Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 12, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoE/36/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714213586
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6714213586.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací vo veci exekúcie oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
IČO: 35 80 75 98, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, zastúpený advokátom JUDr. Martinom Máčajom,
AK so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti povinnému Y. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom E., V.. R.
XXXX/XX, vedenej pod sp. zn. EX 27428/14, súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský
úrad so sídlom Bratislava, Záhradnícka 60, o vymoženie pohľadávky v prospech oprávneného o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na odvolanie oprávneného zo dňa 06.
03. 2015 proti uzneseniu Okresného súdu vo Zvolene č.k. 12 Er 529/2014-26 zo dňa 13. 02. 2015 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd exekučné konanie zastavil.

V dôvodoch rozhodnutia súd uviedol: „Súdny exekútor doručil dňa 18.09.2014 tunajšiemu súdu žiadosť
o udelenie poverenia zo dňa 30.05.2014 na základe návrhu oprávneného vo forme zápisnice spísanej
u súdneho exekútora dňa 30.05.2014 na vykonanie exekúcie proti povinnému o vymoženie pohľadávky
vo výške 380,36 Eur, trov predchádzajúceho konania, ako aj trov exekúcie, na základe exekučného
titulu rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská a.s. sp.zn. SR 04739/08 dňa 05.06.2008.

Súd pri skúmaní podmienok konania zistil procesnú prekážku, ktorú nemožno odstrániť, keď lustráciou
v súdnom registri zistil, že na tunajšom súde sa medzi vyššie uvedenými účastníkmi na podklade
toho istého exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. sp.zn. SR 04739/08 dňa 05.06.2008
viedlo exekučné konanie pod spisovou značkou 24Er/839/2008. Táto exekúcia bola uznesením č.k.
24Er/839/2008-21 zo dňa 21.12.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.
12CoE/65/2013 zo dňa 31.07.2013 vyhlásená za neprípustnú a zastavená; uznesenie v časti výroku o
zastavení nadobudlo právoplatnosť dňa 30.09.2013.

Podľa § 251 ods. 4 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) na výkon
rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich
častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa ustanovenia § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky,
za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi

vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Tak ako vyplýva z ustanovenia § 103 O.s.p. povinnosťou súdu je kedykoľvek v priebehu konania skúmať,
či sú splnené procesné podmienky pre konanie vo veci. Medzi procesné podmienky patrí aj podmienka
prekážky právoplatnej rozhodnutej veci. Ak súd zistí, že o tej istej veci už bolo právoplatne rozhodnuté,
konanie z dôvodu prekážky právoplatne rozhodnutej veci zastaví (§ 104 ods. 1, veta prvá, O.s.p.). O
prekážku veci rozsúdenej ide v prípade, ak už o takejto veci bolo zo strany súdu raz rozhodované. To
znamená, že o tej istej veci, o ktorej sa už raz právoplatne rozhodlo nemožno rozhodovať opäť. Teória
procesného práva vymedzuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci dvomi kritériami a to totožnosťou
osôb, t.j. účastníkov konania a totožnosťou predmetu konania. V rámci exekučného konania v zásade
pôjde teda o totožnú vec, ak sa má exekúcia vykonať na vymoženie totožného plnenia vyplývajúceho z
toho istého exekučného titulu a účastníkmi konania sú tí istí účastníci.

Súd po preskúmaní vyššie uvedeného exekučného titulu a lustráciou v súdnom registri dospel k záveru,
že v tomto exekučnom konaní nastala neodstrániteľná prekážka, keď na podklade vyššie uvedeného
exekučného titulu sa oprávnený voči povinnému domáhal plnenia už skôr, a to v konaní vedenom
na tunajšom súde pod sp.zn. 24Er/839/2008. Predmetná exekúcia bola právoplatne vyhlásená za
neprípustnú a zastavená z dôvodu, že vyššie uvedený rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým
exekučným titulom, a teda exekúcia vedená na jeho podklade je neprípustná.

Oprávnený aj napriek uvedenému, že súd exekúciu zastavil pre jej neprípustnosť (nespôsobilý exekučný
titul) sa opakovane domáha voči povinnému plnenia z toho istého rozhodcovského rozsudku. Prekážka
res iudicata je procesnou prekážkou, ktorú nemožno odstrániť. Súd už právoplatne rozhodol, že
exekúcia vedená na podklade predmetného rozhodcovského rozsudku je neprípustná a toto rozhodnutie
predstavuje prekážku rozhodnutej veci. Pokiaľ oprávnený nedisponuje iným exekučným titulom, je
vylúčené aby si novým návrhom na vykonanie exekúcie uplatnil akékoľvek nároky z listiny, ktorú už súd
vyhodnotil ako nespôsobilý exekučný titul.

Vzhľadom na to, že súd konštatoval, že v danej veci sa jedná o prekážku veci rozsúdenej, a teda nie
sú splnené podmienky konania, s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia súd exekučné
konanie začaté na návrh oprávneného o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zastavil.

Vzhľadom na to, že súd ku dňu rozhodovania o zastavení exekúcie nemal k dispozícii vyúčtovanie trov
súdneho exekútora spolu s exekútorským spisom, rozhodne o trovách exekúcie až po nadobudnutí
právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Proti uzneseniu odvolanie podal oprávnený. Navrhol napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec
vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolateľ vytýkal súdu prvého stupňa, že v danej fáze nemožno rozhodnúť o zastavení exekučného
konania. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.k. 7 Cdo 108/2012 zo dňa 23. 01. 2013,
z ktorého citoval: „ v danej veci ale exekučný súd takto nepostupoval a bez rozhodnutia o žiadosti
súdneho exekútora (o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie) exekučné konanie zastavil podľa §
45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z., odvolací súd jeho postup považoval za správny a odvolaním napadnuté
uznesenie o zastavení exekučného konania potvrdil. Uvedeným postupom súdu bola podľa názoru
dovolacieho súdu oprávnenej odňatá možnosť realizovať tie procesné oprávnenie, ktoré zodpovedajú
štádiu exekučného konania, do ktorého sa toto konanie dostalo, na základe procesných úkonov
oprávnenej a súdneho exekútora.“

Zo spisu najvyššieho súdu vyplýva, že súdy nižších stupňov neprípustne „preskočili“ postup podľa § 44
ods. 2 EP a exekučné konanie zastavili podľa § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. v procesnej situácii, v
ktorej neboli dané procesné predpoklady pre takýto postup.

V ďalšom oprávnený dôvodil nemožnosťou existencie a prekážky rozhodnutej veci (res iudicata) v
exekučnom konaní.

Odvolateľ tvrdil, že v exekučnom konaní nie je možný postup podľa ust. § 159 ods. 3, 104 ods. 1 prvá
veta a 103 OSP, pretože v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré
sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 EP v spojení s § 45 ods. 1 a 2 Zákona
o rozhodcovskom konaní aplikovať zásadu res iudicata.

V zmysle § 159 ods. 3, len čo sa o veci právoplatne rozhodlo nemôže sa prejednávať znova. Vecou je
potrebné chápať len autoritatívne rozhodovanie o hmotnoprávnych právach a povinnostiach účastníkov
konania. Na vytvorenie prekážky rozhodnutej veci nestačí, ak v konaní nevysloví meritórny záver a
konanie skončí z procesných dôvodov. Exekučné konanie však nemá vo svojom predmete „vec“, o ktorej
by sa mohlo právoplatne rozhodnúť. Postupom prvostupňového súdu bolo porušené právo účastníkov
konania na spravodlivý proces.

Krajský súd, ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a uznesenie okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP
ako vo výroku vecne správne.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje
správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP). Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa
a k odvolacím dôvodom krajský súd dodáva.

Nie je potrebné zaoberať sa odvolacími dôvodmi, ktoré oprávnený uvádza pod bodom A kde
poukazuje na rozhodnutie NS SR č.k. 7 Cdo 108/2012 zo dňa 23. 01. 2012. Dôvodov zastavenia
predmetnéhoexekučného rozhodnutia sa v skutočnosti táto časť odvolania netýka.

K tvrdeniu odvolateľa o nemožnosti použitia ust. § 159 ods. 3 OSP na prípady exekúcie postačí dodať.

Ustanovenie § 159 ods. 3 OSP stanovuje. Len čo sa o veci právoplatne rozhodlo nemôže byť
prejednávaná znova.

Názor odvolateľa, že vecou treba chápať iba autoritatívne rozhodovanie o hmotných právach a
povinnostiach účastníkov nie je akceptovateľný.

V prípade tohto ustanovenia ide o naplnenie starobilej právnej zásady „ne bis in idem“, ktorá má svoju
účinnosť v občianskom procese, avšak za predpokladu, že sa v prejednávanej veci vyskytuje totožnosť
subjektov v pomeru k veci už právoplatne skončenej a totožnosť samotnej veci, ktorá sa stala predmetom
konania.

Zákon, ako aj právna teória nechápe vec iba ako autoritatívne rozhodovanie o hmotnoprávnych právach
a povinnostiach účastníkov konania, však nechápe vec atď.

Totožnosť veci v zmysle ust. § 159 ods. 3 OSP je daná nielen totožnosťou účastníkov konania, ale aj
totožnosťou predmetu konania.

O totožnosť predmetu konania, ktorou sú dané objektívne hranice právnej moci ide v prípade, že v
novom konaní ide o ten istý nárok, alebo stav, o ktorom bolo už raz právoplatne rozhodnuté a opiera
sa pritom o ten istý právny dôvod; ten je daný vtedy, ak vyplýva z rovnakého skutkového stavu. Nejde
teda o autoritatívne rozhodnutie o hmotných právach povinnostiach účastníkov konania, ale o konanie
samotné, ktoré je určované totožnosťou predmetu konania.

Zásada ne bis in idem - nie dvakrát v tej istej veci znamená, že spor sa nemá viesť dvakrát v tej istej veci.

Ak teda súd už vo veci rozhodol a v konaní 24 Er 839/2008-21 zo dňa 21. 12. 2012 Okresným súdom
Zvolen bolo rozhodnuté, že exekúcia vo veci je neprípustná a preto bola zastavená, nemožno v tej
istej veci rozhodovať opätovne. Opätovné podávanie návrhov v tej istej veci nemožno označiť inak ako
šikanu.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.