predchodkyne, čo doposiaľ z ich strany urobené nebolo. Navrhovatelia poukazujú na
to, že zápis vlastníctva ich právnej predchodkyne bol vykonaný XX.XX.XXXX, teda po 1. januári 1951,

kedy nadobudol účinnosť Občiansky zákonník č. 141/1950 Zbierky zákonov bývalej Česko-slovenskej
republiky, ktorým bol zrušený intabulačný princíp zápisov vlastníckych vzťahov v pozemkovej evidencii.
Zápis uvádzajúci ako vlastníka neb. W. M. teda jej vlastnícke právo nekonštituuje, jej vlastnícke právo
mohlo vzniknúť len na základe príslušnej listiny. Navrhovatelia poukázali, že ich právna predchodkyňa
získala sporné pozemky v r. 1948 na základe Nariadenia č. 104/1946 Sb., pričom v súdnom spise

boli predložené len neoverené fotokópie výmeru a výkazu nehnuteľností. Podľa odporcu priložené
dôkazy, a to ani v prípade, ak by boli predložené originály, nepreukazujú vznik vlastníckeho práva
právnej predchodkyne navrhovateľov, sú len dôkazom, že konanie o pridelenie pozemkov právnym
predchodcom navrhovateľov bolo začaté, nie je z nich však isté, ako toto konanie bolo ukončené, napr.
v bode 2 výmeru zo dňa 9.6.1948 sa uvádza „konečná výška bude však určená v prídelovej listine, ktorú

vydá Povereníctvo poľnohospodárstva, pozemkovej reformy“. Predložený výmer je len potvrdením, že
konanie o pridelenie pozemkov začaté bolo. Prídelovú listinu, ktorá mala byť následne Povereníctvom
poľnohospodárstva a pozemkovej reformy vydaná však navrhovatelia nepredložili. Vlastníctvo sporných
nehnuteľností prídelcami - právnymi predchodcami navrhovateľov by vzniklo až vydaním tejto prídelovej
listiny v perfektnej forme, aká je vyžadovaná pre verejnú listinu. Odporca má za to, že sa tak nestalo,čo potvrdzuje aj skutočnosť, že k zápisu vlastníckeho práva právnych predchodcov navrhovateľov do
príslušnej evidencie nehnuteľností knihovým súdom nedošlo.

Verejnou listinou osvedčujúcou vznik vlastníckeho práva prídelcu je len prídelová listina, ktorú vydá

Povereníctvo poľnohospodárstva a pozemkovej reformy, a ktorá spĺňa všetky náležitosti verejnej listiny,
t. j. musí byť z nej zrejmé, kto ju vydáva, podľa akého predpisu, akej veci sa týka, musí byť datovaná,
opatrená otlačkom okrúhlej pečiatky a podpisom povereníka. Z prídelovej listiny musí byť jednoznačne
jasné, ktorých parciel sa týka a ak tieto parcely nie sú uvedené priamo v prídelovej listine, aj súpis, príp.
výkaz prideľovaných parciel, musí byť opatrený rovnakou okrúhlou pečiatkou a podpisom povereníka

s uvedením dátumu ako prídelová listina. Fotokópia výkazu nehnuteľností predložená navrhovateľmi
tieto náležitosti nespĺňa - nie je vydaná príslušným orgánom, nie je podpísaná, nie je z nej teda jasné,
či je vydaná oprávneným orgánom. V danom prípade teda nejde o verejnú listinu. Právny zástupca
odporcu zároveň poukázal, že odporca uzavrel kúpnu zmluvu so Slovenskou republikou zastúpenou
Obvodným úradom v M. M., po zániku ktorého prevzal agendu Obvodný úrad v B., je teda jeho právnym
nástupcom, ale obec M. Y. bola pričlenená k okresu N.W., a teda vlastníctvo štátu v tomto katastri

spravuje Obvodný úrad v Kežmarku a nie je zrejmé, ktorý z týchto obvodných úradov je v tomto súdnom
konaní oprávnený zastupovať Slovenskú republiku. Odporca navrhol, aby ako vedľajšieho účastníka
súd pripustil do konania Obvodný úrad B., ako aj Obvodný úrad N., príp. aby títo vstúpili do konania ako
vedľajší účastníci na strane odporcu.

Taktiež na poslednom pojednávaní právny zástupca odporcu poukázal, že predmetné listinné dôkazy

nespĺňajú riadne náležitosti úradnej listiny, ktorá by osvedčovala, akým spôsobom došlo k prídelu pôdy,
resp. ktorá by osvedčovala konkrétnu časť prídelovej listiny na právnych predchodcov navrhovateľov.
Jedná sa len o určité overené fotokópie pracovníkov Štátneho archívu v súvislosti s výmerom o
vlastníctve pôdy, chýba samotný výmer, ktorý by bolo možné zobrať do úvahy ako úradnú listinu, a
ktorá by zakladala dôvodnosť podaného návrhu. V predloženom výmere o vlastníctve pôdy je v podstate

overená len časť tohto dokumentu, konkrétne sa jedná o strany X, X, X, X, kde je aj uvedená poznámka,
že tento doklad slúži len pre účely reštitúcie, pričom ďalšie časti uvedeného výkazu overené nie sú, a
teda ich nepokladá za riadny listinný dôkaz, ktorý by súd v tomto prípade mohol vziať do úvahy.

Splnomocnený zástupca navrhovateľov k tomuto uviedol, že výmer o vlastníctve pôdy, ktorý bol
predložený navrhovateľmi bol riadne zviazaný, označený Správou katastra N. a okrem toho zo

štátneho archívu boli predložené prídelové listiny, ktoré zodpovedajú príslušnému výmeru a teda je
nespochybniteľné, že sa jedná o doklady pravé. Pokiaľ by došlo k falšovaniu listín, skúmali by to orgány
činné v trestnom konaní.

Podľa vyjadrenia Obvodného úradu v B., pokiaľ ide o vstup do konania na strane odporcu, resp.
ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu, tento uviedol, že obvodný úrad nikdy v majetkových

veciach nemohol vystupovať sám ako účastník konania, vždy v konaní vystupoval ako orgán konajúci
v mene štátu. Ďalej poukázal na Zákon NR SR č. 345/2012 Zb. z. o niektorých opatreniach miestnej
štátnej správe a zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým bol novelizovaný Zákon NR SR č.
515/2003 Zb. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch, kde s účinnosťou od 1.1.2013 bola zrušená
právna subjektivita obvodných úradov. Podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku,

spôsobilosť byť účastníkom konania má len ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len
ten, komu to zákon priznáva. Podľa novely zákona obvodný úrad je miestny orgán štátnej správy, ktorý
je preddavková organizácia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Pôsobnosť obvodných úradov
na jednotlivých úsekoch štátnej správy ustanovujú osobitné zákony, obvodný úrad má spôsobilosť
byť účastníkom súdneho a exekučného konania a samostatne konať pred súdom len v rozsahu svojej

pôsobnosti, a keďže k 1.1.2013 obvodné úrady stratili právnu subjektivitu, nemajú v súčasnosti ani
spôsobilosť byť účastníkmi súdneho konania, resp. konať v mene štátu. Obvodné úrady sú spôsobilé
byť účastníkmi súdneho konania len v prípadoch preskúmavania ich rozhodnutí vydaných v správnom
konaní na úseku všeobecnej vnútornej správy, civilnej ochrany a krízového riadenia a živnostenského
podnikania. Z týchto dôvodov teda nie je možný vstup Obvodného úradu B. ako vedľajšieho účastníka

na strane odporcu.Podľa vyjadrenia Obvodného úradu v N. nie je možné v predmetnej veci sa vyjadriť, nakoľko nemajú
vedomosť, o aký predmet konania ide, zároveň neboli objasnené súvislosti v danej veci.

Podľa § 93 ods. 1 O. s. p., ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť

konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa § 93 ods. 2 O. s. p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 3 O. s. p., do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z
účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na

návrh.

Z predloženého vyjadrenia Obvodného úradu v B. vyplýva, že v zmysle súčasných právnych predpisov,
konkrétne Zákona č. 345/2012 Zb. z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe bola s
účinnosťou od 1.1.2013 zrušená právna subjektivita obvodných úradov (čl. 4 bod 2 Zákona č. 345/2012
Zb. z.). V predmetnej veci sa nejedná o spor, v ktorom by mohol obvodný úrad vystupovať ako účastník

ani vedľajší účastník, keďže nejde o preskúmanie rozhodnutia vydaného v správnom konaní na úseku
všeobecnej vnútornej ochrany, civilnej ochrany a krízového riadenia a živnostenského podnikania. Aj
vzhľadom k týmto okolnostiam obvodné úrady v B. a N. nevstúpili do konania ako účastníci ani na
strane vedľajšieho účastníka, a preto okruh účastníkov sa v tomto konaní nemenil. Navyše ani jeden z
obvodných úradov nevyslovil súhlas so vstupom do konania.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

Podľa § 90 O. s. p., účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých
zákon za účastníkov označuje.

Z rozhodnutia Okresného súdu v Poprade vo veci X. X. XXXX/XX zo dňa XX.X.XXXX, právoplatné dňa
XX.X.XXXX bolo zistené, že v dedičskej veci po neb. W. M. súd podľa § 333 O. s. p. z roku 1950 potvrdil
nadobudnutie dedičstva pozostávajúceho aj zo sporných parciel 432/1 a parc. 432/2 pre dedičku W. M.,

manželku poručiteľa bez povinnosti vyplatiť ustupujúcich dedičov. Menovaná sa teda stala vlastníčkou
sporných nehnuteľností.

Z rozhodnutia Okresného súdu v B. zo dňa XX.X.XXXX, pod sp. zn.: XD/XXXX/XXXX mal súd
preukázané, že sporné parcely boli súčasťou prejednania dedičstva po neb. W. M.. Navrhovatelia sú
zároveň dedičmi po neb. W. M., a teda sú aktívne legitimovaní v predmetnom spore.

Podľa § 80 O. s. p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä:

a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu

manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na

právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho);b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z

porušenia práva;

c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý

právny záujem.

Súd skúmal naliehavý právny záujem navrhovateľov na vyhlásení určovacieho

výroku súdu vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam, pričom mal za preukázané, že v prípade, že ak
by súd nerozhodol o návrhu navrhovateľov, ich právne postavenie by sa nepochybne zhoršilo.

Pod existenciou naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení sa rozumie naliehavý právny
záujem navrhovateľov. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi: odporcom

je popieraná existencia (neexistencia) práva či právneho pomeru navrhovateľa, teda je tu stav, že tu
právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný. Jedná sa o existenciu aktuálneho stavu
objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi; jestvuje ohrozenie práva, či právneho vzťahu, resp. stav
neistoty právneho postavenia navrhovateľa, ktorú nemožno odstrániť inak ako určovacím výrokom.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd mal za to, že navrhovatelia osvedčili naliehavý

právny záujem na vydanie určovacieho výroku k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom
sporu. Pri hodnotení existencie a preukazovaniu naliehavého právneho záujmu na určenie vlastníctva
navrhovateľov súd vychádzal zo skutočností, že navrhovatelia majú naliehavý právny záujem na určenie
vlastníckeho práva, pretože takéto rozhodnutie súdu môže byť podkladom pre zápis vlastníckych práv
v katastri nehnuteľností. Rozhodnutím o určení vlastníckeho práva sa zároveň potvrdzuje vlastníctvo

navrhovateľov k sporným parcelám, keďže na liste vlastníctva je zapísaný aj iný vlastník na týchto
nehnuteľnostiach a iná forma zmeny listu vlastníctva ako určením vlastníckeho práva neexistuje.

Navrhovatelia sú aktívne legitimovaní v tomto konaní v zmysle ustanovenia § 90 a 91 O. s. p. a ide u
nich o také spoločné práva, že sa rozsudok musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na
jednej strane a úkony z nich platia aj pre ostatných.

Konanie o určenie vlastníckeho práva na súde je sporové konanie, ktoré je ovládané dispozičnou
zásadou. Predmetom dokazovania sú v zásade tvrdenia účastníkov. Účastníci konania majú procesnú
dôkaznú povinnosť (§ 101 O. s. p.), t. j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie nimi tvrdených
skutočností.

Navrhovatelia poukázali v tomto smere na predmetný výmer vydaný Povereníctvom pôdohospodárstva,

na základe ktorého sa ich právni predchodcovia W. M. a W. M., rod. G., stali vlastníkmi predmetných
nehnuteľností označených v petite tohto návrhu.

Súd pri svojom rozhodovaní v predmetnej právnej veci vychádzal zo znenia Nariadenia vlády SNR č.
104/1945Sb.n.SNRvzneníNariadeniač.64/1946Sb.n.SNR,akoajustanovenia§1ods.2Nariadenia
č. 104/1945 Sb. n. SNR.

Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia č. 104/1946 Sb. SNR, výmer o vlastníctve pôdy je verejnou listinou
dokazujúcou vlastnícke právo prídelcu k pridelenej nehnuteľnosti, na základe ktorej príslušný knihový
súd urobí záznam vlastníckeho práva v prospech prídelcu bez podmienky dodatočného ospravedlnenia.

Po roku 1945 Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy vydalo podľa Nariadenia vlády č.
104/1945 a Nariadenia vlády č. 104/1948 výmery o vlastníctve pôdy. Bývalé okresné národné výbory

vydávali podľa Zákona č. 142/1947 Zb. a Zákona č. 46/1948 prídelové listiny, ktoré mali rovnako právneúčinky. Tieto výmery a prídelové listiny boli, a aj v súčasnosti sú, dokladmi o vlastníctve prídelcov k
prídeleným nehnuteľnostiam a sú vkladu schopnými listinami pre zápis nadobudnutého vlastníctva do
katastra nehnuteľností.

Podľa obyčajového práva, platného na Slovensku do 31.12.1950, bolo možné nadobúdať vlastnícke
právo k nehnuteľnosti zapísanej do pozemkovej knihy spravidla len vpisom do pozemkovej knihy. Z
intabulačného princípu však existoval celý rad výnimiek. Občiansky zákonník č. 141/1950 Zb. zrušil od
1.1.1951 tento intabulačný systém tým, že vlastnícke právo k nehnuteľným veciam sa nadobudlo už
samou zmluvou (ust. § 111 ods. 1 O. z.) a zápis do pozemkovej knihy mal už len deklaratórny charakter

(ust. § 112 O. z.).

Čo sa týka mechanizmu tzv. prídelového konania, Nariadením č. 1/1945 Zb. SNR bolo zriadené
Povereníctvo SNR pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu, ktoré malo realizovať pridelovanie
skonfiškovaných majetkov. Pri miestnych národných výboroch si volili uchádzači o majetok miestnu
roľnícku komisiu, ktorá vypracovávala prídelový plán a navrhovala výšku náhrady za pridelený majetok.
Delegáti miestnych roľníckych komisií volili okresnú roľnícku komisiu, ktorá schvaľovala prídelové

plány miestnych roľníckych komisií a postupovala ich Povereníctvu SNR pre pôdohospodárstvo a
pozemkovú reformu, ktoré o prídeloch rozhodovalo s konečnou platnosťou. Národný pozemkový
fond, ktorý v podstate vykonával funkciu správcu konfiškovaného majetku a vykonávateľa niektorých
administratívnych úkonov v spojení s prídelovým konaním, bol poverený podávaním návrhov vo
vkladovom konaní a pre ten účel vyhotovoval tzv. prídelové listiny, ktoré boli podľa § 11 Zákona č.

90/1947 Sb. označené ako listiny vkladové a na ich podklade bolo možné podľa Zákona č. 90/1947 Sb.
vykonať vklad do pozemkových kníh. Na území Slovenska túto funkciu plnilo Povereníctvo SNR pre
pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu.

Len na okraj súd dodáva, že po odsune pôvodných vlastníkov sa ich majetok konfiškoval a ich
pozemky boli pridelené novým vlastníkom. Tento proces uskutočňovaný pomocou tzv. prídelového

konania prebiehal v rôznych katastroch a rôznych obdobiach len podľa rámcových predpisov na tento
účel vydaných, preto prídelový operát nie je vo všetkých regiónoch rovnaký. Plocha skonfiškovaných
pozemkov sa rozdelila na jednotlivé bloky, s pokiaľ možno pravidelnými tvarmi, tzv. projekčné
oddelenie, ktoré sa ďalej delili na jednotlivé prídelové parcely. Tieto hranice často nerešpektovali ani
smerové usporiadanie skonfiškovaných parciel, často boli upravované aj katastrálne hranice. Nakoľko

vymedzením prídelových parciel v teréne sa vykonávalo pomerne primitívnych metódami, ich stanovené
hranice sú v evidencii uvádzané ako dočasné a zistené plošné výmery sú, až na výnimky, približné.
Výslednými elaborátmi bol písomný a grafický operát, ktorý ani nemal vždy jednotnú formu. Dokladom
o vlastníctve bola tzv. prídelová listina (výmer o vlastníctve pôdy), pričom nebolo nutné, aby táto listina
bola zapísaná do evidencie nehnuteľností (pozemkovej knihy). Prídelová listina obsahovala len meno

prídelcu, orientačné označenie prídelu a jeho približnú veľkosť. Dňom prevzatia držby prechádzala pôda
do vlastníctva prídelcu.

Výmer o vlastníctve pôdy č. XXXXX/XX zo dňa X.X.XXXX v spojení s výkazom zo dňa XX.X.XXXX bolo
možné v súčasnej dobe skúmať len v tom smere, či ho vydal orgán na to kompetentný, či spĺňa všetky
formálne náležitosti, či je dostatočne určitý, jasný a či jeho obsah v zásade možno vyvodiť z konkrétneho

predpisu. Samotná pravdivosť výmeru a súlad s vtedy platnými a účinnými hmotno-právnymi predpismi,
čo sa týka výmery pridelenej pôdy, však už v súčasnosti nie je možné skúmať. Predmetný výmer bol
vydaný v súlade s Nariadením vlády č. 104/1945 Sb. n SNR.

Všeobecné súdy nie sú oprávnené skúmať platnosť správnych aktov, či zákonnosť (nejde totiž o právny
úkon) mimo rámca správneho súdnictva, ale zásadne len so zreteľom na to, či išlo o akty nulitné, teda

akty, ktorých vady sú tak závažné, že sa neuplatní prezumcia ich správnosti. Z obsahu spisu vyplýva, že
právnym predchodcom navrhovateľov boli výmerom o vlastníctve pôdy pridelené sporné nehnuteľnosti,
a to parcela č. XXX/X F. XXX/X. Predmetné rozhodnutie bolo vydané orgánom na to oprávneným v
medziach jeho právomoci, je právoplatné a vykonateľné a považuje sa za právne perfektné, a to bez
ohľadu na jeho vecnú správnosť, ktorá nemôže byť v súčasnosti skúmaná všeobecným súdom.Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že právnym predchodcom navrhovateľov: W. M. a W. M., rod. G.,
bola výmerom o vlastníctve pôdy č. XXXXX/XX zo dňa XX.X.XXXX, vydaným Povereníctvom SNR pre
pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu, pridelená pôvodná parcela XXX/X F. XXX/X. Z rozhodnutia

Okresného súdu pod sp. zn.: X., X. XXXX/XX zo dňa XX.X.XXXX, právoplatné XX.X.XXXX vyplýva,
že bolo prejednané dedičstvo po neb. W. M., ktorého súčasťou boli aj súčasné parcely, a to tak, že
vlastníčkou uvedených nehnuteľností sa stala W. M. v celosti. Správa pre Kataster v N. s tým, že
okresný súd upravuje Správu katastra v N. na zmenu v evidencii nehnuteľností, vedených na meno
poručiteľa na LV č. XXX kú M. Y. tak, že vlastníčkou nehnuteľností je W. M. v celosti, bola zaslaná

príslušnému úradu, ktorý podľa pripojenej doručenky toto rozhodnutie prevzal dňa XX.X.XXXX. O
uvedených nehnuteľnostiach bolo teda už rozhodnuté citovaným uznesením Okresného súdu B. a súd
už nemá oprávnenie skúmať a preverovať rozhodnutie, ktorým už raz vo veci bolo rozhodnuté. Týmto
rozhodnutím o určení vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam už súd len potvrdzuje vlastníctvo
oprávnených k sporným parcelám, keďže na uvedených parcelách je vedené duplicitné vlastníctvo.

Aj keď súd mal predložené listinné dôkazy o vlastníctve pôdy z titulu prídelu, správa katastra nevykonala

zápis podľa rozhodnutia okresného súdu. Taktiež štátny orgán Obvodný úrad v M. M. nedostatočne zistil
skutkový stav veci a napriek tomu uzavrel kúpnu zmluvu so E. O.-G. M.. Súd preto ako predbežnú otázku
riešil aj neplatnosť uvedenej Kúpno-predajnej zmluvy č. XX/XXX-XX/maj uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX.
Medzi predávajúcim Slovenskou republikou - Obvodným úradom v M. M. a kupujúcim E. O.-G.H. M. Z..
Táto kúpna zmluva je podľa § 39 Občianskeho zákonníka uzatvorená v rozpore so zákonom a jedná

sa o absolútne neplatný právny úkon, pretože štát v čase uzatvorenia tejto zmluvy nebol vlastníkom
predmetných nehnuteľností a previedol najprv na seba a neskôr na ďalších účastníkov, viac práv ako
mal.

Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané vlastníctvo sporných nehnuteľností prináležiace
pre právnym predchodcom navrhovateľov. Navrhovatelia teda osvedčili dôvodnosť podaného návrhu. Z

toho vyplýva, že osvedčenie vydané Obvodným úradom v M. M. a následná kúpno-predajná zmluva je
od počiatku neplatná a nezakladá právny titul na zápis vlastníctva do príslušného operátu. Súd preto
návrhu navrhovateľov vyhovel a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 písm. a) O. s. p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,
nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na

okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom
úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Odporca - E. O.-G. M. Z. v čase uzatvorenia kúpno-predajnej zmluvy bol uvedený do omylu v súvislosti
s uvedenými spornými parcelami, nakoľko v bode 4 kúpno-predajnej zmluvy je uvedené, že predávajúci
ručí za vlastníctvo, nespornosť a bezbremennosť predávanej nehnuteľnosti. Súd tieto dôvody pokladá

za hodné osobitného zreteľa v súvislosti s ust. § 150 O. s. p. a má za to, že v tomto konaní si každá
strana znáša trovy konania sama.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) Občianskeho súdneho poriadku uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.