Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 30, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoE/21/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814216658
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3814216658.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného M., s. r. o., so sídlom S., M. č. XX, Y. : XX
XXX XXX, proti povinnému B. S., bytom M., A. XX/XX, t.č. bytom J. - A., I. - H. XX, o vymoženie
495,94 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č.k.
16Er/3459/2014-18, zo dňa 06. októbra 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie podľa § 104 ods. 1 O.s.p.
s poukazom na § 103, § 159 ods. 3, § 167 ods. 2 a § 251 ods. 4 O.s.p. V odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že v predmetnej veci oprávnený sa návrhom zo dňa 30.05.2014 domáhal vykonania
exekúcie voči povinnému, a to na podklade rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 08301/08 zo dňa 02.09.2008, ktorý

nadobudol právoplatnosť dňa 13.10.2008 a vykonateľnosť dňa 16.10.2008. Z úradnej činnosti mal súd
preukázané, že exekúcia vedená pod spisovou značkou 16Er/46/2009 (EX 11389/2008) v prospech
oprávneného M., s.r.o., proti povinnému B. S., bola zastavená uznesením Okresného súdu Prievidza
č.k. 16Er/46/2009-99 zo dňa 17.06.2013 podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku z dôvodu rozporu
exekučného titulu so zákonom a toto uznesenie v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu
v Trenčíne č.k. 19CoE/165/2013-134 zo dňa 19.09.2013 nadobudlo právoplatnosť dňa 25.10.2013.

Exekučným titulom v tomto a vo vyššie uvedenom exekučnom konaní je ten istý rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR
08301/08 zo dňa 02.09.2008. Okresný súd Prievidza v odôvodnení uznesenia č.k. 16Er/46/2009-99 zo
dňa 17.06.2013 okrem iného uviedol, že rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve uzavretej medzi
dodávateľom a spotrebiteľom, na podklade ktorej oprávnený inicioval voči povinnému rozhodcovské
konanie, je neprijateľnou (nekalou) podmienkou v spotrebiteľskej zmluve a z tohto dôvodu absolútne

neplatná. Z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky, nemohol byť na podklade takejto
doložky vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by bol spôsobilým exekučným titulom. Z uvedených
dôvodov, použijúc eurokonformný výklad ustanovení na ochranu spotrebiteľa, interpretačné pravidlo
podľaustanovenia§54Občianskehozákonníka(vpochybnostiachvprospechspotrebiteľa),rešpektujúc
ustálenú judikatúru súdov vyššieho stupňa, súd exekúciu v súlade s § 57 ods. 2 Exekučného poriadku s
poukazom § 45 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní ex offo v plnom rozsahu zastavil pre rozpor

exekučného titulu so zákonom. Súd prvého stupňa konštatoval, že prekážka právoplatne rozhodnutej
veci - rei iudicatae, ktorá vyplýva z ust. § 159 ods. 3 O. s. p., patrí medzi neodstrániteľné podmienky
konania v zmysle § 103 a § 104 ods. 1 O. s. p. a bráni tomu, aby vec, o ktorej už bolo právoplatne
rozhodnuté, bola opäť prejednaná. Rovnakou vecou je uplatnenie toho istého nároku alebo stavu, o
ktorom bolo už právoplatne rozhodnuté, pokiaľ je súčasne daná totožnosť osôb a totožnosť predmetu
konania. Ide o procesné vyjadrenie ústavnoprávnej zásady ne bis in idem, teda nie dvakrát o tej istej

veci. Keďže v tomto exekučnom konaní je podkladom pre vymoženie pohľadávky oprávneného proti
povinnému ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už súd vo svojom skoršom rozhodnutíč.k. 16Er/46/2009-99 zo dňa 17.06.2013 jednoznačne konštatoval, že nie je spôsobilým exekučným
titulom, súd prvého stupňa bol toho názoru, že za týchto podmienok ide o prekážku rozhodnutej veci a
toto exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa § 104 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, a to z dôvodov podľa §
205 ods. 2 písm. a) a f) O.s.p., a § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. Zastával názor, že v tomto prípade nemalo
byť aplikované ustanovenie § 251 ods. 4, § 103, 104 ods. 1 O.s.p., nakoľko v exekučnom konaní nie je
možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa
§ 57 ods. 2 EP v spojení s ustanovením § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní, aplikovať

zásadu res iudicata, keďže v exekučnom konaní sa nerozhoduje záväzne o existencii práva. Podľa
názoru oprávneného exekučný súd môže preskúmať právoplatné súdne rozhodnutie, ktoré síce nemôže
zmeniť ani zrušiť, ale až zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu
rozporu exekučného titulu so zákonom spôsobí jeho materiálnu nevykonateľnosť. Vzhľadom na to, že
povinný si neplnil dobrovoľne svoje povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o úvere, oprávnený opätovne
riadne uplatnil svoje práva, ktoré mu prináležia na základe právoplatného a vykonateľného exekučného

titulu - rozhodcovského rozsudku, aby tak predišiel poškodeniu svojich záujmov a teda aj k vážnemu
narušeniu právnej istoty a záruk, že jeho záväzok bude v budúcnosti uspokojený. Na základe vyššie
uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril povinný. Uviedol, že s rozhodnutím súdu prvého stupňa
súhlasí a žiadal odvolací súd o potvrdenie napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu dôvodov
podaného odvolania. Dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods.
1 O.s.p. potvrdiť ako vecne správne. Rozhodol podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania.

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom, spísaným do zápisnice na exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa

Krutého dňa 30.05.2014, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému, a to na podklade exekučného
titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 02.09.2008, sp. zn. SR 08301/08, ktorý podľa vyznačenej
doložky mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 13.10.2008 a vykonateľnosť dňa 16.10.2008. Napadnutým
uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie, keďže v predmetnom exekučnom konaní

je podkladom pre vymoženie pohľadávky oprávneného ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s
ktorým už súd vo svojom skoršom rozhodnutí zo dňa 17.06.2013, č.k. 16Er/46/2009-99 jednoznačne
konštatoval, že nie je spôsobilým exekučným titulom. Súd prvého stupňa bol toho názoru, že za týchto
podmienok ide o prekážku rozhodnutej veci a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa § 104
ods. 1 O.s.p.

Z obsahu pripojeného rozhodnutia súdu prvého stupňa zo dňa 17.06.2013, č.k. 16Er/46/2009-99
vyplýva, že oprávnený sa na podklade vyššie uvedeného exekučného titulu - rozhodcovského
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. zo
dňa 02.09.2008, sp. zn. SR 08301/08 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie
495,92 eur s príslušenstvom, a to na podklade návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 09.12.2008.

V uvedenej exekučnej veci súd prvého stupňa predmetným uznesením zo dňa 17.06.2013, č.k.
16Er/46/2009-99 exekúciu zastavil. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.10.2013 v spojení
s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 19.09.2013, sp.zn. 19CoE/165/2013.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje

sa však vždy uznesením.Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd

konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Odvolací súd konštatuje, že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho,
aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol iný súd, prípadne iný

orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka rei iudicatae sa zaraďuje do kategórie
neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho
(iné rozhodnutie súdu v prípade prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto súvislosti
odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p. , podľa ktorého kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či

sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). V ustanovení § 104
ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký
nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení
O.s.p. teda vyplýva, že podmienky konania, za
ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania.

Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky prekážky rei
iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky:

1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;

2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;

3. a o tej istej veci.

Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné
vyvodiť,žepreexekučnékonanieplatiaprocesnépodmienky,ktorésúvpodstatetotožnéspodmienkami
sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj dôsledky nedostatku podmienok konania;
ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie
zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a § 104 O.s.p. v spojení s ust. § 251 ods. 4 O.s.p . Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku
rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať ust. § 159 ods. 3 O.s.p. , ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci

právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je
nevyhnutné posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.

Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je
predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania
žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný

dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom
konaní rozhodlo o neprípustností exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti či určitých spôsobov
vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.

Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie v predmetnej exekučnej veci, súd prvého stupňa už o totožnom nároku oprávneného,uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu, medzi
tými istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol, a to uznesením zo dňa 17.06.2013,
č.k. 16Er/46/2009-99, ktorým exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom

na § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. V uvedenej exekučnej veci dospel súd prvého stupňa
k záveru, že predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej
veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý
exekučný titul. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.10.2013 v spojení s potvrdzujúcim
uznesením tunajšieho krajského súdu zo dňa 19.09.2013, sp.zn. 19CoE/165/2013. Nakoľko uvedeným

uznesením o zastavení exekúcie bolo právoplatne rozhodnuté o právnom nároku oprávneného, ktorý
bol priznaný v exekučnom titule, pričom skutkové okolnosti vedúce k záveru o nespôsobilosti tohto
exekučného titulu zostali nezmenené, ide o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo prekážku právoplatne
rozhodnutej veci. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd zastáva právny názor, že uznesenie súdu
prvého stupňa zo dňa 17.06.2013, č.k. 16Er/46/2009-99 v spojení s uznesením tunajšieho krajského
súduzodňa19.09.2013,sp.zn.19CoE/165/2013,založiloprekážkureiiudicatae,atedapokiaľvtotožnej

veci podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno pokračovať,
a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1
O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .