Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 22, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/207/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114217827
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5114217827.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a

členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci navrhovateľa: Ing. D. H.,
nar. XX.X.XXXX, bytom W., Sv. T. X, proti odporkyni: A. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., H. XXXX/XX,
o zníženie výživného, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina z 18. novembra
2014, sp. zn. 13C/159/2014-30, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zníženia
výživného voči odporkyni zo sumy 100,- € na sumu 20,- € mesačne s účinnosťou od 1.1.2013. Na

základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že podmienky pre zníženie výživného na strane
navrhovateľa podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine nie sú dané. Naposledy o výživnom navrhovateľa na
odporkyňu bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu v Žiline z 9.2.2011 sp. zn. 17C 177/2010-34,
ktorým bola určená vyživovacia povinnosť navrhovateľa na odporkyňu na sumu 100,- € s účinnosťou od
14.8.2010. V uvedenom konaní bolo zistené, že navrhovateľ v predchádzajúcom zamestnaní dosahoval
priemerný mesačný čistý príjem 819,62 €. V súčasnom období na strane otca nedošlo k podstatnej
zmene pomerov, ktoré by odôvodňovali zníženie výživného. Z predložených listinných dôkazov mal
zistené, že navrhovateľ je poberateľom starobného dôchodku na Slovensku vo výške 303,- € a z Českej

republiky vo výške 254,82 €, celkovo vo výške 557,82 €. Z výsluchu navrhovateľa na pojednávaní ďalej
zistil, že tento u svojho predchádzajúceho zamestnávateľa skončil pracovný pomer dohodou, nakoľko
dosahovaný príjem považoval za nízky a smiešny. Z uvedeného teda vyplýva, že k poklesu príjmu
navrhovateľa došlo z dôvodu, že sám navrhovateľ sa vzdal výhodnejšieho finančného príjmu tak, ako
to predpokladá ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, na čo pri rozhodovaní o dôvodnosti podaného návrhu
navrhovateľa prihliadal. Na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že zákonné podmienky pre
zníženie výživného na strane navrhovateľa nie sú dané a je v jeho možnostiach a schopnostiach naďalej

platiť určené výživné vo výške 100,- € mesačne. Úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal,
keďže jej žiadne nevznikli.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že okresný
súd skutočnosti ohľadom jeho príjmu vyhodnocoval tendenčne a nesprávne. Okresný súd uvádzal jeho
príjem z roku 2009, ktorý je 5 rokov starý. Výživné mu bolo určené v roku 2010, pričom na dôchodok
išiel v roku 2011. Od roku 2013 došlo k zmene zákonov ohľadne možnosti zamestnávania dôchodcov.
Okresný súd vôbec nevzal do úvahy podmienky pri určovaní výživného podľa § 62 ods. 2 a 3 Zákonao rodine. Vyjadrenie odporkyne považuje za nepravdivé a vyplýva zo situácie v rodine tak v minulosti
ako aj v súčasnej dobe.

Odporkyňavovyjadreníkpodanémuodvolaniuuviedla,ževkonanívypovedalapravdivoaničnezatajila.

Navrhovateľ odišiel zo spoločnej domácnosti sám, nikto ho nevyhadzoval. Výdavky, ktoré uviedla
vo svojom vyjadrení stále platia, s návrhom navrhovateľa na zníženie výživného nesúhlasí, pričom
vyživovacia povinnosť navrhovateľa k nej zanikne od mesiaca jún 2015, keďže ukončí štúdium na
vysokej škole.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník
konania proti rozsudku, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.) bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok okresného
súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1 O.s.p., ktorý podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne
správny potvrdil.

Okresný súd vo veci riadne zistil skutkový stav, na základe ktorého správne dospel k záveru, keď návrh
navrhovateľa na zníženie doposiaľ určeného výživného, v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine ako

nedôvodný zamietol.

Zmenu pomerov v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine je možné definovať ako taký stav, ktorý je
odlišný od stavu, ktorý bol rozhodujúci pri pôvodnom (predchádzajúcom) rozhodovaní. Zásadne sa musí
jednať o zmenu závažnejšieho charakteru, t.j. o podstatnú zmenu.

Z výsledkov vykonaného dokazovania okresným súdom vyplýva, že naposledy o výživnom navrhovateľa

vo vzťahu k odporkyni bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Žilina z 9. februára 2011 sp. zn. 17C
177/2010-34, v ktorom bol Ing. D. H. (odporca) povinný prispievať na výživu A. H. (navrhovateľky) sumou
100,-€mesačnesúčinnosťouod14.8.2010.Prirozhodovaníourčenívýživnéhosúdvuvedenomkonaní
vychádzal z toho, že navrhovateľka je v akademickom roku 2010/2011 študentkou 2. ročníka denného
(6-ročného) štúdia na Lekárskej fakulte v Martine. Z potvrdenia zamestnávateľa spol. Artsystem, s.r.o.

Žilina bolo zistené, že priemerný mesačný čistý príjem Ing. D. H. predstavoval 819,62 €. Z potvrdenia
o podaní daňového priznania za rok 2009 daňového subjektu J. H. (matky A. H.) zistil, že základ dane
daňovníka predstavoval 7.707,27 €.

Od posledného rozhodovania súdu o výživnom na strane odporkyne k podstatnej zmene pomerov
nedošlo, keďže táto v súčasnej dobe je študentkou posledného ročníka denného štúdia na Lekárskej

fakulte v Martine, ktoré má byť ukončené záverečnou štátnou skúškou (vychádzajúc z tvrdenia
odporkyne) v mesiaci máj 2015. Znamená to, že v jej odôvodnených potrebách nedošlo k žiadnym takým
okolnostiam, ktoré by odôvodňovali zníženie vyživovacej povinnosti, naopak tým, že od posledného
rozhodovania je vekovo staršia, z hľadiska životných nákladov potrebuje pre seba viac. Pri skúmaní
možností, schopností a majetkových pomerov rodičov odporkyne správne okresný súd vychádzal z toho,

že navrhovateľ u svojho posledného zamestnávateľa skončil pracovný pomer dohodou, na základe čoho
došlo aj k nemožnosti dosahovať príjem z pracovného pomeru. Pokiaľ však navrhovateľ podal návrh na
zníženie výživného, o ktorom súd mohol rozhodnúť až od podania návrhu na súd ( 26.5.2014) , kedy
už navrhovateľ bol poberateľom starobného dôchodku, z výsluchu navrhovateľa ako aj z predložených
listinných dôkazov vyplýva, že tento je poberateľom dôchodku v celkovej výške 557,82 €. K podstatnej

zmene pomerov došlo na strane matky, ktorá je v súčasnej dobe poberateľkou starobného dôchodku v
celkovej výške 253,50 €. Na základe takto zisteného skutkového stavu správne následne okresný súd
vyvodil, že prihliadajúc na odôvodnené potreby odporkyne (vzhľadom na štúdium na vysokej škole, vek)
s prihliadnutím na možnosti a schopnosti pomerov na strane obidvoch rodičov (keďže na strane matky
došlo k podstatnému poklesu príjmu) je dôvodné, aby navrhovateľ naďalej platil doposiaľ súdom určené

výživné vo výške 100,- € mesačne až do doby, kedy odporkyňa nadobudne schopnosť sama sa živiť
(§ 62 ods. 1 Zákona o rodine).Na základe uvedených skutočností, keďže okresný súd správne posúdil okolnosti prejednávanej veci vo
vzťahu k podmienkam uvedeným v § 78 ods. 1 v spojení s podmienkami uvedenými v § 75 ods. 1 a 62
Zákona o rodine, krajský súd rozsudok okresného súdu ako správny v celom rozsahu potvrdil.

Podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. úspešnej odporkyni náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, keďže v súlade s podmienkami uvedenými v § 151 ods. 1 O.s.p. si náhradu trov odvolacieho
konania neuplatnila.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.