Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, April 30, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/438/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113216430
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6113216430.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v právnej veci navrhovateľov 1/ P.. V. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom
X. X, XXX XX V. A. a 2/ I. Q., rod. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. O. O. XX, XXX XX V. A., obaja
právne zastúpení JUDr. Pavlom Vrškom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom M. R. Štefánika
2, 990 01 Veľký Krtíš, proti odporcom 1/ P. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXX/XX, XXX XX L. Q., 2/
Slovenská republika - Slovenský pozemkový fond, Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345 a

3/ F. Q., nezistenému vlastníkovi, zastúpenému Slovenským pozemkovým fondom, Búdková 36, 817 15
Bratislava, IČO: 17 335 345, v konaní o určenie vlastníckeho práva k pozemku, o odvolaní odporcov 1/
až3/protiuznesenieOkresnéhosúduBanskáBystricač.k.9C/150/2013-102zodňa27.01.2014,takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu m e n í tak, že odporca 1/ je povinný nahradiť navrhovateľom 1/ a 2/
trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 114 Eur, trov
právneho zastúpenia vo výške 434,62 Eur a navrhovateľovi 1/ trovy konania vo výške 74,69 Eur, čo

spolu predstavuje 623,31 Eur, na účet ich právneho zástupcu JUDr. Pavla Vršku, advokáta, Advokátska
kancelária so sídlom M. R. Štefánika č. 2, Veľký Krtíš, číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v Q. Q.,
a.s., B., v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odporca 1/ j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľom 1/ a 2/ trovy odvolacieho konania, pozostávajúce z
trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 48,71 Eur, na účet ich právneho zástupcu JUDr.
Pavla Vršku, advokáta, Advokátska kancelária so sídlom M. R. Štefánika č. 2, Veľký Krtíš, číslo účtu

XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v Q. Q., a.s., B., v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Odporcom 2/ a 3/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“ alebo „prvostupňový súd“) uznesením zo dňa 27.
01. 2014 rozhodol postupom podľa § 151 ods. 3 a § 142 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) o náhrade trov konania tak, že
odporcom 1/ až 3/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľom 1/ a 2/ trovy konania

pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku 114,-Eur, trov právneho zastúpenia vo výške 434,62
Eur a trov navrhovateľa 1/ vo výške 74,69 Eur, spolu vo výške 623,31 Eur, v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozhodnutia. Prvostupňový súd priznal náhradu trov konania navrhovateľom 1/ a 2/ ako
úspešným účastníkom konania v zmysle rozsudku okresného súdu č. k. 9C/150/2013 - 86 zo dňa 29. 11.
2013. Náhradu trov konania prvostupňový súd zodpovedajúcim spôsobom posúdil z hľadiska účelnosti
ako aj z hľadiska správnosti výpočtu a svoje rozhodnutie aj zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil.

Proti uvedenému uzneseniu podal odporca 1/ ako aj odporcovia 2/ a 3/v zákonnej lehote odvolanie.Odporca 1/ v odvolaní uviedol, že na stránke katastrálneho úradu objavil neprededený majetok po
starých rodičoch. Na jednom výpise bola aj parcela registra E, parc. č. XXX/XX - záhrada o výmere
XXXX m2, zapísaná na LV č. XXXX pre obec L. Q., k. ú. L. Q.. So žijúcimi dedičmi sa následne dohovoril

o dodedení nehnuteľností a od príbuzných si vyžiadal aj výmer o vlastníctve pôdy, navyše mu poskytli
aj kópiu pozemkovej mapy. Na základe tejto mapy zistil, že sporná záhrada pod parc. č. XXX/X o
výmere X,XXXX ha, ktorú užíva navrhovateľ, figuruje na mene starých rodičov XXX/XXX G. B. a XXX/
XXX O. B., teda zistil, že z výmery XXXX m2 tejto záhrady patrí jeho starým rodičom podiel. Aj po
zisťovaniach na katastrálnom úrade a Slovenskom pozemkovom fonde nebola uvedená skutočnosť

spochybňovaná. K užívaniu parcely navrhovateľom 1/ od roku 1992 sa mu vyjadriť nevedeli. S dedičmi
v prvom rade následne podnikli kroky k dedeniu daných nehnuteľností o čom svedční Osvedčenie o
dedičstve č. 4D/116/2011 - 50 a 8D/115/2011 - 44. Dňa 06. 07. 2011 potom nadobudol
darovacou zmluvou od svojho otca P. B. vlastnícke práva k LV č. XXXX ako parcela registra E, č. XXXXX
záhrada XXXX m2. Dňa 05. 08. 2011 mu bolo doručené rozhodnutie správy katastra o povolení vkladu.
Následne dňa 29. 09. 2011 podal žiadosť na Obvodný pozemkový úrad o vyjadrenie k pozemku parc.

č. XXX/XX v k. ú. L. Q., či daná nehnuteľnosť nebola vymeraná ako náhradná pôda a daná do užívania.
Bolo mu zaslané vyjadrenie, v ktorom bolo uvedené, že parcela registra EKN XXX/XX, vedená na LV č.
XXXX, nebola schválená na umiestnenie náhradných pozemkov do užívania. Následne
na Obecnom úrade L. Q. predložil dokumenty o vlastníctve a nehnuteľnosti priznal v daňovom
priznaní, na základe čoho mu potom bolo vymeraná daň. Daň uhradil za rok 2012 a 2013. Na

obecnom úrade nevedeli, na základe akého titulu užíva nehnuteľnosť navrhovateľ a za danú záhradu
nikto dane neplatil. Za účelom zistenia potrebných informácií potom navštívil aj príslušné kompetentné
orgány a navrhovateľa vyzval na vypratanie pozemku. S odstupom času požiadal pozemkový úrad vo
Veľkom Krtíši o vyjadrenie ohľadom predmetnej nehnuteľnosti, ktorú naďalej užíval navrhovateľ 1/ a bolo
mu poskytnuté vyjadrenie zo dňa 11. 04. 2012, ktorým odpovedali navrhovateľovi 1/. Toto vyjadrenie

odporca 1/ priložil k odvolaniu. Poukázal ďalej na obsah uvedeného vyjadrenia, podľa ktorého jeho starí
rodičia boli prostredníctvom ROEP nesprávne zapísaní ako spoluvlastníci na parcele č. XXX/XX, ktorá
zodpovedná prídelovej parcele. Takto zapracované vlastnícke vzťahy k parcele určeného operátu č.
XXX/XX boli súčasťou spracovania návrhu registra, ktorý bol zverejnený v obci v termíne od 28. 06.
2002 do 27. 07. 2002. Zároveň so zverejnením registra bol každému známemu účastníkovi , ktorého

pobyt nie je známy a jeho vlastnícke vzťahy boli v ROEP riešené, resp. dotknuté, doručený výpis zo
spracovania ROEP prostredníctvom komisie na obnovu evidencie pozemkov s možnosťou
podania písomnej námietky v zákonnej lehote. Nakoľko nebola využitá žiadna zo zákonných možností
na spochybnenie vlastníckych vzťahov k parcele XXX/XX, zapísaných na LV XXXX a vzhľadom na
prevzatie údajov ROEP do evidencie katastra nehnuteľnosti, obvodný pozemkový úrad vo

Veľkom Krtíši sa vyjadril, že nápravy sa možno domáhať len na súde. Odporca 1/ teda poukázal na to,
že do tohto súdneho sporu sa dostal uvedeným postupom a svojím správaním nedal príčinu na podanie
návrhu na začatie konania, nakoľko bol nesprávne spracovaný ROEP. Napriek tomu, že vo
vyjadrení ku výzve zo dňa 16. 04. 2013 k návrhu na začatie konania a aj na pojednávaní navrhol, aby súd
nepriznal navrhovateľom náhradu trov konania, súd sa vôbec nevysporiadal so skutočnosťami, na ktoré

upriamil pozornosť súdu ako s dôvodmi hodnými osobitného zreteľa a to nesprávnym spracovaním
ROEP a s neužívaním parcely, ktorá je predmetom konania. Predmetnú nehnuteľnosť nikdy neužíval a
platí za ňu dane. Na základe uvedeného potom žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie prvostupňového
súdu prehodnotil a rozhodol o náhrade trov konania podľa § 150 O. s. p. s poukazom na dôvody hodné
osobitného zreteľa v spojení s § 143 O. s. p., podľa ktorého odporca, ktorý nemal úspech vo veci, nemá

právo na náhradu trov konania proti navrhovateľovi, ak svojím správaním nedal príčinu na podanie
návrhu na začatie konania.

Odporca 2/ a 3/ v odvolaní uviedli, že z predložených dokladov vyplýva, že v rámci spracovania ROEP
v danom území došlo z neznámych príčin k prečísleniu spornej parcely a nesprávnemu zápisu
vlastníckych práv, čo uznal aj Obvodný pozemkový úrad vo Veľkom Krtíš v stanovisku zo dňa 18. 04.

2012 a rovnako uznal vlastnícke nároky navrhovateľov vo vyjadrení k súdnemu návrhu. Javí
sa preto nespravodlivé, aby Slovenský pozemkový fond, ktorý tento vlastnícky stav v rozpore s právom
nevyvolal, znášal trov súdneho konania. V skutočnosti bol podľa jeho názoru spor vyvolaný odporcom
1/, ako to vyplýva aj z návrhu, ktorý neuznal vlastnícke nároky navrhovateľov, žiadal ich vypratať
sporný pozemok a sám sa považoval za jediného vlastníka predmetného pozemku. Navrhovatelia,

keďže nevyužili lehotu na námietky v správnom konaní, nemali inú možnosť, ako dožadovať sa ochrany
svojich vlastníckych práv cestou súdnej žaloby. Aj v samotnom priebehu konania odporca 1/ namietalvlastníctvo navrhovateľov, predkladal archívne listiny, ktoré mali svedčiť v neprospech navrhovateľov,
najmä ním objavený Výmer zmien prídelov a prídelových cien z 19. 03. 1957, kde bolo značené vzdanie
sa prídelu a týmto bolo vyvolané ďalšie dokazovanie a právne posudzovanie oprávnenosti vlastníckych

nárokov navrhovateľov. Okrem toho namietali, že navrhovateľ má právnické vzdelanie, preto pribratie si
advokáta na zastupovanie sa javí ako účelové navyšovanie trov súdneho konania S ohľadom
na uvedené argumenty potom žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie zrušil a vrátil na ďalšie konanie,
nakoľko na strane Slovenského pozemkového fondu sú dané okolnosti zvláštneho zreteľa podľa § 150
O. s. p.

Navrhovatelia vo svojom vyjadrení podanom prostredníctvom právneho zástupcu uviedli, že rozhodnutie
prvostupňového súdu žiadajú potvrdiť ako správne. Odporca 1/ bol požiadaný o mimosúdnu pokonávku
a podrobne informovaný o stave veci vrátane predloženia všetkých relevantných písomností. Tento
spôsob riešenia jednoznačne odmietol (tak ako aj odporcovia 2/ a 3/). Dokonca ochotu navrhovateľov
riešiť vec mimosúdne zneužil tým, že bol „nahováraný na darovanie“. Okrem tohto ako odporca 1/
tak aj jeho otec od narodenia žijú v obci, bývajú v dome na susediacej parcele a jednoznačne im bolo

známe, že spornú nehnuteľnosť dlhodobo užívajú navrhovateľa a táto bola pridelená do vlastníctva ich
právnym predchodcom. Aj po podaní návrhu na začatie konania vo veci potom, čo bola vec podrobne
zdokumentovaná, naďalej odporca 1/ presviedčal súd o oprávnenosti jeho vlastníckeho práva (parcela
mala byť údajne pridelená jeho starému otcovi, neskôr mal tento pozemok kúpiť, potom učiteľ mal
pozemok prideliťrodineA., P.A.mal tentospornýpozemokdarovaťodporcovi1/atď.),čolenpotvrdzuje

zlý úmysel odporcu 1/. Navrhovatelia si zároveň si uplatnili náhradu trov odvolacieho konania.

K odvolaniu odporcov 2/ a 3/ navrhovatelia uviedli, že dávajú za pravdu odporcom 2/ a 3/ v tom, že
spor bol vyvolaný odporcom 1/. Slovenský pozemkový fond ešte pred konaním na súde uznal vlastnícke
právo navrhovateľov k predmetnej nehnuteľnosti, avšak ako jedinú možnosť navrhoval len žalobu na
súde o určenie vlastníckeho práva. Taktiež v priebehu konania sa poverená zástupkyňa „pridala“ na

stranuodporcu1/ažiadalavrozporespísomným pôvodnepozitívnym vyjadrenímoprávnenosti nároku
navrhovateľov o odročenie pojednávania a vykonávanie ďalších dôkazov, čím prispela k zvýšeniu trov
konania. Z dokumentov predložených navrhovateľmi, ale aj z dokumentácie SR - SPF a Pozemkového
úradu, ako aj z dokumentácie KN bolo jednoznačné, že vlastnícke právo svedčí navrhovateľom a
protiprávny stav bol zapríčinený správnymi orgánmi. Pokiaľ odporca 2/ a 3/ namietal, že navrhovateľ

1/ má sám právnické vzdelanie, preto pribratie si advokáta na zastupovanie sa javí ako účelové
navyšovanie trov súdneho konania, túto námietku považuje za právne irelevantnú. Zvoliť si zástupcu
z radov advokátov je ústavným právom každého účastníka konania a je bežným javom v praxi, že aj
právnici sú zastupovaní a je im priznaná náhrada trov konania vrátane trov právneho zastúpenia.

Odvolaním napadnuté rozhodnutie bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou, zákonná sudkyňa uviedla,

že odvolaniu nemieni vyhovieť a predložila vec v zmysle § 374 ods. 4 O. s. p. na rozhodnutie
odvolaciemu súdu.

Krajský súd ako súd odvolací podľa §10 ods. 1 O. s. p., vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením
§ 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného
súdu podľa § 220 O. s. p. zmenil.

V posudzovanom prípade sa navrhovatelia 1/ a 2/ voči odporcom 1/ až 3/ domáhali určenia vlastníckeho
práva k nehnuteľnému majetku identifikovanému ako pozemok - parcela registra „E“, parc. č. XXX/XX
- záhrada o výmere XXXX m2, zapísanom na LV č. XXXX pre obec a k. ú. L. Q.. Prvostupňový súd
rozsudkom č. k. 9C/150/2013 - 86 zo dňa 29. 11. 2013 rozhodol, že navrhovatelia sú vlastníkmi
uvedenej nehnuteľnosti s tým, že o trovách konania bude rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej (§151 ods. 3 O. s. p.). Následne bolo o trovách konania rozhodnuté odvolaním
napadnutým uznesením tak, že odporcovia 1/ až 3/ sú povinní nahradiť navrhovateľom 1/ a
2/ spoločne a nerozdielne presne špecifikované trovy konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania
prvostupňový súd aplikoval zásadu úspechu v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p.Podľa§142ods.1O.s.p.účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 150 ods. 1 O. s. p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu

trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník,
ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý
mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Aplikácia uvedeného ustanovenia § 150 ods. 1 O. s. p. prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú
naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu
dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná. Musí

však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý je potrebné v rozhodnutí náležite odôvodniť. Výnimočnosť
môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri
skúmaní existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa prihliada súd jednak k majetkovým, osobným
a sociálnym pomerom všetkých účastníkov, ale rovnako je potrebné prihliadať aj k okolnostiam, ktoré
viedli k uplatneniu práva na súde a dôležitým je aj správanie účastníkov pred a po podaní žaloby. Je

potrebné vziať do úvahy aj to, ako by sa uložená povinnosť na náhradu trov konania dotkla neúspešného
účastníka konania, ale zároveň je potrebné prihliadnuť aj na to, ako by sa nepriznanie náhrady trov
konania dotklo pomerov úspešného účastníka. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že pri zohľadnení vyššie
uvedených kritérií by sa javilo priznanie trov konania ako neprimerane tvrdé, môže rozhodnúť
o trovách konania podľa § 150 ods. 1 O. s. p.

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že podstatným pre posúdenie podmienok použitia
ustanovenia §150 ods. 1 O. s. p., na potrebu aplikácie ktorého v odvolaniach upozorňovali odporcovia,
je skutočnosť, že aj samotný odporca 1/ v odvolaní argumentoval, že v roku 2012 mu bolo zaslané
vyjadrenie Pozemkového úradu vo Veľkom Krtíši, kde bolo vysvetlené a popísané, že došlo ku chybe
pri spracovaní Registra obnovenej evidencie pozemkov ďalej len „ROEP“). V dôsledku tejto chyby

boli ako vlastníci spornej nehnuteľnosti zapísaní do katastra nehnuteľností starí rodičia odporcu 1/.
Pozemkový úrad zároveň vysvetlil, že v rámci spracovania ROEP neboli v zákonnej lehote podané
písomné námietky, ktoré by zapracované údaje spochybnili, preto boli údaje ROEP schválené a Správa
katastra Veľký Krtíš ich následne prevzala do evidencie katastra nehnuteľností. Zároveň pozemkový
úraduviedol,žejediným spôsobomnápravyjepodanieurčovacejžalobynapríslušnomsúde. Ajnapriek

tomu, že odporca 1/ uvedeným vyjadrením príslušného úradu disponoval a navyše toto vyjadrenie bolo
pripojené ako listinný dôkaz k návrhu na začatie konania, s ktorým bol odporca 1/ oboznámený, v
priebehu konania na prvostupňovom súde uvádzal ďalšie tvrdenia a navrhoval dôkazy, ktorými
rozporoval vlastnícke právo navrhovateľov 1/ a 2/. Nemožno preto súhlasiť, že odporca 1/ nedal príčinu
na začatie a vedenie tohto súdneho konania. Ak by odporca 1/ v priebehu konania vlastnícke právo

navrhovateľov 1/ a 2/ uznal, bolo by možné vyhodnotiť, že konanie sa začalo v dôsledku pochybenia
v konaní o registri obnovenej evidencie pozemkov, teda samotný odporca 1/ nedal príčinu na začatie
konania o určenie vlastníckeho práva, a teda potom by bolo možné tomu zodpovedajúcim spôsobom
rozhodnúť o náhrade trov konania. V posudzovanom prípade však odporca v konaní vlastnícke právo
navrhovateľov spochybňoval, predkladal dôkazy a navrhoval vykonanie ďalších, preto je v zmysle § 142

ods. 1 O. s. p. povinný niesť zodpovednosť za svoj neúspech v konaní.

Pokiaľ ide o odporcov 2/ a 3/, v tomto prípade je potrebné v prvom rade objasniť pozíciu Slovenského
pozemkového úradu so sídlom v Bratislave v tomto konaní. Slovenský pozemkový fond je právnickou
osobou zriadenou zákonom č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového
vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení

neskorších predpisov, ktorá v zmysle § 17 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov
k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov spravuje nehnuteľnosti vo
vlastníctve štátu a v zmysle § 34 ods. 3 zákona č. 330/1991 nakladá s pozemkami, ktorých
vlastník nie je známy. Podľa § 34 ods. 14 zákona č. 330/1991 Zb. pozemkový fond za štát a
neznámych vlastníkov koná pred súdom vo veciach nehnuteľností uvedených v osobitnom predpise,

podielov spoločnej nehnuteľnosti uvedených v osobitnom predpise a pozemkov, ktorých vlastník nie je
známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné; obdobnepostupuje správca vo veciach lesných pozemkov vo vlastníctve štátu a lesných pozemkov, ktorých
vlastník nie je známy. Z uvedeného je teda zrejmé, že v tomto konaní Slovenský pozemkový fond konal
ako príslušný subjekt za štát - Slovenskú republiku (odporca 2/) ako aj za neznámeho

vlastníka (odporca 3/). Slovenský pozemkový fond teda nemal inú možnosť ako sa zúčastniť konania za
odporcov 2/ a 3/ a konaniu nemohol žiadnym spôsobom predísť, nakoľko nemôže uzatvárať mimosúdne
dohody. Slovenský pozemkový fond teda nehájil v konaní svoje záujmy a práva, a teda svoju činnosť
vykonával podľa príslušných právnych predpisov. Navyše vo vyjadrení k návrhu na začatie konania (aj
vo vyjadrení zo dňa 18. 04. 2012 , teda z obdobia pred začatím tohto súdneho konania)

Slovenský pozemkový fond za odporcov 2/ a 3/ uviedol, že uznáva vlastnícke nároky navrhovateľov.
Pokiaľ v priebehu konania potom žiadal vykonať dôkazy a navrhol konanie za účelom vykonania ďalších
dôkazov odročiť, reagoval tak len na skutočnosti uvádzané odporcom 1/, a to v záujme odporcov 2/ a
3/, za ktorých konal. S ohľadom na uvedené má preto odvolací súd za to, že na strane odporcov 2/ a 3/,
najmä s ohľadom na vyjadrenie k návrhu na začatie konania, sú dané dôvody na aplikáciu ustanovenia
§ 150 ods. 1 O. s. p., a teda uvedené skutočnosti odvolací súd považuje za také, ktoré si zasluhujú

osobitný zreteľ.

S ohľadom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd zmenil rozhodnutie prvostupňového
súdu tak, že povinnosť nahradiť navrhovateľom trovy konania uložil len odporcovi 1/.

Pokiaľ odporcovia 2/ a 3/ namietali, že navrhovateľ 1/ má právnické vzdelanie, a teda skutočnosť,
že je zastúpený právnym zástupcom sa javí ako účelové navyšovanie trov konania, k tejto námietke

odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že každý účastník konania bez ohľadu na jeho vzdelanie
alebo povolanie má Ústavou Slovenskej republiky garantované v čl. 47 ods. 2 právo na právnu pomoc v
konanípredsúdmi(Každýmáprávo naprávnupomocvkonanípredsúdmi,inýmištátnymiorgánmi
alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.).

Pokiaľ ide o samotnú výšku trov konania, túto odporcovia v odvolaniach nerozporovali, resp.

kvalifikovaným spôsobom výšku priznaných trov konania nenamietali, preto odvolací súd pri
rešpektovaní § 212 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania,
výšku jednotlivých trov konania nepreskúmaval.

Podľa § 149 ods. 1 O. s. p. je odporca povinný zaplatiť uvedené trovy prvostupňového konania na účet
právneho zástupcu navrhovateľov.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a 142 ods. 1 O. s. p.
Odporca 1/ bol v odvolacom konaní neúspešný, preto mu v zmysle zásady zodpovednosti za výsledok
konania odvolací súd uložil povinnosť nahradiť navrhovateľom 1/ a 2/ trovy odvolacieho konania,
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 48,71 Eur. Trovy právneho
zastúpenia pozostávajú z odmeny za jeden úkon právnej služby vo výške 40,67 Eur podľa § 10 ods. 1, 2,

§13ods.2a13aods.2písm.b)vyhláškyMinisterstvaspravodlivostiSlovenskejrepublikyč.655/2004Z.
z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
a z režijnej paušálnej náhrady vo výške 8,04 Eur podľa § 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky. Odporcovia 2/ a
3/ boli v odvolacom konaní úspešní, avšak náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnili, a z obsahu
súdneho spisu vyplýva, že im ani žiadne trov odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd v zmysle

§ 142 ods. 1 O. s. p. rozhodol, že im náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Podľa § 149 ods. 1 O. s. p. je odporca povinný zaplatiť uvedené trovy odvolacieho konania na účet
právneho zástupcu navrhovateľov.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.