Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, July 2, 2012

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1Er/1418/1998

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6198898440
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Roman Karkalík
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2012:6198898440.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: A.. G. F., X.. XX.XX.XXXX, V. XX, XXX
XX L. L., štátny občan SR, zast. JUDr. Juraj Koval, advokát, AK KOVAL & spol., Komenského 3, Banská
Bystrica, proti povinnému: A.. H. Z., X.. XX.XX.XXXX, E. XX, XXX XX L. L., štátny občan SR, na
vymoženie pohľadávky vo výške 41.492,40 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu, ktorá začala pred súdnym exekútorom JUDr. Petrom Kohútom so sídlom exekútorského

úradu Mičinská cesta 35, Banská Bystrica, pod spis. zn. EX 565/98 na základe návrhu oprávneného
zo dňa 10.08.1998, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 12.08.1998 a poverenia Okresného súdu
Banská Bystrica č. 5601 006735 zo dňa 09.09.1998 vyhlasuje za neprípustnú a zastavuje ju.

Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 124,57 Eur a to v lehote
3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal prostredníctvom právneho zástupcu na základe exekučného titulu - rozsudku
vydaného Okresným súdom Banská Bystrica č.k. 19C/163/97 zo dňa 15.10.1997, návrh na vykonanie
exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 41.492,40 Eur s príslušenstvom..

Poverenímč.5601006735zodňa09.09.1998OkresnýsúdBanskáBystricapoverilvykonanímexekúcie
súdneho exekútora JUDr. Petra Kohúta so sídlom exekútorského úradu Mičinská cesta 35 /predtým
Srnková 27/, Banská Bystrica, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 565/98.

Písomný podaním zo dňa 21.06.2012 súdny exekútor oznámil tunajšiemu súdu relevantné skutočnosti

pre zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h), g) Exekučného poriadku, nakoľko
počas preverovania majetkových pomerov povinného súdny exekútor zistil, že povinný v súčasnosti
nedisponuje takým exekvovateľným majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhaný nárok. Z
podnetu súdneho exekútora a z priloženej správy o stave konania vyplýva, že povinný nie je vlastníkom
nehnuteľnosti, nie je vlastníkom ani držiteľom motorového vozidla, hodnota zariadenia bytu povinného
pri odpočítaní vecí, ktoré nepodliehajú exekúcii by nedosahovala výšku nákladov spojených s úkonmi s

týmspojenými,povinnýmánaSPevidovanéhozamestnávateľaMCLK,stavebno-obchodnáspoločnosť,
spol. s r.o., Jegorovova 22, Banská Bystrica, kde je povinný vedený ako jediný konateľ, ešte v r. 2004
bol vydaný exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy, avšak nebola poukázaná ani
jedna zrážka zo mzdy.

Na základe uvedeného u povinného bola vykonaná lustrácia majetku za spolupráce a pomoci osôb
povinných súčinnosťou podľa § 34 Ex.poriadku, z ktorej vyplynula neexistencia majetku, ktorý by

podliehal exekúcii. Povinný nevlastní žiadny majetok postihnuteľný exekúciou, ani finančné prostriedkyz ktorých by sa mohla uspokojiť pohľadávka oprávneného. V dôsledku uvedených skutočností nie je
možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v ust. § 63 ods. 1 a § 65
Exek. poriadku a to pre nemajetnosť povinného. Ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcii by bolo v

rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti.

V zmysle § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný
poriadok ) v znení neskorších predpisov ( ďalej len

" Exekučný poriadok" ) exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exek. poriadku súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlási za neprípustnú,
pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Inými dôvodmi na zastavenie exekúcie pre jej neprípustnosť môžu byť rozmanité dôvody, ktoré nie sú
upravené inými ustanoveniami § 57 ods.1 Exek. poriadku. Skutočnosť ktorú preukázal súdny exekútor,
a to že povinný v súčasnosti nedisponuje takým exekvovateľným majetkom, z ktorého by bolo možné
uspokojiť vymáhaný nárok je dostatočným dôvodom na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú.

Z týchto dôvodov súd potom vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia rozhodol tak, ako

je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Súdny exekútor si uplatnil od oprávneného trovy exekúcie spolu 128,38 Eur / z toho odmena 56,44 Eur
(13,28 Eur za 2 h. á 6,64 Eur + 43,16 Eur za 13 úkonov á 3,32 Eur), hotové výdavky 60,65 Eur a 20
% DPH 11,29 Eur /.

Podľa § 196 Exekučného poriadku (v znení platnom aj do 31.01.2002) za výkon exekučnej činnosti patrí

súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 200 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 14 ods. 1 vyhláška MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
( ďalej len " vyhláška " ), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu

zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje

a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu

b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a ) je 6,64 Eur za každú aj
začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej

činnosti.

Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur.
Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.

Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne
vynaloženýchvsúvislostisvykonanímexekučnejčinnosti,tátonáhradazahŕňanajmäcestovnénáhrady,

poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú
podľa osobitného predpisu.Exekučný poriadok bol od svojho prijatia viackrát novelizovaný. V 11 časti v prechodných a záverečných
ustanoveniach zakotvuje, podľa ktorého zákona sa má postupovať v súvislosti s účinnosťou jednotlivých
novielzákona.Tietoprechodnéustanoveniasvýnimkouust.§235ods.2Ex.poriadkurešpektujúzásadu

platnú v občianskom súdnom konaní, podľa ktorej konanie začaté pred účinnosťou novej právnej úpravy
sa dokončí už podľa novej právnej úpravy. Znamená to, že ak aj exekúcia začala pred účinnosťou novely
exekučného poriadku, v exekučnom konaní sa už postupuje podľa novelizovaného právneho predpisu,
pokiaľ prechodné ustanovenia neustanovujú niečo iné. Práve ust. § 235 ods. 2 Ex. poriadku je výnimkou
z tejto zásady, pretože výslovne vylučuje použitie novelizovaného zákona účinného od 1. februára 2002

nakonaniezačatépred1.februárom2002.Aksatedatátopredmetnáexekúciazačalapred1.februárom
2002, posudzuje sa a dokončí sa podľa predpisov platných do 1. februára 2002.

Exekučné konanie sa začalo dňa 12.08.1998, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh
oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému. Ak sa teda predmetné exekučné konanie začalo
pred 1. februárom 2002, posudzuje sa a dokončí sa podľa predpisov platných do 1. februára 2002.

Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku v znení platnom do 31.01.2002 malo znenie: "Ak dôjde k

zastaveniu exekúcie môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré
trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať
dôvod zastavenia exekúcie". Z ustanovenia § 196 Ex. por. vyplýva, že súdny exekútor má vždy nárok na
odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času. Rozdiel je len v osobe, ktorá je povinná
ich uhradiť (oprávnený alebo povinný). Niet žiadneho zákonného dôvodu, pre ktorý by mal súdny

exekútor znášať trovy exekúcie vykonávanej na návrh oprávneného proti povinnému na vlastnú ťarchu,
keď exekúciu vykonáva ako honorovanú právnu službu. Keďže v danom prípade by pokračovanie v
exekučnom konaní prinieslo iba neúčelné vynaloženie nákladov, a z dôvodu nemajetnosti povinného
poverený súdny exekútor vzniknuté trovy nemôže od neho vymôcť, pričom oprávnený má svoj procesný
podiel zavinenia na zastavení exekúcie, keď návrh na vykonanie exekúcie podal proti nemajetnému

povinnému, je namieste, aby trovy exekútorovi uhradil oprávnený. Správnosť takéhoto vysloveného
právneho názoru potvrdzuje aj novela Ex. por. vykonaná zákonom č. 32/2002 Z. z., ktorá zaviedla ust.
§ 203 ods. 2 v znení: " Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie, znáša ich oprávnený."

Z týchto dôvodov súd potom uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy, avšak

nie v takej výške ako si ich uplatnil súdny exekútor.

Súdny exekútor postupoval správne, keď predložil súdu časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov
exekučnej činnosti, tak ako mu to ukladá vykonávací predpis. Súd však neuznal odmenu za úkon
- práca so spisom - Správa o stave konania 60 min, nakoľko tento úkon považuje súd za bežnú
administratívnu prácu vyskytujúce sa v každej exekúcii a nie za odborne náročnú činnosť vykonávanú

súdnym exekútorom, za ktorej náhrada by mala byť poskytnutá osobitne, mimo paušálnou sumou
odmeňované úkony. Súd taktiež neuznal odmenu za úkon - práca so spisom - Správa o stave konania +
vyúčtovanietrovexekúcie60min.,keďžeuvedenýúkonniejeúkonomsúdnehoexekútora,ktorýsmeruje
k vymoženiu pohľadávky oprávneného a ani s ním priamo nesúvisí (viď uznesenie Krajského súdu
Banská Bystrica č.k. 43CoE/304/2011). Keďže v zmysle vyššie citovaných ustanovení patrí súdnemu

exekútorovi odmena za výkon exekučnej činnosti "podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu",
má súd za to, že súdny exekútor má podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky nárok na odmenu len za
exekučnú činnosť vykonanú počas exekúcie, t.j. do jej zastavenia.

Celkový počet začatých hodín sa po spočítaní minút znížil z pôvodných 120 min. (2 x 6,64 Eur) na 0 min,
t.j 0 hodín, viď právny názor vyslovený Krajský súdom Banská Bystrica v uznesení č.k. 14 CoE 50/2008

- pri zostávajúcich položkách je potrebné zrátať dokopy počet minút účelne vynaložených na exekúciu,
to prerátať na hodiny, vynásobiť sumou 6,64 Eur + 6,64 Eur za poslednú aj začatú hodinu, pri výpočte
odmeny sa má zohľadniť počet hodín účelne vynaložených na exekúciu a nie počet jednotlivých úkonov.Po vykonaných úpravách súd z uplatnených trov 128,38 Eur uložil oprávnenému uhradiť súdnemu
exekútorovi v súlade s vyhláškou a Exekučným poriadkom sumu 124,57 Eur / z toho odmena 43,16
Eur (za 13 úkonov á 3,32 Eur), hotové výdavky 60,65 Eur a 20 % DPH 20,76 Eur /.

Odmenu exekútora upravuje vyhláška bez toho, že by tento vykonávací predpis riešil otázku priznania
dane z pridanej hodnoty súdnemu exekútorovi. Citovaná vyhláška síce rieši popri odmene aj náhradu
hotových výdavkov, účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, medzi ne však
len príkladmo zahŕňa cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náklady a
bližšie nedefinované poplatky, čím je evidentné, že náhradu ďalších výdavkov nevylučuje.

Podľa § 3 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva

nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto
činnosti, pričom cit. ustanovenie odkazuje v poznámke pod čiarou aj na Exekučný poriadok / popri
odkaze na zákon o znalcoch a tlmočníkoch a na Notársky poriadok /.

Článok 20 ústavy ustanovuje, že každý má právo vlastniť majetok, ale súčasne určuje, že vlastnícke
právo všetkých vlastníkov má rovnakú zákonnú ochranu. Podľa čl. 1 Dodatkového protokolu " Každá

fyzická osoba alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť
jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné
zásady medzinárodného práva."

Do pojmu majetok patria veci, práva a pohľadávky. Súd preto považuje náhradu trov konania, ktorá patrí
súdnemu exekútorovi po zastavení exekúcie, za majetok, ktorý sa nadobúda právoplatným výrokom

všeobecného súdu o jeho priznaní. Tento nárok požíva v celom rozsahu ochranu podľa čl. 20 ods. 1
ústavy a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu, pretože náhrada trov je nesporne pohľadávka účastníka
konania voči inému účastníkovi konania, ktorá je dokonca nútene vymožiteľná ako každý peňažný nárok.

Pohľadávka na náhradu trov konania musí byť účastníkovi priznaná v celom zákonom upravenom
rozsahu vrátane dane z pridanej hodnoty, ak účastník zo sumy priznanej náhrady je povinný podľa

platného zákona o dani z pridanej hodnoty zaplatiť túto daň - (viď Nález ÚS SR II. ÚS 31/04-30).

Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov, ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§171 ods. 3), uvedie
dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.

Keďže v danom prípade už bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho

dôvodu pre to, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, na tunajší
súd, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré
vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie

sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na
rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP).

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť

s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri
odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.