Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 23, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/20/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112230964
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8112230964.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr. Petra

Šama a JUDr. Romana Tótha, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova
4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom
Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 22.9.2014 pod č. k. 12C/414/2012-69, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok súdu prvého stupňa.

N e p r i z n á v ažalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Poprad vyššie označeným rozsudkom zamietol návrh žalobcu, ktorým žiadal zaviazať

žalovaného z titulu majetkovej škody sumu 125,- eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 440,- eur.
Zároveň žiadal, aby medzitýmnym rozsudkom určil, že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá mu
vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Prešov, pretože tento nerozhodol o žiadosti
o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku žalobcu,
ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č.: XXXXXXX dlžníkom R. C., nar.
XX.X.XXXX, v exekučnej veci sp. zn. EX 7827/2008, a to v zákonom stanovenej lehote.

Navrhovateľ sa návrhom doručeným OS Prešov pod číslom NP - XXXX-XXXX/ sp. zn. 12C 288/2012 /
dňa 27.9.2012 domáhal, aby medzitýmnym rozsudkom určil, že odporca je zodpovedný za škodu, ktorá

vzniklanavrhovateľovinesprávnymúradnýmpostupomOSPrešov,pretožetentonerozhodoložiadostio
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku navrhovateľa,
ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č.: XXXXXXX dlžníkom R. Q., nar.:
XX.X.XXXX v exekučnej veci č.: EX XXXX/XXXX v zákonom stanovenej lehote a následne rozhodol
tak, že zaviaže odporcu zaplatiť navrhovateľovi titulom majetkovej škody sumu 125,- eur a titulom
nemajetkovej ujmy sumu 770,- eur všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, zároveň si uplatnil
náhradu trov konania.

Navrhovateľ sa návrhom doručeným OS Prešov pod číslom NP - XXXX-XXXX/ sp. zn. 12C 261/2012 /

dňa 27.9.2012 domáhal, aby medzitýmnym rozsudkom určil, že odporca je zodpovedný za škodu, ktorá
vzniklanavrhovateľovinesprávnymúradnýmpostupomOSPrešov,pretožetentonerozhodoložiadostio
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku navrhovateľa,
ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č.: XXXXXXX dlžníkom L. V. nar.:XX.X. XXXX v exekučnej veci č.: EX XXXX/XXXX v zákonom stanovenej lehote a následne rozhodol
tak, že zaviaže odporcu zaplatiť navrhovateľovi titulom majetkovej škody sumu 125,- eur a titulom
nemajetkovej ujmy sumu 660,- eur všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, zároveň si uplatnil

náhradu trov konania.

Navrhovateľ sa návrhom doručeným OS Prešov pod číslom NP - XXXX-XXXX/ sp. zn. 12C 275/2012 /
dňa 27.9.2012 domáhal, aby medzitýmnym rozsudkom určil, že odporca je zodpovedný za škodu, ktorá
vzniklanavrhovateľovinesprávnymúradnýmpostupomOSPrešov,pretožetentonerozhodoložiadostio
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku navrhovateľa,

ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č.: XXXXXXXXX dlžníkom E. V.,
nar.: XX.XX.XXXX v exekučnej veci č.: EX XXXXX/XXXX v zákonom stanovenej lehote a následne
rozhodol tak, že zaviaže odporcu zaplatiť navrhovateľovi titulom majetkovej škody sumu 125,- eur a
titulom nemajetkovej ujmy sumu 330,- eur všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, zároveň si uplatnil
náhradu trov konania.

Navrhovateľ sa návrhom doručeným OS Prešov pod číslom NP - XXXX -XXXX/ sp. zn. 12C 277/2012 /

dňa 27.9.2012 domáhal, aby medzitýmnym rozsudkom určil, že odporca je zodpovedný za škodu, ktorá
vzniklanavrhovateľovinesprávnymúradnýmpostupomOSPrešov,pretožetentonerozhodoložiadostio
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku navrhovateľa,
ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č.: XXXXXXX dlžníkom R. U., nar.:
X.X.XXXX v exekučnej veci č.: EX XXXX/XXXX v zákonom stanovenej lehote a následne rozhodol

tak, že zaviaže odporcu zaplatiť navrhovateľovi titulom majetkovej škody sumu 125,- eur a titulom
nemajetkovej ujmy sumu 385,- eur všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, zároveň si uplatnil
náhradu trov konania.

Navrhovateľ sa návrhom doručeným OS Prešov pod číslom NP - XXXX-XXXX/ sp. zn. 12C 289/2012 /
dňa 27.9.2012 domáhal, aby medzitýmnym rozsudkom určil, že odporca je zodpovedný za škodu, ktorá

vzniklanavrhovateľovinesprávnymúradnýmpostupomOSPrešov,pretožetentonerozhodoložiadostio
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku navrhovateľa,
ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č.: XXXXXXX dlžníkom M. M., nar.:
XX.X.XXXX v exekučnej veci č.: EX XXXX/XXXX v zákonom stanovenej lehote a následne rozhodol
tak, že zaviaže odporcu zaplatiť navrhovateľovi titulom majetkovej škody sumu 125,- eur a titulom

nemajetkovej ujmy sumu 715,- eur všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, zároveň si uplatnil
náhradu trov konania.

Navrhovateľ sa návrhom doručeným OS Prešov pod číslom NP - XXXX-XXX/ sp. zn. 12C 292/2012 /
dňa 27.9.2012 domáhal, aby medzitýmnym rozsudkom určil, že odporca je zodpovedný za škodu, ktorá
vzniklanavrhovateľovinesprávnymúradnýmpostupomOSPrešov,pretožetentonerozhodoložiadostio

vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku navrhovateľa,
ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č.: XXXXXXX dlžníkom A. F., nar.:
XX.X.XXXX v exekučnej veci č.: EX XXXXX/XXXX v zákonom stanovenej lehote a následne rozhodol
tak, že zaviaže odporcu zaplatiť navrhovateľovi titulom majetkovej škody sumu 125,- eur a titulom
nemajetkovej ujmy sumu 330,- eur všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, zároveň si uplatnil

náhradu trov konania.

Navrhovateľ sa návrhom doručeným OS Prešov pod číslom NP - XXXX-XXXX/ sp. zn. 12C 295/2012 /
dňa 27.9.2012 domáhal, aby medzitýmnym rozsudkom určil, že odporca je zodpovedný za škodu, ktorá
vzniklanavrhovateľovinesprávnymúradnýmpostupomOSPrešov,pretožetentonerozhodoložiadostio
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku navrhovateľa,

ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č.: XXXXXXX dlžníkom T. S., nar.:
XX.X.XXXX v exekučnej veci č.: EX XXXX/XXXX v zákonom stanovenej lehote a následne rozhodol
tak, že zaviaže odporcu zaplatiť navrhovateľovi titulom majetkovej škody sumu 125,- eur a titulom
nemajetkovej ujmy sumu 330,- eur všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, zároveň si uplatnil
náhradu trov konania.Navrhovateľ sa návrhom doručeným OS Prešov pod číslom NP - XXXX-XXX/ sp. zn. 12C 298/2012 /
dňa 27.9.2012 domáhal, aby medzitýmnym rozsudkom určil, že odporca je zodpovedný za škodu, ktorá
vzniklanavrhovateľovinesprávnymúradnýmpostupomOSPrešov,pretožetentonerozhodoložiadostio

vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku navrhovateľa,
ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č.: XXXXXXX dlžníkom Y. F., nar.:
X.XX.XXXX v exekučnej veci č.: EX XXXX/XXXX v zákonom stanovenej lehote a následne rozhodol
tak, že zaviaže odporcu zaplatiť navrhovateľovi titulom majetkovej škody sumu 125,- eur a titulom
nemajetkovej ujmy sumu 715,- eur všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, zároveň si uplatnil

náhradu trov konania.

Navrhovateľ sa návrhom doručeným OS Prešov pod číslom NP - XXXX-XXXX/ sp. zn. 12C 299/2012 /
dňa 27.9.2012 domáhal, aby medzitýmnym rozsudkom určil, že odporca je zodpovedný za škodu, ktorá
vzniklanavrhovateľovinesprávnymúradnýmpostupomOSPrešov,pretožetentonerozhodoložiadostio
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku navrhovateľa,
ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č.: XXXXXXX dlžníkom Y. J., nar.:

XX.X.XXXX v exekučnej veci č.: EX XX/XXXX v zákonom stanovenej lehote a následne rozhodol tak, že
zaviaže odporcu zaplatiť navrhovateľovi titulom majetkovej škody sumu 125,- eur a titulom nemajetkovej
ujmy sumu 330,- eur všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, zároveň si uplatnil náhradu trov
konania.

Uznesením zo dňa 9.10.2012 Okresný súd Prešov spojil návrhy na spoločné konanie. Uznesením

Krajského súdu Prešov zo dňa 19.10.2012 tento vylúčil sudcov Okresného súdu Prešov z rozhodovania
veci a veci prikázal Okresnému súdu Poprad.

Exekučný súd napriek tomu, že ním prejednávaná vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti,
nevyžadovala nadmernú spoluprácu s účastníkmi konania, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie:

- u povinného R. C. až dňa 15.12.2008. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom
stanovenej doby s omeškaním viac ako 8 mesiacov.

- u povinného R. Q. až dňa 4.5.2011 K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej
doby s omeškaním viac ako 14 mesiacov.

- u povinného L. V. až dňa 14.4.2011 K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej

doby s omeškaním viac ako 12 mesiacov.

- u povinného E. V. až dňa 14.4.2011. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom
stanovenej doby s omeškaním viac ako 6 mesiacov.

- u povinného R. U. až dňa 15.12.2008. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom
stanovenej doby s omeškaním viac ako 7 mesiacov.

- u povinného M. M. až dňa 27.1.2009. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom
stanovenej doby s omeškaním viac ako 13 mesiacov

- povinného A. F. až dňa 19.1.2009. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej
doby s omeškaním viac ako 6 mesiacov

-povinnéhoT.S.aždňa15.12.2008.Krozhodnutiuopoverenítakdošlopouplynutízákonomstanovenej

doby s omeškaním viac ako 6 mesiacov- povinného Y. F. až dňa 28.1.2009. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej
doby s omeškaním viac ako 13 mesiacov

- povinného Y. J. až dňa 16.3.2009. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej

doby s omeškaním viac ako 6 mesiacov

V predmetnom prípade neexistuje a neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu
postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia pristúpil až po veľmi
dlhej dobe. Postup exekučného súdu bol nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne ustanovením
§ 44 ods. 2 exekučného poriadku. Súd počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také
úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa poškodený v predmetnej

veci počas súdneho konania nachádzal. Poškodenému vznikla majetková škoda predstavujúca
náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy
a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti a rozhodnutím
o nej. Poškodený vynaložil na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca
pomocou informačného systému sumu 70,- eur, na udržiavanie a správu informačného systému

sumu 40,- eur, na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na
publikačné údaje, na poštovné a telekomunikačné údaje sumu 15,- eur. Celkom navrhovateľ vynaložil v
období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
a rozhodnutím o nej výlučne vplyvom nesústredenej činnosti exekučného súdu márne sumu 125,-
eur. Jedná sa o paušalizované reálne vecné náklady, pretože presnú škodu by bolo možno vyčísliť

len s nepomernými ťažkosťami. Uplatnenie náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je odôvodnené,
pretože samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na
ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym uplynutím času boli reálne ohrozené
legitímne očakávania poškodeného, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky
a taktiež došlo k vyvolaniu rizík neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k možnému

zániku povinného, zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, k insolventnosti povinného.
Náhrada nemajetkovej ujmy je spravodlivou satisfakciou za konkrétne porušenie zákonných nárokov
a základných práv. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z možnej analógie
doktríny prijatej Ústavným súdom, podľa ktorej pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní, je
spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 20 000,- Sk, t. j. cca

660,- eur. Tu navrhovateľ poukázal na nálezy Ústavného súdu sp. zn. III. US 203/06 AI. Navrhovateľ si
uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímny očakávaní, že
nastane v zákonom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie
veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky sumu 55,- eur za každý mesiac

omeškania.

Žalovaný v písomnom vyjadrení žiadal žalobu zamietnuť, keď uviedol, že žalobca nepriložil ani jeden
relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval vôbec existenciu predmetného exekučného konania, vznik
skutočnej škody, nemajetkovej ujmy, atď. ... Žalobca síce uviedol časť dôkazov, odkazujúc na exekučný
spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd i napriek tomu, že dôkazné bremeno

znáša on sám. V tejto súvislosti navrhol aplikáciu ust. § 43 ods. 1 O.s.p., pričom poukázala na to,
že v tomto momente nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Zo žaloby nie je jednoznačne
jasné, na základe akého titulu si žalobca uplatňuje škodu, keďže v žalobe sa tituly prelínajú a žalobca
jednoznačne neuvádza, z ktorého titulu/titulov si uplatňuje svoj nárok. Nie je zrejmé, či si uplatňuje nárok
z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o

vydanie poverenia alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Čo sa týka uvádzaných
prieťahov v konaní, poznamenal, že žalobca síce uvádza kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie, avšak
formu „žiadostí o informáciu o stave konania“ nie je možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by
smeroval k zabráneniu tvrdených prieťahov a k ich účinnému odstráneniu. Má za to, že všeobecný súd
v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má

iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR.K podmienke uplatnenia nároku na súde žalovaný uviedol, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody mu boli doručené dňa 23.4.2012 a vzhľadom na skutočnosť, že už v mesiaci
september 2012 bola okresnému súdu doručená predmetná žaloba, je zrejmé, že žalobca ju nepodal

po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr. Z ustanovení § 15 ods. 1 a § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003
Z.z. vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže
domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti (doručenia na príslušný
orgán) o predbežné prerokovanie na náhradu škody. Predbežné prerokovanie nároku je zákonom
ustanovenou podmienkou, aby o tomto nároku mohlo prebehnúť občianske súdne konanie. Preto má

za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Ďalej uviedol, že napriek opakovaným výzvam
na doplnenie žiadostí, ktoré Ministerstvo spravodlivosti SR adresovalo žalobcovi po doručení prvotných
žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, bola mu doručená všeobecná odpoveď,
kde žalobca nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil žiadané informácie a nebol ochotný priložiť
ani príslušné návrhy na zmenu exekútora s dátumom doručenia súdu, uznesenia o zmene súdneho
exekútora, dátumy, kedy sa žalobca dozvedel o škode, doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú

škodu, uviesť skutočnosť, či boli podávané sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy/ústavné sťažnosti, ani
doklady preukazujúce „ohrozenie“ práv zánikom povinného, resp. jeho insolvenciou, stratou kontaktu s
povinným, ktorými odôvodňuje vznik nemajetkovej ujmy. V celku žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť
na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať
nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. Z uvedeného dôvodu preto nárok

žalobcu nepovažuje za predbežne prerokovaný.

K nesprávnemu úradnému postupu spočívajúceho v údajnom porušení povinnosti súdu vydať
rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote odkázal na ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení
zákona č. 412/2012 Z.z., kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní
nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať

rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, pričom žalobca doposiaľ dôkazy potrebné pre posúdenie
tejto otázky, predpokladané týmto ustanovením, nepredložil. Ďalej uviedol, že prax ukázala už dávnejšie,
že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť
zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, najmä
v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom

konaní. Prejavilo sa to vo veľkom počte nezákonných exekúcií a zbytočnom vzniku trov exekučného
konania. V tomto smere je dôležitý rozsudok Súdneho dvora EÚ (Asturcom C-40/08), ktorý nevylučuje
posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní. Unáhlené konanie zo strany súdov by mohlo
viesť k nedostatočnému a nekvalitnému posúdeniu prípadu, a tým aj otázky, či rozhodcovský rozsudok
spĺňa všetky kritéria zákonnosti. Z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 1.6.2011

jednoznačne vyplýva skutočnosť, že 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí
rozhodcovského súdu ako exekučnom titule. Zdôraznil, že zo samotnej dikcie § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti
o vydanie poverenia. Táto lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na
základe exekučného titulu (okrem exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ Exekučného

poriadku). Ak ho súd nepoverí, 15-dňová lehota neplatí a ani sa logicky nedá predpokladať, že by to
bol zámer zákonodarcu, keďže ide o zložitý proces posudzovania žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu. Z judikatúry Ústavného súdu
SR sp. zn. I. ÚS 16/02 vyplýva, že ani samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená
automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o

vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských
rozsudkovsivyžadujeosobitnúprávnuúvahunajmäsohľadomnato,žetietosatýkajúprávnychvzťahov
podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv.

K zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po 15-dňovej lehote žalovaný
ďalej uviedol, že takto formulovaný nesprávny úradný postup možno chápať dvoma spôsobmi. Jednak

namietaným postupom môže byť samotný spôsob rozhodnutia - zamietnutie žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie ako i skutočnosť, že k vydaniu rozhodnutia malo dôjsť po zákonom
ustanovenej lehote. Ak nesprávnym úradným postupom má byť zamietnutie žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, tak takto formulovaný postup nemôže byť nesprávnym úradným
postupom na účely zákona č. 514/2003 Z.z.. Akýkoľvek postup súdu nemôže byť „nesprávnym úradným

postupom“ na účely tohto zákona. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradnýmpostupom je preto vylúčená. Zo žalobcom prednesených skutkových okolností je zrejmé, že nemôže ísť
ani o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Z ust. § 6 ods. 1 tohto zákona
a § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, účinného od 1.6.2011, je zrejmé, že pre úspešné uplatnenie

nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je, okrem iného, nevyhnutné, aby
nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom, ktorý toto už právoplatné rozhodnutie
z dôvodu nezákonnosti zmení alebo zruší v príslušnom konaní o opravnom prostriedku podanom proti
rozhodnutiu. Táto podmienka nepochybne nie je v prípadoch zamietnutia žiadostí o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie splnená. Predmetné rozhodnutia okresného súdu nie je možné považovať za

nezákonné a zároveň ich zákonnosť/nezákonnosť nie je možné posudzovať v tomto konaní. Otázku
správnosti postupu pri rozhodovaní o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
taktiež nie je na mieste posudzovať.

K existencii prieťahov v konaní žalovaný poukázal na ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení
zákona č. 412/2012 Z.z., kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní
nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v zbytočných prieťahoch v konaní. Súd konajúci

o náhrade škody môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov
v súdnom konaní len v prípade, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažností na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v
disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, v právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské

práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ústavný súd konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca
si vo vzťahu k predpokladom posúdenia existencie zbytočných prieťahov v konaní nesplnil ani povinnosť
tvrdenia, ani povinnosť ich preukázania, teda vzhľadom na vyššie uvedené nepovažuje existenciu

prieťahov v konaní za preukázanú. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný
preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na
konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť
veci, správanie účastníka a postup súdu. Efektívnosť a rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený

preskúmavať súd v konaní o náhrade škody, ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti,
resp. predseda príslušného súdu na podklade sťažnosti na prieťahy. Z uvedených dôvodov nepovažuje
za preukázanú žalovaný ani existenciu v prieťahoch v konaní.

K materiálnej škode vo výške 125,- eur žalovaný uviedol, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu
škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je, okrem iného, nevyhnutné preukázať existenciu škody. Podľa

jeho názoru však žalobca nepreukázal existenciu škody, ani nároky, ktoré si uplatňuje, a preto je ich
možné považovať za hypotetické.

K vyčísleniu škody žalovaný uviedol, že žalobca doposiaľ neuniesol bremeno tvrdenia tým, že
nekonkretizoval, či si uplatňuje skutočnú škodu alebo ušlý zisk a zároveň zastáva názor, že žalobcom
uvedenú paušalizáciu vecných nákladov nemožno považovať ani za zmenšenie majetku poškodeného,

ani za ušlý majetkový prospech, a teda logicky nie je možné domáhať sa ich náhrady podľa zákona
č. 514/2003 Z.z.. Žalobca by v tomto konaní musel na preukázanie vzniku majetkovej škody
produkovať dôkazy preukazujúce škodu. V prvom rade má za to, že žalobca ako spoločnosť, ktorá sa
zaoberá spotrebiteľskými úvermi, k svojej činnosti nepochybne potrebuje a využíva informačný systém,
ktorý poskytuje prehľad poskytnutých úverov. Takýto systém musel využívať nielen počas domnelých

prieťahov, ale aj pred týmto obdobím, ako aj po ňom, a to nielen na správu pohľadávok, ktoré boli
predmetom exekúcií, ale aj takých, pri ktorých žiadne exekúcie neprebiehali, resp. prebiehali bez
namietaných nedostatkov. Akákoľvek výška nákladov prevádzkovania na správu informačného systému
vznikala/vznikla žalobcovi bez ohľadu na tvrdené prieťahy a preto jej uplatnenie považuje za účelové.
Žalobca uvádza ako ďalšiu položku majetkovej škody „udržiavanie“ systému. Tu ide taktiež o činnosť,

ktorú musí žalobca vykonávať na každodennej báze, najmä pri poskytovaní úverov v takom rozsahu,
ako ich poskytuje, aby sa naplnil účel fungovania spoločnosti daného druhu. Spoločnosť, ktorá sa
špecializuje na poskytnutie a vymáhanie úverov, musí mať informačný systém. Požadovať paušálne
sumy za spomínané veľmi všeobecne uvedené činnosti, je nesprávne a znovu účelové. Skutočnú škoduje potrebné dokázať listinami/skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok, v opačnom prípade by
mohlo dochádzať k ľubovoľnému a subjektívnemu vyčísľovaniu škody zo strany žalobcu a preskúmanie
predmetného nároku je znemožnené. Je toho názoru, že nemôže niesť zodpovednosť a nahrádzať

žalobcovi materiálnu škodu tak, ako si ju uplatnil v tomto konaní, pretože žalobca nepreukázal jednak
vznik a ani výšku škody. K nemajetkovej ujme žalovaný uviedol, že žalobca poukazuje na viacero
nálezov Ústavného súdu SR, kde rozhodoval o poskytnutí finančného zadosťučinenia za zbytočné
prieťahy. Poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu
prípadu zo strany súdu. Každé prípadové okolnosti sú osobitné a vychádzať z paušálnej sumy 660,-

eur alebo 663,88 eur, ktorá musí byť priznaná za každý rok prieťahov, je nesprávna úvaha. Pri
rozhodovaní Ústavný súd SR vychádzal aj z významu sporu pre žalobcu, pričom v tomto prípade ide
o veľkú spoločnosť poskytujúcu úvery fyzickým osobám. Vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb
a fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe „frustrácie, úzkosti,
neistoty a nedôvery“ sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy
uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba.

V závere žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že je potrebné zohľadniť aj ust. § 3 ods. 1
Obč. zákonníka ako aj ust. § 17 ods. 2 a 3 zákona č. 514/2003 Z.z. pri formovaní záveru o potrebe
priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, resp. o výške takejto náhrady. Po aplikácii uvedených
ustanovení nemožno dospieť k záveru o potrebe priznať žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch ani v prípade, ak by inak boli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, pričom

v tejto súvislosti upozorňuje na list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť
pod č. JUST/A3/RM/kb D (2010) 1360 adresovaný stálemu predstaviteľovi Slovenskej republiky pri
Európskej únii, v ktorom Európska komisia poukázala na to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami
žalobcu dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov, ako aj sťažnosť od slovenského združenia
na ochranu spotrebiteľov. Žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom

záujmu Európskej komisie, súdy konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku
práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých
úrovniach štátnej moci. Žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky,
zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb.

Na základe všetkých uvedených skutočností žalovaný je toho názoru, že žalobca nepreukázal, že by

činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik
ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy a tým pádom neexistuje ani príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu (spočívajúcom v tom, že rozhodol o žiadosti o
udelenie poverenia po uplynutí 15-dňovej lehoty) a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou
ujmou. Má skôr za to, že stav, v ktorom sa žalobca ocitol, si zavinil sám, a to spôsobom vykonávania

podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv, a najmä je už v súčasnosti zrejmé, že
žalobca si uplatňuje ničím neodôvodnené a ničím nepreukázané čiastky či už v podobe majetkovej
škody alebo nemajetkovej ujmy. Z dôvodu nepreukázania základných zákonných podmienok, ktoré sú
potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., považuje žalobu za právne
neopodstatnenú a preto navrhol ju v celom rozsahu zamietnuť.

Súd v ďalšom odôvodnení citoval ust. § 101 ods. 2, § 119 O.s.p., ďalej § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1,
§ 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1 až 3, § 19 ods. 1, 3 zákona č. 514/2003 Z.z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov, ďalej
ust. § 41 ods. 1 až 3, § 44 ods. 1, 2 Exekučného poriadku a mal za to, že vykonaným dokazovaním
bolo preukázané, že v prejednávanej veci si žalobca uplatňuje nárok na náhradu majetkovej škody a

nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý nerozhodol o
žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote. Ďalej dôvodil, že
nesprávnym úradným postupom je porušenie povinnosti pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä jeho
nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Ďalej nesprávnym úradným
postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, pričom

podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej
moci pri výkone verejnej moci iba pri splnení troch podmienok, ktoré musia byť splnené súčasne, a to
nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a
vznikomškody.Pokiaľsatýka15-dňovejlehotynapreskúmanie žiadostioudeleniepovereniaexekútorauvedenej v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd túto považuje za mimoriadne krátku na to, aby mohol
ako súd exekučný náležite preskúmať predložený rozhodcovský rozsudok, ako aj žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V súvislosti so vstupom do EÚ sa Slovenská republika zaviazala poskytnúť spotrebiteľom zvýšenú
ochranu vzhľadom na ich postavenie v spotrebiteľských vzťahoch, pričom v ust. § 53 ods. 5 Obč.
zákonníka bolo zakotvené, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné, teda v akomkoľvek štádiu exekučného konania je oprávnený exekučný súd skúmať, či
rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne

nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom, a po zistení, že rozhodcovský
rozsudok takéto nedostatky má, exekúciu zastaví s poukazom na ust. § 45 ods. 1 až 3 Zákona o
rozhodcovskom konaní.

Podľa uznesenia Ústavného súdu SR zo dňa 9.12.2010 pod sp. zn. II. ÚS 545/2010 exekučný súd
je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého
exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Je povinný

dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, a to v
každom štádiu exekúcie, a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej
vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti exekúcie adekvátne procesne
zareagovať. Je tak predovšetkým povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor
žiada o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ust. § 41

Exekučného poriadku.

K zhodnému záveru dospel aj Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 29.3.2011 pod sp. zn. 5Cdo 291/2010,
v zmysle ktorého je exekučný súd oprávnený a povinný skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského
rozsudku z hľadísk uvedených v ust. § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní, nakoľko ide o exekučný
titul s určitými špecifikami. Na rozdiel od iných exekučných titulov, zákon oprávňuje súdy, aby v konaní

o nútenom výkone rozhodcovského rozsudku vedenom či už podľa Občianskeho súdneho poriadku
alebo Exekučného poriadku, toto konanie zastavili na návrh ale aj bez návrhu, ak rozhodcovské konanie
nemalo vôbec prebehnúť, pretože predmetom sporu bola vec, ktorá nemôže byť podľa § 1 predmetom
rozhodcovskéhokonaniaalebo predmetomsporubolavecužrozhodnutá.Tiežvtedy,keďrozhodcovský
rozsudok je v rozpore so zákonom alebo je v rozpore s dobrými mravmi alebo ním bolo prisúdené plnenie

nemožné, pričom nie je podstatné, že nebola podaná žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Ďalej okresný súd poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu pod sp. zn. IV. ÚS 606/2012 zo dňa
14.12.2012, v ktorej sa zaoberal sťažnosťou žalobcu v obdobnej veci ako vo vzťahu k namietanému
porušeniu postupu Okresného súdu Prešov, a to porušením jeho práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov pred Okresným súdom Rimavská Sobota pod sp. zn. 15Er 684/2011. Podľa

zistení ústavného súdu bola okresnému súdu dňa 15.8.2011 doručená žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, kedy 16.4.2012 súd vyzval žalobcu na predloženie
rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola predložená 4.5.2012, a uznesením zo dňa 5.10.2012 bola zamietnutá
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Ústavný súd v nadväznosti
na uvedené zistenia poukázal na svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej nie každý prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Pojem zbytočné prieťahy obsiahnutý v tomto článku je
pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne
okolnosti veci sa totiž postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými prieťahmi, ktoré
by bolo možné kvalifikovať ako prieťahy zbytočné v zmysle Ústavy (napr. Nález Ústavného súdu sp.

zn. I. ÚS 63/00). Ústavný súd v tejto súvislosti poukázal na to, že už v predchádzajúcich rozhodnutiach
vyslovil, že ojedinelá nečinnosť súdu v trvaní aj niekoľkých mesiacov, ešte nemusí zakladať porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Uviedol, že v zmysle ust. § 44 ods. 2
Exekučného poriadku (v znení účinnom od 1.6.2011) už 15-dňová lehota od doručenia žiadosti súdneho
exekútora na vydanie poverenia neplatí, ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného

titulu so zákonom a musí rozhodnúť o zamietnutí žiadosti na vykonanie exekúcie.V čase rozhodovania pred ústavným súdom už bolo o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
rozhodnuté a doba rozhodovania o tejto žiadosti v trvaní viac ako 13 mesiacov by vo všeobecnosti
nebola ústavne udržateľná, ale v okolnostiach daného prípadu, keď Ústavnému súdu SR je z jeho

rozhodovacej činnosti známe, že sťažovateľka podávala žiadosti o udelenie poverení na vykonanie
exekúcie hromadne, teda v rovnakom čase zaťažovala všeobecný súd väčším počtom podaní,
vzhľadom na čo musela počítať s určitým technicko-administratívnym zdržaním na strane všeobecného
súdu, ktoré spôsobilo, že o jej žiadosti bolo rozhodnuté s určitým časovým odstupom, čo je možné
považovať za ústavne akceptovateľné. Z uvedeného dôvodu bola sťažnosť sťažovateľky - žalobcu

odmietnutá ako neopodstatnená.

V predmetnom konaní preto okresný súd nemal za preukázané nesprávny úradný postup - existenciu
prieťahov v konaniach ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom.

Z exekučného spisu Okresného súdu Bardejov sp. zn. 3Er/460/2010 vedeného proti povinnému L.
V., nar. XX.X.XXXX, bytom F. - H. N., Q. XXXX/XX, o vymoženie istiny 2.532,- eur s príslušenstvom,

vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená
dňa 16.7.2010. Uznesením zo dňa 27.1.2011 pod č. k. 3Er/460/2010-9 bola žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
15.3.2011. V uvedenej veci bol opodstatnený a zákonom podložený postup exekučného súdu, ktorý po
doručení žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia skúmal, či rozhodcovský rozsudok, ktorý bol

podkladom pre vykonanie exekúcie, nezaväzuje povinného na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,
prípadne právom nedovolené alebo ide o plnenie odporujúce dobrým mravom. Ak rozhodcovský
rozsudok týmto zákonným ustanoveniam odporuje, uvedené nedostatky predstavujú hmotnoprávnu
prekážku vykonania exekúcie na jeho základe. Dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti
súdneho exekútora do vydania rozhodnutia, ktorým bola žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá,

predstavovala 6 mesiacov. Vzhľadom na skutočnosť, že bolo potrebné posúdiť zákonnosť vedenej
exekúcie, nie je takej povahy, aby bolo možné v danej veci vysloviť porušenie práva žalobcu na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Pokiaľ žalobca upozorňoval, že vyvinul enormné úsilie,
aby docielil vecný posun v exekučnom konaní a primäl súd k vydaniu rozhodnutia tým, že spísal a
podal žiadosti o informáciu o stave konania, kde namietal porušovanie svojich práv márnym plynutím

času dňa 2.7.2009, 23.9.2009, 13.11.2009, 25.2.2010, 30.8.2010, 23.11.2010 a 25.5.2011, tak určite
prvé štyri žiadosti sa nemohli týkať predmetnej exekúcie, keďže žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola Okresnému súdu Bardejov doručená dňa 22.12.2010. Z rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava,
sp. zn. SR 00285/10, ktorý bol exekučným titulom vedenej exekúcie, vyplýva, že pohľadávka žalobcu

voči povinnému bola splatná dňa 15.8.2009. Ak uznesenie o zastavení exekúcie bolo právoplatné
dňa 22.6.2011, žalobca mal dostatok času na to, aby si mohol zabezpečiť náhradu exekučného titulu
podaním žaloby na príslušný súd. Súčasne uviedol, že ohľadne žalobcom tvrdených prieťahov v
predmetnom konaní nebolo vedené žiadne disciplinárne konanie a neriešila sa sťažnosť na prieťahy v
konaní, ani nerozhodoval Ústavný súd SR či Európsky súd pre ľudské práva. V tejto súvislosti citoval

§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., v znení účinnom od 1.1.2013, podľa ktorého, pri posudzovaní
nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo zbytočných
prieťahoch možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie
vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým

sa rozhodlo o tom, že sa sudca dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v
súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že
bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, v ktorom by bolo konštatované, že sa porušilo právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a len takéto podklady by boli relevantné pre priznanie

žalobcom uplatnených nárokov. Ak žalobca v žalobe uviedol, že v exekučnom konaní podával písomné
žiadosti o informácie o stave konania, kde namietal porušovanie svojich práv márnym uplynutím času
a požadoval nielen oznámenie informácie o aktuálnom stave konania, ale aj konkretizovanie prekážky,
ktorá bráni rozhodnutiu súdu o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia, tieto nie je možné
považovať za sťažnosti podľa § 62 a násl. zákona č. 757/2004 Z.z.. Na základe týchto skutočností

žalobu ako nedôvodnú zamietol.O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalobca odvolanie, ktorým navrhol tento zrušiť a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie podal z dôvodu, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221

ods. 1 O.s.p. - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, ďalej že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j. že súd prvého stupňa nesprávne
vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil
skutkový stav, a ďalej súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Pokiaľ išlo o aplikáciu § 9 ods. 2 zákona č.
514/2003 Z.z., zásadne namietal skutočnosť, že súd rozhodol v merite veci na základe tejto novej

právnej úpravy. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd
interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného
právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stáva súčasťou právneho poriadku až po vzniku
právnej skutočnosti a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Ak súd
založil svoje rozhodnutie na takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu, ktorý

má za následok nesprávnosť súdneho rozhodnutia. Poukázal v tejto súvislosti na čl. 144 ods. 1 Ústavy
SR, podľa ktorého sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní viazaní ústavou,
ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom.

Ďalej dôvodil, že súd bol jednoznačne pri svojom rozhodovaní viazaný ust. § 9 ods. 1 zákona č.
514/2003 Z.z. v znení účinnom pred prijatím zákona č. 412/2012 Z.z. a preto nemohol interpretovať toto

ustanovenieprostredníctvomustanovenia§9ods.2zákonač.514/2003Z.z.vznenízákonač.412/2012
Z.z.. Súd svojím rozhodnutím de iure a de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné.
K otázke trvania stavu právnej neistoty poukázal na to, že súd nevysvetlil, prečo zastáva názor, že
účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kým nedôjde ku
konečnému rozhodnutiu. Pokiaľ išlo o limitáciu dĺžky konania zákonnými lehotami, súd má aplikovať

platné právo, a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustnými. Navyše, súd neguje doteraz
vytvorenú stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorá je základom
štandardu ochrany základných práv v Európe, teda aj práva na spravodlivý súdny proces a osobitne
práva na prerokovanie veci v primeranom čase. Štrasburgský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť
štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú

mimosúdne faktory, ako napr. nárast ekonomickej trestnej činnosti, rozsah nevybavenej súdnej agendy,
atď.. Štrasburgský súd tiež uviedol, že dohovor zaväzuje zmluvné strany, aby organizovali svoj právny
poriadok takým spôsobom, aby vyhovel požiadavkám čl. 6 ods. 1 zahŕňajúc aj právo na rozhodnutie veci
v primeranej lehote. Ďalej uviedol, že nechápe, aký môže mať na výsledok konania dopad skutočnosť,
že súd vyjadril svoje presvedčenie o rozpore exekučného titulu so zákonom.

Žalovaný sa na odvolanie žalobcu nevyjadril.

Odvolací súd prejednal vec podľa zásad uvedených v § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
podľa§214ods.2vspojenís§156ods.3O.s.p.adospelkzáveru,žeodvolaniežalobcuniejedôvodné.
Pokiaľ súd prvého stupňa návrh žalobcu zamietol, v tejto súvislosti správne zistil skutkový stav a správne
ho aj právne vyhodnotil. Preto odvolací súd plne odkazuje na zdôvodnenie rozsudku okresným súdom

(§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Nazdôrazneniesprávnostinapadnutéhorozsudkuakodvolacímdôvodomžalobcuodvolacísúddopĺňa:

Pokiaľ ide o aplikáciu § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení zákona č. 412/2012 Z.z., odvolací súd
považuje za potrebné zdôvodniť, že pri nepravej retroaktivite zákonodarca uznáva právne skutočnosti,
na základe ktorých podľa predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých právnych vzťahov. O

nepravú retroaktivitu môže ísť napriek tomu, že zákonodarca prípadne novým právnym predpisom s
účinnosťou do budúcna prinesie určité zmeny aj tých práv alebo povinností, ktoré vznikli za platnosti
skoršieho zákona. Nepravá retroaktivita teda nebráni zákonodarcovi novou právnou úpravou vstúpiť ajdo tých právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy a meniť ich režim. Za
prípustné sa považuje, pokiaľ nová právna úprava, uznávajúc práva a povinnosti nadobudnuté podľa
skoršieho právneho predpisu, zavádza do budúcna nový režim a mechanizmus uplatnenia týchto práv,

alebo pokiaľ právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej
právnej úpravy nový obsah. V konečnom dôsledku nepôsobí nepravá retroaktivita do minulosti.
Akceptuje stav, ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy; tento stav ale rieši až v čase
účinnosti novej právnej úpravy (viď Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29.6.2010, sp. zn. 4Cdo 98/2010).
Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že právna úprava daná ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.

nijakonenegujeúčinkynesprávnehoúradnéhopostupusúduspočívajúcehovporušenípovinnostiurobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosti pri výkone verejnej moci, alebo
zbytočných prieťahoch, ale len tento stav rieši v čase účinnosti novej právnej úpravy.

Pokiaľ ide o ďalšiu námietku uvedenú v odvolaní, týkajúcu sa otázky trvania stavu právnej neistoty,
podľa ktorej exekučný súd ignoroval túto legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul
trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý proces

neakceptovateľný, odvolací súd v tejto súvislosti má za to, že túto otázku súd prvého stupňa vyriešil
správne aj s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR č. IV. ÚS 606/2012 zo dňa 14.12.2012. Ak
teda súd prvého stupňa o žiadosti súdneho exekútora nerozhodol v 15-dňovej lehote, rozhodol tak v
súladesust.§42ods.2Exekučnéhoporiadku,podľaktorého15-dňoválehotaneplatí,akideoexekučný
titul podľa § 41 ods. 1 písm. c/ a d/ Exekučného poriadku. Z tohto pohľadu teda neobstojí ani posledná

námietka týkajúca sa dĺžky zákonnej lehoty ustanovenej v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Odvolací
súd preto so zreteľom na vyššie uvedené konštatuje, že súd prvého stupňa správne rozhodol, ak návrh
žalobcu v celom rozsahu zamietol.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny (§ 219
ods. 1 O.s.p.).

O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Keďže
úspešný žalovaný si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, ich náhrada mu priznaná nebola.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.