Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, May 6, 2013

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 5C/94/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3808206495
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Šišková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2013:3808206495.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci navrhovateľov: v 1. rade G.

J., nar. XX.X.XXXX, v 2. rade D. J., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom E., C. P.. X/X, obaja navrhovatelia
zastúpení JUDr. Vladimírom Štrbíkom, advokátom v Prievidzi, Nám. Slobody 22, proti odporcom: v 1.
rade J. U., nar. X.X.XXXX, v 2. rade N. D., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom E., D. XX/X, obaja odporcovia
zastúpení JUDr. Igorom Gažíkom, advokátom v Prievidzi, Bojnická cesta 7, o určenie vlastníckeho práva
takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovatelia v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í zaplatiť odporcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne
náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v sume 2.511,20 eur a iných trov v sume

132,50 eur na účet právneho zástupcu JUDr. Igora Gažíka do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

V konaní sa pôvodne navrhovateľ v 1. rade domáhal voči odporcom v 1. a 2. rade určenia, že je
vlastníkom garáže súp. č. XXXX stojacej na parcele č. XXX v k. ú. E.. Návrh zdôvodnil tým, že uvedenú
garáž odkúpil na základe kúpnej zmluvy zo dňa 6.8.1991 od M.. Z. E., pričom M.. E. túto garáž postavil
na základe súhlasu vtedajšieho MNV. V roku 2004 na základe oznámenia M.. H., ktorého požiadal o
právne usporiadanie nehnuteľnosti, zistil, že pozemok pod garážou je zapísaný na LV na odporcov v 1.
a 2. rade. S odporcami sa skontaktoval s úmyslom odkúpiť od nich pozemok, títo mu ho však odmietli
odpredať a vlastnícky si usporiadali vlastníctvo ku garáži oni. On od vlastníkov susedných garáží zistil,

že pôvodné garáže boli vykúpené a asanované z dôvodu výstavby ČOV vodárňami. Vodárne si však
kúpnu zmluvu nedali zapísať do katastra nehnuteľností. Odporcovia v 1. a 2. rade sa od výkupu garáží
o garáž nezaujímali a postoj zmenili až po tom, čo sa s nimi on kontaktoval.

V konaní navrhovateľ dodal, že garáž odkúpil od M.. E.. V čase kúpy pracoval v zahraničí a preto kúpnu
zmluvu s M.. E. spísala jeho manželka, ktorá mala zabezpečiť aj jej prevod. K tomu nedošlo, pretože M..
E. to odkladal alebo bol zaneprázdnený a preto sa tejto záležitosti ujal on, keď sa vrátil zo zahraničia.
Kontaktoval M.. H. a ten mu oznámil, že pozemok pod garážou je vedený na niekoho iného. Po tom, čo

od odporcov chcel pozemok odkúpiť, títo od neho žiadali kľúče od garáže s odôvodnením, že garáž patrí
im. On bol aj na vodárňach, aby mu vystavili potvrdenie, že boli vlastníkmi pozemku, povedali mu však,
že nejaký papier dali ešte M.. E.. Navrhovateľ v 1. rade uviedol, že po celý čas bol v presvedčení, že
garáž mu patrí a to až do okamihu, keď dostal výzvu od advokátky odporcov na vydanie kľúčov s tým,
že oni sú vlastníkmi garáže. Vlastníci susedných garáží ho ubezpečovali, že pôvodne stojaca garáž,
ktorá patrila odporcom, bolo zbúraná a na jej mieste si postavil novú M.. E.. Pokiaľ by tieto informácie
nemal, nešiel by do sporu s odporcami.V priebehu konania pristúpila do konania D. J., manželka navrhovateľa v 1. rade, ako navrhovateľka
v 2. rade. V konaní uviedla, že ona vyplatila M.. E. peniaze za garáž a predaj garáže s ním dali aj
na papier, pretože navrhovateľ v 1. rade v tom čase nebol doma. M.. E. jej aj ukázal, kde sa garáž

nachádza. Kto garáž staval, nezisťovala, predpokladala, že ten, kto ju predával. Ona mala iba vyplatiť
kúpnu cenu a prevziať kľúče od garáže, všetko ostatné dohodoval navrhovateľ v 1. rade. Uviedla, že
po celý čas nemala pochybnosti o tom, že garáž patrí im s navrhovateľom v 1. rade, až kým nezačali
spory s odporcami.

Odporca v 1. rade s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že garáž kúpili s odporkyňou v 2. rade od p. Š.. Raz
boli predvolaní kvôli tomu, že garáže sa budú odkupovať, lebo budú zbúrané kvôli kanalizácii. On žiadnu

kúpnu zmluvu nepodpisoval, v marci 1979 odišiel z Prievidze, garáž viac neužíval, 25 rokov do Prievidze
neprišiel. Býval v L., kde pracoval. Do Prievidze prišiel až v júli 2003. Tvrdil, že garáž, ktorú v súčasnosti
užívajú navrhovatelia, je ich pôvodná garáž a p. E. si ju prisvojil, lebo vedel, že odchádza z Prievidze.
Taktiež tvrdil, že zmluvu o predaji garáže nepodpisoval, pretože v tom čase nastupoval do práce v Č. H.
v Čechách. V súčasnosti za predmetnú garáž riadne platia aj predpísané dane.

Odporkyňa v 2. rade s návrhom nesúhlasila. Potvrdila, že kúpu garáže od pôvodného vlastníka p. Š.
vybavovala ona, garáž s odporcom v 1. rade riadne užívali. V neskoršom období boli predvolaní na MsÚ,
kde im bolo oznámené, že garáže sa majú asanovať a bude sa tam robiť kanalizácia. Odporca v 1. rade
vtedy aj niečo podpisoval. Kým v Prievidzi žili, garáž asanovaná nebola. Ona po rozvode s odporcom v
1. rade odišla bývať do P., kde žila asi 15 rokov a do Prievidze sa vrátila v roku 2002. Garáž v tom čase

nechala tak. Po návrate s odporcom v 1. rade vedeli, že majú garáž, ale nevedeli, kto ju užíva, dozvedeli
sa to až od p. A.. Uviedla, že nevie o žiadnej zmluve, ktorou by garáž predávali a taktiež neobdržala
žiadne peniaze za garáž. Garáž, ktorá je predmetom sporu, je podľa nej ich pôvodná garáž, na ktorej
sú iba vymenené dvere a je nanovo okožovaná.

Tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 30.5.2011 č.k. 5C/94/2008-219 tak, že určil, že

navrhovatelia v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi garáže súp. č. XXXX stojacej na parc.
č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 20 m2 v kat. úz. E., zapísanej na LV č. XXXX vedenom
Správou katastra Prievidza v podiele 1/1. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie odporcovia v 1. a 2.
rade a odvolací súd uznesením zo dňa 28.2.2013 č.k. 19Co/214/2011-240 rozsudok súdu 1. stupňa
zrušil a vec mu vrátil na nové konanie. V rozhodnutí vyslovil právny názor, že navrhovatelia nemohli

byť, so zreteľom na všetky okolnosti veci, v dobrej viere, že sú vlastníkmi spornej nehnuteľnosti, aj
keď subjektívne mohli byť o tom presvedčení. Odvolací súd vychádzal z toho, že navrhovatelia v 1. a
2. rade sa držby nehnuteľnosti ujali dňa 6.8.1991 na základe dohody o prevode garáže, ktorá však
nebola registrovaná štátnym notárstvom, hoci zákon takúto registráciu vyžadoval. Súdu prvého stupňa
uložil povinnosť posúdiť danú vec opätovne, a to podľa ustanovení Občianskeho zákonníka účinného

do 31.12.1991.

Súd v zmysle pokynu odvolacieho súdu opätovne vec posúdil a zistil tento skutkový a právny stav:

Z výpovedí navrhovateľov a svedka M.. Z. E. bolo zistené, že dňa 6.8.1991 uzavreli medzi sebou dohodu
o odpredaji garáže v k. ú. E. na parcele č. XXX. Navrhovatelia za túto garáž vyplatili M.. E. ak majiteľovi
garáže sumu 2.000,- DM. Ako kupujúci je v dohode uvedený navrhovateľ v 1. rade s tým, že dohodu

podpísala navrhovateľka v 2. rade. Ako navrhovatelia uviedli, v tom čase bol navrhovateľ v 1. rade
pracovne v zahraničí. Z výpovedí navrhovateľov vyplynulo, že kúpu garáže dohodol s M.. E. navrhovateľ
v 1. rade, navrhovateľka v 2. rade mu mala vyplatiť kúpnu cenu a prevziať kľúče od garáže. Následne
navrhovatelia garáž riadne užívali. Navrhovateľ v 1. rade uviedol, že vzhľadom k tomu, že pracoval v
zahraničí, nemal čas vybavovať veci okolo prepisu garáže, mala to zariadiť navrhovateľka v 2. rade, ale

k tomu nedošlo. Preto až po tom, čo sa trvalo vrátil z Nemecka, požiadal M.. H. o právne usporiadanie
garáže. Od neho sa dozvedel, že pozemok je vedený na iných vlastníkov. Preto sa snažil s odporcami
dohodnúť o odpredaji pozemku, na čom sa nedohodli a následne ho žiadali o odovzdanie kľúčov od
garáže s tým, že táto garáž patrí im. Z výpovedí navrhovateľov vyplýva, že až do doby, ako si odporcovia
začali uplatňovať nárok na garáž, nemali pochybnosť o tom, že garáž im patrí a nerušene ju aj užívali.Odporcovia v 1. a 2. rade v konaní tvrdili, že garáž, ktorú užívajú navrhovatelia, patrí im. Túto zakúpili na
základe riadnej kúpnej zmluvy od p. Š.. Neskôr boli oboznámení s tým, že garáže sa majú asanovať kvôli
výstavbe kanalizácie. Popreli však, že by uzavreli zmluvu o predaji garáže a že by im bola vyplatená

kúpna cena. V nasledujúcom období sa rozviedli, odporca v 1. rade odišiel do Čiech a odporkyňa v 2.
rade sa presťahovala do Nitry. Späť do Prievidze sa vrátili až v roku 2002 (odporkyňa v 2.rade) a v roku
2003 (odporca v 1. rade). O garáž sa začali zaujímať, ale nevedeli, kto ju užíva. Odporkyňa v 2. rade
bola aj na Správe katastra, na MsÚ v Prievidzi im pridelili súpisné číslo a začali riadne platiť aj daň z
nehnuteľností.

V konaní boli vypočutí aj svedkovia M.. Z. E., G. D., M.. J. D., N. A., G. C., N. S., M. D. N. M. J..

M.. Z. E. uviedol, že asi v roku 1984 bolo vyvolané stretnutie so zástupcami vodární a národného
výboru,kdesaprejednávalamožnosťzastavaniaplochypričističkeodpadovýchvôd,kdeboliasanované
garáže. Vodárne dali stanovisko, že práce už boli ukončené a toto územie je možné zastavať. Potom
v roku 1984 alebo 1985 dostal súhlas na postavenie garáže a spolu so synom v marci 1985 začal
svojpomocne stavať garáž na mieste pôvodnej garáže, z ktorej sa zachovala časť základov a montážna

jama, ktorá však bola zasypaná a poškodená. Keďže v roku 1987 začal stavať dom na opačnom konci
mesta, táto garáž mu už nebola potrebná a rozhodol sa ju predať. E. A. mu povedal, že pozná niekoho,
kto má záujem o odkúpenie garáže. S navrhovateľom v 1. rade sa dohodol na predaji garáže za 2.000,-
DM. V tom čase pracoval v Bratislave a nemal dostatok času na vybavovanie záležitostí s prepisom
garáže a poveril tým p. E., ktorá mu povedala, že problém je v tom, že vodárne nedali riadne zaevidovať

zmluvu o kúpe garáže.

Svedkovia G. D. a M.. J. D. uviedli, že pôvodná garáž odporcov v 1. a 2. rade bola s určitosťou zbúraná
z dôvodu, že sa v tejto lokalite mal vybudovať kanalizačný zberač k čističke odpadových vôd. Jednou z
garáží, ktoré boli zbúrané, bola aj garáž svedka G. D.. Obaja svedkovia uviedli, že na mieste pôvodnej
garáže odporcov si určite postavil novú garáž M.. E., sami to videli. Svedok G. D. uviedol, že jeho garáž

tiež bola zbúraná potom, čo ju od neho odkúpili vodárne a riadne mu bola vyplatená kúpna cena. V
roku 1981 požiadal o povolenie znovu postaviť si garáž na mieste tej pôvodnej, čo mu bolo umožnené a
garáž opäť vystaval. Z pôvodnej garáže mu zostali základy, poškodená betónová podlaha a montážna
jama, ktorá bola zasypaná.

Z výpovede svedka N. A. bolo zistené, že v minulosti vlastnil garáž neďaleko tej, ktorú v súčasnosti

užívajú navrhovatelia. S určitosťou preto vedel uviesť, že garáž, ktorá na tomto mieste stála pôvodne,
bola zbúraná kvôli tomu, že tam viedlo potrubie kanalizácie. Zostali z nej len základy a po niekoľkých
rokoch na týchto základoch postavil garáž p. E., ktorý ju potom predal navrhovateľovi. On vlastne
spomenul navrhovateľovi v 1. rade, že p. E. garáž predáva.

Svedok G. C. potvrdil, že pôvodná garáž, na mieste ktorej stojí tá, čo užíva navrhovateľ, bola zbúraná,

lebo sa popri garážach viedlo nejaké potrubie. To, že došlo k jej zbúraniu vie, pretože on má tiež v tomto
rade garáž a dovidel na ňu. Neskôr tam bola postavená garáž nanovo, ale nevedel uviesť, kto ju staval.

Z výpovede svedka N. S. bolo zistené, že kládol potrubie v miestach, kde stojí garáž navrhovateľa.
Uviedol, že pôvodná garáž, ktorá na tomto mieste stála, bola určite zbúraná.

Svedkyňa M. D. uviedla, že vlastnia garáž oproti tej, ktorú užíva navrhovateľ. Tvrdila, že pôvodná garáž

stojaca na tomto mieste bola zbúraná, lebo sa tam robila kanalizácia a stroje sa tam nemohli dostať.
Neskôr na jej mieste bola postavená nová garáž, kto ju však staval, uviesť nevedela. Po ukončení prác
na kanalizácii odporkyni v 2. rade aj hovorila, aby si garáž postavili nanovo, ale ona uviedla, že im to nie
je treba. Podľa nej z pôvodnej garáže po zbúraní zostal jeden múr zboku.Svedok M. J., zať odporcov v 1. a 2. rade uviedol, že po tom, čo sa asi v roku 1977 zoznámil s dcérou
odporcov, chodievali okolo garáží na prechádzky smerom k letisku a ona mu ukázala, ktorá je ich garáž.
Takto spolu chodili na prechádzky asi do roku 2000. V týchto miestach sa robila kanalizácia asi v roku

1980 a nejaké garáže sa aj zbúrali, ale garáž, o ktorej sa dozvedel, že patrí manželkiným rodičom, podľa
neho zbúraná nebola, kanalizácia viedla vedľa nej. Uviedol, že v neskoršom období niektoré garáže boli
postavené nanovo.

Z kúpnej zmluvy zo dňa 4.10.1972 uzavretej vo forme notárskej zápisnice vyplýva, že odporcovia v 1. a
2. rade odkúpili od predávajúcich G. Š. a J. Š. pozemok parc.č. T. XXXX v k.ú. E. o výmere 20 m2 a garáž

ev. č. XX za kúpnu cenu 8.098,- Kčs. Zmluva bola dňa 4.10.1972 registrovaná Štátnym notárstvom v
Prievidzi pod reg. č. M..XXX/XX.

Z kúpnej zmluvy uzavretej medzi Stredoslovenskými vodárňami a kanalizáciami Podnikové riaditeľstvo
Banská Bystrica a odporcom v 1. rade vyplýva, že odporca ako majiteľ garáže poradové č. XX na parc.č.
XXXX/X v k. ú. E. túto garáž odpredal za 11.398,- Kčs. Z výpisu Knihy osvedčení Okresného úradu v
Prievidzi, matričného úradu vyplýva, že zmluvu odporca v 1. rade podpísal dňa 5.4.1979 a podpis uznal

za vlastný.

Listomzodňa17.4.1979bolpodnikovýmriaditeľomStredoslovenskýchvodárníakanalizáciídanýpokyn
na vyplatenie sumy 11.398,- Kčs na základe uzavretej kúpnej zmluvy medzi odporcom v 1. rade a
Stredoslovenskými vodárňami a kanalizáciami PR Banská Bystrica z 5.4.1979.

Dňa 5.5.1979 bola uzavretá dohoda medzi Stredoslovenskými stavbami Žilina závod 07 v Žiari nad

Hronom a majiteľmi garáží, ktoré vykúpili Stredoslovenské vodárne a kanalizácie PR Banská Bystrica
(medzi inými aj s odporcom v 1. rade), obsahom ktorej bol záväzok bývalých majiteľov garáží zbúrať do
20.5.1979 garáže a ak sa tak nestane, začnú vykonávať búracie práce Stredoslovenské stavby.

Listom zo dňa 8.9.1988 MsNV, odbor ÚPA v Prievidzi žiadal Stredoslovenské vodárne a kanalizácie PR
Banská Bystrica o zaregistrovanie kúpnych zmlúv uzavretých medzi vlastníkmi garáží v lokalite Čistiaca

stanica v Prievidzi.

Z vyjadrenia Stredoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. Banská Bystrica z 8.12.2009 vyplýva,
že s poukazom na Výnos Ministerstva spravodlivosti č. 207/64-NS- OK z 19.5.1964 kúpna zmluva
uzavretá medzi odporcom v 1. rade a Stredoslovenskými vodárňami a kanalizáciami PR Banská Bystrica
nepodliehala registrácii na štátnom notárstve. Doklad o tom, že StVaK Banská Bystrica požiadala o zápis

kúpnej zmluvy do evidencie nehnuteľností, v archíve spoločnosti nájdený nebol.

Z výpisu zo Zápisnice z 1. schôdzky Rady MsNV v Prievidzi zo dňa 15.1.1985 vyplýva, že Rada MsNV
súhlasila s udelením výnimky z uznesenia R-MsNV č. 49 z 28.6.1977 na postavenie garáží pre M.. D.
B. W.. bytom E., I. XX/X a M.. Z. E., bytom E., I. XX/XX v lokalite Čistiaca stanica.

Dňa 6.8.1991 podpísali dohodu o odpredaji garáže v k. ú. E. parc.č. XXXX/XXX za 2.000,- DM M.. Z.

E. ako predávajúci - majiteľ garáže a navrhovateľ v 1. rade ako kupujúci s tým, že dohodu za neho
podpísala navrhovateľka v 2. rade.

Z výpisu z LV č. XXXX pre k. ú. E. vyplýva, že vlastníkmi nehnuteľností - parc.č. XXX - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 20 m2 a garáže súp. č. XXXX stojacej na tejto parcele sú odporcovia v 1. a 2.
rade každý v podiele 1-ica. Zápis bol vykonaný na základe žiadosti odporcu v 1. rade zo dňa 1.6.2005,

ako titul nadobudnutia je uvedené RI 504/72-vz6/73. Dňa 9.3.2010 odporkyňa v 2. rade uzavrela zmluvu
o budúcej zmluve so Slovenskou správou ciest so sídlom v Bratislave. Predmetom zmluvy je dohoda
o uzavretí kúpnej zmluvy týkajúcej sa garáže súp.č. XXXX na parc.č. XXX v k.ú. E. zapísanej na LV
č. XXXX. V súvislosti s tým tunajší súd uznesením zo dňa 14.5.2010 č.k. 5C/94/2008-119 v spojení suznesením KS v Trenčíne zo dňa 16.7.2010 č.k 4Co/209/2010-132 nariadil predbežné opatrenie, ktorým
odporcom v 1. a 2. rade uložil zákaz previesť vlastnícke právo k uvedenej garáži na tretie osoby až do
právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

Dňa 12.4.2006 vydal Mestský úrad v Prievidzi potvrdenie, že garáž na parc.č. XXX v k.ú. E. má súpisné
č. II. XXXX. Z platobných výmerov Mesta Prievidza predložených odporcami vyplýva, že odporkyni v 2.
rade bola vyrubená daň z nehnuteľností - garáže a pozemku pod garážou za roky 2005-2009.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 8C/56/2007 bolo zistené, že odporcovia v1. a 2. rade v
uvedenom konaní vystupovali ako navrhovatelia v 1. a 2. rade a domáhali sa voči navrhovateľovi v 1.
rade ako odporcovi vypratania nehnuteľnosti - garáže súp. č. XXXX-X na parc.č. XXX zapísanej na LV

č. XXXX v k.ú. E.. Konanie vo veci bolo zastavené na základe späťvzatia návrhu.

Z oznámenia M.. G. H. zo dňa 28.3.2011 bolo zistené, že navrhovateľ v 1. rade sa na neho v septembri
2004 obrátil so žiadosťou o pomoc pri vyporiadaní pozemku pod svojou garážou. Po prešetrení veci však
zistil, že pozemok pod garážou je vo vlastníctve pôvodných vlastníkov. Túto skutočnosť navrhovateľovi
v 1. rade oznámil a poradil mu, aby vyhľadal pôvodných vlastníkov a dohodol sa s nimi na odkúpení

výmery 20 m2. Má vedomosť, že k uzavretiu kúpnej zmluvy na pozemok nedošlo z titulu vysokej kúpnej
ceny požadovanej predávajúcimi.

Podľa § 135a ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.1991 vlastníkom veci, ktorá môže byť
predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe hnuteľnú vec tri roky
a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo

zodpovedajúce vecnému bremenu.

Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.1991 ak sa nehnuteľná vec prevádza
na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej účinnosť je potrebná registrácia
štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do socialistického vlastníctva.

Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrhu navrhovateľov v 1.

a 2. rade nemožno vyhovieť. Navrhovatelia sa domáhali určenia že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti - garáže v k. ú. E. na parc. č. XXX, ktorej bolo pridelené súp. č. XXXX. Vzhľadom k tomu,
že ide o tzv. určovaciu žalobu podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, súd sa najskôr
zaoberal tým, či na strane navrhovateľov je daný naliehavý právny záujem na takomto určení. V konaní
bolo nepochybne preukázané, že predmetná garáž je na LV č. XXXX vlastnícky zapísaná na odporcov

v 1. a 2. rade v podiele po jednej polovici. Navrhovatelia však tvrdili, že vlastníkmi garáže sú oni,
pretože túto garáž odkúpili od predchádzajúceho vlastníka M.. E. za 2.000,- DM. Bolo zistené, že s
odporcami majú spory ohľadne užívania a vlastníctva garáže a títo voči nim viedli aj konanie o vypratanie
predmetnej garáže. Okrem toho odporkyňa v 2. rade uzavrela aj zmluvu o budúcej zmluve týkajúcej sa
budúceho predaja tejto garáže Slovenskej správe ciest. Na základe týchto skutočností je teda zrejmé,

že navrhovatelia majú v konaní naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,
pretože bez takéhoto určenia by ich právne postavenie bolo neisté.

Navrhovatelia v 1. a 2. rade vlastnícke právo odvodzovali od dohody o odkúpení garáže zo dňa 6.8.1991
uzavretej s M.. Z. E.. Táto zmluva však nemá náležitosti riadnej kúpnej zmluvy. Ako kupujúci je tu
označený navrhovateľ v 1. rade, zmluvu však podpísala navrhovateľka v 2. rade, pričom zo zmluvy

nevyplýva, že by bola splnomocnená na jej uzavretie v mene navrhovateľa v 1. rade. Z dohody vyplýva,
že predávajúci prevzal od kupujúceho dohodnutú sumu 2.000,- DM. V konaní bolo preukázané, že
ku vkladu vlastníckeho práva navrhovateľov k predmetnej garáži do katastra nehnuteľností nedošlo.
Na základe týchto skutočností je teda zrejmé, že z titulu kúpy vlastníctvo ku garáži navrhovatelia
nenadobudli.Súd preto skúmal, či v danom prípade boli splnené predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti na základe vydržania. V konaní bolo nepochybne preukázané, že navrhovatelia v 1.
a 2. rade uzavreli dohodu o predaji garáže s M.. E. a tiež bolo preukázané, že skutočne došlo aj

k vyplateniu dohodnutej kúpnej ceny. V konaní to potvrdil aj svedok E.. Otázku kúpy garáže s M..
E. dohodol navrhovateľ v 1. rade, ale vzhľadom k tomu, že pracoval v zahraničí, navrhovateľku v 2.
rade poveril, aby kúpnu cenu M.. E. ako majiteľovi garáže odovzdala a garáž od neho prevzala. Pri
odovzdávaní kúpnej ceny - dňa 6.8.1991 - došlo aj ku spísaniu dohody o predaji garáže. Od tejto doby
navrhovatelia predmetnú garáž nerušene užívali v presvedčení, že sú jej vlastníkmi.

K tomu, aby došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním, je potrebné, aby boli splnené zákonné
predpoklady: 1. nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, 2. nepretržitosť
vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom stanovenej
doby, 3. spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom
na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí, pričom dobromyseľnosť musí byť
posudzovaná z objektívneho hľadiska, t.j. či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno

s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol
mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nadobudol. Nemožno vychádzať len zo
subjektívnych predstáv držiteľa. Pri posudzovaní dobromyseľnosti držiteľa treba brať do úvahy, či držiteľ
pri bežnej opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého
požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvod na pochybnosti o tom, že mu vec

patrí.

O dobromyseľnosti možno hovoriť v prípade, že držiteľ vec drží v omyle, že mu patrí a pritom ide o
ospravedlniteľný omyl. Omyl môže byť skutkový ale i právny. O ospravedlniteľný omyl ide vtedy, keď
ku nemu došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so
zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. O právny omyl držiteľa ide vtedy, keď

tento omyl vychádza z neznalosti alebo neúplnej znalosti všeobecných právnych predpisov. Vzhľadom
k zásade „neznalosť zákona neospravedlňuje“ omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti jednoznačne
formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, keď sa držiteľ ujal držby, nie je
ospravedlniteľný. Takýto omyl možno ospravedlniť len výnimočne v prípadoch, keď znenie zákona je
nejasné a pripúšťa rôzny výklad.

Navrhovatelia v 1. a 2. rade sa držby ujali dňa 6.8.1991. V tom čase bolo účinné znenie
Občianskeho zákonníka, ktoré pripúšťalo vydržanie nehnuteľností (§ 135a ods. 1). Zároveň podľa vtedy
platného znenia Občianskeho zákonníka bola garáž posudzovaná ako predmet spôsobilý vydržania.
Predpokladom vydržania bola oprávnená držba nepretržite po dobu 10 rokov. Podľa § 134 ods. 2
Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.1991 vlastnícke právo k nehnuteľnej veci prevádzanej

na základe zmluvy sa nadobúda účinnosťou zmluvy. K účinnosti zmluvy je potrebná registrácia
štátnym notárstvom. Požiadavka registrácie štátnym notárstvom bola v zákone jasne a zrozumiteľne
formulovaná, preto o tomto ustanovení nemožno mať žiadne pochybnosti. V danej veci navrhovatelia
odvodzovali svoje vlastníctvo k nehnuteľnosti na základe dohody o prevode garáže. V tom čase
zákon vyžadoval registráciu zmluvy štátnym notárstvom, ku ktorej však nedošlo. V dôsledku toho

navrhovatelia v 1. a 2. rade nemohli byť so zreteľom na všetky okolnosti danej veci dobromyseľní, že
sú vlastníkmi uvedenej nehnuteľnosti, hoci subjektívne o tom mohli byť presvedčení. Vzhľadom k tomu,
že navrhovatelia neboli dobromyseľní držitelia, nemožno hovoriť o vydržaní, pretože nedobromyseľný
držiteľ nemôže vec vydržať do vlastníctva.

Na základe uvedených skutočností súd vo veci rozhodol tak, že návrh navrhovateľov ako nedôvodný

zamietol, keďže bolo preukázané, že nedošlo k platnému nadobudnutiu vlastníctva k nehnuteľnosti na
základe zmluvy a taktiež nedošlo k vydržaniu vlastníckeho práva vzhľadom k tomu, že navrhovatelia
neboli dobromyseľnými držiteľmi nehnuteľnosti.

Navrhovatelia žiadali v konaní opätovne vypočuť ako svedka M.. E., a to k okolnostiam uzavretia zmluvy
o prevode garáže. Súd tento dôkaz nepovažoval za potrebné vykonať, pretože výsluch svedka by v

žiadnom prípade nezmenil nič na skutočnosti, že dohoda nebola registrovaná štátnym notárstvom tak,ako to v tom čase účinné právne predpisy vyžadovali a tento nedostatok má za následok skutočnosť,
že navrhovateľov nemožno považovať za dobromyseľných držiteľov veci.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Odporcovia

mali v konaní plný úspech, preto im súd priznal náhradu trov konania v plnej výške v sume 2.643,70 eur.
Táto suma pozostáva zo súdneho poplatku za odvolanie voči predbežnému opatreniu v sume 33,- eur,
súdneho poplatku za odvolanie v sume 99,50 eur a trov právneho zastúpenia. Tieto trovy pozostávajú z
dvoch úkonov právnej pomoci po 3.038,- Sk (prevzatie veci, vyjadrenie k návrhu), 2 úkony po 2.430,40
Sk (ďalšia porada s klientmi 19.11.2008, úkony krátené o 20% - spoločné zastupovanie 2 osôb), 2 úkony

po 324,- eur (účasť na pojednávaní dňa 22.6.2009 a 3.8.2008 - pojednávania v trvaní nad 2 hodiny, úkon
krátený o 20% za spoločné zastupovanie 2 osôb), 1 úkon po 81,- eur (ďalšia porada s odporkyňou v 2.
rade, úkon krátený o 20% za spoločné zastupovanie 2 osôb /za odporcu v 1. rade si trovy za tento úkon
odporcovia neuplatnili), 1 úkon po 54,- eur (porada s klientmi dňa 31.5.2010 - zastupovanie 2 účastníkov,
t.j. u každého krátený o 20%, úkon v hodnote 1/3 /§14 ods. 4 písm. a) vyhl. 655/2004 Z.z./), 1 úkon po
33,75 eur (porada s klientmi do 1 hod. dňa 14.9.2010 - zastupovanie 2 osôb, t.j. krátenie u každého 50%,

úkon v hodnote 1/3), 1 úkon po 50,63 eur (odvolanie proti predbežnému opatreniu - zastupovanie 2 osôb
- krátenie o 50% u každej, úkon vo výške 1 /§14 ods. 3 písm. b) vyhl. č. 655/2004Z.z./) 7 úkonov po
101,25 eur (účasť na pojednávaní dňa 6.10.2010, 3.11.2010, 16.2.2011, 9.5.2011, 6.5.2013, vyjadrenie
zo dňa 7.3.2011, odvolanie voči rozsudku - zastupovanie 2 osôb, t.j. krátenie 50% u každej), 1 úkon
po 25,32 eur (účasť na pojednávaní 30.5.2011 - vyhlásenie rozsudku, zastupovanie 2 osôb, t.j. krátenie

50% u každej, úkon vo výške 1 / § 14 ods. 5 písm. b) vyhl. 655/2004 Z.z./), 1 úkon po 16,88 eur (porada
s odporkyňou v 2. Rade 19.1.2011 do 1 hod. - zastupovanie 2 osôb, t.j. krátenie 50%, úkon v hodnote
1/3 /§14 ods. 4 písm. a) vyhl. 655/2004 Z.z./ - odporcovia si uplatnili nárok le v súvislosti s odporkyňou v
2. rade), 3 x paušál po 190,- Sk, 3 x paušál po 6,95 eur, 5 x paušál po 7,21 eur, 6 x paušál po 7.41 eur, 1
x paušál po 7,81 eur; trovy právneho zastúpenia spolu 2.092,67 eur + 20% DPH ... 418,53 eur, t.j. spolu

2.511,20 eur. Pri určení výšky odmeny za 1 úkon právnej pomoci bolo vychádzané z hodnoty veci, t.j.
2.641,98eur,ktorávyplývazozmluvyobudúcejzmluveuzavretejodporkyňouv2.radeaSR-Slovenská
správa ciest dňa 9.3.2010. Odporcovia si uplatnili aj nárok na odmenu za úkony 28.7.2009 - obhliadka +
štúdium spisu, 28.10.2010 - nahliadnutie v archíve v Bojniciach, 25.5.2011 - doplnenie vyúčtovania trov
právneho zastúpenia. Za tieto úkony im súd odmenu nepriznal, pretože za tieto úkony v zmysle vyhl. č.

655/2004 Z.z. odmena za právne zastúpenie nepatrí. Súd nepriznal odporcom ani odmenu za úkony -
ďalšia porada s klientom dňa 8.6.2011 a 16.4.2013, pretože o uskutočnení takejto porady nepredložili
súdu žiaden doklad. Súd odporcom nepriznal ani odmenu za úkon prevzatie a príprava zastúpenia v
prípade odporcu v 1. rade, tento úkon nepovažoval za účelne vynaložené trovy, pretože právny zástupca
sa s vecou oboznámil pri prevzatí zastúpenia odporkyne v 2. rade a preto nebolo potrebné oboznamovať

sa s vecou opätovne. Okrem toho si odporcovia uplatnili nárok na úhradu správnych poplatkov za
vyhotovenie kópií zo súdneho spisu v sume každý po 1,89 eur. Súd im náhradu ani v tomto prípade
nepriznal, pretože v súvislosti s takýmito výdavkami bol odporcom priznaný nárok na tzv. režijný paušál
v rámci trov právneho zastúpenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu vo dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať
označenie účastníkov konania, voči ktorému rozsudku smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, v čom odvolateľ vidí nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu, čoho sa odvolaním
domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie možno odôvodniť len z dôvodov podľa § 205

ods. 2 O.s.p..