Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, June 8, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoP/6/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114225865
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Stovičková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2114225865.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Stovičkovej a sudkýň

JUDr. Ivety Jankovičovej a JUDr. Daši Kontríkovej, v právnej veci starostlivosti o maloletú T. N., nar.
XX.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave, dieťa
rodičov: Mgr. A. N., nar. XX.X.XXXX, bytom U., Q. XXX/XXA, zastúpenej: JUDr. Milošom Chrenkom,
advokátom, Trnava, Hlavná 25 a Y. N., nar. X.X.XXXX, bytom U. XXX, o zvýšenie výživného, o odvolaní
matky proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 20. novembra 2014 č. k. 16P/79/2014 - 70, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej vo výroku o zvýšení výživného p o t v r d z u j e
a vo výroku o dlhu zročného výživného r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava z
29.10.2010 č.k.20P/91/2010-77 vo výroku o výživnom tak, že vyživovaciu povinnosť otca na maloletú
zvýšil zo 100 eur mesačne na 120 eur mesačne s účinnosťou od 1.9.2014. Dlh zročného výživného
za obdobie od 1.9.2014 do 20.11.2014 vo výške 60 eur povolil otcovi zaplatiť v splátkach po 20 eur
mesačne spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. O trovách konania vyslovil,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 62, § 78 ods. 1 a 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a zmenou
pomerov na strane oprávnenej maloletej a matky a rovnako i otca maloletej. Ku uvedenému záveru

dospel na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého vyplynulo, že v čase predchádzajúcej
úpravy rozsudkom z 29.10.2010 č. k. 20P/91/2010-77, právoplatného 3.11.2010, bolo výživné určené
vo výške 100 eur mesačne. Matka v rozhodnom období začala podnikať od 1.3.2010, predtým bola
nezamestnaná a poberala dávky 300 eur mesačne, s maloletou žila sama. Otec dosahoval príjem
550 eur mesačne. Ani jeden z rodičov nemal v rozhodnom období predchádzajúcej úpravy ďalšiu
vyživovaciu povinnosť. V súčasnosti matka maloletej dosahuje zárobok asi 700 eur mesačne, žije v
spoločnej domácnosti s priateľom, ktorý má rovnaký príjem, otec dosahuje príjem 550 eur mesačne,

s nadčasmi 600 eur mesačne. Vyživovacia povinnosť ani jednému z rodičov nepribudla, maloletá od
1.9.2014 začala navštevovať strednú školu. Dospel k záveru, že od ostatnej úpravy výživného došlo k
zmene pomerov najmä na strane maloletej nástupom na strednú školu, u matky prišlo k zvýšeniu príjmu
oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu, naviac žila v domácnosti sama, v súčasnosti žije s partnerom,
ktorý dosahuje príjem zhodne ako matka a teda matka sa nepodieľa výlučne sama na nákladoch na
domácnosť na rozdiel od otca, ktorý žije v domácnosti sám. Otec spláca úver, ktorým si vyriešil bytovú
otázku. Prihliadol na to, že vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia, teda i matka maloletej a vzhľadomna jej vek, už osobná starostlivosť matky o maloletú nie je a nemôže byť taká výrazná a nemožno ju
pri výške výživného zohľadňovať do takej miery ako v predchádzajúcich obdobiach a rozhodnutiach.
Objektívneživotnénáklady,resp.ichzvýšenievzhľadomnaekonomickúsituáciutedavalorizačnázložka

je premietnutá ako u osôb povinných tak aj oprávnenej maloletej. Na strane maloletej prihliadol na vzrast
objektívnych potrieb vzhľadom na jej vek, vývoj, rast a s tým spojené zvýšené náklady na stravovanie,
ošatenie,návštevustrednejškoly.Súdvšakzohľadnilskutočnosť,žeotecnadrámecbežnéhovýživného
prispieva nie zanedbateľnými darmi (i keď sú poskytnuté v súvislosti so sviatkami a darmi), t. j. poskytuje
veci vyššej hodnoty (TV, tablet, hifi veža), prispieva i na školu v prírode, lyžovačku, a teda podieľa sa na

zvýšených nákladoch a potrebách maloletej. Okrem týchto vecí maloletej kupoval i oblečenie, obuv, čo
sama matka nepoprela i keď v období posledných 2 mesiacoch sa tak nestalo. Nemožno túto skutočnosť
dávať na ťarchu otca, pokiaľ o takejto potrebe maloletej nemal vedomosť. Na strane otca z hľadiska
určenia zvýšeného výživného je potrebné prihliadnuť na splácanie úveru, ktorým si zabezpečil bývanie
(po rozvode manželstva sa vzdal bytu v prospech matky maloletej), pričom nejde o nadštandardné
bývanie.Vyslovilnázor,žeikeďvyživovaciapovinnosťmáprednosťpredvšetkýmiostatnýmizáväzkami,

právo na bývanie nemožno uprieť ani povinnej osobe. Výživné je potrebné určiť zásadne tak, aby životná
úroveň rodičov a detí bola rovnaká a aby rozhodnutie bolo i vykonateľné. Ak aj otec dosahuje s nadčasmi
príjem 600 eur, po odrátaní splátky úveru ide o príjem 360 eur, z ktorého určené výživné v rozsahu 30
% je primeraným i s prihliadnutím na skutočnosť, že otec nad rámec bežného výživného na maloletú
prispievanieobvyklýmidarmivyššejhodnoty.Prisúčasnejvyživovacejpovinnostimatkyjepotomurčené

výživné primerané potrebám maloletej, ktorá nemá zvýšené náklady v súvislosti so zdravotným stavom,
jej školskými aktivitami a podobne. Výrok o dlhu zročného výživného neodôvodnil. Výrok rozsudku o
trovách konania odôvodnil ustanovením § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „O. s. p.“).

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie matka maloletej, ktorá navrhla v zmysle §

220 O. s. p. jeho zmenu tak, aby súd určil výživné vo výške 180 eur mesačne. Namietala, že súd
prvého stupňa akceptoval jej argumenty o tom, že v dôsledku plynutia času viac ako štyroch rokov a
najmä nástupom maloletej na strednú školu nastala podstatná zmena pomerov, pri hodnotení dôkazov
však urobil viaceré chybné závery, jednotlivé dôkazy nesprávne interpretoval, resp. úplne prekrútil.
Predovšetkým nesprávne a bezdôvodne diferencoval príjem otca maloletej na príjem vo výške 550

eur a príjem s nadčasmi vo výške 600 eur mesačne, nakoľko niet žiadneho zákonného podkladu na
takúto diferenciáciu, pretože v zmysle § 75 ods. 1 zák. o rodine sa prihliada na schopnosti, možnosti a
majetkové pomery povinného. Majetkové pomery zahŕňajú najmä príjmy z pracovnej činnosti a príjmy
otca z pracovného pomeru predstavuje mzda, ktorej výška za posledných 12 mesiacov bola vyčíslená
zamestnávateľom vo výške 599,34 eur, z ktorej je potrebné vychádzať pri určení výživného. Súd prvého

stupňa sám nepostupoval podľa zaužívanej súdnej praxe Krajského súdu v Trnave určovať výživné
vo výške 20 až 30 % príjmu výživou povinného rodiča, pretože 120 eur predstavuje iba 20 % čistého
mesačného príjmu otca maloletej, pritom 25 % predstavuje 150 eur. Poukázala na to, že maloletá
má 15 rokov, blíži sa k veku dospelosti, navštevuje značne náročnú strednú školu (gymnázium) s
veľkým záberom predmetov a finančne náročných aktivít a výdavkov zvyšovaných tiež faktom, že ide

o gymnázium športové s potrebou zaobstarania väčšieho množstva športových potrieb, financovania
športových, kultúrnych a spoločenských akcií, ktorých sa študenti tohto gymnázia zúčastňujú. Okrem
uvedeného, výdavky na maloletú predstavujú výdavky na mimoškolské aktivity i spoločenský život
dospievajúceho človeka (návšteva kina, koncertov a pod.). Namietala tiež, že príspevok otca na
lyžovačku bol v čase, keď maloletá navštevovala 7. ročník, pred dvoma rokmi a príspevok na školu

v prírode bol dokonca v 5. ročníku, teda pred štyrmi rokmi. Preto nie je možné prihliadať na uvedené
príspevky otca nad rámec bežného výživného v súčasnom období, keď na lyžovačku organizovanú
gymnázium túto zimu otec neprispel a celú hradila sama. Rovnako namietala tiež veci vyššej hodnoty
poskytnuté otcom formou darov maloletej, nakoľko vždy išlo o neznačkové výrobky, resp. výrobky nižšej
kategórie a kvality, napr. mini veža stála 50 eur, tablet sa v krátkej dobe pokazil. Tieto plnenia nad rámec

bežného výživného len potvrdzujú, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať dcére aj vyššou
sumou ako je len doteraz platené výživné. Ak teda otec je schopný (a podľa vlastných slov i ochotný)
prispievať dcére vecnými plneniami, na ktoré nie je právny nárok, je z hľadiska záujmov maloletej
vhodnejšie aby bolo toto zahrnuté do výšky výživného, ktoré bude, na rozdiel od darov, i vymáhateľné.
Opakovane otcovi maloletej písala, že s nástupom na strednú školu má podstatne zvýšené výdavky,

ktoré aj špecifikovala a žiadala otca o spolufinancovanie týchto výdavkov. Nie je pravdou, že otec sa
vzdal bytu v jej prospech. Išlo o obecný nájomný byt s nájmom na dobu určitú, ktorý zanikol uplynutímčasu a po odchode otca maloletej zo spoločnej domácnosti uzavrela novú nájomnú zmluvu len sama.
Žiadny majetok jej teda nezanechal, keďže išlo o byt vo vlastníctve obce a ona nemá žiadne právo
na náhradný byt, či iný benefit, po skončení nájmu má iba platobné povinnosti v celom rozsahu. Otec

maloletej si na rozdiel od nej dokázal kúpiť byt do výlučného vlastníctva, čo si ona pri svojich príjmoch
a výdavkoch dovoliť nemôže.

Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a zvýšiť výživné
na maloletú v zmysle vykonaného dokazovania, nakoľko zvýšenie výživného je v záujme maloletej
a náklady spojené so zabezpečovaním starostlivosti o maloletú sa jednoznačne zvýšili a od ostatnej

úpravy výživného vzrástli náklady na výživu, ošatenie, kultúrne vyžitie a pod.

Otec maloletej vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu vecnej
správnosti potvrdiť. Poukázal na to, že jeho súčasný zárobok je 558 eur mesačne, keďže už polroka jeho
zamestnávateľ nemá toľko práce, aby mohol robiť viac ako 40 hod. týždenne, nadčasmi si privyrábal
približne rok. Z uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa určil výživného vo výške 21 % z jeho
čistého príjmu. Uviedol, že z rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že za nevyhnutné výdavky je potrebné

považovať tiež splácanie hypotéky na kúpu bytu slúžiaceho na bývanie rodiča, všetky výdavky spojené
s bývaním, výdavky na primeraný automobil, v súčasnej dobe i na internet, rozhlas, televíziu a pod.
Po odrátaní hypotéky zostáva 360 eur, z čoho 120 eur je viac ako 30 %. Pokiaľ by aj nebola odrátaná
nevyhnutá splátka hypotéky, zo sumy 558 eur 120 eur predstavuje 21,5 %. Hypotéku splácať musí,
pretože by nemal kde bývať a tiež by nemala kde bývať ich dcéra v čase keď sa o ňu stará. Zadováženie

terajšej garsónky bola v tej dobe z ponúkaných možností na trhu najlacnejšia možnosť na bývanie akú
našiel, nakoľko podnájom v jednej izbe ho vtedy vyšiel rovnako ako splácanie úveru. Výhodou kúpy bytu
ale je, že ho môže zanechať svojej dcére, ktorá je jeho jedinou dedičkou. Byt splatí v roku 2037, kedy
bude mať dôchodkový vek 64 rokov a má ešte 16-ročné auto Renault Clio, rok výroby 1999. Poukázal na
dohodu o zrušení spoločného nájmu bytu medzi ním a matkou maloletej, čo dokazuje jednoznačne jeho

ústretový krok voči nej. Na základe uvedenej dohody sa matka maloletej stala výlučnou nájomkyňou a
osobou výlučne oprávnenou užívať predmetný byt, pričom on stratil právo na bytovú náhradu. Uviedol,
že matka po rozvode mohla ísť bývať do jej rodičovského domu, kde predtým bývali 9 rokov a mali tam
prerobenú časť domu na výlučne ich užívanie, do ktorej prerábky tiež vložili spoločné peniaze. Pokiaľ
ide o nájomný sociálnych byt, v ktorom bývali ako manželia jeden rok, v ktorom dodnes býva dcéra s

matkou a jej priateľom, ide o 3-izbový mezonetový podkrovný byt, za ktorý zaplatili zálohu 40.000 Sk a
keďžetobolholobyt,takhokompletnovozariaďovali,vrátanedetskejizby,omaľovali,prerobilikúpeľňuaj
kuchyňu, čo stálo tiež nemalé finančné prostriedky. Pred časom ho matka maloletej s priateľom prerobila
na 4-izbový, po dohode s obcou využili ďalšie vedľajšie priestory v podkroví. Nelogickým by podľa neho
bolo, ak by niekto prerábal štvrtú izbu na majetku, ktorý nie je jeho osobným vlastníctvom alebo nie

je aspoň predpoklad, že po určitom čase ho nadobudne do osobného vlastníctva za zvýhodnených
podmienok. Uviedol tiež, že dcéra síce chodí na športové gymnázium, ale do klasickej (nešportovej)
triedy. Uviedol, že aj v lete 2014, 18.7.2014, prispel na letný tábor prevodom na účet matky maloletej
50 eurami a 20 eur do rúk dcéry ako vreckové do tábora z peňazí ušetrených z nadčasov, ktoré mohol
odrobiť do júna 2014. Na terajšiu lyžovačku v roku 2015 dcéry chcel prispieť poslednými našetrenými

peniazmi z nadčasov, avšak to bolo ešte pred vypočítaním novej sumy výživného, keďže musel začať
splácať aj spätné výživné, neostalo mu na lyžiarsky zájazd. Tento zájazd bol podľa neho príliš drahý,
cez 200 eur, išlo o nepovinnú lyžovačku, na ktorú nešla takmer polovica detí. Uviedol, že veci, ktoré
maloletej kupoval nad rámec výživného boli kúpené s vedomím a odsúhlasením matky maloletej a išlo
o značky PHILIPS a pod. za 70 eur. Uviedol, že jeho životná úroveň za ostatné 4 roky sa výrazne

nezmenila, mzda bola od 460 do 600 eur, priemer 550, momentálne zarába 550 eur, pričom matke
maloletej sa životná úroveň radikálne zmenila zvýšeným príjmom a aj spoločným zdieľaním domácnosti
s jej priateľom. Každý rok chodia na minimálne jednu dovolenku (Egypt, Tunis, Jadran a pod.). Matka
používa terénny Hyunday IX35, ktorého nadobúdacia cena je približne 20.000 eur. Matka maloletej je
zároveň konateľkou firmy S. J. s.r.o. a jej partner je konateľom firiem C. s.r.o. a S. J. s.r.o., ktoré firmy

sa zameriavajú na sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností (realitná činnosť) a výkon
činnosti v sektore poskytovania úverov a spotrebiteľských úverov.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O. s. p.) oprávnenou osobou - účastníčkou konania (§ 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, protiktorému je odvolanie prípustné (§ 202 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutom rozsahu (§ 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Odvolací

súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že
rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom
konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžaduje
ani dôležitý verejný záujem.

Predmetom konania je zvýšenie výživného maloletej.

Matka maloletej návrhom z 10.10.2014 si uplatnila právo na zvýšenie výživného na maloletú od 1.9.2014

na200eurmesačnezdôvodu,žeprišlokzmenepomerovnastraneoprávnenejmaloletej,nakoľkoprišlo
k zmene pomerov daných samotným plynutím času, nakoľko od ostatnej úpravy výživného uplynuli už
viac ako štyri roky, maloletá značne vyrástla a jej výdavky na výživu (stravovanie, obliekanie, hygiena)
sú fakticky na úrovni dospelého človeka. Ďalším samostatným dôvodom je skutočnosť, že od 1.9.2014
začala študovať maloletá na strednej škole na Športovom gymnázium Jozefa Herdu v Trnave, s ktorým

štúdiom má zvýšené výdavky oproti predchádzajúcej základnej škole, nakoľko len kúpa základných
pomôcok predstavovala 200 eur (školská taška, pracovné pomôcky, športové potreby - nakoľko ide
o športové gymnázium), jazykové učebnice 42 eur (nemčina 22 eur, angličtina 20 eur), príspevok do
ZRPŠ 30 eur ročne. Na školskú lyžovačku bol preddavok 190 eur, návšteva divadla 5 eur, exkurzia do
Nitry 10 eur a pod. Maloletá dochádza do školy autobusom, cestovné je 12 eur mesačne. Zaobstaranie

študentského preukazu Isic je 5 eur, občianskeho preukazu 5 eur, cestovného pasu 16 eur a životného
poistenia 10 eur mesačne, mobilného telefónu cca 10 eur mesačne. Letná dovolenka v Egypte stála
500 eur na maloletú, letný tábor 130 eur. Vymenila jej kompletne zariadenie izby za 500 eur. Maloletá je
zdravá, zvýšené výdavky má len v súvislosti s nosením okuliarov, ktoré sa vymieňajú raz za dva roky a
pravidelné kontrolné vyšetrenie u lekára. Výdavky na platenie nájomného sú v nájomnom byte v U. 198

eur mesačne, SIPO 30,64 eur mesačne, elektrina 37,20 eur mesačne, vodné a stočné 37 eur štvrťročne,
internet 11,82 eur mesačne, poplatok za komunálny odpad 48 eur ročne a poistenie domácnosti 41,47
eur ročne. Partner prispieva na výdavky domácnosti vo výške 1/3 nákladov. Jej príjem za rok 2013
predstavoval 8.475,23 eur, je živnostníčka v oblasti sprostredkovania poisťovacích a finančných služieb
a spoločníčka v spoločnosti S. J. s.r.o. v oblasti sprostredkovania predaja nehnuteľností. Otec vo

vyjadrení k návrhu na zvýšenie výživného uviedol, že nesúhlasí so zvýšením výživného nakoľko jeho
príjmy sa od predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom nezmenili, 550 eur mesačne a má výdavky na
hypotéku na kúpu malometrážnej dvojgarsónku vo U. a Renault Clio rok výroby 1999. Jeho mesačné
náklady sú: hypotekárny úver 240 eur, SIPO 7,65 eur, elektrina 19,11 eur mesačne, vodné, stočné, teplo,
fondopráv62eur,životnápoistka17,39eur,nákladynakomunálnyodpad14,60eur,daňznehnuteľnosti

5,52 eur, poistenie domácnosti a bytu 57,36 eur.

ZpotvrdeniasubjektuŠportovégymnáziumJozefaHerduTrnava,J.Bottu31,Trnavaz2.9.2014vyplýva,
že maloletá v školskom roku 2014/2015 navštevuje 1. ročník tohto gymnázia a je žiačkou 1. A triedy. Z
poistky k poistnej zmluve č. 41999206 ING Životná poisťovňa a. s. vyplýva, že výška poistného je 10
eur mesačne na maloletú.

Z rozhodnutia obce U. z 3.6.2014 vyplýva, že matka má výdavok na miestny poplatok za komunálne
odpady 48 eur na rok, z platobného výmeru obce U. z 18.8.2014 vyplýva, že na vodné a stočné matka
platí 37,15 eur štvrťročne, zo SIPO vyplýva, že plyn platí matka 26 eur a RTVS 4,64, elektrinu platí 37,20
mesačne.

Z daňového priznania matky za rok 2013 vyplýva základ dane 2.886,71 eur, z poistky k poistnej zmluve

č. 84135837 ING vyplýva životné poistenie matky 31,33 eur mesačne.

ZomzdovéholistuzamestnávateľaotcaX.M.,s.r.o.,vyplýva,žečistýmesačnýpríjemotcajeodjanuára
do októbra 599,35 eur. Z oznámenia o výške anuitnej splátky z U. L. z 12.3.2012 vyplýva, že splátka
mesačnej anuity je 168,38 eur, ktorý úver bude zaplatený do 20.3.2037. Z predpisu zálohových úhradza užívanie bytu z 1.5.2013 vyplýva, že rozloha bytu je 45,33 m2, za ktorý platí otec 62 eur mesačne.
Z vyúčtovacej faktúry za elektriku vyplýva, že otec platí 19,11 eur. Z rozhodnutia obce U. z 15.4.2014
vyplýva, že otec platí miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady 14,60 eur

ročne.

Z rozsudku Okresného súdu Trnava z 29.10.2010 č. k. 20P/91/2010-77 vyplýva, že od 12.4.2010 sa
otcova vyživovacia povinnosť zvýšila na 100 eur mesačne, otec dosahoval zárobok 550 eur mesačne a
matka bola od 1.3.2009 do 28.2.2010 evidovaná na úrade práce.

Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“) súčasťou rodičovských
práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný

vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, a c) správa majetku maloletého dieťaťa.

V zmysle § 36 ods. 1 zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 cit. ust. obaja
rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia každý
rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu

povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté
dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z.).
V zmysle odseku 4 citovaného ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť. V zmysle ods. 5 cit. ust. výživné má prednosť pred inými výdavkami

rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie
do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa odseku 6 citovaného
ustanovenia, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení
výživnéhoprihliadnenadĺžkustriedavejosobnejstarostlivostikaždéhorodičaalebosúdmôžerozhodnúť
aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých potrieb osoby, ktorej má byť poskytované. Výživou dieťaťa
je mienené zabezpečovanie všetkých životných potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej a
duševnej. Právo na výživu maloletého dieťaťa vzniká narodením (§ 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Výživné pre maloleté deti slúži nielen k uspokojovaniu ich výživy v užšom zmysle, k uspokojovaniu
všetkých odôvodnených hmotných potrieb (šatstvo, obuv, bývanie a strava), ale aj ďalších potrieb
dôležitých k úspešnej výchove dieťaťa (vzdelávanie, príprava na budúce povolanie, kultúrne, športové
a rekreačné potreby). Ich miera je rôzna podľa okolností konkrétneho prípadu, predovšetkým je
odstupňovaná podľa veku dieťaťa (fyzickej a duševnej vyspelosti), jeho zdravotného stavu, schopností,

náklonností a spôsobu prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote.Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sú závislé súčasne od schopností a možností rodičov. Ak
sú tieto schopnosti a možnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby maloletého
dieťaťa,ktoréniesúcelkombežné,alesúprospešnévšestrannémuvývojudieťaťa.Uvedenéchápanieje

v súlade so zásadou úmernosti životnej miery dieťaťa životnej miere rodičov. U povinnej osoby rozhodujú
reálne možnosti a schopnosti poskytovať výživné. Potenciálne zárobkové možnosti rodičov nie sú
ovšem dané len ich subjektívnymi okolnosťami - stránkou fyzickou a psychickou, pôjde najmä o vlohy,
náklonnosti,vedomosti,skúsenostiacelkovýzdravotnýstav,aleajoniektoréokolnostiobjektívnehorázu
- výber pracovných príležitostí v určitom mieste. K zodpovednému zhodnoteniu schopností a možností

rodičov je potrebné zistiť okruh osôb, ku ktorým majú rodičia vyživovaciu povinnosť podľa zákona o
rodine.

Podľa § 163 ods. 1 O. s. p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na
plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre
výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene
pomerov.

Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
V zmysle odseku 3 citovaného ustanovenia pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

Ustanoveniu § 163 ods. 1 O. s. p. korešponduje úprava obsiahnutá v ustanovení § 78 ods. 1 zákona

o rodine. Z citovaného ustanovenia vyplýva zásada, že úprava výživného sa deje vždy podľa stavu,
ktorý tu je v dobe, kedy je rozhodnutie vydané. Môže prísť k zmene potrieb oprávneného, najmä v
súvislosti s pribúdajúcim vekom (fyzickým vyspievaním, počínajúcou školskou dochádzkou, ďalšími
formami prípravy na budúce povolanie), ale môže nastať aj zmena v možnostiach povinného plniť
vyživovaciu povinnosť v dovtedajšom rozsahu, napr. v dôsledku vzrastu alebo poklesu jeho príjmu,

poprípade v dôsledku zúženia alebo rozšírenia okruhu osôb, ku ktorým má rodič vyživovaciu povinnosť.
Musí ísť o zmenu závažnejšieho charakteru, nie len o zmenu prechodnú, a zmena sa musí týkať naviac
skutočností, na ktorých je založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti
rodičovkmaloletémudieťaťu.Súdnerozhodnutiejemožnézmeniťodzmenypomerovajzadobuminulú.
Inak pre rozhodnutia o výživnom v dôsledku niektorej zmeny platia tie zásady, ktoré sú rozhodujúce pre

určenie výživného.

Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa vychádzal pri porovnaní rozhodných skutočností z
predchádzajúceho rozsudku Okresného súdu Trnava z 29.9.2010 č.k. 20P/91/2010-77, ktorý nadobudol
právoplatnosť 3.11.2010, v zmysle ktorého výživné na maloletú bolo s účinnosťou od 12.4.2010 zvýšené
zo 66,38 eur mesačne na 100 eur mesačne. V čase predchádzajúcej úpravy mala maloletá jedenásť

rokoch, bola žiačkou základnej školy, matka mala čistý mesačný príjem 300 eur, poberala sociálne dávky
a od 1.3.2010 začala podnikať a otec mal čistý mesačný príjem 550 eur.

Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplýva, že od ostatnej úpravy vyživovacej povinnosti-
od 12.4.2010 do počiatku navrhovanej zmeny výživného zvýšením, do 1.9.2014, uplynuli necelé štyri
roky, vzhľadom k počiatku určenia výživného, z ktorej skutočnosti vyplýva, že zvýšenie výživného

by mohla odôvodniť len zmena na strane maloletej nielen závažného charakteru, ale majúca navyše
ráz trvalosti, o ktorý prípad v danej veci ide, resp. zvýšenie výživného by odôvodňovalo vzhľadom k
uplynutiu času objektívne zvýšenie nákladov oprávnenej maloletej, ku ktorej nepochybne patrí i začatie
stredoškolského štúdia maloletej, s ktorým nepochybne sú spojené zvýšené výdavky.

Obom rodičom nepribudli oproti predchádzajúcej úprave výživného ďalšie vyživovacie povinnosti. Čistý

mesačný príjem matky sa od predchádzajúcej úpravy zvýšil z 300 eur mesačne na 700 eur mesačne,
zvýšenie o 400 eur mesačne. Okrem uvedeného, na výdavkoch domácnosti matky sa podieľa aj
partner matky s rovnakým príjmom ako ona. Otec má priemerný čistý mesačný príjem rovnaký ako pri
predchádzajúcomzvýšenívýživného,resp.miernesamuzvýšilvdôsledkunadčasovz550eurmesačnena 600 eur mesačne a na nákladoch svojej domácnosti sa podieľa sám. Platí splátku úveru na bývanie
240 eur mesačne, ktorým zabezpečil sebe potrebu bývania v dvojgarzonke následne po prenechaní
obecného bytu do výlučného nájmu matke maloletej. Maloletá je od 1.9.2014 študentkou strednej školy,

s ktorou skutočnosťou sa jej zvýšili výdavky na štúdium (učebnice, pomôcky, cestovné a pod.).

Porovnaním čistých mesačných príjmov oboch rodičov v čase predchádzajúcej úpravy a v súčasnosti,
možno dospieť k záveru, že príjem matky sa zmenil zvýšením z 300 eur mesačne na 700 eur mesačne, o
400eurmesačneaotcovzostalnezmeneným550eurmesačne,resp.samiernezvýšilo50eurmesačne
na 600 eur mesačne. Z uvedeného vyplýva, že otcovi sa zvýšil príjem v menšej miere, nepatrne, pričom

je potrebné nevyhnutným výdavkom zohľadniť splátku úveru na bývanie 240 eur mesačne, ktorým
zabezpečil sebe potrebu bývania nie nadštandardným spôsobom, ktorým spôsobom postupoval aj súd
prvéhostupňa.Poodpočítanísplátkyúveruodpríjmuotca,zostane360eurmesačne(600eur-240eur),
z ktorých výživné 120 eur je 33,33 % a zo 600 eur je 20%. Matke od predchádzajúcej úpravy sa príjem
zvýšil o 400 eur, s ktorou otázkou sa vysporiadal správne podrobne súd prvého stupňa v odôvodnení
svojho rozhodnutia, na ktoré odvolací súd v podrobnostiach odkazuje. Z uvedeného vyplýva, že súd

prvého stupňa rozhodol nevybočiac zo zaužívanej súdnej praxe pomeru výživného k príjmom povinného
rodiča.

Odvolací súd dospel k zhodnému záveru so súdom prvého stupňa, že výživné na maloletú je potrebné
od počiatku jej stredoškolského štúdia zvýšiť od 1.9.2014 zo 100 eur mesačne na 120 eur mesačne.
Súd prvého stupňa preto rozhodol správne.

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa, vo výroku, ktorým zvýšil výživné na maloletú T. zo 100 eur
mesačne na 120 eur mesačne od 1.9.2014 v zmysle § 219 O. s. p. potvrdil z dôvodu vecnej správnosti.
Správe vyslovil aj o trovách konania, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania
v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. keďže konanie mohlo sa začať aj bez návrhu, keďže ide o
konanie vo veci starostlivosti o maloleté dieťa. Rozsudok súd prvého stupňa vo výroku o dlhu zročného

výživného však v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. musel zrušiť, nakoľko súd prvého stupňa výrok
o dlhu zročného výživného od 1.9.2014 do 20.11.2014 vo výške 60 eur, ktorý povolil otcovi zaplatiť po
20 eur mesačne spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok, neodôvodnil žiadnym
spôsobom.Uvedenýmspôsobomodňalmožnosťúčastníkomkonaťpredsúdom,nakoľkozodôvodnenia
rozsudku nemali možnosť dozvedieť sa dôvody tohto rozhodnutia a rovnako tým znemožnil aj odvolací

prieskum uvedeného výroku rozsudku. Z uvedeného dôvodu, odvolací súd v zmysle § 221 ods. 2 O. s.
p. vec vrátil v rozsahu zrušenia súdu prvého stupňa na nové rozhodnutie o dlhu zročného výživného,
ktoré aj riadne primerane v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p. odôvodní.

O trovách odvolacieho konania vyslovil v zmysle § 224 ods. 1 O. s. p. podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s.
p., že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko ide o konanie vo

veci starostlivosti o maloleté dieťa, ktoré v zmysle § 81 ods. 1 O. s. p. možno začať aj bez návrhu.

Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trnave pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.