Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 19, 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 7C/197/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214210563

Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Csémyová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2214210563.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Csémyovou v právnej veci
navrhovateľa: SWAN, a.s. IČO: 35 680 202, so sídlom Borská 6, 841 04 Bratislava, právne zast.: TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti odporcovi: K. A., U.. XX.XX.XXXX, R.

Z. G. E., C. XXXX/XX, XXX XX H. G., o zaplatenie 217,50 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 43,50 eur , spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 %
ročne zo sumy 14,50 eur od 18.09.2012 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 %
ročne zo sumy 14,50 eur od 16.10.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne
zo sumy 14,50 eur od 17.11.2012 do zaplatenia, to všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom došlým na tunajší súd dňa 28.05.2014 domáhal zaplatenia pohľadávky 217,50
eur s príslušenstvom odvolávajúc sa na platnú zmluvu uzavretú medzi navrhovateľom a odporcom
o pripojení aDSL, keď odporca mal porušiť podmienky zmluvy nezaplatením splatných faktúr za
poskytnuté služby, v dôsledku čoho si uplatnil navrhovateľ zaplatenie zmluvnej pokuty.

Na základe novely O.s.p. zákona číslo 335/2012 Z.z. účinnej od 1.1.2013, v zmysle § 115a ods. 2 O.s.p.
pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. v znení účinnom od 1.1.2013, ak v priebehu konania dosiahne predmet

konania sumu 1.000,- eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade výška pohľadávky je do 1.000,- eur, kde nie je potrebné
nariaďovať pojednávanie, súd rozhodol bez pojednávania a vyhlásil rozsudok.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, na základe ktorých súd
ustálil nasledovný skutkový stav veci:Z pripojenej zmluvy o pripojení aDSL uzavretej dňa 09.05.2012 vyplýva, že medzi navrhovateľom a
odporcom bola uzavretá Zmluva o pripojení. V zmysle čl. 10 Všeobecných obchodných podmienok v
prípade porušenia zmluvných povinností má spoločnosť SWAN nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty,

ktorá sa určuje nasledovným spôsobom: celkový mesačný poplatok za služby vynásobený počtom
mesiacov, ktoré zostávajú do konca dohodnutej doby viazanosti.

Navrhovateľ vystavil odporcovi faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 14,50 eur s dátumom splatnosti
17.09.2012, faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 14,50 eur s dátumom splatnosti 15.10.2012, faktúru č.
XXXXXXXXXX na sumu 14,50 eur s dátumom splatnosti 16.11.2012, titulom neuhradených služieb a

faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 174,- eur s dátumom splatnosti 05.02.2013 titulom zmluvnej pokuty.

Podľa ust. § 43 ods.1 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 42 ods.1 písm. a) z. č. 610/2003 Z.z., podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú
službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného

dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 43 ods.5 písm. b) z. č. 610/2003 Z.z., podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník
nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

Podľa § 2 ods. 3/ Obč. zák. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy účastníci občianskoprávnych
vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodu odchylne od zákona, ak to zákon výslovne

nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.

Podľa § 3 ods. 1/ Obč. zák. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy výkon práv a povinností
vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a
oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 37 ods. 1/ Obč. zák. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak

je neplatný.

Podľa § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 40 ods. 1/ Obč. zák. ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka platného od 1.1.2008 spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné u stanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti.Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti.

Zmluva o pripojení medzi účastníkmi konania boli uzavretá dňa 09.05.2012, teda za účinnosti

Občianskeho zákonníka platného od 1.1.2008. Súd dospel k záveru, že právny vzťah založený medzi
navrhovateľom a odporcom na základe zmluvy o pripojení je spotrebiteľským vzťahom, a predmetná
zmluva je spotrebiteľská zmluva. V dôsledku toho bolo na daný vzťah nevyhnutné aplikovať všetky
ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy.

Slovenský právny poriadok upravoval postavenie ochranu spotrebiteľa najskôr v zákone č. 634/l992
Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný od 31.12.l992 do 30.6.2007. Jeho ustanovenie § 23a s

účinnosťou od 25.11.2004 do 30.6.2007 definovalo spotrebiteľské zmluvy ako zmluvy uzavreté podľa
Občianskeho,Obchodnéhozákonníka,akoajvšetkyinézmluvy,ktorýchcharakteristickýmznakomje,že
sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje.

Nadväzne dňom 1.7.2007 nadobudol účinnosť nový zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. ktorý

v pôvodnom znení v § 3 ods. 3 zakotvuje, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy
prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči
spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré

bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka platného od 1.1.2008 spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán, v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné

podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Ust. § 53 Občianskeho zákonníka zakotvuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v

spotrebiteľských zmluvách. Vychádzal z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára
zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby
koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá
pocitovému prístupu v podnikaní, pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho
zmluvných podmienok a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Ust. § 53 ods. 1 veta druhá,

predstavuje cestu na širšiu súdnu ochranu spotrebiteľa, aj vo vzťahu k esenciálnym zložkám zmluvy.
Neprijateľnosť zmluvnej podmienky v časti inej, ako hlavnom predmete zmluvy, sa rovná absolútnej
neplatnosti zmluvy v uvedenom rozsahu.

Podľa § 53a ods. 1 a 2 Obč. zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným

spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť

primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.Ustanovenie § 53a sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné (§ 53 ods. 1 až 4 ).
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou (§ 53 ods. 5 OZ). Občiansky zákonník vyjadruje snahu,

aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi.
Spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby ako
zmluvných podmienok mal iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú
zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich právnický jazyk, a ich rozsiahlosť,
nemá možnosť či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Vždy treba vychádzať zo zásady

„právo je umením dobrého a slušného“. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok,
ktorý vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať ich používania. Ochrana
spotrebiteľa sa týka iba v formulárových zmlúv. Ide o zmluvy uzatvárané na základe predbežne
formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený, a ktorý dodávateľ používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ z pravidla obsah zmluvy nemení. Obchodný
zákonník používa v § 273 pojem všeobecné obchodné podmienky.

Podľa § 544 ods. 1 až 3 OZ v platnom znení v čase uzavretia zmluvy, ak strany dojednanú pre prípad
porušenie zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný
pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty, alebo určený
spôsob jej určenia.

Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti
právnym predpisom (penále).

Zmluvná pokuta slúži k zabezpečeniu pohľadávky veriteľa pre prípad neplania záväzku dlžníkom riadne
a včas. Tento zabezpečovací prostriedok ako je všetky ostatné majú len akcesorickú povahu, pri svojom
vzniku predpokladajú existenciu hlavného záväzku, na zabezpečenie ktorého majú slúžiť.

Vychádzajúc z uvedených skutočností súd v časti nároku na zaplatenie platieb za poskytnutie služieb
návrhu vyhovel, keďže tieto boli plnené zo strany navrhovateľa a neboli zaplatené odporcom, čo bolo
potvrdené predloženými listinnými dôkazmi. Pokiaľ sa jedná o príslušenstvo pohľadávky k priznanej
istine, vychádzajúc z ust. § 517 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka, má nárok navrhovateľ na zaplatenie úrokov z
omeškania v prípade, ak dlžník nezaplatil pohľadávku riadne a včas, ani v dodatočnej lehote stanovenej

veriteľom. Úrok z omeškania je zákonom stanovený v zmysle nariadenia vlády č. 87/l995 Zb. v znení
novely č. 281/2010 Z.z., na základe ktorej bola stanovená výška úroku z omeškania o 8 percentuálnych
bodov vyššie, ako je úroková sadzba určená Európskou centrálnou bankou platná prvým dňom
omeškania sa dlžníka. Výška úroku v rozhodnom čase bola 0,75 % + 8 % = 8,75 %.

Čo sa týka nároku navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty, súd tento považoval za nedôvodný,

nakoľko zmluvnú pokutu považuje za neplatnú z dôvodu absolútnej neplatnosti. Zo zmluvy je zrejmé,
že ide o tzv. typovú zmluvu, teda zmluvu vrátane jej všeobecných obchodných podmienok, ktoré boli
vopred pripravené. Boli pripravené navrhovateľom, bez účasti druhej strany - spotrebiteľa, pre vopred
neurčený, široký okruh spotrebiteľov, pričom konkrétny spotrebiteľ nemá právo zásadným spôsobom do
nej zasahovať (a už vôbec nie do všeobecných podmienok k zmluve) a prípadne meniť jej podmienky.

Z uvedeného vyplýva, že zmluvná pokuta nebola medzi zmluvnými stranami individuálne dojednaná.
Dôvodom absolútnej neplatnosti ustanovenia o zmluvnej pokute je rozpor s dobrými mravmi podľa
ustanovenia § 3 ods. 1 (ustanovenia § 39) Občianskeho zákonníka, tiež absencia písomnej formy podľa
ustanovenia § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dohodu účastníkov o zmluvnej pokute ťažko možno
akceptovať ako súčasť všeobecných podmienok. Podľa zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka

zmluvná pokuta musí mať pre svoju platnosť písomnú formu. Už len z toho vyplýva, že zákonodarca
zmluvnú pokutu považuje za sankciu, ktorá má byť osobitne dojednaná a v zákonom predpísanej
písomnej forme. Nie ako napr. úroky z omeškania, kde tieto vôbec nemusia byť súčasťou zmluvy anapriek tomu pri omeškaní dlžníka má veriteľ na ne nárok v zákonom stanovenej a určenej výške.
Okrem toho všeobecné a iné obchodné podmienky a ich dojednanie obsahuje len Obchodný zákonník
a nie Občiansky zákonník. Je potrebné uviesť, že v danom prípade ide o vzťah občianskoprávny t.j.

spotrebiteľský a nie o vzťah obchodný a to ani napriek tomu, že si to mali účastníci dohodnúť, lebo
také dojednanie je absolútne neplatné, pretože obchádza zákonnú úpravu, ktorá sa má aplikovať na
spotrebiteľské vzťahy. Okrem toho všeobecné podmienky sú len také, ktoré sú všeobecne známe,
pričom sa predpokladá, že sú známe aj obom zmluvným stranám záväzkového vzťahu. Preto jej
obsiahnutie v zmluvných podmienkach ( všeobecných ) nemožno akceptovať z hľadiska jej vážnosti

a dôležitosti. Okrem toho obchodné podmienky sú tzv. typovými, kde ich obsah a rozsah a to, čo
v nich bude alebo nebude a v akej forme a podobe, určuje výlučne len navrhovateľ ako dodávateľ,
ktorý tieto podmienky robí a formuluje. V podstate odporkyňa ako spotrebiteľ ich obsah zásadným
spôsobom ani meniť nemôže. Ak chce zmluvu o pripojení uzavrieť, má možnosť len všetko podpísať
a akceptovať. Nemá možnosť výberu a voľby podmienok. Celé takéto konanie je nutné vyhodnotiť ako
konanie v rozpore s dobrými mravmi, v rozpore s obchodnými zvyklosťami a zároveň tu absentuje

písomná forma, lebo v konaní nebola predložená taká forma dojednania o zmluvnej pokute, ktorá by
bola podpísaná oboma účastníkmi zmluvného vzťahu. Na dôvod absolútnej neplatnosti pritom musí
súd prihliadnuť z úradnej povinnosti aj keď sa toho nikto nedovolá. Keďže neexistuje platná zmluva
o zmluvných pokutách, nemá navrhovateľ právo požadovať od odporcu zaplatenie zmluvnej pokuty.
Odporca tak nemá povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu, lebo ju navrhovateľovi nedlhuje.

Súd preto v tejto časti návrh zamietol.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. súd odporcovi ako pomerne úspešnému účastníkovi konania náhradu trov
konania nepriznal, keďže mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1/

O.s.p. ).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniame/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( §205a)

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods.3/ O.s.p. ).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu

( § 251 ods. 1 O.s.p. ). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci /§ 251 ods. 2/ O.s.p./.