Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, May 20, 2015

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Cdo/231/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4612205952
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Cisárová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:4612205952.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne Y. J. bývajúcej v S., zastúpenej Mgr.
Michalom Durajom, advokátom so sídlom v Čadci, Sládkovičova 1700, proti žalovanej RENOCAR, a.s.,
so sídlom v Podolí 445, Česká republika, za účasti vedľajšej účastníčky na strane žalovanej Allianz
pojišťovna, a.s., so sídlom v Prahe 8, Ke Štvanici 656/3, Česká republika, o určenie vlastníckeho práva
k hnuteľnej veci, vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp.zn. 5 C 217/2012, o dovolaní žalobkyne

proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 29. mája 2013 sp.zn. 8Co 161/2013, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a .
Žalovanej a vedľajšej účastníčke náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Topoľčany (súd prvého stupňa) rozsudkom z 18. marca 2013 č.k. 5C 217/2012-88 zamietol
žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia vlastníckeho práva k hnuteľnej veci - motorovému vozidlu

F., U.. Žalobkyni zároveň uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov konania žalovanej v sume 816,30 € do
rúkjejprávnehozástupcuavedľajšejúčastníčkevsume1693,49€dorúkjejprávnejzástupkyne,všetko
v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil tým, že žalobkyňa
nebolavsporeaktívnelegitimovaná,nakoľkoničímnepreukázala,žebybolanadobudlavlastníckeprávo
k predmetnému vozidlu. Pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval § 142 ods. 1 O.s.p.

Krajský súd v Nitre (odvolací súd) na odvolanie žalobkyne uznesením z 29. mája 2013 sp.zn. 8Co
161/2013 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch o trovách konania potvrdil. Žalovanej
a vedľajšej účastníčke náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd mal za to, že v danej
veci neexistovali žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre výnimočnú aplikáciu ustanovenia § 150
O.s.p., ktorej sa žalobkyňa v odvolaní domáhala. Zdôraznil, že súd prvého stupňa správne rozhodol o
trovách konania podľa výsledku konania vo veci, keď žalobkyňa niesla podaním predmetnej žaloby riziko

svojho neúspechu v konaní, na čom nič nemení to, aké boli jej pohnútky k podaniu žaloby. Odvolací
súd považoval voči žalovanej a vedľajšej účastníčke za nespravodlivé, aby sa týmto, prípadne náhrada
trov konania nepriznala len preto, že žalobkyňa sama právne zastúpená pred podaním žaloby dôsledne
nezvážila všetky jej známe okolnosti prípadu a existenciu a dôsledky jej dôkazného bremena v konaní,.
Žalovaná a vedľajšia účastníčka preto nemôžu znášať bez ďalšieho svoje náklady vzniknuté im v konaní
podaním nedôvodnej žaloby zo strany žalobkyne.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, v ktorom žiadala napadnuté
rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Namietala, že konanie pred
odvolacím súdom trpí vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm.
b/ O.s.p.). V tejto súvislosti uviedla, že v odvolacom konaní boli porušené ustanovenia o dokazovaní,
nakoľko súd vôbec nezisťoval skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci, a to aj napriek tomu, že

boli tvrdené a na ich preukázanie boli navrhnuté dôkazy (uznesenie ČVS:ORP-6/OEK-TO-2011 z 3.
mája 2012, ktoré žalobkyňu odkázalo na uplatnenie jej nároku v občianskom súdnom konaní). Ďalejnamietala, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods.
2 písm. c/ O.s.p.). Zdôrazňovala, že práve ona bola tým účastníkom konania, ktorý sa v značnej miere
sám snažil spor riešiť, avšak v konečnom dôsledku jej majetková sféra v porovnaní s ďalšími účastníkmi

utrpela najviac, nakoľko musí znášať náhradu trov konania. Tento paradox považovala za prípad hodný
osobitného zreteľa, pre ktorý by súd mal postupovať v intenciách § 150 O.s.p. a náhradu trov konania
žalovanej a vedľajšej účastníčke celkom alebo sčasti nepriznať.

Žalovaná ani vedľajšia účastníčka sa k dovolaniu písomne nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací [§ 10a ods. 1 O.s.p. (poznámka dovolacieho súdu;
v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny poriadok v znení pred 1. januárom 2015)], po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpená advokátom (§ 241 ods. 1
O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie
smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto mimoriadnym opravným prostriedkom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236
ods. 1 O.s.p.).

V posudzovanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu. V zmysle § 239 ods. 1

O.s.p. je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie
súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych
spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o
zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. V zmysle § 239 ods. 2

O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie
súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie
prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o
návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie
o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na

území Slovenskej republiky.

Podľa doslovného znenia § 239 ods. 3 O.s.p, však ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o
uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí
návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o

trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo
veci samej rozhoduje uznesením.

Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu o trovách konania,
ktoré vykazuje znaky jedného z tých rozhodnutí, ktoré sú taxatívne vymenované v ustanovení § 239

ods. 3 O.s.p. ako rozhodnutia, kde dovolanie nie je prípustné, je nepochybné, že prípustnosť dovolania
z ustanovenia § 239 O.s.p. vyvodiť nemožno.

Dovolací súd so zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. ukladajúce dovolaciemu súdu
povinnosť prihliadať vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. preskúmal prípustnosť

dovolania aj z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, ktoré pripúšťajú dovolanie proti rozhodnutiu
(rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté
niektorou zo závažných v ňom vymenovaných procesných vád (ide o prípad nedostatku právomoci
súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,
prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, o prípad nepodania návrhu

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, o prípad odňatia možnosti účastníka konať pred
súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). Vady konania
vymenované v citovanom § 237 O.s.p. dovolateľka nenamietala a ich existenciu po preskúmaní obsahu
spisu nezistil ani dovolací súd.

V prejednávanej veci dovolateľka namietala, že konanie odvolacieho súdu je postihnuté tzv. inou vadou
majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). V tejto spojitosti
dovolací súd uvádza, že prípustnosť dovolania nezakladá skutočnosť, ak súdy svoje rozhodnutie založili
na nesprávnych skutkových zisteniach; nesprávne či nedostatočné skutkové zistenie má za následokvydanie vecne nesprávneho rozhodnutia súdu, samo osebe ale nie je vadou konania v zmysle § 237
O.s.p. - nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia (porovnaj napr. R 37/1993, R 125/1999). Rovnako to
platí aj pre dovolateľkou namietané nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).

Nesprávne právne posúdenie veci, ako aj tzv. iná vada predstavujú prípustný dovolací dôvod (ktorý
možno však uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné), samo nesprávne posúdenie veci a tzv. iná vada
ale prípustnosť dovolania nezakladajú. I keby tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené (dovolací súd ich
z uvedeného aspektu neposudzoval), ňou vytýkané skutočnosti by mali za následok vecnú nesprávnosť
napadnutého rozhodnutia, nezakladali by ale prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p.

Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z ustanovenia § 239 O.s.p. a v
dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené v ustanovení § 237 O.s.p.,
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobkyne podľa § 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1
písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
neprípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa vecnou

správnosťou napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu.
V dovolacom konaní procesne úspešnej žalovanej a vedľajšej účastníčke vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti žalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1 a
§ 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd im však náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo nepodali
návrh na uloženie tejto povinnosti žalobkyni (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.