Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 6, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23CoE/426/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814216648
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3814216648.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO 35807598, zastúpeného: JUDr. Martin Máčaj, advokát vykonávajúci činnosť
prostredníctvom advokátskej kancelárie Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
IČO 36865141, proti povinnej: E. Y., bytom Z. XXXX/XX, X., o vymoženie príslušenstva pohľadávky,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 6. októbra 2014, č. k.

16Er/3457/2014-19, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie podľa § 104 ods. 1 OSP s
poukazom na § 103, § 159 ods. 3, § 167 ods. 2 a § 251 ods. 4 OSP. V odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol, že oprávnený sa návrhom spísaným do zápisnice dňa 30.05.2014 domáhal proti povinnému

vykonania exekúcie pre vymoženie príslušenstva pohľadávky, na podklade exekučného titulu, ktorým
je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s.,
sp. zn. SR 0969/07 zo dňa 07.03.2007, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa
16.04.2007 a vykonateľnosť dňa 19.04.2007. Z úradnej činnosti mal súd prvého stupňa preukázané, že
exekúcia vedená pod sp. zn. 15Er/1451/2007 bola zastavená uznesením Okresného súdu Prievidza č.
k. 15Er/1451/2007-17 zo dňa 03.07.2012 podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu

rozporu exekučného titulu so zákonom a toto uznesenie v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského
súdu v Trenčíne č. k. 4CoE/24/2013-38 zo dňa 31.10.2013 nadobudlo právoplatnosť dňa 09.01.2014.
Exekučným titulom v tomto a vo vyššie uvedenom exekučnom konaní je ten istý rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR
0969/07 zo dňa 07.03.2007. Z uvedeného je teda zrejmé, že exekučné konanie vedené pod sp. zn.
15Er/1451/2007 sa viedlo na podklade toho istého exekučného titulu ako toto exekučné konanie a

vo vzťahu k tým istým účastníkom konania, pričom zhodný je aj vymáhaný nárok oprávneného, resp.
časť nároku oprávneného voči povinnému. Súd prvého stupňa mal za to, že existencia právoplatného
rozhodnutia o veci je prekážkou toho, aby sa o rovnakej veci opätovne konalo a rozhodovalo (prekážka
res iudicata). Prekážka právoplatne rozhodnutej veci - rei iudicatae, ktorá vyplýva z § 159 ods. 3 OSP,
patrí medzi neodstrániteľné podmienky konania v zmysle § 103 a § 104 ods. 1 OSP a bráni tomu, aby
vec, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté, bola opäť prejednaná. Rovnakou vecou je uplatnenie toho

istého nároku alebo stavu, o ktorom bolo už právoplatne rozhodnuté, pokiaľ je súčasne daná totožnosť
osôb a totožnosť predmetu konania. Ide o procesné vyjadrenie ústavnoprávnej zásady ne bis in idem,
teda nie dvakrát o tej istej veci. Keďže v tomto exekučnom konaní sp. zn. 16Er/3457/2014 je podkladom
pre vymoženie pohľadávky oprávneného proti povinnému ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s
ktorým už súd vo svojom skoršom rozhodnutí č. k. 15Er/1451/2007-17 zo dňa 03.07.2012 jednoznačne
konštatoval, že nie je spôsobilým exekučným titulom, súd prvého stupňa bol toho názoru, že za týchto

podmienok ide o prekážku rozhodnutej veci a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa § 104
ods. 1 OSP.Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený z dôvodov uvedených
v § 205 ods. 2 písm. a), f) OSP a v § 221 ods. 1 písm. h) OSP. Zastával názor, že v tomto prípade nemalo
byťaplikovanéustanovenie251ods.4,§103a§104ods.1prvávetaOSP,nakoľkovexekučnomkonaní

nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie
podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z., aplikovať
zásadu res iudicata, keďže v exekučnom konaní súd autoritatívne nerozhoduje o hmotných právach
a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov, t. j. nerozhoduje záväzne o existencii práva. Dôvodil,
že Exekučný poriadok obsahuje právne normy, ktoré sú špeciálne voči normám Občianskeho súdneho

poriadku a prednosť bude mať § 44 ods. 2 Exekučného poriadku pred § 159 ods. 2 a 3 OSP. Poukázal
na právo na súdnu a inú právnu ochranu garantovanú v článku 46 Ústavy Slovenskej republiky, pričom
konštatoval, že každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením
ústavou zaručeného práva na súdnu alebo inú právnu ochranu. Uviedol, že nakoľko povinná si nesplnila
dobrovoľne svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere, opätovne si riadne uplatnil svoje práva,
ktoré mu prináležia na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - Rozhodcovského

rozsudku, aby tak predišiel poškodeniu svojich záujmov. Na základe uvedených skutočností navrhol,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil.

Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Krajský súd ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa

je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 OSP z týchto dôvodov:

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom, spísaným do zápisnice na exekútorskom úrade JUDr.
Rudolfa Krutého dňa 30.05.2014, domáhal vykonania exekúcie proti povinnej pre vymoženie
príslušenstva pohľadávky, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR 0969/07

zo dňa 07.03.2007, ktorý podľa vyznačenej doložky mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 16.04.2007
a vykonateľnosť dňa 19.04.2007. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné
konanie, keďže v predmetnom exekučnom konaní sp. zn. 16Er/3457/2014 je podkladom pre vymoženie
pohľadávky oprávneného proti povinnej ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už súd vo
svojom skoršom rozhodnutí č. k. 15Er/1451/2007-17 zo dňa 03.07.2012 jednoznačne konštatoval, že

nie je spôsobilým exekučným titulom. Súd prvého stupňa bol toho názoru, že za týchto podmienok ide
o prekážku rozhodnutej veci a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa § 104 ods. 1 OSP.

Z obsahu rozhodnutia súdu prvého stupňa č. k. 15Er/1451/2007-17 zo dňa 03.07.2012 vyplýva,
že oprávnený sa na podklade vyššie uvedeného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR

0969/07 zo dňa 07.03.2007, domáhal vykonania exekúcie proti povinnej pre vymoženie 322,15
Eur s príslušenstvom. V uvedenej exekučnej veci súd prvého stupňa predmetným uznesením č. k.
15Er/1451/2007-17 zo dňa 03.07.2012 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Toto uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 09.01.2014 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v
Trenčíne č. k. 4CoE/24/2013-38 zo dňa 31.10.2013.

Podľa§251ods.4OSP,navýkonrozhodnutiaaexekučnékonaniepodľaosobitnéhopredpisusapoužijú
ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však
vždy uznesením.

Podľa § 103 OSP, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 OSP, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpivec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 159 ods. 3 OSP, len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Odvolací súd konštatuje, že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho,
aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol iný súd, prípadne iný
orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka rei iudicatae sa zaraďuje do kategórie
neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho (iné
rozhodnutie súdu v prípade prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto súvislosti odvolací
súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 OSP, podľa ktorého kedykoľvek počas

konaniaprihliadasúdnato,čisúsplnenépodmienkykonania,zaktorýchmôžekonaťvoveci(podmienky
konania). V ustanovení § 104 ods. 1 OSP je ďalej zakotvené, že ak ide o taký nedostatok podmienky
konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku teda vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej
povinnosti a kedykoľvek za konania.

Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky prekážky rei
iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky:

1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;

2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;

3. a o tej istej veci.

Z ustanovenia § 251 ods. 4 OSP je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky,
ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj
dôsledky nedostatku podmienok konania; ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania,
súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a § 104 OSP v
spojení s ustanovením § 251 ods. 4 OSP. Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok neobsahuje

žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie
aplikovať ustanovenie § 159 ods. 3 OSP, ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne
rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je nevyhnutné
posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.

Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je

predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania
žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný
dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom
konaní rozhodlo o neprípustností exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti či určitých spôsobov
vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.

Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie v predmetnej exekučnej veci, súd prvého stupňa už o totožnom nároku oprávneného,
uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu, medzi tými
istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol, a to uznesením č. k. 15Er/1451/2007-17
zo dňa 03.07.2012, ktorým exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm.

g) Exekučného poriadku s poukazom na § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. V uvedenej
exekučnej veci dospel súd prvého stupňa k záveru, že predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom
na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej
doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
09.01.2014. Keďže uvedeným uznesením o zastavení exekúcie bolo právoplatne rozhodnuté o právnom

nároku oprávneného, ktorý bol priznaný v exekučnom titule a skutkové okolnosti vedúce k záveru onespôsobilosti tohto exekučného titulu zostali nezmenené, ide o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo
prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Vzhľadom na túto skutočnosť aj odvolací súd zastáva právny
názor, že uznesenie súdu prvého stupňa č. k. 15Er/1451/2007-17 zo dňa 03.07.2012 založilo prekážku

rei iudicatae, a teda pokiaľ v totožnej veci podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie, v takomto
exekučnom konaní nemožno pokračovať, a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej
prekážky konania.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1
OSP ako vecne správne.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.