Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 21, 2015

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 45C/8/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213206812
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Andrea Galdunová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2015:7213206812.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Andreou Galdunovou v právnej veci žalobkyne V.. F. A., N..

X.X.XXXX, A. A. XX, K. zastúpenej advokátom Mgr. Branislavom Granecom, so sídlom Kováčska 28,
Košice proti žalovanému T. B..T..Y.., Q. C. XXC, K., J. XX XXX XXX zastúpenému advokátom JUDr.
Milanom Knopom, so sídlom Krmanova 1, Košice v konaní o zaplatenie 2.592,- eur s príslušenstvom
takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni 648,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od
1.11.2012 až do zaplatenia všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 28.3.2013 domáhala zaplatenia istiny 2.592,- eur spolu s

príslušenstvom, pričom poukázala na skutočnosť, že na základe dohody o pracovnej činnosti zo dňa
1.1.2008 vykonávala u odporcu činnosť spočívajúcu vo výučbe cudzieho jazyka a v poradenstve a
konzultácii v oblasti cudzieho jazyka s tým, že dohoda bola uzatvorená na dobu určitú do 31.12.2008.
Účastníci dohody sa ústne dohodli, že navrhovateľka bude u odporcu pracovať na predmetnej pozícii aj
naďalej na podklade ďalších dohôd o pracovnej činnosti, ktoré mali byť vždy uzatvorené na dobu určitú -
na dobu jedného kalendárneho roka. Tieto dohody však v písomnej forme neboli vypracované. Žalobkyni
bolipredloženénapodpisažkoncomdecembra2012spätnezavšetkyštyrirokyvčase,keďbolozrejmé,

že sa spolupráca sa chýli ku koncu. Žalobkyňa vykonávala činnosť pre žalovaného aj v rokoch 2009
až 2012, napriek tomu, že nemala s odporcom uzatvorené platné písomné dohody, pričom žalovaný
platil žalobkyni odmenu vyplývajúcu z dohôd o vykonaní pracovnej činnosti po celú dohodnutú dobu s
výnimkou posledných štyroch mesiacov roku 2012 a rovnako žalobkyňu evidoval v sociálnej poisťovni.
Žalobkyňa poukázala na to, že za prvých 8 mesiacov roku 2012 odmena vyplácaná zo strany odporcu
predstavovala v hrubom XXX,- eur mesačne a v čistom XXX,- eur a rovnakú sumu si uplatňuje v tomto
konaní za mesiace september až december 2012 (za každý mesiac čiastku XXX,- eur) titulom zaplatenia

odmeny vyplývajúcej z dohody pracovnej činnosti alebo titulom bezdôvodného obohatenia. Zároveň si
uplatnila úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne vždy odo dňa prvého dňa mesiaca nasledujúceho
po tom, ktorom mesiaci, za ktorý má byť odmena alebo bezdôvodné obohatenie vyplatené.

Žalovanývosvojomodporedoručenomsúdu2.8.2013navrhol,abysúdžalobuvcelomrozsahuzamietol
ako nedôvodnú, pričom poukázal na to, že žalobkyňa ani jednoznačne neoznačila, na akom právnomzáklade opiera svoju požiadavku vyjadrenú v žalobe, pretože je nepochybné a nesporné, že medzi
účastníkmi konania dohody o pracovnej činnosti neboli uzatvorené a teda nie je možné hovoriť o
platných dohodách o pracovnej činnosti a týmto titulom nemožno priznať žalobkyni ňou uplatňovaný

nárok. Vo vzťahu k uplatneniu nároku titulom bezdôvodného obohatenia žalovaný poukázal na to, že na
rozdiel od občiansko-právnej úpravy bezdôvodného obohatenia pre uplatnenie tohto nároku v súlade
s ustanoveniami Zákonníka práce, musí byť neoprávnený majetkový prospech získaný na základe
existujúceho pracovného pomeru medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Žalovaný poukázal na to,
že medzi účastníkmi konania nevznikol platný pracovný pomer a teda nie je možné uplatniť nárok titulom

vydania bezdôvodného obohatenia.

Žalovaný ďalej uviedol, že nepopiera, že v roku 2008 bola uzatvorená medzi účastníkmi dohoda o
pracovnej činnosti, ktorej platnosť bola ukončená uplynutím doby 31.12.2008. Pokiaľ dochádzalo v
ďalšom období k plateniu odmien tak, ako to uvádza žalobkyňa, bolo to na základe nepravdivých a
neúplných podkladov, ktoré žalobkyňa predkladala, keďže práve ona mala na starosti vedenie pokladov
pre pracovno-právne vzťahy v spoločnosti. Rovnako potvrdil tú skutočnosť, že na základe oznamovania

Inšpektorátu práce a žiadosti o kontroly zo strany žalobkyne, žalovaný pripravoval dohody o pracovnej
činnosti k uzatvoreniu ktorých nedošlo, pretože súčasne bola pripravovaná aj dohoda o skončení dohody
o pracovnej činnosti k 31.9.2012.

Žalovaný ďalej poukázal na list žalobkyne zo dňa 27.12.2012, ktorým vyzývala žalovaného na úhradu
odmeny z dohody o pracovnej činnosti za mesiac september 2012 a teda sama v čase decembra 2012

neznášala ďalšie nároky, pretože žiadne neexistovali a neexistujú (teda samotná žalobkyňa v tom čase
vedela, že jej nárok nezahŕňa aj mesiace október, november, december 2012).

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov W.. B. P. W..
H. a oboznámením sa s listinnými dôkazmi - dohodou o pracovnej činnosti, výplatnými listinami,
evidenciou dochádzky, výzvou zo dňa 27.12.2012, správou sociálnej poisťovne, obsahom pripojeného

spisu 43Cpr/20/2013 a zistil tento skutkový stav veci:

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že medzi žalobkyňou ako zamestnancom a žalovaným ako
zamestnávateľom došlo dňa 1.1.2008 k uzatvoreniu dohody o pracovnej činnosti, uzatvorenej na dobu
určitú od 1.1.2008 do 31.12.2008, v zmysle ktorej dohody žalobkyňa ako zamestnanec, mala vykonávať
u zamestnávateľa druh práce: lektor jazyka, pričom v zmysle tejto dohody táto práca zahŕňala výučbu

cudzieho jazyka a poradenstvo a konzultácie v oblasti cudzieho jazyka a jeho výučby. Dohodnutá bola
mesačná odmena vo výške 15.000,- Sk.

Medzi účastníkmi rovnako nebolo sporné, že následne už nedošlo k písomnému uzatvoreniu žiadnej
ďalšej dohody o pracovnej činnosti, ani inej, napr. pracovnej zmluvy, aj keď koncom roka 2012 boli
vypracované návrhy dohôd o pracovnej činnosti, ktoré mali byť uzatvorené medzi účastníkmi konania

vždy na obdobie jedného kalendárneho roka, ktoré dohody mal zamestnávateľ záujem podpísať spätne,
avšak žalobkyňa ako zamestnanec tieto dohody nepodpísala.

Z predložených výplatných listín vyplýva, že aj v roku 2008, 2009, 2010 a 2011 boli vyplácané žalobkyni
zo strany žalovaného odmeny na základe dohody o pracovnej činnosti.

Rovnako boli vypracované výplatné listiny pre V.. F. A. ako zamestnanca zo strany žalovaného

(spoločnosti T. B..T..Y..) ako zamestnávateľa za mesiac január 2012, február 2012, marec 2012, apríl
2012, máj 2012, jún 2012, júl 2012, august 2012, za toto obdobie medzi účastníkmi konania nebolo
sporné, že žalobkyni aj bola vyplatená odmena vo výške, ktorá je v týchto výplatných listinách t.j. v sume
XXX,- Z. mesačne.

Z predloženej výplatnej pásky za mesiac september 2012 vyplýva, že aj za tento mesiac bola žalobkyni

ako zamestnancovi vypracovaná výplatná páska zo strany žalovaného ako zamestnávateľa titulom
dohody o pracovnej činnosti tarifou XXX,- eur v hrubom s tým, že k výplate v hotovosti po realizáciipríslušnýchzrážokmalabyťvyplatenásumaXXX,-eur.Vovzťahukuktorémumesiacumedziúčastníkmi
konania nebolo sporné, že za mesiac september už táto čiastka žalobkyni vyplatená nebola.

Výzvou zo dňa 27.12.2012 žalobkyňa vyzývala žalovanú spoločnosť na úhradu odmeny z dohody o

pracovnej činnosti za mesiac september 2012 v sume XXX,- eur do 3 dní od prevzatia výzvy, ktorá výzva
bola doručená žalovanej spoločnosti dňa 4.1.2013 tak, ako to vyplýva z pripojenej poštovej návratky.

Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Košice vyplýva, že V.. F. A. bola evidovaná v registri poistencov
a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia ako zamestnankyňa - fyzická osoba, ktorá vykonávala
práce na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru u zamestnávateľa T.
B..T..Y.., J. XX XXX XXX M. Y. Y. X.X.XXXX F. XX.X.XXXX.

Zároveň sociálna poisťovňa potvrdila, že V.. F. A. bola evidovaná v registri poistencov a sporiteľov
starobného dôchodkového sporenia ako zamestnankyňa z pravidelným príjmom u zamestnávateľa V.
R. B., B..T..Y.., J. XX XXX XXX v období od 1.1.2008 do 19.2.2013.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 43Cpr/20/2013 vyplýva, že je vedené konanie žalobkyne V.. F. A. proti
žalovanému V. R. B. B..T..Y.. o zaplatenie mzdových nárokov. V uvedenom spise sa nachádza listina -

pracovná zmluva uzatvorená medzi V.. F. A. ako zamestnancom a spoločnosťou V. R. B. B..T..Y.. ako
zamestnávateľom zo dňa 1.1.2008, kde dohodnutý druh práce bola funkcia riaditeľa školy s popisom
výkonu funkcie: vedenie jazykovej školy a ďalšie zákonom a internými smernicami školy a touto zmluvou
stanovené činnosti a povinnosti s miestom výkonu práce V. Q. Š., B. B. X. X, K., ktorá listina je totožná
s listinným dôkazom doloženým do tohto spisu.

Na základe výzvy súdu žalovaná organizácia predložila aj evidenciu dochádzky za obdobie september
2012 až január 2013, pričom súd konštatuje, že pri evidencii dochádzky žalobkyne sú evidované jej
príchody a odchody, avšak nie je zrejmé, v akom čase vykonávala práce na základe svojej pracovnej
zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou V.J. R. B. B..T..Y.. a v akom čase vykonávala prípadné práce pre
spoločnosť T. B..T..Y...

Žalobkyňa vo svojej účastníckej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 25.3.2014 uviedla: že ešte v
období pred 1.1.2008 vykonávala pre jazykovú školu V. (ktorá vykonávala činnosť pre 3 spoločnosti)
práce na základe živnostenského oprávnenia. Tieto tri spoločnosti sú jednak spoločnosť T. B..T..Y.., Q. B.
V. R. B. B..T..Y.. a jednak spoločnosť T. B., ktorá sa neskôr premenovala na spoločnosť V. B.. Následne
však došlo k zmene, keďže k 1.1.2008 prestala vykonávať prácu na základe živnosti a začala vykonávať

prácu v rámci pracovného pomeru. K danému dňu teda k 1.1.2008 došlo k uzatvoreniu pracovnej zmluvy
osvedčujúcej založenie trvalého pracovného pomeru so spoločnosťou V. R. servise s.r.o. a zároveň
došlo k uzatvoreniu dohody o pracovnej činnosti so spoločnosťou T. B..T..Y.. tak, ako je pripojená k
žalobnému návrhu. Uviedla, že iné pracovné povinnosti mala na základe trvalého pracovného pomeru
k spoločnosti V. R. B. B..T..Y.. kde pracovná zmluva bola uzatvorená na pozíciu riaditeľky v zmysle

ktorej jej náplňou bolo zabezpečovať chod celej firmy, komunikovať s klientmi, lektormi a ostatnými
zamestnancami, zabezpečovať medzinárodné skúšky a teda zabezpečovať a riadiť celú prevádzku
danej firmy. Na rozdiel od toho v zmysle dohody o pracovnej činnosti mala vykonávať vyučovanie. V
roku 2008 vykonávala túto činnosť, teda vyučovala avšak následne došlo ku kríze a preto od 1.1.2009
učila už len sporadicky, keď bolo potrebné napr. zastupovanie a vykonávala iba ostatné svoje práce.

Žalobkyňa uviedla na vysvetlenie, že pri uzatváraní oboch týchto zmlúv, ktoré boli uzatvárané súčasne
bola dojednaná celková výška jej mzdy, ktorá bola následne rozdelená v rámci dvoch uzatvorených
zmlúv a teda bolo to viac-menej za účelom, aby mzda v rámci trvalého pracovného pomeru bola nižšia,
avšak rozdelenie náplne práce nebolo takéto jednoznačné .

Jedná sa o tri samostatné subjekty zapísané v obchodnom registri, teda spomínané spoločnosti T.

B..T..Y.., V. R. B. B..T..Y.. P. V. B. /. T. B./, kde všetky tieto tri spoločnosti majú vo svojej náplní výukujazyka, pracujú ako jazykové školy , sú to však tri samostatné subjekty, nie sú žiadnym spôsobom
združené.

Žalobkyňa na vysvetlenie uviedla, že pri výkone výučby v rámci jazykovej školy, keďže pracovala pre

3 samostatné subjekty, tieto subjekty vec riešili tým spôsobom, že odlišovali svojich klientov, ktorí boli
platcami DPH a klientov, ktorí neboli platcami DPH, teda napr. verejnosť, kde každý z nich bol klientom
inejspoločnosti.Konkrétnečosatýka spoločnostiT.B..T..Y..,jejklientmiboliosoby,ktoréneboliplatcami
DPH, teda väčšinou verejnosť a náplňou práce žalobkyne teda bolo okrem iného aj uzatvárať zmluvy
s touto verejnosťou, čo ona považuje za výkon práce v rámci dohody o pracovnej činnosti uzatvorenej

so spoločnosťou T. B..T..Y.. a to nielen v období v roku 2008 ale aj v nasledujúcom období, teda po
1.1.2009. Žalobkyňa dostávala plat zo spoločnosti V. P. P. T. B..T..Y.. avšak prácu vykonávala nielen pre
tieto dve spoločnosti ale aj pre spomínanú tretiu spoločnosť s ktorou nemala uzatvorenú žiadnu zmluvu.

Na vysvetlenie žalobkyňa doplnila, že keďže v rámci jazykovej školy sa vykonávala činnosť teda výučba
pre všetky tri skupiny klientov (klientov spoločnosti T. B..T..Y.., V. R.N. B. B..T..Y.. P. V. B.), títo klienti
sa neodlišovali a ona napr. v rámci výkonu svojej práce kontrolovala prácu lektorov bez rozlíšenia, či

kontroluje práve prácu vykonávanú pre klientov tej alebo onej spoločnosti. Najmä s poukazom na tú
skutočnosť, že zabezpečovala chod firmy ako celku, teda chod všetkých troch častí patriacich pod
všetky tieto tri samostatné subjekty.

Žalobkyňa uviedla, že takýmto spôsobom vykonávala práce aj ďalšie obdobie. K prvej zmene
uvedeného systému došlo v roku 2012, kedy začali vznikať prvé problémy v súvislosti s vyplácaním

miest, keď sa spočiatku len odsúvali výplatné termíny, avšak do augusta 2012 zamestnanci, teda aj
žalobkyňa dostávali peniaze z oboch firiem, teda aj zo spoločnosti T. aj zo spoločnosti V. aj keď výplatné
termíny boli posunuté. Následne v júli alebo v auguste r. 2012 sa rozprávala s pani Q., ktorá jej oznámila,
že už to nebude fungovať tak, ako doposiaľ, že už nebude môcť vyplácať zamestnancom mzdy zo
spoločnosti T., že síce tieto do určitej miery vyplácané budú ale zmeneným systémom, keďže budú

stanovené vždy konkrétne úlohy, tieto sa budú následne po uplynutí mesiaca hodnotiť a na základe
uvedeného potom vyplácať odmeny, teda je možné, že bude vyplatená odmena v celej sume alebo len
v jednej polovici a podobne. Keďže v mesiaci september v jazykovej škole je vždy veľmi veľa práce je to
hektické obdobie, tak to bolo aj v roku 2012, keďže sa hlásilo veľa klientov, žalobkyňa robila aj nábory po
stredných školách, otvorilo sa veľmi veľa nových kurzov, bolo potrebné deliť študentov, zabezpečovať

lektorov a pod.., nebol čas o danej téme sa rozprávať s pani Q., a teda prvýkrát sa o tomto rozprávali
až v novembri 2012. Došlo k tomu tak, že výplata za mesiac september bola odsunutá až na mesiac
november a dňa 7.11. si žalobkyňu zavolala pani Q., ktorá jej povedala, že už zo spoločnosti T. B..T..Y..
jej nebudú vyplatené žiadne peniaze, dokonca, že došlo k odhláseniu zamestnanca aj zo sociálnej
poisťovne a to bez predchádzajúceho oznámenia zo strany zamestnávateľa.

Žalobkyňa uviedla ktorý bol externým pracovníkom zabezpečujúci účtovníctvo a mzdovú agendu pre
žalované spoločnosti, jej dokonca doručil výplatnú pásku aj za mesiac september, avšak peniaze
vyplatené za tento mesiac neboli. Ďalej uviedla, že ona naďalej bez akejkoľvek zmeny pracovala
v jazykovej škole až do 31.12.2012 s tým, že vykonávala všetky činnosti tak, ako to bolo v
predchádzajúcom období bez akýchkoľvek zmien. Vzhľadom na vznik takýchto problémov, keďže

z jej strany došlo k strate dôvery voči zamestnávateľovi, ktorý smeroval k ukončeniu pracovného
pomeru, došlo k ústnej dohode medzi žalobkyňou a pani Q. , že k 31.12.2012 dôjde k ukončeniu
pracovného pomeru dohodou. Žalobkyňa však žiadala, aby v takejto dohode bol uvedený dôvod
zo strany zamestnávateľa, najmä s poukazom na prípadné odstupné. Takáto dohoda bola iba ústna,
dojednali sa, že potom, ako žalobkyňa vyčerpá v priebehu posledných dvoch týždňov roka 2012

dovolenku, na ktorú mala ešte nárok , stretnú sa s pani Q. 2.1.2013, kedy si príde po papiere a teda,
že bude pripravená dohoda o skončení pracovného pomeru. Stretli sa 2.1.2013 avšak v pripravenej
dohode o skončení pracovného pomeru nebol uvedený dôvod skončenia pracovného pomeru ani nebolo
uvedené nič o prípadnom odstupnom, preto žalobkyňa odmietla takúto dohodu podpísať, napísala na
ňu, že žiada uviesť dôvod. Keďže nedošlo k dohode, došlo naopak ku konfliktu, pani Q. žalobkyni zobral

kľúče a služobný mobil a povedala jej, že už ju viac vo firme nechce vidieť.

Žalobkyňa doplnila, že výkonu činnosti zabezpečujúcej chod jazykovej školy sa venovala ona a ešte
jedna pracovníčka W.. Š., ktorá pracovala vo funkcii manažérky, a táto mala presne také isté zmluvy
uzatvorené s oboma spoločnosťami, ako mala žalobkyňa. K vyplácaniu odmien za výkon práce nazáklade dohody o pracovnej činnosti resp. k odhláseniu zo sociálnej poisťovne došlo aj u tejto druhej
pracovníčky.

Lektori, ktorí vykonávali výučbu pracovali buď na živnosť alebo na dohodou, iba v poslednom roku

bola iba jedna lektorka, ktorá mala uzatvorenú pracovnú zmluvu ako trvalý pracovný pomer a zároveň
pracovala na dohodu.

Žalobkyňa doplnila, že vzhľadom na skutočnosť, že nemala ukončený pracovný pomer s týmito
zamestnávateľmi a najmä teda trvalý pracovný pomer v spoločnosti V., pričom jej nebola vyplácaná
mzda (s tým, že v spoločnosti V. mala vyplatenú mzdu do decembra 2012 a od januára mzda nebola

vyplatená) doručila zamestnávateľovi spoločnosti V. okamžité skončenie pracovného pomeru, prvé v
januári, a keďže na to nebola žiadna reakcia, druhé vo februári 2013.

V rámci všetkých týchto spoločností správu a prípravu miest, odvodov, a prípravu zmlúv mala vždy na
starosti buď ekonomická firma a v rámci tejto firmy to bola konkrétne pani Y. a taktiež prípravu miest
mal na starosti W. H. a zmluvy pripravovala najmä spočiatku ďalšia spoločníčka, ktorou bola F.. M..
Zároveň žalobkyňa uviedla, že ona samotná nikdy nerobila a nemala na starosti prípravu zmlúv pre

zamestnancov v trvalom pracovnom pomere teda ani pre seba.

Žalobkyňanikdynemalanastarostimzdovézáležitostifirmy,nemalaprístupkúčtom,nikdynerealizovala
žiadne úhrady v rámci ani jednej z firiem.

Žalobkyňa uviedla, že túto jazykovú školu tvorili všetky tri spomínané firmy a nemala žiadnu právnu
formu a ona zabezpečovala chod a riadenie jazykovej školy.

V rámci všetkých troch spoločností mala na starosti aj kontrolu dochádzky zamestnancov, teda nie
lektorov pracujúcich na základe živnosti ale tých, ktorí pracovali na základe trvalého pracovného
pomeru alebo dohody o vykonaní činnosti alebo práce. Zaznamenávala jednak dochádzku, počet
odpracovaných a odučených hodín, dovolenky, práce neschopnosti, ktoré skutočnosti zaznamenávala
do pred pripravenej tabuľky, taktiež kontrolovala výkazy všetkých lektorov, teda aj tých, ktorí pracovali

na základe živnosti, aj tých, ktorí pracovali v pracovnom pomere. Preberala od živnostníkov faktúry,
ktoré boli vyhotovené na základe spomínaných výkazov.

Žalovaná prostredníctvom svojej konateľky na pojednávaní konanom dňa 21.4.2015 poukázal na tú
skutočnosť, že v roku 2012 došlo k zhoršeniu situácie v spoločnosti resp. v jazykovej škole V., pre ktorú
žalobkyňa vykonávala prácu. Žalovaná poukázala na to, že je potrebné odlíšiť výkon pre spoločnosť T.

B..T..Y.. a pre spoločnosť V. R. B. B..T..Y.., pre ktorú žalobkyňa vykonávala práce na základe pracovnej
zmluvy v trvalom pracovnom pomere. Potvrdila žalobkyňou uvádzanú skutočnosť, že spoločnosť T.
B..T..Y.. zabezpečovala služby pre samoplatcov, teda pre tých, ktorí neboli platcami DPH (pre verejnosť)
a spoločnosť V., R. B. B..T..Y.., pre záujemcov, ktorí boli platcami DPH. Konateľka uviedla, že v júli
a auguste 2012 žalobkyňa určite nevykonávala žiadnu prácu - výuku jazyka, pretože sa jednalo o

prázdniny. Tvrdila, že počas mesiacov júl a august 2012 žalobkyňa vykonávala prácu iba pre spoločnosť
V. R. B. B..T..Y.., keďže v danom v období spoločnosť T. nemala žiadnu prácu. V mesiaci september 2012
žalobkyňapodľatvrdeniakonateľkytiežneučila,pretožemaliprebytoklektorovamálohodín(študentov).

Svedok T. H. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že pracoval pre spol. T. na základe zmluvy o výkone
činnosti, približne od roku 2010. Vykonával pre túto spoločnosť účtovné a personálne služby. V

čase, keď mala spol. zamestnancov, teda zamestnávala zamestnancov, na základe podkladov, ktoré
spracovala W.. A. vypracoval výplatné pásky a následne listiny potrebné do sociálnej poisťovne, na
daňový úrad a podobne. Čo sa týka samotnej W.. A., uviedol, že jej bola vyplácaná odmena, mzda
od januára do augusta 2012 tak ako to aj z výplatných pások vyplýva, že sa jedná o mzdu na základe
dohody o pracovnej činnosti. Čo sa týka samotných pracovných zmlúv, na základe požiadavky p. Q.

(keď sa ona dohodla so zamestnancom), on potom papierovo tie veci spracoval.Svedok po nahliadnutí do dohôd o pracovnej činnosti, ktoré sa nachádzajú aj v spise, ktoré sú opatrené
podpisom p. Q., nenachádza sa však na nich podpis žalobkyne uviedol, že tieto konkrétne dohody
vypracovával on.

Svedok uviedol, že následne, keď celú spisovú agendu kontrovali, bolo zistené, že s p. A. dohody
týkajúce sa obdobia rokov 2010-2012 podpísané neboli, preto pri skončení pracovného pomeru, resp.
keď chceli uzatvoriť dohodu o skončení pracovného pomeru boli pripravené aj práve dohody o výkone
pracovnej činnosti za predchádzajúce obdobie, ktoré však p. žalobkyňa nepodpísala.

Na otázku súdu, kedy došlo k odhláseniu žalobkyne zo sociálnej poisťovne, svedok poukázal na

odhlášku zo sociálnej poisťovne zamestnanca V.. F. A. s tým, že z odhlášky vyplýva, že pracovný vzťah
vznikol na základe dohody o pracovnej činnosti s dátumom vzniku poistenia 1.1.2012, dátumom zániku
poistenia 31.8.2012 zamestnávateľa T. B..T..Y... Konkretizácia dôvodu zániku poistenia pre potreby
sociálnejpoisťovneniejepotrebná,rovnakosaktakejtoodhláškenepripájanikdyanidokladosvedčujúci
zánik pracovného vzťahu, poisťovňa to teda nevyžaduje.

Na otázku súdu, aby svedok vysvetlil, z akého dôvodu je odlišný dátum vyplnenia formulára, kde je

uvedené31.8.2012adátumprijatiaformulára,ktorýjeuvedený18.2.2013,čijetobežné,svedokuviedol,
že to nie je bežné, keďže formuláre sa majú doručovať do 8 dní od ukončenia pracovného pomeru,
zrejme došlo k nejakej chybe a tento bol doručovaný až oneskorene.

Svedkyňa W. B. T.. Š. vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že je bývalá zamestnankyňa B.. T. B..T..Y..,
B.. V. R. B. B..T..Y.. a taktiež bývalá kolegyňa žalobkyne. Vykonáva pre B.. T. prácu asistentky na

základe dohody o pracovnej činnosti a pre spol. V. som pracovala na pozície offfice manažérky v trvalom
pracovnom pomere. Čo sa týka náplne práce pre jednotlivé spoločnosti, tieto sa však prelínali. Obdobne
to bolo u W.. A., ktorá pre B.. T. vykonávala práce na základe dohody a pre B.. V. práce v rámci trvalého
pracovného pomeru.

Čo sa týka konkrétne W.. A., počas celého obdobia podľa vedomostí svedkyne vykonávala prácu

rovnako pre B.. T., ako aj pre spoločnosť V., keď pre B.. T. získavala študentov na medzinárodné skúšky,
chodila po školách, čo sa jej aj podarilo, zaraďovala ich do skupín, robila potom s nimi skúšky, plus v
prípade potreby realizovala výučbu, ak bolo potrebné niekoho zastupovať.

Čo sa týka žiakov B.. T. P. B.. V., svedkyňa nevedela rozlíšiť, kedy, koľko ktorých študentov bolo, avšak
jednoznačne študentov spol. V. bolo viac.

Konkrétne k obdobiu od júla 2012 do decembra 2012, uviedla svedkyňa, že počas prázdnin
nevykonávala W.. A. spomínanú prácu, nevyhľadávala študentov, taktiež nevyučovala, niekedy v júli sa
robili spomínané skúšky.

Ďalej uviedla, že ona si to pamätá tak, že spomínané skúšky boli zrušené k júnu 2013, čiže dovtedy
sa tieto skúšky vykonávali.

Za obdobie od septembra 2012 do decembra 2012 W.. A. chodila po školách a zháňala študentov, v tom
čase, týchto nevyučovala, či zastupovala niektorých lektorov, k tomuto sa svedkyňa vyjadriť nevedela.

Svedkyňa uviedla, že ona sama bola zamestnankyňou žalovanej spoločnosti, do decembra 2012, vo
vzťahu k B.. V. doposiaľ nemá ukončenú prácu, nemá o tom žiadne listiny, a v práci bola naposledy ku
dňu 2.1.2013.

Svedkyňa uviedla, že ona mala naposledy uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti s účinnosťou do
31.12.2008 od januára 2009, žiadne ďalšie dohody s ňou uzatvorené neboli. Jednorázovo boli tieto
vypracované a predložené jej na podpis 2.1.2013, ona ich však nepodpísala, rovnako ako žalobkyňa.
Zároveň uviedla, že aj keď tieto dohody uzatvorené písomne neboli, boli jej vyplácané mzdové
prostriedky, taktiež boli vypracované výplatné pásky a boli realizované odvody do sociálnej poisťovne.Podľa ust. § 228 ods. 1,2,3 Zákonníka práce, dohodu o brigádnickej práci študentov je zamestnávateľ
povinný uzatvoriť písomne, inak je neplatná. V dohode musí byť uvedené: dohodnutá práca, dohodnutá
odmena za vykonanú prácu, dohodnutý rozsah pracovného času a doba, na ktorú sa dohoda

uzatvára. Jedno vyhotovenie dohody o brigádnickej práci študentov je zamestnávateľ povinný vydať
zamestnancovi.

Dohoda o brigádnickej práci študentov sa uzatvára na určitú dobu, najviac na 12 mesiacov. V dohode
možno dohodnúť spôsob jej skončenia. Neoddeliteľnou súčasťou dohody je potvrdenie štatútu podĺa
§227 ods.1; to neplatí, ak sa dohoda uzatvára v období od skončenia štúdia na strednej škole alebo

od skončenia letného semestra na vysokej škole najneskôr do konca októbra toho istého kalendárneho
roka. Okamžité skončenie dohody možno dohodnúť len pre prípady, v ktorých možno okamžite skončiť
pracovný pomer. Ak spôsob skončenia nevyplýva priamo z uzatvorenej dohody, možno ju skončiť
dohodou účastníkov k dohodnutému dňu a jednostranne len výpoveďou bez uvedenia dôvodu s 15-
dennou výpovednou dobou, ktorá sa začína dňom, v ktorom bola písomná výpoveď doručená.

Odmena za vykonanú prácu je splatná a musí byť vyplatená najneskôr do konca kalendárneho mesiaca,

ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom sa práca vykonala.

Podľa ust. § 223 ods. 1,2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo
na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach
vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a
dohodu o brigádnickej práci študentov), ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o

vykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej
činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov).

Na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa
vzťahujúustanoveniaprvejčasti,§85ods.1a2,§90ods.10,§91až95,§98,§119ods.1ašiestejčasti.
Pracovný čas zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo

pracovného pomeru, v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 12 hodín a u mladistvého zamestnanca
v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 8 hodín. Zamestnancom, ktorí vykonávajú prácu na základe
dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, nemožno nariadiť ani s nimi dohodnúť
pracovnú pohotovosť a prácu nadčas. Ak ide o dôvody neprítomnosti zamestnanca v práci uvedené
v § 141 ods. 1 a ods. 2 písm. a) až g), ktoré zasiahli do času, na ktorý zamestnávateľ určil výkon

práce, zamestnávateľ je povinný ospravedlniť túto neprítomnosť zamestnanca v práci. Za tento čas
zamestnancovi náhrada odmeny nepatrí. Na splatnosť odmeny, výplatu odmeny a zrážky z odmeny sa
primerane uplatnia ustanovenia § 129 až 132.

Podľa ust. § 224 ods. 2 Zákonníka práce, na základe uzatvorených dohôd podľa § 223 je zamestnávateľ
povinný najmä

a) utvárať zamestnancom primerané pracovné podmienky zabezpečujúce riadny a bezpečný výkon
práce, najmä poskytovať potrebné základné prostriedky, materiál, náradie a osobné ochranné pracovné
prostriedky,

b) oboznámiť zamestnancov s právnymi predpismi a ostatnými predpismi vzťahujúcimi sa na prácu nimi
vykonávanú, najmä s predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,

c) poskytnúť zamestnancom za vykonanú prácu dohodnutú odmenu a dodržiavať ostatné dohodnuté
podmienky; nároky zamestnanca alebo iné plnenia v jeho prospech nemožno dohodnúť pre
zamestnanca priaznivejšie, ako sú nároky a plnenia vyplývajúce z pracovného pomeru,

d) viesť evidenciu uzatvorených dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v poradí,
v akom boli uzatvorené,

e) viesť evidenciu pracovného času zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohody o
brigádnickej práci študentov a dohody o pracovnej činnosti, tak, aby bol zaznamenaný začiatok akoniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu, a viesť evidenciu vykonanej práce
u zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohody o vykonaní práce, tak, aby v jednotlivých
dňoch bola zaznamenaná dĺžka časového úseku, v ktorom sa práca vykonávala.

Podľa ust. § 17 ods. 2 Zákonníka práce, právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný
orgán alebo zákonný zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov,
právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý
sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon
alebo osobitný predpis.

Podľa ust. § 17 ods. 3 Zákonníka práce, neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na

ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám. Ak vznikne zamestnancovi následkom neplatného právneho úkonu
škoda, je zamestnávateľ povinný ju nahradiť.

Podľa ust. § 222 ods. 1, 2, 3, 4 Zákonníka práce, ak sa zamestnanec bezdôvodne obohatí na úkor
zamestnávateľaaleboaksazamestnávateľbezdôvodneobohatínaúkorzamestnanca,musíobohatenie
vydať.

Bezdôvodné obohatenie na účely tohto zákona je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na čí úkor bol získaný. Musí sa vydať všetko,
čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je možné najmä preto, že obohatenie spočívalo

vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, ak ten, kto obohatenie získal,
nekonal dobromyseľne.

Podľa ust. § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ust. § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa ust. § 457 Občianskeho zákonníka, Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa ust. § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa ust. § 1 ods. 4 Zákonníka práce, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na
právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.V danom prípade sa žalobkyňa domáhala úhrady žalovanej istiny titulom odmeny za prácu
vykonanú pre žalovanú spoločnosť v období september až december 2012, resp. titulom bezdôvodného
obohatenia, preto súd v prvom rade poukazuje na tú skutočnosť, že dohoda o pracovnej činnosti

musí byť v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami uzatvorená písomne, inak je neplatná. V
tomto konkrétnom prípade medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že písomne bola medzi účastníkmi
uzatvorenáiba dohodaopracovnejčinnostinaobdobieod1.1.2008do31.12.2008anásledneužžiadna
takáto dohoda uzatvorená nebola v písomnej forme. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že
nárok žalobkyne nemohol vzniknúť z titulu nevyplatenej odmeny za prácu vykonanú na základe dohody

o pracovnej činnosti tak, ako na to poukazoval aj žalovaný.

Uvedené platí aj napriek tomu, že v konaní bolo preukázané, že aj v období od 1.1.2009 do 31.8.2012
žalovaná spoločnosť vyplácala žalobkyni odmeny, ktoré tak ako to vyplýva z predložených výplatných
pások boli uhrádzané s označením, že sa jedná o odmeny za prácu vykonanú na základe dohody o
pracovnej činnosti a zároveň zamestnávateľ hlásil a evidoval pre potreby sociálnej poisťovne žalobkyňu
ako zamestnanca vykonávajúceho práce vykonávané na základe dohody o pracovnej činnosti aj v

období od 1.1.2009 do 30.9.2012. Ani uvedené skutočnosti nie sú spôsobilé reparovať nedostatok
písomnej formy uzatvorenia dohody o pracovnej činnosti, keď zákon na rozdiel napr. od pracovnej
zmluvy (v prípade, ktorej zákon síce ustanovuje, že pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou
zmluvou, ale nedodržanie písomnej formy nesankcionuje neplatnosťou pracovnej zmluvy) jednoznačne
ustanovuje, že dohoda o pracovnej činnosti musí byť uzatvorená písomne inak je neplatná.

Následne sa súd zaoberal otázkou, či je dôvodný nárok žalobkyne, uplatnený titulom bezdôvodného
obohatenia, pričom súd uvádza, že sa nestotožnil s názorom žalovaného, ktorý tvrdil, že v tomto
prípade z dôvodu neexistencie písomne uzatvorenej dohody o pracovnej činnosti nevzniklo bezdôvodné
obohatenie v zmysle ustanovení Zákonníka práce, ktoré môže vzniknúť iba medzi zamestnancom a
zamestnávateľom. Súd poukazuje na to, že z vykonaného dokazovanie jednoznačne vyplynulo, že

úmyslom oboch zúčastnených strán bolo uzatvoriť pracovno-právny vzťah, zodpovedajúci vzťahu na
základe dohody o pracovnej činnosti a dlhodobo sa obe zúčastnené strany správali takým spôsobom,
akoby došlo platne k uzatvoreniu dohody o pracovnej činnosti (tak, ako to vyplýva aj z vypracovaných
výplatných pások a hlásenia zamestnávateľa sociálnej poisťovni). S poukazom na vyššie uvedenú
zákonom stanovenú podmienku pre platnosť dohody o pracovnej činnosti, ktorou je výlučne písomná

forma, nebola takáto ústna dohoda platná a právnym následkom nedodržania predpísanej písomnej
formy je v zmysle ust. § 222 ods. 1,2 Zákonníka práce vznik bezdôvodného obohatenia na strane
zamestnávateľa. V zmysle ust. § 222 ods. 3 sa predmet bezdôvodného obohatenia musí vydať tomu,
na čí úkor bol získaný (zamestnancovi), pričom predmetom bezdôvodného obohatenia na strane
zamestnávateľa bolo získanie výsledku pracovného výkonu zamestnania bez toho, aby zamestnancovi

bola vyplatená odmena, na ktorú by mu vznikol nárok, pokiaľ by dohoda o pracovnej činnosti bola platná
(t.j. uzatvorená v písomnej forme).

Súd zároveň poukazuje na to, že v prípade pokiaľ neuplatnila ustanovenia Zákonníka práce upravujúce
bezdôvodné obohatenie, v takomto prípade by bolo potrebné využiť príslušné ustanovenia § 451
a ž 459 Občianskeho zákonníka upravujúce bezdôvodné obohatenie s podobným záverom, že

výška bezdôvodného obohatenia by sa rovnala odmene, ktorú by zamestnávateľ musel uhradiť
zamestnancovi, pokiaľ by došlo platne k uzatvoreniu dohody o pracovnej činnosti.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že výška odmeny u žalobkyne činila XXX,- Z./mesačne v čistom.

Vyššie uvedené závery týkajúce sa vzniku bezdôvodného obohatenia (či už v súlade s ust. Zákonníka
práce alebo Občianskeho zákonníka) platia iba v prípade, ak je preukázané, že zamestnanec vykonával

pre zamestnávateľa práce dojednané medzi zúčastnenými stranami v zmysle neplatnej dohody o
pracovnej činnosti - v zmysle vymedzenia pracovnej úlohy, a preto ďalej súd zameral dokazovanie na
zistenie, či v tomto konkrétnom prípade žalobkyňa v období od 1.9.2012 do 31.12.2012 vykonávala
práce vymedzené v dohode o pracovnej činnosti tak, ako bola uzatvorená jediná písomná dohoda o
pracovnej činnosti v roku 2008, t.j. lektor jazyka, výučba cudzieho jazyka a poradenstvo a konzultácie

v oblasti cudzieho jazyka a jeho výučby, nakoľko žiadna zo zúčastnených strán nepreukázala, žebyv relevantnom období bol medzi účastníkmi dojednaný (ústne) iný rozsah prác (odlišný od úpravy v
písomnej dohode).

Súd poukazuje na to, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobkyňa mala zároveň uzatvorenú aj

pracovnú zmluvu so spoločnosťou V. R. B. B..T..Y.. s dojednaným druhom práce - riaditeľ jazykovej
školy, pričom sa jednalo o totožnú jazykovú školu, pre ktorú mala vykonávať práce aj v zmysle dohody
o pracovnej činnosti uzatváranej v roku 2008 so žalovanou spoločnosťou T. B..T..Y.. (nakoľko obe
spoločnosti T. B..T..Y.. aj spoločnosť V. R. B. s.r.o. vykonávali svoju činnosť práve v rámci jednej a tej
istej jazykovej školy).

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v konaní bolo preukázané, že žalobkyňa
vykonávala práce v zmysle vymedzenia práce obsiahnutého v dohode o pracovnej činnosti (t.j. mimo
trvalého pracovného pomeru riaditeľky) v období od 1. do 30.9.2012, za ktoré obdobie zamestnávateľ aj
vypracoval výplatnú pásku z titulu vykonania prác súvisiacich s dohodou o pracovnej činnosti a zároveň
v danom období aj sociálna poisťovňa evidovala žalobkyňu ako zamestnanca žalovanej spoločnosti na
základe dohody o pracovnej činnosti (aj keď táto nebola platná).

Naopak v období od 1.10.2012 do 31.12.2012 (t.j. v období kedy už v sociálnej poisťovni bola
žalobkyňa odhlásená a za ktoré obdobie už ani žalovaná nevypracovala výplatnú pásku) nebolo
preukázané vykonaným dokazovaním, žeby žalobkyňa vykonávala konkrétne práce, ktoré by bolo
možné charakterizovať ako práce dojednané v zmysle neplatnej dohody o pracovnej činnosti a za
toto obdobie už nebola ani evidovaná v sociálnej poisťovni ako zamestnanec žalovaného pracujúci na

základe dohodyopracovnejčinnosti.Súdtupoukazujenavýpoveďsamotnejžalobkyne,ktoráuvádzala,
že v období od r. 2009 už nevyučovala jazyk - iba výnimočne zastupovala a zároveň na výpoveď
svedkyne B., ktorá v tomto období nevedela uviesť, či žalobkyňa vykonávala aj výuku. Na podporu
vyššie uvedenej úvahy súd poukazuje aj na výzvu samotnej žalobkyne, ktorá bola vypracovaná koncom
mesiaca december 2012 a v ktorej žalobkyňa vyzývala žalovanú spoločnosť ako zamestnávateľa na

doplatok odmeny za vykonané práce v mesiaci september 2012, kde súd sa zhodol s názorom
žalovaného, že pokiaľ by vykonávala žalobkyňa práce aj v ďalšom období - október, november,
december, takáto výzva by obsahovala aj požiadavku na úhradu odmeny za toto obdobie. Nebol
preukázaný žiaden iný dôvod, pre ktorý táto výzva neobsahovala aj žiadosť o úhradu odmeny za mesiac
- október, november, december, preto je možné vyvodiť iba ten záver, že v ďalšom období už žalobkyňa

ako zamestnanec takéto práce pre žalovanú spoločnosť nevykonávala a sama bola toho názoru, že v
tomto období jej už nárok na odmenu nevznikol.

Spoukazomnavyššieuvedenéúvahyavsúladescitovanýmizákonnýmiustanovenia,súdrozhodoltak,
ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku a teda zaviazal žalovanú spoločnosť k povinnosti zaplatiť
žalobkyni čiastku XXX,- Z. titulom bezdôvodného obohatenia za mesiac september 2012, ktorá suma

zodpovedá výške mesačných odmien (v čistom)vyplácaných žalobkyni v predchádzajúcom období za
práce dojednané v zmysle (neplatnej) dohody o pracovnej činnosti.

Podľa ust. § 517 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať

aj len jednotlivých plnení.

Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Ak ide o omeškanie s plnením veci, zodpovedá dlžník za jej stratu, poškodenie alebo zničenie, ibaže

by k tejto škode došlo aj inak.

Podľaust.§3NariadeniavládySRč.87/1995Z.z.,Výškaúrokovzomeškaniajedvojnásobokdiskontnej
sadzby určenej Národnou bankou Slovenska 2) platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu.Podľa ust. § 129 ods. 1 Zákonníka práce, mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr
do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve
nedohodlo inak.

Nakoľko sa žalovaná dostala do omeškania s úhradou bezdôvodného obohatenia, súd zároveň rozhodol
o jej povinnosti zaplatiť spolu s istinou aj úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne z dlžnej sumy, v súlade
s citovanými zákonnými ustanovenia od 1.11.2012, nakoľko v zmysle predchádzajúceho dojednania v
dohode o pracovnej činnosti aj v zmysle citovaného ustanovenia Zákonníka práce, odmeny za vykonanú
prácu, mali byť vyplácané dokonca mesiaca nasledujúceho za mesiacom, za ktorý sa odmena uhrádza.
V danom prípade teda odmena za mesiac september by mala byť uhradená 31.10.2012 a do omeškania

sa tak žalovaná dostala odo dňa 1.11.2012.

V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.

Súd zároveň rozhodol v súlade s ust. § 151 ods. 3 O.s.p., že o trovách konania rozhodne do 30 dní od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že po:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2

O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na
súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).