Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 18, 2013

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 9C/211/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8810206355
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ružena Vašková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2013:8810206355.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ruženou Vaškovou v právnej veci žalobcu: D.

Š., F.. XX.XX.XXXX, T. F. U. XXX, zast. Advokátska kancelária - JUDr. Stanislav Kaščák, s.r.o., Ulica
1. mája 1246, Vranov nad Topľou, IČO: 47 245 034 proti žalovanému: VELIKOPOL, s.r.o., Kukorelliho
1505/50, 066 01 Humenné, IČO: 36463582 zast. JUDr. Miroslavom Korchom, advokátom, AK Humenné,
Kukorelliho 1505/50 o zaplatenie 40.000 eur s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 40.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9% ročne zo sumy 40.000 eur od 8.7.2010 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku

O trovách konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou dňa 16.7.2010 na súde domáhal zaplatenia sumy 40.000 eur s úrokom

z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 40.000 eur od 8.7.2010 do zaplatenia, a to z dôvodu vrátenia
peňažnej pôžičky, ktorú žalobca poskytol žalovanému.

Žalovaný nesúhlasil so žalobou žalobcu, nárok neuznával a sám podal v tomto konaní protižalobu, a
to v písomnom odpore zo dňa 17.8.2010, ktoré bolo doručené súdu 18.8.2010. Žalovaný žiadal, aby
súd zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému sumy 55 000 eur s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy 5 000 eur od 2.8.2009 do zaplatenia a zo sumy 50 000 eur od 3.9.2009 do zaplatenia a tiež
sumu 47 286,44 eur s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne od 1.6.2010 do zaplatenia, teda celkovo
na istine 102 286,44 eur spolu s úrokmi z omeškania. Žalovaný tento návrh označil aj na pojednávaní

konanom dňa 6.4.2011 ako protižalobu v súdnom konaní.

Žalobca následne v priebehu konania podal dňa 18.6.2012 súdu písomný návrh, ktorým navrhol, aby
súd zaviazal žalovaného ako aj žalobcu na zaplatenie preddavku na trovy konania v zmysle §
141a Občianskeho súdneho poriadku. Súd vydal dňa 3.7.2012 uznesenie, ktorým uložil žalobcovi aj
žalovanému, aby v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia zaplatili na účet súdu preddavok na
trovy konania, každý vo výške 5114,32 eur. Toto uznesenie bolo doručené žalobcovi dňa 20.7.2012
aj žalovanému dňa 20.7.2012.

Podľa § 141a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľovi, u ktorého nie sú splnené
predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 v celom rozsahu a ktorý uplatňuje právo

na zaplatenie peňažnej sumy prevyšujúcej 400-násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú
osobu, súd na návrh odporcu uloží, aby v lehote nie dlhšej ako 60 dní zložil preddavok na trovy konania.Na zloženie preddavku podľa prvej vety vyzve súd súčasne s uložením povinnosti navrhovateľovi
v rovnakej lehote aj odporcu. Povinnosť zložiť preddavok na trovy konania nemá účastník, ktorého
majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní.

Ak navrhovateľ preddavok na trovy konania v určenej lehote nezloží a odporca, ktorý má povinnosť
zložiť preddavok, ho zložil, súd konanie v lehote 15 dní od uplynutia lehoty na zloženie preddavku na
trovy konania zastaví.

Žalobca v súdom stanovenej lehote preddavok vo výške 5.114,32 eur zaplatil. Žalovaný v lehote
stanovenej súdom preddavok nezaplatil ani len čiastočne. Žalovaný, ako navrhovateľ v konaní o

protižalobe žalovaného, preddavok na trovy konania v určenej lehote nezložil a žalobca, ako odporca
v konaní o protižalobe žalovaného, ho zložil.

V zmysle ustanovenia § 141a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku po márnom uplynutí lehoty určenej
žalovanému na zloženie preddavku, ktorá uplynula dňa 21.8.2012, súd vydal dňa 3.9.2012 uznesenie o
zastavení konania o protižalobe žalovaného, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.9.2012. Vzhľadom
na túto skutočnosť súd už v tomto rozsudku rozhodoval iba o samotnej žalobe žalobcu tak ako bolo

uvedené vyššie.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami - výdavkovými
a príjmovými pokladničnými dokladmi zo dňa 26.4.2010 a 14.5.2010 na sumu celkovo 40.000 eur,
výzvou na zaplatenie zo dňa 30.6.2010, vyjadrením žalovaného v odpore podanom proti vydanému
platobnému rozkazu a jeho prílohami - splnomocnením na zastupovanie, zrušením splnomocnenia,

úplným znením spoločenskej zmluvy k 28.10.2009, zmluvou o poskytnutí finančnej výpomoci zo
dňa 12.8.2009, výpismi z účtov, stavom pokladne, výpismi z účtu z názvom Likérka Hrušov, s.r.o.,
zmluvami o poskytnutí finančnej výpomoci, inventarizačným zápisom, výsluchom žalobcu, konateľa
žalovaného P. W., výsluchmi svedkov O.. E. M., D. U., C. P., O.. T. P. I. O.. C. E., vyšetrovacím spisom
Okresného riaditeľstva PZ Vranov nad Topľou, Odbor kriminálnej polície ČVS:ORP-8/OEK-VT-2011 a

zistil nasledovný skutkový stav.

Z predložených príjmových a výdavkových pokladničných dokladov súd zistil, že žalobca v hotovosti
odovzdal postupne žalovanému sumu 40.000 eur, a to dňa 26.4.2010 sumu 26.500 eur, dňa 26.4.2010
sumu 3.500 eur a dňa 14.5.2010 sumu 10.000 eur tak ako je to uvedené na predmetných dokladoch
a to konkrétne PPD č. PD1004004 zo dňa 26.4.2010, PPD č. PD1004003 zo dňa 26.4.2010 a PPD č.

PD1005003 zo dňa 14.5.2010.

Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že žalovanej spoločnosti poskytol opakované peňažné pôžičky,
pretože ho o ich poskytnutie požiadal konateľ a spoločník žalovanej spoločnosti pán W.. Peniaze
odovzdal vždy spoločnosti, boli riadne zaúčtované v účtovníctve spoločnosti. Písomné zmluvy o
pôžičke však ani raz nevyhotovili.

Výpoveď žalobcu je potvrdená aj svedeckými výpoveďami svedkov, a to svedka O.. E. M., svedkyne
D. U. a svedkyne C. P.. Všetci traja spomínaní svedkovia vypovedali, že majú zo svojho osobného
pôsobenia v žalovanej spoločnosti vedomosť o tom, že žalobca poskytoval žalovanému peňažné
pôžičky, svedkyňa U. prijaté peniaze viackrát zúčtovala v účtovnej evidencii, svedkyňa P. jednu
čiastkovúpôžičku,ato sumu10000eur, dokonca preberala od vtedajšiehokonateľaspoločnostiP.W..

Konateľ žalovanej spoločnosti P. W. vo svojej výpovedi uviedol, že spoločnosť si žiadnu pôžičku
od žalobcu nevzala, že o takýchto skutočnostiach nevie a naopak, že žalobca dlhuje peniaze
jemu samému ako aj spoločnosti. Len pre úplnosť súd dodáva, že menovaný konateľ žalovaného
P. W. v rámci svojej výpovede na pojednávaní konanom dňa 17.5.2012 v tomto konaní okrem iného
uviedol, že nepozná svedkyňu D. U., že ju nikdy predtým nevidel, čo súd v rámci vyhodnocovania

všetkých vykonaných dôkazov v ich vzájomnej súvislosti považuje za nepravdivé tvrdenie, a teda aj
za preukázanie nedôveryhodnosti výpovedí menovaného konateľa žalovanej spoločnosti.V rámci dokazovania súd oboznamoval aj obsah trestného spisu Okresného riaditeľstva PZ vo Vranove
nad Topľou, sp. zn. ČVS: ORP-8/OEK-VT-2011. Tento trestný spis bol pripojený k tomuto konaniu
z dôvodu návrhu účastníkov konania, nakoľko v predmetnom trestnom konaní boli, podľa zhodného

tvrdenia oboch účastníkov konania, preverované skutočnosti dôležité pre toto občianske súdne konanie.
V rámci trestného konania bol orgánmi činnými v trestnom konaní nariadené znalecké dokazovanie
znalcom z odboru účtovníctvo a daňovníctvo, ktorý skúmal účtovníctvo žalovanej spoločnosti. Ako
listinný dôkaz bol v tomto súdnom konaní oboznámený znalecký posudok č. 2/2011 znalkyne Ing.
Drahomíry Maskaľovej zo dňa 10.5.2011. Z obsahu tohto znaleckého posudku, najmä zo záveru

znaleckého posudku na str. 7 v bode 2/ vyplýva, že znalkyňa zistila v rámci výkonu znaleckej činnosti,
že spoločnosť (žalovaný) k 31.12.2010 vykazuje vo svojom účtovníctve záväzok voči Š. D. (žalobca) z
poskytnutej finančnej výpomoci v celkovej výške 41000 Eur. Z obsahu znaleckého posudku vyplýva, že
sa jedná o sumu pozostávajúcu zo štyroch čiastkových súm, a to zo sumy pôžičky vo výške 3 500 eur
prijatej žalovaným dňa 26.4.2010, vo výške 26 500 eur prijatej žalovaným dňa 26.4.2010, vo výške 1
000 eur prijatej žalovaným dňa 3.5.2010 a vo výške 10 000 eur prijatej žalovaným dňa 14.5.2010, pričom

suma 1 000 eur prijatá žalovaným dňa 3.5.2010 nie je predmetom žaloby žalobcu v tomto konaní, a
z tohto dôvodu sa súd touto sumou nezaoberal. Podstatnou skutočnosťou pre rozhodnutie v tomto
súdnomkonaní tedajetenzáverznalca, žeskutočne sasumapeňažnýchpôžičiek, ktorájepredmetom
tohto konania, nachádza zaúčtovaná ako záväzok voči žalobcovi v účtovníctve žalovanej spoločnosti.

V konaní bola v rámci dokazovania vypočutá ako svedkyňa aj samotná O.. C. E., ktorá vo svojej výpovedi

uviedla, že závery, ktoré sú v jej posudku uvedené sú uvedené iba na základe podkladov, ktoré svedkyni
boli predložené buď vyšetrovateľom alebo stranou, ktorá bola predmetom znaleckého skúmania. Ďalej
z jej výpovede vyplýva záver, že účtovné doklady predložené žalobcom na preukázanie poskytnutia
pôžičky pre žalovaného museli byť k dispozícii v účtovníctve žalovaného v čase jej overovania, pretože
ináč by nemohla o nich v znaleckom posudku napísať nič. Súčasťou účtovníctva boli a boli aj potom

zaúčtované, lebo následne si musela overiť ich existenciu, či boli zúčtované v nejakých knihách a boli
aj skutočne zaúčtované v pokladničnej knihe.

Aj z týchto dôvodov súd nevyhovel návrhu žalovaného na nariadenie znaleckého dokazovania v tejto
veci, nakoľko podstatné skutočnosti týkajúce sa predmetu tohto konania, teda nároku žalobcu na
vrátenie pôžičky, je možné hodnoverným a dostatočným spôsobom zistiť z práve zo spomínaného

znaleckého posudku č. 2/2011 znalkyne Ing. D. Maskaľovej, ktorý bol v tomto konaní oboznámený.
Súd považoval preto ďalšie žalovaným navrhované znalecké dokazovanie, smerujúce k zodpovedaniu
tejto jedinej otázky, za nadbytočné.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podstatnou náležitosťou zmluvy o pôžičke je dohoda o prenechaní veci a dohoda o reálnom odovzdaní
veci. Pre uzavretie zmluvy sa nevyžaduje písomná forma, zmluva má reálnu podobu - predpokladom
uzavretia je odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi.

Súd mal na základe vyššie uvedených skutočností za preukázané, že žalobca skutočne aj poskytol
žalovanému peňažnú pôžičku v uplatnenej výške, čo je potvrdzované viacerými dôkazmi vykonanými

v priebehu tohto konania.

Žalovaný sa nebránil v tomto konaní prípadným tvrdením, že by z jeho strany došlo medzičasom k
vráteniu požičanej sumy.

Žalovaný sa v tomto konaní bránil aj poukazovaním na znenie spoločenskej zmluvy žalovanej
spoločnosti, a to konkrétne článku X. bodu 5. desiaty odsek, z ktorého vyplývalo, že konateľ

spoločnosti je oprávnený robiť v mene spoločnosti nasledujúce opatrenia a úkony len s predchádzajúcimsúhlasom valného zhromaždenia - prevzatie alebo poskytnutie pôžičiek alebo úverov, ak požičaný
obnos presahuje čiastku 5000 eur. Žalovaný tvrdil, že žalobca ako konateľ spoločnosti mal pred
poskytnutím pôžičky žiadať o súhlas valné zhromaždenie spoločnosti s ručením obmedzeným. Súd

túto námietku žalovaného neuznal z dôvodu, že podľa úplného výpisu z obchodného registra pre
žalovanú spoločnosť, žalobca bol konateľom spoločnosti do 2.3.2010, pričom všetky čiastkové pôžičky
boli žalobcom zrealizované až po tomto dátume. Doplňujúce tvrdenie žalovaného o tom, že
žalobca bol písomnou plnou mocou, ako zamestnanec spoločnosti, poverený na plnenie úloh konateľa
spoločnosti, súd vyhodnotil ako nedôvodné, nakoľko fyzická osoba sa stáva konateľom spoločnosti s

ručenímobmedzenýmažrozhodnutímvalnéhozhromaždeniaspoločnostisručenímobmedzeným. Súd
poukazuje na ustálenú súdnu prax, v zmysle ktorej nie je možné, aby sa fyzická osoba stala konateľom
napríklad iba na základe plnej moci udelenej takejto osobe samotnou spoločnosťou, pretože takouto
formou postavenie konateľa v spoločnosti s ručením obmedzeným nevzniká.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd preto žalobe žalobcu vyhovel v celom rozsahu
a zaviazal žalovaného k zaplateniu celej žalovanej sumy.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov výška úrokov z

omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Žalobca predložil ako dôkaz aj písomnú výzvu zo dňa 30.6.2010, ktorou vyzval žalovaného na
vrátenie pôžičky, v ktorej mu stanovil lehotu na zaplatenie sumy. Táto lehota uplynula dňa 7.7.2010. Z
dôvodu neuhradenia splatného peňažného záväzku sa dostal žalovaný dňa 8.7.2010 do omeškania

so zaplatením svojho peňažného dlhu, preto ho súd zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania vo
výške 9% ( úroková sadzba ECB k 8.7.2010 - 1% ).

Len pre úplnosť súd dodáva, že z dôvodu právoplatného rozhodnutia súdu o zastavení konania o
protižalobe žalovaného, súd sa tvrdeniami žalovaného uvedenými v priebehu tohto konania ohľadne
nárokov pojatých do protižaloby žalovaného nezaoberá v odôvodnení tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého v
zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov
uplatňovaných v konaní, môže súd rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane
s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.