Rozsudok Judgement was issued on Thursday, April 15, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15Co/78/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714200650
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8714200650.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci navrhovateľky P. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. J., G. XX, právne zastúpenej Beňo & partners, advokátska kancelária, s. r. o., so
sídlom v Poprade, Nám. sv. Egídia č. 93, proti odporcovi Ing. I. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., B. XXXX/
X, o zvýšenie výživného, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 7C/16/2014-24
zo dňa 11.04.2014 takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcom výroku tak, že mení rozsudok Okresného súdu
Poprad z 18.04.2001 č.k. 9C/365/2000-59 v časti určenia výživného na navrhovateľku tak, že zvyšuje

výživné zo sumy 63,15 Eur mesačne na sumu 120 Eur mesačne od 21.01.2014 s povinnosťou odporcu
platiť zvýšené výživné k rukám navrhovateľky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.

Dlžné výživné za obdobie od februára 2014 do apríla 2015 vo výške 1 152,75 Eur je odporca povinný
zaplatiť spolu s bežným výživným po 30 Eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku s tým, že
omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľky sumou
120 Eur mesačne vždy do 15-teho dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca k rukám navrhovateľky
počnúc dňom 21.01.2014. Zaostalé výživné za február a marec 2014 vo výške 240 Eur uložil odporcovi

splatiť spolu s bežným výživným vo výške 30 Eur mesačne každého 15-teho dňa toho ktorého mesiaca.
V prevyšujúcej časti návrh zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania. Súd prvého stupňa vychádzal zo skutkového zistenia, že manželstvo rodičov navrhovateľky
bolo rozsudkom Okresného súdu Poprad 9C/365/2000 zo dňa 18.05.2001 rozvedené. Vtedy maloletá
navrhovateľka bola zverená do výchovy a starostlivosti matky a otec, teda odporca bol zaviazaný
prispievať na jej výživu sumou 1 300 Sk mesačne, čo predstavuje 43,15 Eur. Odporca si takto stanovenú
vyživovaciu povinnosť riadne plnil. Konštatoval, že navrhovateľka nie je schopná sa sama živiť, pretože

je študentkou vysokej školy, pričom od poslednej úpravy výživného uplynul dlhší čas a na strane
navrhovateľky došlo k zmene pomerov oproti poslednej úprave výživného. Zohľadnil to, že odporca
má vyživovaciu povinnosť k piatim deťom, pričom jeho príjem a príjem jeho manželky nie je taký, aby
bol schopný zabezpečiť riadne životné potreby všetkých detí, čo viedlo prvostupňový súd k zvýšeniu
výživného len na sumu 120 Eur mesačne oproti požadovanej sume 200 Eur mesačne. Mal za to, že
suma 120 Eur mesačne zodpovedá možnostiam a schopnostiam odporcu, preto v prevyšujúcej častinávrh zamietol. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanovením § 62 ods. 1, 2 a § 75 ods. 1 Zákona
o rodine. Výrok o trovách konania odôvodnil prvostupňový súd ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca. Nesúhlasil so

stanoveným výživným z dôvodu, že mu to neumožňujú jeho možnosti a schopnosti a majetkové pomery.
Poukázal na to, že okrem navrhovateľky má ešte ďalších päť vyživovacích povinností a to k mal. I.,
nar. XX.XX.XXXX, mal. R., nar. XX.XX.XXXX, mal. S., nar. XX.XX.XXXX, mal. P., nar. XX.XX.XXXX a
v pestúnskej starostlivosti má spolu s manželkou mal. P., nar. XX.XX.XXXX. Namietal, že prvostupňový
súd pri vyhlasovaní rozsudku nevychádzal z aktuálneho stavu jeho príjmu, teda z daňového priznania

za r. 2013, podľa ktorého ročný príjem bol 8 822 Eur, čo v priemere predstavuje 735 Eur mesačne oproti
daňovému priznaniu za r. 2012, kde jeho príjem bol 11 407,71 Eur, čo v priemere mesačne predstavovalo
sumu 950 Eur. Oproti príjmu v r. 2012 teda došlo u neho k výraznej zmene pomerov. Vyčíslil náklady na
zabezpečeniechodujehosedemčlennejrodinysumou700Eurmesačne,ktorásumapredstavujerežijné
náklady na bývanie ako energie, voda, televízia, telefón, poistenie. Ďalšie náklady vo výške 250 Eur má
v súvislosti so zabezpečením zdravia a zdravotnej starostlivosti pre maloleté deti, keďže mal. I. a mal. R.

majú diagnostikovanú skoliózu chrbtice a mal. P. má diagnostikovanú astmu, s čím sú spojené zvýšené
náklady na zakúpenie liekov, zabezpečenie pravidelných dvojtýždňových pobytov pri mori a liečebných
pobytov v kúpeľoch. Taktiež zabezpečuje deťom letné pobyty v táboroch, ktoré predstavujú jednorazové
náklady asi vo výške 500 Eur na rok, teda asi 40 Eur na mesiac, výdavky na stravu pre sedemčlennú
rodinu vo výške 400 Eur mesačne a výdavky na oblečenie a obuv asi 200 Eur mesačne. Maloletým

deťom tiež pravidelne uhrádza návštevy krúžkov a vzdelávanie v základnej umeleckej škole, s čím má
zvýšené náklady na zabezpečenie štúdijných materiálov, hudobných nástrojov a školských pomôcok.
Keďže mal. dcéry I. a R. plánujú študovať na osemročnom gymnáziu, tak mu vznikajú náklady spojené
s prípravou na prijímacie pohovory, zabezpečenie študijných materiálov, doučovanie a zakúpenie
osobného počítača, ktoré náklady predstavujú asi 280 Eur mesačne. Svoje náklady na dopravu a

cestovanie do zamestnania vyčíslil sumou 150 Eur na mesiac. Po zrátaní týchto výdavkov, vrátane
doterajšieho výživného na navrhovateľku vo výške 43,15 Eur mesačne, tak u neho tieto predstavujú 2
000 Eur mesačne. Zdôraznil, že v posledných rokoch bol dvakrát nezamestnaný po pol roka, avšak vždy
sa snažil plniť si svoju vyživovaciu povinnosť a nežiadal o jej úpravu. Odporca ďalej namietal, že nemá
žiadne informácie o štúdiu navrhovateľky na vysokej škole a ani o výsledkoch jej štúdia a jej plánované

štúdium v K. považoval za nadštandardné. Pozornosť odvolacieho súdu upriamil na skutočnosť, že
navrhovateľka študuje na vysokej škole 6 rokov, pričom ukončila iba vysokoškolské vzdelanie prvého
stupňa, hoci za takéto obdobie už mohla mať ukončené úplné 5-ročné vysokoškolské vzdelanie.
Stanovené výživné považoval za neprimerané, ba až likvidačné, hraničiace s existenčnými problémami.
Rozhodnutie súdu prvého stupňa považoval tiež za nepreskúmateľné s odkazom na ustanovenie §

157 ods. 2 O.s.p. Mal za to, že v napadnutom rozsudku absentuje riadne a presvedčivé odôvodnenie
skutkových a právnych záverov, z ktorých súd vychádzal pri rozhodovaní o výške výživného, keďže
napríklad z rozhodnutia nie je zrejmé, aké sú skutočné výdavky navrhovateľky na vysokoškolské
štúdium. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie súdu prvého stupňa alebo
rozhodnutie zmeniť a návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietnuť. Ako prílohu odvolania predložil

odporca daňové priznanie za r. 2013.

Súd prvého stupňa uznesením 7C/16/2014-45 zo dňa 18.11.2014 opravil rozsudok č.k. 7C/16/2014-24
tak, že namiesto dátumu vyhlásenia rozhodnutia 28.03.2014 uviedol správne deň 11.04.2014. V
dôsledku tejto opravy a doručenia opravného uznesenia odporca doplnil svoje odvolanie podaním
doručeným súdu dňa 26.02.2015, ktoré je však obsahovo totožné s pôvodným odvolaním.

K odvolaniu odporcu sa vyjadrila navrhovateľka podaním zo dňa 07.10.2014. Zdôraznila, že vyživovacia
povinnosť odporcu k nej bola určená len jediný raz, a to rozsudkom zo dňa 18.05.2001 sumou 1 300
Sk, čo predstavuje 43,15 Eur. Z tohto dôvodu počas obdobia 13 rokov zabezpečovala jej výživu v
prevažnej miere matka. Trvala na tom, že od tejto úpravy došlo k zásadnej zmene pomerov, keďže
vtedy bola žiačkou základnej školy a v súčasnosti študuje na vysokej škole. Vo vzťahu k namietanému

zníženiu mesačného príjmu zo sumy 950 Eur na sumu 735 Eur mesačne navrhovateľka uviedla, že
aj príjem odporcu vo výške 735 Eur mesačne umožňuje zvýšenie vyživovacej povinnosti vo vzťahu
k nej. Tiež zdôraznila, že odporca je so svojou manželkou bezpodielovým spoluvlastníkom rodinného
domu a konateľom obchodnej spoločnosti LDK technics, s. r. o., v ktorom jediným spoločníkom s výškouvkladu 8 300 Eur je manželka odporcu. Pokiaľ odporca namietal, že má vyživovaciu povinnosť ešte k
ďalším 4 maloletým deťom a k maloletému dieťaťu v pestúnskej starostlivosti, tak navrhovateľka dala
do pozornosti skutočnosť, že na dieťa v pestúnskej starostlivosti dostáva odporca príspevok od štátu vo

výške 140 Eur mesačne, čo predstavuje trojnásobok vyživovacej povinnosti doposiaľ stanovenej voči
navrhovateľke. Ak odporca vyčíslil náklady na domácnosť, tak tieto znáša spolu so svojou manželkou,
ktorá je zdravotnou sestrou a jej mesačný príjem je asi 600 Eur. Na rozdiel od domácnosti odporcu,
domácnosť navrhovateľky zabezpečuje len jej matka s mesačným príjmom asi 830 Eur. Pokiaľ odporca
poukázal na náklady svojich mal. detí súvisiace s ich prípravou na prijímacie pohovory na strednú školu

a zabezpečenie letných pobytov v tábore, tak k tomu navrhovateľka uviedla, že aj u nej je potreba kúpiť
osobný počítač a tento zabezpečila z finančných prostriedkov matky, resp. z príjmov z brigád, pričom jej
odporca ničím neprispel. Taktiež náklady na letné pobyty pre mal. deti v prepočte na mesiac (41,66 Eur)
predstavujú takmer celú vyživovaciu povinnosť odporcu k navrhovateľke. Vo vzťahu k namietanej dĺžke
štúdia a neinformovaní o výsledkoch štúdia navrhovateľka uviedla, že dĺžka štúdia bola ovplyvnená aj
finančnou situáciou, v dôsledku ktorej musela príležitostne brigádovať a zabezpečovať si svoje potreby.

Z finančných dôvodov sa nezúčastní ani študijného pobytu v K. a pokračuje v bežnom štúdiu v G..
O študijných výsledkoch odporcu neinformovala z dôvodu, že tento nejavil záujem udržiavať s ňou
normálny rodičovský vzťah už od odchodu zo spoločnej domácnosti s jej matkou. Navrhla napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdiť a uplatnila si trovy odvolacieho konania vo výške 29,57 Eur.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1

zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.)
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z
§ 212 O.s.p. a po doplnení dokazovania správou Katolíckej univerzity v O., Pedagogickej fakulty zo dňa
31.03.2015, daňovým priznaním odporcu za r. 2014, výpisom z OR spoločnosti LDK technics, s. r. o., v
likvidácií a výsluchom účastníkov dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa posúdil správne dôvodnosť trvania vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľke,
čo je v súlade s ustanovením § 62 ods. 1 Zákona o rodine, v zmysle ktorého plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé
sa živiť. Je nepochybné, že navrhovateľka ukončila stredoškolské štúdium v máji 2009. Následne bola
prijatánaUPJŠvT.naodborhistória,kdeštudovaladoaugusta2010,keďžeztohtoštúdiabolavylúčená

pre neuspokojivý prospech. Od septembra 2010 do septembra 2011 bola evidovaná ako nezamestnaná
bez nároku na podporu v nezamestnanosti. Od 05.09.2011 začala študovať na Katolíckej univerzite v
O., kde študuje bez prerušenia doposiaľ. Z uvedeného prehľadu vyplýva, že navrhovateľka po ukončení
strednej školy sa začala pripravovať na svoje budúce povolanie štúdiom na vysokej škole UPJŠ v T.,
odbor história, avšak toto štúdium nezvládla, pričom tento neúspech je potrebné pripísať náročnosti

štúdia nad schopnosti navrhovateľky. Navrhovateľka po tomto neúspešnom pokuse o štúdium bola rok
nezamestnaná, avšak počas tohto obdobia nemala žiaden príjem, čoho si odporca musel byť vedomý,
keďže nepožiadal o zrušenie vyživovacej povinnosti aj k tomuto dieťaťu. Od septembra 2011 sa začala
navrhovateľka nepretržite pripravovať na budúce povolanie, v dôsledku čoho existuje zákonný dôvod
pre trvanie vyživovacej povinnosti zo strany odporcu, ako to aj správne vyhodnotil prvostupňový súd.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného súd prihliadne na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa § 163 ods. 1 O.s.p., rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na
plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre
výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene

pomerov.

V zmysle citovaného ustanovenia § 163 ods. 1 O.s.p. odvolací súd pristúpil k zmene rozsudku súdu
prvého stupňa, keďže prvostupňové rozhodnutie nebolo v súlade s navrhovaným znením, ktorým sa
navrhovateľkadomáhalazmenypredchádzajúcehorozhodnutiaovýškevýživného.Odvolacísúddospel
k záveru, že takýto nedostatok je formálny, je procesného charakteru a nemá za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo preto z formálneho hľadiska zmenené vzmysle ustanovenia § 220 O.s.p., avšak z vecného hľadiska ide o rozhodnutie správne, vo vzťahu k
čomu je potrebné aj aplikovať ustanovenie § 219 ods. 1 O.s.p.

Odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky odporcu za dôvodné bez ohľadu na skutočnosť, z akého

príjmu pri svojom rozhodovaní vychádzal prvostupňový súd. Z daňového priznania nasledujúceho
zdaňovacieho obdobia (r. 2013 a r. 2014) totižto vyplýva, že rozdiely v príjmoch v r. 2012, 2013 a 2014
predstavujú cca od 70 do 200 Eur mesačne ,čo pri celkovom príjme do rodiny 2 000 Eur je minimálny
rozdiel.Výdavky,ktorévyčíslilodporcanadetipochádzajúcezdruhéhomanželstvasúneporovnateľnými
s výdavkami, ktoré potrebuje na svoje štúdium a živobytie vynaložiť navrhovateľka, a to minimálne z

pohľadu porovnania ich veku. Odvolací súd si nemôže odpustiť na adresu odporcu kritiku za postoj,
aký zaujal vo vzťahu k navrhovateľke v porovnaní s postojom, ktorý má k deťom pochádzajúcim z jeho
druhého manželstva. Je zarážajúce, že potreby svojich ďalších detí vníma ako nevyhnutné (vrátane
zakúpenia počítača, prípravy na strednú školu, doučovania a pod.), avšak potreby navrhovateľky nie je
ochotný akceptovať. Povinnosťou rodiča je zachovávať rovnaký prístup k všetkým svojím deťom, keďže
rozhodnutie rodiča priviesť dieťa na tento svet musí byť naplnené podporou dieťaťa (v danom prípade

výlučne finančnou) minimálne do času, pokiaľ dieťa nie je schopné sa samo živiť.

Výživné vo výške 120 Eur je primeraným výživným k potrebám navrhovateľky ako vysokoškoláčky,
ktorej výdavky aj bez podrobného vyčíslenia sú podstatne vyššie ako stanovené výživné, čo znamená,
že minimálne v rovnakom rozsahu sa na výžive navrhovateľky podieľa aj jej matka. Napriek tomu, že
odporcovi v r. 2013 a 2014 sa znížil príjem v minimálnej miere, odpadli mu dve vyživovacie povinnosti

na deti pochádzajúce z prvého manželstva vo výške 3 200 Sk, čomu zodpovedá suma 106,22 Eur.
Odvolací súd sa stotožňuje s vyjadrením právneho zástupcu navrhovateľky, že ak bol odporca schopný
uhrádzať výživné v sume 4 500 Sk na deti pochádzajúce z prvého manželstva, je schopný zvýšenú
sumu poukazovať navrhovateľke bez vystavenia sa existenčným problémom terajšej rodiny.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Dlžné výživné z titulu zvýšeného výživného vyrátal odvolací súd za obdobie od februára 2014 do apríla
2015 v sume 1 152,75 Eur, keďže za obdobie týchto 15 mesiacov by mal odporca zaplatiť navrhovateľke
sumu 1 800 Eur (15 x 120), avšak v skutočnosti jej zaplatil 647,25 Eur (43,15 x 15), z čoho rozdiel
predstavuje sumu 1 152,75 Eur. Túto sumu povolil odvolací súd platiť odporcovi spolu s bežným
výživným s odkazom na ustanovenie § 160 ods. 1 O.s.p.

O trovách celého konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením § 224 ods. 2 v spojení s
ustanovením § 142 ods. 3 O.s.p., keďže výška výživného závisela od úvahy súdu, avšak zároveň
úspešná navrhovateľka náhradu trov konania nakoniec nežiadala priznať.

Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.