Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Andrea Galdunová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 45P/27/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7513203046
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Andrea Galdunová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2015:7513203046.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Andreou Galdunovou vo veci starostlivosti o maloleté deti H., H.,

X.. X.X.XXXX C. Z., X.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Košice IV ako kolíznym opatrovníkom, deti matky Z. Š.V., X.. XX.X.XXXX, L. F., V. XX, právne zastúpenej
JUDr. Beátou Vrabcovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Popradská 68 a
otca H. H., X.. XX.X.XXXX, L. Š. XX, právne zastúpeného JUDr. Pavlom Kissom, advokátom so sídlom
Štúrova 20, Košice v konaní o úpravu styku takto

r o z h o d o l :

Zastavuje konanie o návrhu otca.

Návrh matky na zákaz styku otca s mal. deťmi zamieta.

Účastníci ani štát nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhompodanýmnasúd27.2.2013otecžiadalupraviťstyksmaloletýmideťminakaždýpárnyvíkendv
mesiaci od piatku od 16,00 hod. do nedele do 17,00 hod., počas letných prázdnin prvé 2 týždne v mesiaci
júl a prvé dva týždne v mesiaci august, počas jarných prázdnin polovicu týždňa, počas vianočných
sviatkov každý párny rok v čase od 23.12. do 28.12. a každý nepárny rok v čase od 29.12. do 6.1. z
toho dôvodu, že matka styk otca s deťmi neumožňuje.

Písomným vyjadrením zo dňa 28.3.2013 matka nesúhlasila s návrhom z toho dôvodu, že deti odmietajú
návštevy u otca. Matka žiadala, aby súd zakázal styk otca s maloletými deťmi.

Kolízny opatrovník navrhol vo veci úpravy styku nariadiť znalecké dokazovanie.

Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, výsluchom účastníkov konania a zistil tento

skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Košice -okolie č.k. 19P/38/2011-89 zo dňa 20.6.2012 súd manželstvo
rodičov rozviedol a maloleté deti H. - Y., X.. XX.X.XXXX, H.X., X.. X.X.XXXX C. Z., X.. XX.X.XXXX na
čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na každé z detí po 30%
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime
v platnom znení. Styk otca s mal. Y. C. H.. H. ponechal bez obmedzenia a styk s mal. Z. upravil tak,

že otec je oprávnený stretávať sa s mal. Z. každú sobotu od 9,00 hod. do 17,00 hod. s tým, že matka
je povinná pripraviť dieťa na styk v mieste svojho bydliska a otec je povinný mal. dieťa vrátiť v dobe
určenej do miesta bydliska matky.Rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie č.k. 13P/224/2012-52 zo dňa 25.2.2013 súd zmenil
rozsudok Okresného súdu Košice - okolie č.k. 19P/38/2012-89 zo dňa 20.6.2012 v časti týkajúcej sa
výchovy mal. Y. tak, že mal. Y. zveril do osobnej starostlivosti otca. Zároveň matku zaviazal prispievať

na výživu mal. Y. sumou 30 % životného minima na jedno nezaopatrené dieťa podľa zákona č. 601/2003
Z.z. o životnom minime v platnom znení.

Otec na pojednávaní dňa 29.7.2014 uviedol, že návrh podával z dôvodu, že celkovo má zakázaný zo
strany matky styk s deťmi. Od decembra 2012, kedy boli deti u neho na Vianoce, mu ich vôbec nedáva,

majú zakázané sa s ním rozprávať, dokonca aj telefonicky. Syn mal tri telefóny, matka mu ich však
zobrala, taktiež sa nemôžu deti rozprávať telefonicky ani so svojou sestrou Y.. Otec na otázku súdu
doplnil, že naposledy H. videl približne v októbri - novembri 2013, kedy ho stretol v starej nemocnici,
nerozprával sa však s ním, pretože bol s kamarátmi. Taktiež poukázal na tú skutočnosť, že on vtedy ani
vôbec nemal vedomosť o tom, že deti sa vrátili do F., pretože on nepoznal ich pobyt, nevedel o tom, že
odišli do R., ani že sa vrátili. Na otázku súdu, aby otec uviedol, akým spôsobom sa snažil komunikovať

s matkou, či teda žiadal, aby mu umožnila styk, otec uviedol, že on sa snažil matke volať. Ďalej poukázal
na to, že mu zo strany matky prišla iba smska, že sa odsťahovali a že všetky informácie dostane iba
cez úrady, nepovedala mu kde sa odsťahovala aj s deťmi. On navštívil aj úrad práce, ale nikde mu
nevedeli povedať, kde sa zdržiavala, nenahlásila svoj pobyt, neodhlásila sa z predchádzajúceho pobytu.
Pobyt matky zistil až následne, keď mal určitý konflikt s priateľom matky - 18.1.2013 a následne mali

priestupkové konanie, kde matka musela uviesť adresu. Čo sa týka mal. Y. táto je u otca od 20.6.2012,
avšak ani ona nemala vedomosť o tom, kde sa matka s deťmi zdržiava, pretože matka odmietala
komunikovať aj s ňou a bránila aj dcére, aby sa telefonicky kontaktovala s bratom a sestrou.

Matka k vyjadreniam otca na pojednávaní uviedla, že pri rozvode bol styk otca s Z. upravený a aj v

rozsudku bolo uvedené, že pokiaľ otec preukáže, že sa vie o Z. vzhľadom na skutočnosť, že je zdravotne
postihnutá postarať, bude môcť Z. u neho zostávať aj cez víkendy. Takýmto spôsobom sa styk realizoval
do decembra 2012, avšak po viacerých upozorneniach, kedy sa deti od neho vrátili zadymené a špinavé,
sa rozhodla, že bude žiadať, aby otec dodržiaval súdom stanovený styk tak, ako bol vo výroku rozsudku.
Následne si však otec ani raz neprišiel v súdom stanovenú sobotu pre Z. a je pravdou, že v januári 2013

došlo k spomínanému konfliktu, po ktorom už spolu nekomunikovali a otec pre deti neprišiel. Po tomto
konflikte začali aj problémy s Z., ktorá od toho času má problémy s pomočovaním, má nočné desy, stres,
matka s ňou navštevuje psychiatričku, kde zároveň berie aj lieky na ukľudnenie, a taktiež v dôsledku
uvedenej stresovej situácie dcéra neprospieva ani vo vzťahu k svojej základnej diagnóze, keďže aj pre
zlepšenie jej základnej diagnózy je potrebné, aby bola v psychickej pohode. Ďalej uviedla, že syn otca

odmieta z toho dôvodu, že sa mu otec nevenuje, vtedy keď bol cez víkend u neho, otec nebol doma,
iba s Y. sa bili. Taktiež matka poukázala na to, že je pravdou, má vedomosť o tom, že sa otec so synom
stretol v starej nemocnici, syn prišiel domov s plačom, povedal, že stretol otca, že tento na neho kričal,
prečo sa s ním nerozpráva, on sa za otca hanbil. Matka potvrdila, že syn mal viac telefónov, avšak stratil,
alebo zlikvidoval ich on sám, podľa jej názoru je možné, že to bolo zámerne, pretože predtým, keď mal

telefón, tak ho otec vkuse kontaktoval a on si to neželal, v súčasnosti telefón nemá a ani po ňom netúži.
Na otázku súdu, aby matka uviedla, aký bol v predchádzajúcom období vzťah medzi Y. C. H., matka
uviedla, že to nebol problémový vzťah, ale obe deti sa nechcú s Y. v súčasnosti stretávať, pretože vedia,
že pokiaľ by sa stretli s ňou, tak by sa museli stretnúť aj s otcom.

Uznesením č.k. 45P/27/2014-121 zo dňa 7.8.2014 súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou
J.. Y. R. z odboru psychológia, odvetvia klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých,
ktorá v závere znaleckého posudku Č.. XX/XXXX uviedla, že z psychologického hľadiska neodporúča
zákaz styku otca s maloletými deťmi, avšak v záujme detí je nenútiť ich nasilu do stretávania sa s
otcom, ponechať na ich rozhodnutí, či sa budú chcieť, kedy a v akom rozsahu stretávať s otcom. Je na

otcovi, ako spracuje aktuálnu nechuť detí sa ním stretávať a aké nenásilné prostriedky použije, aby s
nimi vytvoril nový vzťah, ktorý musí mať iný ráz ako otec - deti (vľúdnejší, ale v žiadnom prípade nie
direktívny.).

Otec na pojednávaní dňa 24.4.2015 s poukazom najmä na závery znaleckého dokazovania a aktuálne

stanovisko maloletých detí zobral svoj návrh na začatie konania späť, pričom matka so späťvzatím
súhlasila, avšak trvala na svojom protinávrhu, v zmysle ktorého žiadala zakázať styk otca s maloletými
deťmi.Podľa ust. § 96 ods. 1, 2, 3 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a
to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť
sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu

z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo
pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu
manželstvo je alebo nie je.

Podľa § 26 zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

V zmysle § 25 ods. 1 zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Skutočnosť, že otec svoj návrh na úpravu jeho styku s maloletými deťmi zobral späť, s čím matka
súhlasila, súd zastavil konanie o tomto jeho návrhu. Nakoľko matka trvala na svojom návrhu, ktorým
žiadala zakázať styk otca s maloletými deťmi, súd rozhodoval na základe vykonaného dokazovania
o tomto návrhu, pričom súd v prvom rade poukazuje na závery znaleckého dokazovania tak, ako sú

vyššie uvedené, keď znalkyňa J.. Y. R. v znaleckom posudku uviedla, že z psychologického hľadiska
neodporúča zákaz styku otca s maloletými deťmi, a zároveň súd zohľadňoval aj stanovisko kolízneho
opatrovníka, ktorý považoval postoj otca, keď otec zohľadnil aktuálnu situáciu a nechcel deti ďalej
traumatizovať prípadným nútením na realizáciu styku s ním, preto zobral návrh späť za seriózny. Kolízny
opatrovník vyjadril nesúhlasné stanovisko k návrhu matky na zákaz styku otca s maloletými deťmi,

právespoukazomnavyššieuvedenýpostojotca,ktorýzohľadnilnázorydetí,akoajnapotrebuzachovať
vzťah otca s deťmi. Súd zároveň poukazuje na tú skutočnosť, že matka nepreukázala žiadne závažné
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali takýto zásah do rodičovských práv otca, akým by bol jeho zákaz
styku s maloletými deťmi, a preto súd návrh matky na zákaz styku otca s maloletými deťmi zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého súd nepriznal
účastníkom právo na náhradu trov, keďže ide o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.

Štát nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko v zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. a) zákona č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov je konanie vo veciach opatrovníckych,

starostlivosti o maloleté deti, osvojenia, a povolenia uzavrieť manželstvo od poplatku oslobodené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie iba kolízny opatrovník na Okresný súd Košice II v
lehote l5 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle ust.§ 204 ods. 1 O.s.p. v dvoch písomných vyhotoveniach,
lebo po jeho vyhlásení ostatní účastníci sa tohto práva účinne vzdali.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - z odvolania musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
a súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.