Rozsudok Judgement was issued on Monday, May 30, 2011

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 5C/94/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3808206495
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Šišková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2011:3808206495.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci navrhovateľov: v 1. rade G.

J., nar. XX.X.XXXX, v 2. rade D. J., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom E., C. P.. X/X, obaja navrhovatelia
zastúpení JUDr. Vladimírom Štrbíkom, advokátom v Prievidzi, Nám. Slobody 22, proti odporcom: v
1. rade J. U., nar. X.X.XXXX, v 2. rade N. D.Á., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom E., D. XX/X, obaja
odporcovia zastúpení JUDr. Igorom Gažíkom, advokátom v Prievidzi, Bojnická cesta 7, o určenie
vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že navrhovatelia v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi garáže súp. č.
XXXX stojacej na parc.č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2 v kat. úz. E., zapísanej

na LV č. XXXX vedenom Správou katastra Prievidza v podiele 1/1.

Odporcovia v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne
náhradu trov konania v sume 648,70 eura na účet právneho zástupcu JUDr. Vladimíra Štrbíka do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

V konaní sa pôvodne navrhovateľ v 1. rade domáhal voči odporcom v 1. a 2. rade určenia, že je
vlastníkom garáže súp. č. XXXX stojacej na parcele č. XXX v k. ú. E.. Návrh zdôvodnil tým, že uvedenú
garáž odkúpil na základe kúpnej zmluvy zo dňa 6.8.1991 od M.. Z. E., pričom M.. E. túto garáž postavil
na základe súhlasu vtedajšieho MNV. V roku 2004 na základe oznámenia M.. H., ktorého požiadal o
právne usporiadanie nehnuteľnosti, zistil, že pozemok pod garážou je zapísaný na LV na odporcov v 1.

a 2. rade. S odporcami sa skontaktoval s úmyslom odkúpiť od nich pozemok, títo mu ho však odmietli
odpredať a vlastnícky si usporiadali vlastníctvo ku garáži oni. On od vlastníkov susedných garáží zistil,
že pôvodné garáže boli vykúpené a asanované z dôvodu výstavby ČOV vodárňami. Vodárne si však
kúpnu zmluvu nedali zapísať do katastra nehnuteľností. Odporcovia v 1. a 2. rade sa od výkupu garáží
o garáž nezaujímali a postoj zmenili až po tom, čo sa s nimi on kontaktoval.

V konaní navrhovateľ dodal, že garáž odkúpil od M.. E.. V čase kúpy pracoval v zahraničí a preto kúpnu
zmluvu s M.. E. spísala jeho manželka, ktorá mala zabezpečiť aj jej prevod. K tomu nedošlo, pretože M..

E. to odkladal alebo bol zaneprázdnený a preto sa tejto záležitosti ujal on, keď sa vrátil zo zahraničia.
Kontaktoval Ing. H. a ten mu oznámil, že pozemok pod garážou je vedený na niekoho iného. Po tom, čo
od odporcov chcel pozemok odkúpiť, títo od neho žiadali kľúče od garáže s odôvodnením, že garáž patrí
im. On bol aj na vodárňach, aby mu vystavili potvrdenie, že boli vlastníkmi pozemku, povedali mu však,
že nejaký papier dali ešte M.. E.. Navrhovateľ v 1. Rade uviedol, že po celý čas bol v presvedčení, že
garáž mu patrí a to až do okamihu, keď dostal výzvu od advokátky odporcov na vydanie kľúčov s tým,
že oni sú vlastníkmi garáže. Vlastníci susedných garáží ho ubezpečovali, že pôvodne stojaca garáž,ktorá patrila odporcom, bolo zbúraná a na jej mieste si postavil novú M.. E.. Pokiaľ by tieto informácie
nemal, nešiel by do sporu s odporcami.

V priebehu konania pristúpila do konania D. J., manželka navrhovateľa v 1. rade, ako navrhovateľka

v 2. rade. V konaní uviedla, že ona vyplatila M.. E. peniaze za garáž a predaj garáže s ním dali aj
na papier, pretože navrhovateľ v 1. rade v tom čase nebol doma. M.. E. jej aj ukázal, kde sa garáž
nachádza. Kto garáž staval, nezisťovala, predpokladala, že ten, kto ju predával. Ona mala iba vyplatiť
kúpnu cenu a prevziať kľúče od garáže, všetko ostatné dohodoval navrhovateľ v 1. rade. Uviedla, že
po celý čas nemala pochybnosti o tom, že garáž patrí im s navrhovateľom v 1. rade, až kým nezačali

spory s odporcami.

Odporca v 1. rade s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že garáž kúpili s odporkyňou v 2. rade od p. Š.. Raz
boli predvolaní kvôli tomu, že garáže sa budú odkupovať, lebo budú zbúrané kvôli kanalizácii. On žiadnu
kúpnu zmluvu nepodpisoval, v marci 1979 odišiel z Prievidze, garáž viac neužíval, 25 rokov do Prievidze
neprišiel. Býval v Havířove, kde pracoval. Do Prievidze prišiel až v júli 2003. Tvrdil, že garáž, ktorú v
súčasnosti užívajú navrhovatelia, je ich pôvodná garáž a p. E. si ju prisvojil, lebo vedel, že odchádza

z Prievidze. Taktiež tvrdil, že zmluvu o predaji garáže nepodpisoval, pretože v tom čase nastupoval do
práce v ČSM Stonava v Čechách. V súčasnosti za predmetnú garáž riadne platia aj predpísané dane.

Odporkyňa v 2. rade s návrhom nesúhlasila. Potvrdila, že kúpu garáže od pôvodného vlastníka p. Š.
vybavovala ona, garáž s odporcom v 1. rade riadne užívali. V neskoršom období boli predvolaní na MsÚ,
kde im bolo oznámené, že garáže sa majú asanovať a bude sa tam robiť kanalizácia. Odporca v 1. rade

vtedy aj niečo podpisoval. Kým v Prievidzi žili, garáž asanovaná nebola. Ona po rozvode s odporcom v
1. rade odišla bývať do Nitry, kde žila asi 15 rokov a do Prievidze sa vrátila v roku 2002. Garáž v tom čase
nechala tak. Po návrate s odporcom v 1. rade vedeli, že majú garáž, ale nevedeli, kto ju užíva, dozvedeli
sa to až od p. A.. Uviedla, že nevie o žiadnej zmluve, ktorou by garáž predávali a taktiež neobdržala
žiadne peniaze za garáž. Garáž, ktorá je predmetom sporu, je podľa nej ich pôvodná garáž, na ktorej

sú iba vymenené dvere a je nanovo okožovaná.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov M.. Z. E., G. D., M.. J. D., N. A., G. C.N., N.
S., M. D. a M. J., oboznámením obsahu Kúpno-predajnej zmluvy z 5.4.1979, súhlasu s výkupom garáže,
oznámenia o výkupe nehnuteľností, žiadosti o preplatenie kúpnej ceny výpisu zo zápisnice rady MsNV
v Prievidzi zo dňa 15.1.1985, dohody o odpredaji garáže zo 6.8.1991, rozhodnutia o pridelení súpisného

čísla zo 17.5.2005, kúpnej zmluvy zo dňa 4.10.1972, LV č. XXXX kat. úz. E., rozsudku tunajšieho súdu
zo dňa 18.9.1984 č.k. 8C 62/84-20, pracovnej zmluvy odporcu v 1. Rade zo dňa 5.4.1979, záznamu o
vstupnom pohovore z 10.4.1979, platobných výmerov na daň z nehnuteľností za roky 2005 až 2009,
fotodokumentácie navrhovateľov, zápisnice o prejednaní priestupku zo 7.3.2006, oboznámením obsahu
spisu Okresného súdu v Prievidzi sp.zn. 8C/56/2007, ako aj oboznámením obsahu ostatného spisového

materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

Z výpovedí navrhovateľov a svedka M.. Z. E. bolo zistené, že dňa 6.8.1991 uzavreli medzi sebou dohodu
o odpredaji garáže v k. ú. E. na parcele č. XXX. Navrhovatelia za túto garáž vyplatili M.. E. ak majiteľovi
garáže sumu 2.000,- DM. Ako kupujúci je v dohode uvedený navrhovateľ v 1. rade s tým, že dohodu
podpísala navrhovateľka v 2. rade. Ako navrhovatelia uviedli, v tom čase bol navrhovateľ v 1. rade

pracovne v zahraničí. Z výpovedí navrhovateľov vyplynulo, že kúpu garáže dohodol s Ing. E. navrhovateľ
v 1. rade, navrhovateľka v 2. rade mu mala vyplatiť kúpnu cenu a prevziať kľúče od garáže. Následne
navrhovatelia garáž riadne užívali. Navrhovateľ v 1. rade uviedol, že vzhľadom k tomu, že pracoval v
zahraničí, nemal čas vybavovať veci okolo prepisu garáže, mala to zariadiť navrhovateľka v 2. rade, ale
k tomu nedošlo. Preto až po tom, čo sa trvalo vrátil z Nemecka, požiadal M.. H. o právne usporiadanie

garáže. Od neho sa dozvedel, že pozemok je vedený na iných vlastníkov. Preto sa snažil s odporcami
dohodnúť o odpredaji pozemku, na čom sa nedohodli a následne ho žiadali o odovzdanie kľúčov od
garáže s tým, že táto garáž patrí im. Z výpovedí navrhovateľov vyplýva, že až do doby, ako si odporcovia
začali uplatňovať nárok na garáž, nemali pochybnosť o tom, že garáž im patrí a nerušene ju aj užívali.Odporcovia v 1. a 2. rade v konaní tvrdili, že garáž, ktorú užívajú navrhovatelia, patrí im. Túto zakúpili na
základe riadnej kúpnej zmluvy od p. Š.. Neskôr boli oboznámení s tým, že garáže sa majú asanovať kvôli
výstavbe kanalizácie. Popreli však, že by uzavreli zmluvu o predaji garáže a že by im bola vyplatená

kúpna cena. V nasledujúcom období sa rozviedli, odporca v 1. rade odišiel do Čiech a odporkyňa v 2.
rade sa presťahovala do Nitry. Späť do Prievidze sa vrátili až v roku 2002 (odporkyňa v 2.rade) a v roku
2003 (odporca v 1. rade). O garáž sa začali zaujímať, ale nevedeli, kto ju užíva. Odporkyňa v 2. rade
bola aj na Správe katastra, na MsÚ v Prievidzi im pridelili súpisné číslo a začali riadne platiť aj daň z
nehnuteľností.

V konaní boli vypočutí aj svedkovia M.. Z. E., G. D., M.. J. D., N. A., G. C., N. S., M. D. N. M. J..

M.. Z. E. uviedol, že asi v roku 1984 bolo vyvolané stretnutie so zástupcami vodární a národného
výboru,kdesaprejednávalamožnosťzastavaniaplochypričističkeodpadovýchvôd,kdeboliasanované
garáže. Vodárne dali stanovisko, že práce už boli ukončené a toto územie je možné zastavať. Potom
v roku 1984 alebo 1985 dostal súhlas na postavenie garáže a spolu so synom v marci 1985 začal
svojpomocne stavať garáž na mieste pôvodnej garáže, z ktorej sa zachovala časť základov a montážna

jama, ktorá však bola zasypaná a poškodená. Keďže v roku 1987 začal stavať dom na opačnom konci
mesta, táto garáž mu už nebola potrebná a rozhodol sa ju predať. Pán A. mu povedal, že pozná niekoho,
kto má záujem o odkúpenie garáže. S navrhovateľom v 1. rade sa dohodol na predaji garáže za 2.000,-
DM. V tom čase pracoval v Bratislave a nemal dostatok času na vybavovanie záležitostí s prepisom
garáže a poveril tým p. E., ktorá mu povedala, že problém je v tom, že vodárne nedali riadne zaevidovať

zmluvu o kúpe garáže.

Svedkovia G. D. a M.. J. D. uviedli, že pôvodná garáž odporcov v 1. a 2. rade bola s určitosťou zbúraná
z dôvodu, že sa v tejto lokalite mal vybudovať kanalizačný zberač k čističke odpadových vôd. Jednou z
garáží, ktoré boli zbúrané, bola aj garáž svedka G. D.. Obaja svedkovia uviedli, že na mieste pôvodnej
garáže odporcov si určite postavil novú garáž M.. E., sami to videli. Svedok G. D. uviedol, že jeho garáž

tiež bola zbúraná potom, čo ju od neho odkúpili vodárne a riadne mu bola vyplatená kúpna cena. V
roku 1981 požiadal o povolenie znovu postaviť si garáž na mieste tej pôvodnej, čo mu bolo umožnené a
garáž opäť vystaval. Z pôvodnej garáže mu zostali základy, poškodená betónová podlaha a montážna
jama, ktorá bola zasypaná.

Z výpovede svedka N. A. bolo zistené, že v minulosti vlastnil garáž neďaleko tej, ktorú v súčasnosti

užívajú navrhovatelia. S určitosťou preto vedel uviesť, že garáž, ktorá na tomto mieste stála pôvodne,
bola zbúraná kvôli tomu, že tam viedlo potrubie kanalizácie. Zostali z nej len základy a po niekoľkých
rokoch na týchto základoch postavil garáž p. E., ktorý ju potom predal navrhovateľovi. On vlastne
spomenul navrhovateľovi v 1. rade, že p. E. garáž predáva.

Svedok G. C. potvrdil, že pôvodná garáž, na mieste ktorej stojí tá, čo užíva navrhovateľ, bola zbúraná,

lebo sa popri garážach viedlo nejaké potrubie. To, že došlo k jej zbúraniu vie, pretože on má tiež v tomto
rade garáž a dovidel na ňu. Neskôr tam bola postavená garáž nanovo, ale nevedel uviesť, kto ju staval.

Z výpovede svedka N. S. bolo zistené, že kládol potrubie v miestach, kde stojí garáž navrhovateľa.
Uviedol, že pôvodná garáž, ktorá na tomto mieste stála, bola určite zbúraná.

Svedkyňa M. D. uviedla, že vlastnia garáž oproti tej, ktorú užíva navrhovateľ. Tvrdila, že pôvodná garáž

stojaca na tomto mieste bola zbúraná, lebo sa tam robila kanalizácia a stroje sa tam nemohli dostať.
Neskôr na jej mieste bola postavená nová garáž, kto ju však staval, uviesť nevedela. Po ukončení prác
na kanalizácii odporkyni v 2. rade aj hovorila, aby si garáž postavili nanovo, ale ona uviedla, že im to nie
je treba. Podľa nej z pôvodnej garáže po zbúraní zostal jeden múr zboku.

Svedok M. J., zať odporcov v 1. a 2. rade uviedol, že po tom, čo sa asi v roku 1977 zoznámil s dcérou

odporcov, chodievali okolo garáží na prechádzky smerom k letisku a ona mu ukázala, ktorá je ich garáž.Takto spolu chodili na prechádzky asi do roku 2000. V týchto miestach sa robila kanalizácia asi v roku
1980 a nejaké garáže sa aj zbúrali, ale garáž, o ktorej sa dozvedel, že patrí manželkiným rodičom, podľa
neho zbúraná nebola, kanalizácia viedla vedľa nej. Uviedol, že v neskoršom období niektoré garáže boli

postavené nanovo.

Z kúpnej zmluvy zo dňa 4.10.1972 uzavretej vo forme notárskej zápisnice vyplýva, že odporcovia v 1.
a 2. rade odkúpili od predávajúcich G. Š.M. a J. Š. pozemok parc.č. T. XXXX v k.ú. E. o výmere 20
m2 a garáž ev. č. XX za kúpnu cenu 8.098,- Kčs. Zmluva bola dňa 4.10.1972 registrovaná Štátnym
notárstvom v Prievidzi pod reg. č. I.504/72.

Z kúpnej zmluvy uzavretej medzi Stredoslovenskými vodárňami a kanalizáciami Podnikové riaditeľstvo

Banská Bystrica a odporcom v 1. rade vyplýva, že odporca ako majiteľ garáže poradové č. XX na parc.č.
XXXX/X v k. ú. E. túto garáž odpredal za 11.398,- Kčs. Z výpisu Knihy osvedčení Okresného úradu v
Prievidzi, matričného úradu vyplýva, že zmluvu odporca v 1. rade podpísal dňa 5.4.1979 a podpis uznal
za vlastný.

Listomzodňa17.4.1979bolpodnikovýmriaditeľomStredoslovenskýchvodárníakanalizáciídanýpokyn

na vyplatenie sumy 11.398,- Kčs na základe uzavretej kúpnej zmluvy medzi odporcom v 1. rade a
Stredoslovenskými vodárňami a kanalizáciami PR Banská Bystrica z 5.4.1979.

Dňa 5.5.1979 bola uzavretá dohoda medzi Stredoslovenskými stavbami Žilina závod 07 v Žiari nad
Hronom a majiteľmi garáží, ktoré vykúpili Stredoslovenské vodárne a kanalizácie PR Banská Bystrica
(medzi inými aj s odporcom v 1. rade), obsahom ktorej bol záväzok bývalých majiteľov garáží zbúrať do

20.5.1979 garáže a ak sa tak nestane, začnú vykonávať búracie práce Stredoslovenské stavby.

Listom zo dňa 8.9.1988 MsNV, odbor ÚPA v Prievidzi žiadal Stredoslovenské vodárne a kanalizácie PR
Banská Bystrica o zaregistrovanie kúpnych zmlúv uzavretých medzi vlastníkmi garáží v lokalite Čistiaca
stanica v Prievidzi.

Z vyjadrenia Stredoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. Banská Bystrica z 8.12.2009 vyplýva,

že s poukazom na Výnos Ministerstva spravodlivosti č. 207/64-NS- OK z 19.5.1964 kúpna zmluva
uzavretá medzi odporcom v 1. rade a Stredoslovenskými vodárňami a kanalizáciami PR Banská Bystrica
nepodliehala registrácii na štátnom notárstve. Doklad o tom, že StVaK Banská Bystrica požiadala o zápis
kúpnej zmluvy do evidencie nehnuteľností, v archíve spoločnosti nájdený nebol.

Z výpisu zo Zápisnice z 1. schôdzky Rady MsNV v Prievidzi zo dňa 15.1.1985 vyplýva, že Rada MsNV

súhlasila s udelením výnimky z uznesenia R-MsNV č. 49 z 28.6.1977 na postavenie garáží pre M.. D.
B. W.. bytom E., I. XX/X a Ing. Z. E., bytom E., I. XX/XX v lokalite Čistiaca stanica.

Dňa 6.8.1991 podpísali dohodu o odpredaji garáže v k. ú. E. parc.č. XXXX/XXX za 2.000,- DM M.. Z.
E. ako predávajúci - majiteľ garáže a navrhovateľ v 1. rade ako kupujúci s tým, že dohodu za neho
podpísala navrhovateľka v 2. rade.

Z výpisu z LV č. XXXX pre k. ú. E. vyplýva, že vlastníkmi nehnuteľností - parc.č. XXX - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 20 m2 a garáže súp. č. XXXX stojacej na tejto parcele sú odporcovia v 1. a 2.
rade každý v podiele 1-ica. Zápis bol vykonaný na základe žiadosti odporcu v 1. rade zo dňa 1.6.2005,
ako titul nadobudnutia je uvedené RI 504/72-vz6/73. Dňa 9.3.2010 odporkyňa v 2. rade uzavrela zmluvu
o budúcej zmluve so Slovenskou správou ciest so sídlom v Bratislave. Predmetom zmluvy je dohoda

o uzavretí kúpnej zmluvy týkajúcej sa garáže súp.č. XXXX na parc.č. XXX v k.ú. E. zapísanej na LV
č. XXXX. V súvislosti s tým tunajší súd uznesením zo dňa 14.5.2010 č.k. 5C/94/2008-119 v spojení s
uznesením KS v Trenčíne zo dňa 16.7.2010 č.k 4Co/209/2010-132 nariadil predbežné opatrenie, ktorýmodporcom v 1. a 2. rade uložil zákaz previesť vlastnícke právo k uvedenej garáži na tretie osoby až do
právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

Dňa 12.4.2006 vydal Mestský úrad v Prievidzi potvrdenie, že garáž na parc.č. XXX v k.ú. E. má súpisné

č. II. XXXX. Z platobných výmerov Mesta Prievidza predložených odporcami vyplýva, že odporkyni v 2.
rade bola vyrubená daň z nehnuteľností - garáže a pozemku pod garážou za roky 2005-2009.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 8C/56/2007 bolo zistené, že odporcovia v1. a 2. rade v
uvedenom konaní vystupovali ako navrhovatelia v 1. a 2. rade a domáhali sa voči navrhovateľovi v 1.
rade ako odporcovi vypratania nehnuteľnosti - garáže súp. č. XXXX-X na parc.č. XXX zapísanej na LV
č. XXXX v k.ú. E.. Konanie vo veci bolo zastavené na základe späťvzatia návrhu.

Z oznámenia M.. G. H. zo dňa 28.3.2011 bolo zistené, že navrhovateľ v 1. rade sa na neho v septembri
2004 obrátil so žiadosťou o pomoc pri vyporiadaní pozemku pod svojou garážou. Po prešetrení veci však
zistil, že pozemok pod garážou je vo vlastníctve pôvodných vlastníkov. Túto skutočnosť navrhovateľovi
v 1. rade oznámil a poradil mu, aby vyhľadal pôvodných vlastníkov a dohodol sa s nimi na odkúpení
výmery 20 m2. Má vedomosť, že k uzavretiu kúpnej zmluvy na pozemok nedošlo z titulu vysokej kúpnej

ceny požadovanej predávajúcimi.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

Pozhodnotenívýsledkovvykonanéhodokazovaniasúddospelkzáveru,ženávrhnavrhovateľovv1.a2.

radejedôvodný.Navrhovateliasadomáhaliurčeniažesúbezpodielovýmispoluvlastníkminehnuteľnosti
- garáže v k. ú. E. na parc.č. XXX, ktorej bolo pridelené súp. č. XXXX. Vzhľadom k tomu, že ide o tzv.
určovaciu žalobu podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, súd sa najskôr zaoberal tým, či
na strane navrhovateľov je daný naliehavý právny záujem na takomto určení. V konaní bolo nepochybne
preukázané, že predmetná garáž je na LV č. XXXX vlastnícky zapísaná na odporcov v 1. a 2. rade v

podiele po 1-ci. Navrhovatelia však tvrdili, že vlastníkmi garáže sú oni, pretože túto garáž odkúpili od
predchádzajúceho vlastníka M.. E. za 2.000,- DM. Bolo zistené, že s odporcami majú spory ohľadne
užívania a vlastníctva garáže a títo voči nim viedli aj konanie o vypratanie predmetnej garáže. Okrem
toho odporkyňa v 2. rade uzavrela aj zmluvu o budúcej zmluve týkajúcej sa budúceho predaja tejto
garáže Slovenskej správe ciest. Na základe týchto skutočností je teda zrejmé, že navrhovatelia majú

v konaní naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pretože bez takéhoto
určenia by ich právne postavenie bolo neisté.

Navrhovatelia v 1. a 2. rade vlastnícke právo odvodzovali od dohody o odkúpení garáže zo dňa 6.8.1991
uzavretej s M.. Z. E.. Táto zmluva však nemá náležitosti riadnej kúpnej zmluvy. Ako kupujúci je tu
označený navrhovateľ v 1. rade, zmluvu však podpísala navrhovateľka v 2. rade, pričom zo zmluvy

nevyplýva, že by bola splnomocnená na jej uzavretie v mene navrhovateľa v 1. rade. Z dohody vyplýva,
že predávajúci prevzal od kupujúceho dohodnutú sumu 2.000,- DM. V konaní bolo preukázané, že
ku vkladu vlastníckeho práva navrhovateľov k predmetnej garáži do katastra nehnuteľností nedošlo.
Na základe týchto skutočností je teda zrejmé, že z titulu kúpy vlastníctvo ku garáži navrhovatelia
nenadobudli.

Súd preto skúmal, či v danom prípade boli splnené predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti na základe vydržania. V konaní bolo nepochybne preukázané, že navrhovatelia v 1. a 2.
rade uzavreli dohodu o predaji garáže s M.. E. a tiež bolo preukázané, že skutočne došlo aj k vyplateniu
dohodnutej kúpnej ceny. V konaní to potvrdil aj svedok E.. Otázku kúpy garáže s M.. E. dohodol
navrhovateľ v 1. rade, ale vzhľadom k tomu, že pracoval v zahraničí, navrhovateľku v 2. rade poveril,

aby kúpnu cenu M.. E. ako majiteľovi garáže odovzdala a garáž od neho prevzala. Pri odovzdávaní
kúpnej ceny - dňa 6.8.1991 - došlo aj ku spísaniu dohody o predaji garáže. Od tejto doby navrhovateliapredmetnú garáž nerušene užívali v presvedčení, že sú jej vlastníkmi. Z výpovede navrhovateľa v 1.
rade vyplynulo, že zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nebol vykonaný, pretože on bol dlhodobo z
pracovných dôvodov preč, poveril tým manželku, ale k prepisu nedošlo, podľa neho z dôvodov na strane

M.. E.. Po ukončení zamestnania v zahraničí sa ujal veci on sám, navštívil kanceláriu M.. H. a požiadal ho
ozariadenietejtozáležitosti.Onmunásledneoznámil,žepozemokpodgarážoujeevidovanýnaniekoho
iného. Navrhovateľ v 1. rade uviedol, že po celý čas bol presvedčený, že garáž je jeho, problémy s
pozemkommalibyťzdôvodu,ževodárnenedalizapísaťknemusvojevlastníctvo.Taktiežnavrhovateľka
v 2. rade uviedla, že až do doby, kedy sa začali problémy s odporcami, jej ani nenapadlo, že by nemali

byť vlastníkmi garáže. Z vyjadrenia M.. H. bolo zistené, že až niekedy v septembri 2004 sa na neho
navrhovateľ v 1. rade obrátil so žiadosťou o pomoc pri vyporiadaní pozemku pod garážou. Vtedy zistil,
že tento pozemok je vo vlastníctve pôvodných vlastníkov. Na základe toho sa s odporcami navrhovateľ
v 1. rade skontaktoval kvôli odkúpeniu pozemku a od odporcov po 1-krát počul, že by garáž mala patriť
im. Aj z vyjadrenia M. H. je zrejmé, že navrhovateľ v 1. rade nemal pochybnosť o svojom vlastníctve
ku garáži, chcel si usporiadať vzťahy k pozemku. Navrhovatelia mali k dispozícii aj výpis zo zápisnice

schôdzky Rady MsNV v Prievidzi z 15.1.1985, na ktorej bola povolená výnimka M.. E. k postaveniu
garáže v lokalite Čistiaca stanica v Prievidzi. Aj na základe tohto dokladu považovali M.. E. za riadneho
vlastníka garáže, ktorú od neho odkúpili.

Z uvedeného je zrejmé, že od 6.8.1991 navrhovatelia nerušene užívali predmetnú garáž ako svoju
vlastnú a to až do jesene 2004, kedy po 1-krát odporcovia spochybnili ich vlastnícke právo. Od

dohody o kúpe garáže, ku ktorej uzavretiu skutočne došlo, sa navrhovatelia stali oprávnenými držiteľmi
tejto nehnuteľnosti. To, že nedošlo k perfektnej - teda platnej - kúpnej zmluve, nemalo podstatný
vplyv na posudzovanie oprávnenosti držby. Z hľadiska nadobudnutia vlastníctva vydržaním bol tento
úkon okolnosťou svedčiacou o dobromyseľnosti navrhovateľov ako držiteľov. Platnosť nadobúdacieho
právneho titulu je rozhodujúca len pri prevode vlastníctva na základe právneho úkonu, v tomto prípade

však sa o takúto formu nadobudnutia vlastníctva nejedná. Takéto stanovisko vyplýva i z judikatúry
Najvyššieho súdu SR (3Cdo 117/1994). Navrhovatelia ako dobromyseľní držitelia užívali nehnuteľnosť
po dobu od 6.8.1991 až do jesene 2004, teda viac ako desať rokov. Z toho vyplýva, že predpoklady
nadobudnutia vlastníckeho práva ku garáži v zmysle ust. § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka spĺňajú.
Na základe týchto skutočností preto súd rozhodol tak, že návrhu navrhovateľov vyhovel a určil, že sú

bezpodielovými spoluvlastníkmi garáže súp. č. XXXX stojacej na parc.č. XXX v k. ú. E. zapísanej na
LV č. XXXX.

Navrhovatelia v konaní navrhovali vykonanie dôkazu - ohliadky na mieste samom za účasti svedkov,
ktorí boli v konaní vypočutí. Odporcovia zasa navrhovali vypočutie svedka J. Y. na potvrdenie toho, že
pôvodná garáž zbúraná nebola. Takéto dôkazy však z hľadiska skúmania nadobudnutia vlastníctva ku

garáži vydržaním nebolo potrebné vykonať a preto tieto dôkazy vykonané neboli.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Navrhovatelia
mali v konaní plný úspech, preto im súd priznal náhradu trov konania v plnej výške v sume 648,70 eur.
Táto suma pozostáva zo súdneho poplatku za podaný návrh v sume 3.000,- Sk, t.j. 99,58 eura, súdneho
poplatku za návrh na vydanie predbežného opatrenia v sume 33,- eur a trov právneho zastúpenia.

Tieto trovy pozostávajú z dvoch úkonov právnej pomoci po 1.465,- Sk, t.j. spolu 2.930,- Sk, čo je 97,26
eura (prevzatie veci, podanie návrhu), 1 úkon po 53,49 eur (účasť na pojednávaní dňa 22.6.2009), 2
úkony po 55,49 eura (účasť na pojednávaní dňa 6.10.2010, 3.11.2010), 4 úkony po 28,50 eur (účasť
na pojednávaní 16.2.2011, 9.5.2011 - zastupovanie 2 účastníkov - tarifná odmena znížená o 50%), 2
úkony po 27,75 eura (návrh na nariadenie predbežného opatrenia, vyjadrenie k odvolaniu odporcov

voči predbežnému opatreniu - odmena vo výške 1 za úkon), 2 úkony po 7,13 eur (účasť na vyhlásení
rozsudku dňa 30.5.2011 - zastupovanie dvoch osôb - tarifná odmena vo výške 1 za úkon znížená o
50%), 2 x režijný paušál po 190,- Sk (380,- Sk, t.j. 12,61 eur), 1 x paušál po 6,95 eura, 4 x paušál po
7,21 eura, 3 x paušál po 7,41 eura. Právny zástupca navrhovateľov si uplatnil aj nárok na odmenu z
pojednávanie dňa 3.8.2008, takéto pojednávanie sa však neuskutočnilo, preto nebolo možné odmenu

priznať. Súd tiež nepriznal odmenu za úkon „preštudovanie spisu na výzvu súdu 11.12.2009“, keďže
súd vyzýval právneho zástupcu na preštudovanie spisu na jeho výslovnú žiadosť (čl. 79 spisu). Odmena
nebola priznaná ani za „súhlas vstúpenia do konania Vašková“, pretože podľa názoru súdu nejde o úkonprávnej pomoci spadajúci pod vyhl. č 655/2004 Z.z. Pri určení hodnoty tarifnej odmeny súd postupoval
podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať
označenie účastníkov konania, voči ktorému rozsudku smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, v čom odvolateľ vidí nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu, čoho sa odvolaním
domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie možno odôvodniť len z dôvodov podľa § 205
ods.2 O.s.p..