Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 15, 2015

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10Sža/13/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200571
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Berthotyová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:1014200571.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD.

a z členov JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Jany Henčekovej, PhD., v právnej veci žalobcu: R. Z.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., štátny občan Ruskej federácie, zastúpený zákonným zástupcom:
O. Z., nar. XX.XX.XXXX. zastúpený: REKEN & PARTNERS Law Firm, s.r.o., advokátska kancelária,
Tichá 45, 811 02 Bratislava, konajúca prostredníctvom advokáta JUDr. Boris Reken, proti žalovanému:
Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej
polície Bratislava, Hrobákova 44, 852 42 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutiu žalovaného
Č. p.: PPZ-HCP-BA2-2014/000952-003 zo dňa 17.02.2014, na odvolanie žalovaného proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 84/2014-34 zo dňa 12. novembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského v Bratislave č. k. 2S 84/2014-34 zo dňa 12.
novembra 2014 p o t v r d z u j e .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 177,86 Eur
titulom náhrady trov právneho zastúpenia k rukám jeho právneho zástupcu REKEN & PARTNERS Law
Firm, s.r.o., advokátska kancelária, Tichá 45, 811 02 Bratislava, v lehote 10 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Predmet konania

Krajský súd napadnutý rozsudkom uvedeným vo výroku rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. a),

d) O.s.p. zrušil rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2014/000952-003 zo dňa 17.02.2014 ako aj
rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Bratislava Č. p.: PPZ-HCP-BA6-Ž-1199-27/2013-PPC zo dňa
11.11.2013 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom náhrady trov konania 581,34 € na účet právneho
zástupcu žalobcu v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

V dôvodoch rozsudku uviedol, že preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie správnych orgánov,
ktoré jeho vydaniu predchádzali a to v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich zo žaloby na nariadenom
pojednávaní a po oboznámení sa s pripojeným administratívnym spisom žalovaného dospel k záveru,

že žaloba je dôvodná.Po preskúmaní veci krajský súd konštatoval, že správny orgán prvého stupňa vykonal vo veci rozsiahle
a pre posúdenie veci dostatočné dokazovanie. Vykonanie ďalšieho dokazovania znaleckým posudkom
vzhľadom na výpovede predkladateliek (jednoznačne z nich vyplynulo, že preklad rodného listu

žalobkyne bol falošný) a odborné stanovisko (nahrádzajúce znalecký posudok) by v danej veci bolo
nadbytočné a nehospodárne.

K námietke žalobcu týkajúcej sa výroku napadnutého rozhodnutia krajský súd uviedol, že z výroku
tak prvostupňového ako aj napadnutého rozhodnutia je zrejmé, na základe akého právneho predpisu
správne orgány rozhodovali, čo bolo dôvodom zrušenia prechodného pobytu (§ 33 ods. 4 písm. e/
v spojení s § 36 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov), ako aj to, čo bolo predmetom oboch

rozhodnutí (skôr udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny).

Taktiež námietka absencie správnej úvahy v preskúmavaných rozhodnutiach podľa krajského súdu
neobstojí, nakoľko rozhodnutia obsahujú opis rozhodujúcich skutočností (falošný preklad rodného listu
žalobcu), ako aj hodnotenie vykonaných dôkazov.

Krajský súd zdôraznil, že žalobca a jeho rodinní príslušníci nemali vedomosť o skutočnosti, že preklad

jej rodného listu predložený k žiadosti o udelenie prechodného pobytu za účelom zlúčenia rodiny
bol falošný. Z vykonaného dokazovania (výpoveď predkladateľky Ing. H. E., zákonného zástupcu a
JUDr. R. K.) jednoznačne vyplynulo, že takúto vedomosť nemal ani zákonný zástupca žalobcu a ani
splnomocnený zástupca JUDr. R. K..

Podľa krajského súdu hoci z ustanovenia § 33 ods. 4 písm. e) zákona o pobyte cudzincov nevyplýva, že

by sa pre aplikáciu tohto ustanovenia vyžadoval úmysel predložiť falošné alebo pozmenené doklady sa
predpokladá. Ak však dôjde k tomu, že účastník predloží falošné alebo pozmenené doklady, musí mu byť
podľa názoru súdu daná možnosť preukázať, že k tomu došlo bez jeho vedomia a súhlasu a že z tohto
hľadiska nezanedbal nič, čo by za daných okolností bolo od neho možné rozumne očakávať. Správny
orgán je v takom prípade povinný takéto dôkazy vyhodnotiť a nielen paušálne trvať na objektívnej

zodpovednosti účastníka za predloženie takýchto dokladov.

V danom prípade bolo podľa krajského súdu preukázané, že zákonný zástupca žalobcu a ani jeho
splnomocnený zástupca nemali žiadnu vedomosť o tom, že zavinením zainteresovaných prekladateliek
došlo k tomu, že k žiadosti o prechodný pobyt splnomocnený zástupca žalobkyne predložil falošný
preklad jeho rodného listu. Za týchto okolností by bolo podľa názoru krajského súdu krajne

nespravodlivé, aby nesprávnosť v postupe prekladateliek, na ktorej nemal žalobca žiaden podiel, viedol
k zrušeniu prechodného pobytu a tým k zásahu do práva na súkromný a rodinný život účastníka konania.

Podľa krajského súdu napadnuté rozhodnutie bližšie neodôvodňuje, prečo rozhodnutie o zrušení
prechodného pobytu, ktorý bol žalobcovi skôr udelený, nebude mať vplyv na jeho rodinný a súkromný
život. Právo na súkromný a rodinný život totiž zahŕňa i voľbu jeho miesta. Konštatovanie, že zrušením

povolenia na pobyt celej rodine žalobcu odpadá možnosť zásahu do práva na súkromný a rodinný život,
považoval krajský súd za neprimerané a nedostatočné.

Správne orgány podľa krajského súdu nevenovali pozornosť ani tej skutočnosti, že ešte pred vydaním
prvostupňového rozhodnutia disponovali doloženým riadnym prekladom rodného listu žalobcu, ktorý bol
totožný s falošným prekladom.

Podľa článku 8 ods. 1, 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd má každý právo na
rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života. Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva
svojvoľne zasahovať. Môže tak učiniť iba v prípade, ak je to v súlade so zákonom a v nevyhnutnej miere,
v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania
nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.Podľa krajského súdu z vydaných rozhodnutí nevyplýva dôvod, pre ktorý by v danom prípade mal byť
verejný záujem povýšený nad záujem jednotlivca. Nakoľko v danom prípade ide o rodinu s viacerými
maloletými deťmi, je zrušenie prechodného pobytu bezpochyby závažným zásahom do rodinného a

súkromného života tohto maloletého dieťaťa a aj ostatných členov rodiny. Preto je treba dôslednejšie
vyhodnotiť, či takýto zásah je adekvátny možnému porušeniu práv vyplývajúcich z článku 8 Dohovoru.
S ohľadom na zistené okolnosti sa súdu javí preskúmavané rozhodnutie o zrušení prechodného pobytu
ako neprimerané dotknutému právu na ochranu súkromného a rodinného života žalobcu.

Na základe uvedených skutočností krajský súd prijal záver, že preskúmavané rozhodnutia oboch
správnych orgánov vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko predloženie falošného

prekladu rodného listu nemôže byť za daných okolností dané za vinu výlučne žalobcovi, ktorý o tom
nemal žiadnu vedomosť (vedomosť o tom nemal ani jeho zákonný zástupca a ani splnomocnený
zástupca). Obe rozhodnutia sú zároveň nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov,
a to z hľadiska zdôvodnenia postupu správnych orgánov pri posudzovaní dopadu rozhodnutia na
súkromný a rodinný život žalobcu v intenciách čl. 8 Dohovoru. Preto krajský súd rozhodnutia správnych

orgánov oboch stupňov zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný
vysloveným právnym záverom súdu.

Námietky týkajúce sa nedostatočne zisteného skutkového stavu, neurčitosti výroku rozhodnutí a ich
odôvodnení krajský súd vyhodnotil za nedôvodné.

II.

Stručné zhrnutie odvolacích dôvodov žalovaného

Žalovaný podal proti rozsudku krajského súdu včas odvolanie, v ktorom uviedol, že postup správnych
orgánov podľa ust. § 36 ods. 1 písm. b) s poukazom na ust. § 33 ods. 4 písm. e) zákona o pobyte
cudzincov bol dôvodný.

Podľa žalovaného je nesporné, že žalobca v konaní predložil falošné doklady a tým sa snažil zavádzať

správny orgán. Práve z dôvodu, že správny orgán nemá inú možnosť, ako pobyt štátnemu príslušníkovi
tretej krajiny zrušiť, keď v konaní uvedie nepravdivé alebo zavádzajúce údaje alebo predloží falošné
alebo pozmenené doklady, nebolo zo strany správneho orgánu potrebné zaoberať sa skutočnosťou, či
o tom, že predmetný doklad je falošný žalobca, resp. jeho splnomocnený zástupca skutočne vedel. Tak
ako sme to uviedli aj v žalobou napadnutých rozhodnutiach nie je dôležité, či žalobca predložil falošné

doklady úmyselne alebo nie.

Podľa žalovaného dôležitá je skutočnosť, že k žiadosti bol doložený falošný doklad. Zákonná úprava
ust. § 33 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov nepredpokladá zo strany účastníka konania úmyselné
zavinenie. V predmetnom konaní bolo podľa názoru žalovaného dostatočne preukázané, že žalobca vo
veci predložil falošné doklady.

Je to zrejmé zo spisového materiálu a zo zápisníc spísaných správnym orgánom s prekladateľkami Mgr.
E.aPhDr.C..Zuvedenýchdôvodovsprávnyorgánnezohľadňovalvkonaníanitúskutočnosť,žežalobca
v konaní predložil doklad opatrený pravou podpisovou doložkou, vykonanou iným prekladateľom.

Žalovaný poukázal na to, že krajský súd vytkol správnemu orgánu aj tú skutočnosť, že v tomto prípade
povýšil verejný záujem nad záujem súkromný a nedostatočne vyhodnotil dopad na súkromný a rodinný

život žalobcu v súlade s článkom 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.

Žalovaný vyjadril presvedčenie, že správny orgán v svojom konaní prihliadal aj na súkromný a rodinný
život žalobcu. Vychádzal z ust. § 36 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov. Je zrejmé, že v tomto prípade
ide o maloleté dieťa, avšak celá rodina v konaní o pobyt predložila falošné doklady (doklady opatrené
falošnou podpisovou doložkou) a všetkým bolo rozhodnuté v konaní rovnakým spôsobom. Išlo ozrušenie povolenia na prechodný pobyt, ktorý mala celá rodina udelený krátky čas (29.04.2013 mu
bol udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny s platnosťou do 02.10.2014, pobyt bol zrušený
11.11.2013). Žalobcovi nebolo udelené administratívne vyhostenie, ani uložený zákaz vstupu. Mohol

sa po splnení zákonom stanovených podmienok zdržiavať na území Slovenskej republiky. Zároveň si
mohol opätovne požiadať o povolenie na pobyt, čo aj urobil a po predložení potrebných dokladov mu
bol prechodný pobyt na účel zlúčenie rodiny opätovne povolený, tak ako aj celej rodine od 28.03.2014 s
platnosťoudo16.04.2015.Predoplnenieuvádzame,žerozhodnutieoodvolanínadobudloprávoplatnosť
dňa 27.02.2014, to znamená, že cca po mesiaci už mal žalobca opätovne povolený pobyt na území

Slovenskej republiky.

Do pozornosti tiež dal skutočnosť, že v dvoch obdobných prípadoch Krajský súd v Bratislave zamietol
žalobu žalobcovi. V jednom prípade bolo zo strany žalobcu podané odvolanie. O veci zatiaľ nebolo
rozhodnuté.

Žalovaný má za to, že skutočnosťami, ktoré vytýka žalobca vo svojej žalobe, a ktoré namietal aj vo
svojom odvolaní sa odvolací orgán zaoberal dostatočne a dôsledne.

Žalovaný z uvedených dôvodov navrhol, aby najvyšší súd rozsudok krajského súdu zrušil, žalobu
zamietol a napadnuté rozhodnutia žalovaného potvrdil.

III.

Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného

Žalobca sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že rozsudok krajského súdu navrhol potvrdiť ako vecne

správny.

Žalobca poukázal v konaní na nezákonnosť postupu správneho orgánu najmä vo vzťahu ku skutočnosti,
že správny orgán (tak žalovaný ako aj prvostupňový orgán) porušil základné pravidlá správneho konania
vyplývajúce z § 3 ods. 2 Správneho poriadku tým, že účastníkovi konania neposkytli pomoc a poučenie,
aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpel v konaní ujmu, pričom najmä poukázal na skutočnosť,

že pri prenesenom výkone štátnej správy na súdnu prekladateľky, táto v spolupráci s inou osobou
pre zadováženie finančného prospechu podľa vlastného tvrdenia, obchodovala s prekladateľskými
doložkami, čím uviedla do omylu žalobcu.

Žalobca poukázal v konaní na nezákonnosť postupu správneho orgánu najmä vo vzťahu ku skutočnosti,
že správny orgán (tak žalovaný ako aj prvostupňový orgán) porušil základné pravidlá správneho konania

vyplývajúce z § 3 ods. 5 Správneho poriadku tým, že nedostatočne zistil stav veci a zároveň v iných
skutkovo zhodných resp. obdobných konaniach rozhodli úplne opačne, t. j. o udelení prechodného
pobytu, nakoľko priamo z tvrdení svedkov vyplynulo, že tzv. falošné prekladateľské doložky mali byť
vypracované minimálne v 200 prípadoch, pričom žalovaný ako aj prvostupňový orgán, vyhodnotili menej
ako 20 prípadov ako prípad žalobcu t. j. postupom vedúcim k odmietnutiu žiadosti resp. zrušeniu pobytu

a ostatnými sa vôbec nezaoberali, t. j. u týchto účastníkov konania nezačali žiadne konanie, poukázali
sme taktiež na skutočnosť, že všetci pracovníci žalovaného ako aj prvostupňového orgánu sú príslušníci
policajnéhozboru,ktorímajúexofficiokonaťnaobjasňovaníprípadovspáchaniatrestnéhočinu(žalobca
vychádza z tvrdenia žalovaného, že vo veci je vedené trestné konanie).

Žalobca ďalej poukázal v konaní na nezákonnosť postupu správneho orgánu najmä vo vzťahu ku

skutočnosti, že správny orgán (tak žalovaný ako aj prvostupňový orgán) porušil základné pravidlá
správneho konania vyplývajúce z § 3 ods. 4 Správneho poriadku tým, že sa nepokúsili o vybavenie veci
zmierne, hospodárne bez zbytočného zaťaženia účastníka konania tým, že zamietli žiadosť o udelenie
prechodného pobytu napriek skutočnosti, že počas konania o udelení prechodného pobytu, t. j. pred
dňom vydania Rozhodnutia - konkrétne dňa 07.10.2013 im účastník konania doložil identický doklad

preložený úradným prekladateľom JUDr. A. T., o pravosti ktorého nevznikli pochybnosti, t. j. ku dňu
vydania rozhodnutia nebol daný dôvod na zamietnutie žiadosti a žalovaný tak nerozhodoval podľa
skutkového stavu platného ku dňu podania žiadosti.Žalobca počas správneho konania ako aj v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu vzniesol
niekoľko tvrdení a dôkazov, ktoré však žalovaný nevykonal, pričom v odôvodnení rozhodnutia sa vôbec
nevysporiadal s námietkami a tvrdeniami žalobcu uplatnenými v odvolaní.

Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný nevzal do úvahy uplatňovanie neprimeranej tvrdosti zákona
najmä v súvislosti s tak závažným zásahom do práva žalobcu a to práva usadiť, pričom opomenul výklad
a aplikáciu Správneho poriadku ako lex generalis k zákonu o pobyte cudzincov, keď žalovaný ako aj
prvostupňový orgán vo svojej prílišnej horlivosti v pátraní po nelegálnej aktivite cudzincov nedokázal
nijako odlíšiť takýto prípad (pričom z vykonaného dokazovania je podľa názoru žalobcu zrejmé, že

nedošlo k porušeniu zákona, resp. že prípadné porušenie zákona nebolo spôsobené okolnosťami
spočívajúcimi na strane žalobcu) od prípadov skutočného a nepochybného porušovania predpisov na
úseku pobytu cudzincov.

Vyššie uvedené tvrdenia boli navyše potvrdené aj iným senátom Krajského súdu v Bratislave ako aj
v konaní pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky v konaní vedenom pod č. k. 10Sža/47/2014,
ktorý obdobné rozhodnutie žalovaného v plnom rozsahu zrušil, pričom vyjadril názor, že nie je možné

dávať žalobcom za vinu nezákonné konanie osoby, ktorá vykonáva prenesený výkon štátnej správy.
Na základe skutočností uvedených a s poukazom na súvisiacu platnú judikatúru súdov Slovenskej
republiky (napr. rozhodnutie NS SR č. k. 5Sž/135/2002, č. R 42/2003) má žalobca za to, že rozhodnutie
je nepreskúmateľné, pretože ako také nie je jasné a zrozumiteľné, a tiež nie je náležité odôvodnené,
teda je nezákonné a zmätočné.

Krajský súd sa uvedenými tvrdeniami žalobcu v rozsudku stotožnil ako mu aj vyhovel a podľa názoru
žalobcu rozsudok aj náležite a vecne odôvodnil.

Na základe uvedeného má žalobca za to, že krajský súd správne právne posúdil aplikáciu zákona o
pobyte cudzincov ako aj vzal do úvahy ustanovenia § 2501 ods. 1 OSP na rozhodnutie, t. j. že žalobca
najneskôr dňa 07.10.2013 predložil v konaní všetky doklady (spolu s ich overeným prekladom) o pravosti

ktorých prekladov nemal ani žalovaný ani prvostupňový orgán žiadne pochybnosti, čím skutkový stav
nebolo možné považovať za taký, ktorý by odôvodňoval postup žalovaného pri vydaní rozhodnutia.

Na základe uvedeného navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť.

III.

Argumentácia rozhodnutia I. stupňového správneho orgánu

Prvostupňový správny orgán rozhodnutím vydal rozhodnutie o zrušení prechodného pobytu žalobcovi
na účel zlúčenia rodiny a to dňa 11.11.2013 pod Č. p.: PPT-hHCP-BA6-Z-1199-27/2013-PPC podľa §
36 ods. 1 písm. b) s poukazom na § 33 ods. 4 písm.) c) zákona o pobyte cudzincov.

V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že správny orgán v rámci kontrolnej činnosti preveril doklady
doložené k žiadosti zo dňa 27.03.2013 o udelenie prechodného pobytu a to rodný list spolu s vykonaným

úradným prekladom z jazyka ruského do jazyka slovenského. Preskúmaním tohto rodného listu
účastníka konania bolo zistené, že odtlačok úradnej pečiatky a podpis predkladateľky na prekladateľskej
doložke boli falošné. Odborné posúdenie týchto listín vykonalo Oddelenie koordinácie, analýzy rizík a
štatistík Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava zo dňa 03.09.2013. Preto bolo začaté
konanie vo vecí zrušenia prechodného pobytu žalobcu na území Slovenskej republiky na účel zlúčenia

rodiny.

Dňa 17.09.2013 bola spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia s JUDr. R. K. - splnomocnencom žalobcu,
ktorý uviedol, že jeho spoločnosť zastupuje žalobcu v konaní pred úradmi Slovenskej republiky a
zabezpečovala preklad jeho rodného listu, za ktorým účelom osobne odovzdal daný doklad na úradnýpreklad prekladateľke Ing. H. E., ktorá vykonávala úradné preklady pre jeho spoločnosť dlhodobo. Ing.
E. nebola zapísaná v registri súdnych prekladateľov a upozornila ho na túto skutočnosť s tým, že
spolupracuje so súdnou prekladateľkou PhDr. F. C., čo mu nebolo podozrivé, nakoľko sa domnieval, že

mala veľa práce a časť svojich prekladov postupovala p. C..

Vo veci boli prvostupňovým správnym orgánom vypočuté prekladateľky Ing. H. E. a PhDr. F. C., ako aj
zákonný zástupca žalobcu. Ing. H. E. uviedla, že je konateľkou spoločnosti zaoberajúcej sa prekladmi
a tlmočením z ruského jazyka, nie je zapísaná v zozname tlmočníkov a prekladateľov a nevlastní
prekladateľskú pečiatku. V prípade ak vyhotovovala úradný preklad používala nevyplnené tlačivá -

prekladateľské doložky opatrené úradnou pečiatkou úradnej predkladateľky PhDr. F. C., ktorá jej takéto
nevyplnené prekladateľské doložky opatrené svojou úradnou pečiatkou predávala. Potvrdila, že preklad
rodného listu žalobcu vyhotovila a číslo prekladateľského denníka ako aj prekladateľského úkonu si
vymyslela. Pri opätovnom výsluchu uviedla, že prekladom, ktoré vyhotovovala prikladala originálne
prekladateľské doložky zakúpené od prekladateľky PhDr. F. C.. V prípade opravy prekladu však už
nepoužila originálne prekladateľské doložky, ale jej syn vytvoril pre ňu doložky skenovam'm originálnych

doložiek a ich následným vytlačením na tlačiarni. Takto použila asi 200 až 300 kusov falošných doložiek
(väčšinu pre JUDr. K.).

Prekladateľka PhDr. C. uviedla, že pracuje ako prekladateľka z jazyka ruského a španielskeho a je
riadne zapísaná v zozname znalcov, tlmočníkov a predkladateľov. Spolupracovala s Ing. E. a to tak, že
jej predávala nevyplnené prekladateľské doložky opatrené jej úradnou pečiatkou a podpisom, aby táto

mohla overiť svoje preklady. Vyhotovené preklady Ing. E. však už nekontrolovala a neboli zapísané v
jej prekladateľskom denníku.

Vypočutý zákonný zástupca žalobcu uviedol, že splnomocnil JUDr. K., ktorý mu vysvetlil, ktoré
dokumenty potrebuje na získanie pobytu pre neho a jeho deti. Preklad predmetného rodného listu
zabezpečoval výhradne JUDr. K..

Dňa 20.09.2013 správnemu orgánu bol doručený opätovný úradný preklad rodného listu žalobcu
vykonaný súdnym tlmočníkom a prekladateľom JUDr. A. T..

Správny orgán zároveň mal za preukázané, že žalobca predložil k svojej žiadosti o prechodný pobyt
doklad-rodnýlistopatrenýprekladateľskomdoložkousfalošnýmodtlačkomúradnejpečiatkyafalošným
podpisom prekladateľky, pričom nebolo dôležité či účastník konania - žalobca tento falošný doklad

predložil úmyselne alebo nie, nakoľko doklad a jeho preklad sa na účely rozhodnutia o zrušení pobytu
považujú za jeden celok.

V závere správny orgán uviedol, že sa zaoberal aj ustanovením § 36 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov
a zistil, že povolený prechodný pobyt na účel podnikania na území Slovenskej republiky mal zákonný
zástupca žalobcu - jeho otec. Matka žalobcu a jeho súrodenci Z. a Z., obaja narodení XX.XX.XXXX,

mali taktiež udelený prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účel zlúčenia rodiny. V danom
prípade o všetkých členoch rodiny žalobcu boli vydané obdobné rozhodnutia a preto dôsledky zrušenia
prechodného pobytu nie sú neprimerané dôvodu zrušenia prechodného pobytu a zrušenie prechodného
pobytu nemá dosah na súkromný a rodiny život žalobcu.

IV.

Argumentácia rozhodnutia žalovaného

Žalovaný napadnutým rozhodnutím prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie zamietol. V
odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný opísal skutkový stav zistený prvostupňovým správnym
orgánom, poukázal na obsah zápisníc o podaní vyjadrenia spísaných s R. K., oboma predkladateľkami
a zákonným zástupcom žalobcu. Poukázal aj na to, že dňa 20.09.2013 bol správnemu orgánu 1.stupňaopätovnedoručenýúradnýprekladrodnéholistuvykonanýsúdnymtlmočníkomapredkladateľom
JUDr. A. T.. Ďalej bola uvedená správna úvaha správneho orgánu 1. stupňa, ktorá ho viedla k vydaniu
rozhodnutia.

V ďalšom odôvodnení rozhodnutia žalovaný reagoval na jednotlivé námietky vznesené žalobcom v jeho
odvolaní voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu a uviedol, že tieto námietky nemajú žiadny vplyv
na rozhodnutie v merite veci.

Výrok rozhodnutia pokladal za jasne formulovaný, za určitý, zrozumiteľný, obsahujúci všetky povinné
obsahové náležitosti. Výrok obsahoval rozhodnutie vo veci s presne uvedeným ustanovením právneho
predpisu, podľa ktorého správny orgán 1. stupňa vo veci rozhodol a je z neho zrejmé aký pobyt bol

žalobcovi zrušený.

Konštatoval, že správny orgán 1. stupňa v svojom rozhodnutí uviedol skutočnosti, ktoré boli podkladom
prevydanienapadnutéhorozhodnutia-vyjadreniadotknutýchosôbvovecivypočutýchvzmyslezápisníc
tvoriacich obsah spisu, odborný posudok, ktorého výsledkom bolo zistenie, že úradný preklad rodného
listu žalobcu bol vytlačený na laserovej tlačiarni a jedná sa teda o falošný odtlačok pečiatky a falošný

podpis prekladateľky.

Žalovaný uviedol, že žalobca predložil ku svojej žiadosti o udelenie prechodného pobytu úradný preklad
svojho rodného listu opatrený prekladateľskú doložkou s falošným odtlačkom úradnej pečiatky a s
falošným podpisom prekladateľky a preto sa musel stotožniť so závermi správneho orgánu 1. stupňa
pretavených do odôvodnenia jeho rozhodnutia a to, že nebolo dôležité či účastník konania predložil

falošnédokladyúmyselnealebonie,aledôležitébolo,žetakýtodokladbolkžiadostipredložený.Zákono
pobytecudzincovnezohľadňujeúmyselúčastníkakonaniaanito,kedysaúčastníkkonaniaoskutočnosti
predloženia falošného dokladu dozvedel. Doklad a jeho preklad sa na účely rozhodovania o udelení
pobytu považuje za jeden celok. Potom konštatoval, že odôvodnenie rozhodnutia orgánu 1. stupňa malo
oporu vo vykonanom dokazovaní a správny orgán úplne a riadne zistil skutočný stav veci a na vec

aplikoval správne ustanovenia zákona o pobyte cudzincov.

Ďalejuviedol,žesprávnyorgán1.stupňasariadnevysporiadalvrozhodnutísnámietkamiavyjadreniami
žalobcu a tieto nemajú žiadny vplyv na rozhodnutie v merite veci vzhľadom na predloženie falošných
alebo pozmenených dokladov k žiadosti o udelenie prechodného pobytu.

V závere žalovaný uviedol, že v prípade žalobcu dôsledky zrušenia prechodného pobytu na účel

zlúčenia rodiny nie sú neprimerané dôvodu zrušenia prechodného pobytu vzhľadom na to, že v prípade
všetkých rodinných príslušníkom žalobcu bude v správnom konaní postupované obdobným spôsobom
a preto dané rozhodnutie nebude mať dosah na jeho súkromný a rodinný život, keďže rodina zostane
zachovaná.

V.

Právny názor NS SR

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku)
preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné potvrdiť. Rozhodol bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 3 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia

rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 15. apríla
2015 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.). Orgánmi verejnej správy sa
rozumejú orgány štátnej správy, orgány územnej samosprávy, orgány záujmovej samosprávy a ďalšie

právnické osoby a fyzické osoby, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach
fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (§ 244 ods. 2 O.s.p.). Rozhodnutiami správnych
orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré
zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými
môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb

priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (§ 244 ods. 3 O.s.p.).

V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského
súdu, ktorým zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č.
PPZ-HCP-BA2-2014/000952-003 zo dňa 17.02.2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Oddelenia
cudzineckej polície Bratislava Č. p.: PPZ-HCP-BA6-Ž-1199-27/2013-PPC zo dňa 11.11.2013 o zrušení
prechodného pobytu žalobcovi na účel zlúčenia rodiny.

Preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal
rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania
skúmal odvolacie dôvody žalovaného najmä z toho pohľadu, či boli spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť napadnutého rozsudku.

Žalovaný sa nestotožnil so závermi krajského súdu, že preskúmavané rozhodnutia oboch správnych

orgánov vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalovaného je nesporné, že
žalobca v konaní predložil falošné doklady a tým sa snažil zavádzať správny orgán. Práve z dôvodu, že
správny orgán nemá inú možnosť, ako pobyt štátnemu príslušníkovi tretej krajiny zrušiť, keď v konaní
uvedie nepravdivé alebo zavádzajúce údaje alebo predloží falošné alebo pozmenené doklady, nebolo zo
strany správneho orgánu potrebné zaoberať sa skutočnosťou, či o tom, že predmetný doklad je falošný

žalobca, resp. jeho splnomocnený zástupca skutočne vedel. Podľa žalovaného nie je dôležité, či žalobca
predložil falošné doklady úmyselne alebo nie.

Uvedená odvolacia námietka nebola spôsobilá spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že tento obsahuje žiadosť žalobcu o udelenie
prechodného pobytu zo dňa 27.03.2013 spolu s dokladmi - plnomocenstvom na jeho zastupovanie,

kópiou cestovného dokladu, rodným listom a jeho prekladom spolu s prekladateľskou doložkou
opatrenou pečiatkou prekladateľky PhDr. F. C. s tým, že úkon je zapísaný v prekladateľskom denníku
1/2013podporadovýmčíslom0220/4,čestnýmivyhláseniami,výpismizúčtu,potvrdenímozabezpečení
ubytovania, vyhodnotení žiadosti o udelenie prechodného pobytu, lekárskym potvrdením, hlásením
začiatku pobytu zo dňa 16.05.2013, vyhodnotením žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel

zlúčenia rodiny zo dňa 27.04.2013, ktorým bolo navrhnuté udeliť žalobcovi prechodný pobyt do
02.10.2014.

Spis ďalej obsahuje predbežné zistenia z neplánovanej kontroly na Oddelení cudzineckej polície
Policajného zboru Bratislava, návrh na začatie konania vo veci zrušenia prechodného pobytu žalobcovi
podľa § 36 ods. 1 písm. b) s poukazom na § 33 ods. 4 písm. b) zákona o pobyte cudzincov z

dôvodu predloženia falošných alebo pozmenených dokladov zo dňa 27.08.2013, odborné posúdenie
zo dňa 03.09.2013, oznámenie o začatí správneho konania vo veci zrušenia prechodného pobytu
žalobcovi zo dňa 04.09.2013, zápisnice o vyjadrení účastníka konania zo dňa 17.09.2013 JUDr. R. K. -
splnomocneného zástupcu žalobcu, zápisnicu o trestnom oznámení zo dňa 12.09.2013 podanú JUDr. R.
K. spolu s potvrdením o podaní trestného oznámenia na neznámeho páchateľa, podanie žalobcu zo dňa

20.09.2013, ktorým doložil preklad rodného listu vypracovaný súdnym tlmočníkom a prekladateľom pre
jazyk nemecký a ruský JUDr. A. T., zápisnicu o vyjadrení účastníka konania zo dňa 21.10.2013 spísanú
s Ing. H. E., zápisnicu o podaní vyjadrenia z 22.10.2013 spísanú s PhDr. F. C., zápisnicu o podaní
vyjadrenia účastníka konania zo dňa 23.10.2013 spísanú s Ing. H. E., zápisnicu o vyjadrení účastníka
konania - zákonného zástupcu žalobcu zo dňa 29.10.2013.Následne prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie o zrušení prechodného pobytu žalobcovi na
účel zlúčenia rodiny a to dňa 11.11.2013 pod Č. p.: PPT-hHCP-BA6-Z-1199-27/2013-PPC podľa § 36
ods. 1 písm. b) s poukazom na § 33 ods. 6 písm.) zákona o pobyte cudzincov.

Podľa § 36 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov (v znení platnom do 31.12.2013) policajný
útvar zruší prechodný pobyt, ak zistí skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie
prechodného pobytu podľa § 33 ods. 4 alebo ods. 5.

Podľa § 33 ods. 4 písm. e) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie
prechodného pobytu, ak štátny príslušník tretej krajiny uvedie nepravdivé alebo zavádzajúce údaje,
alebo predloží falošné alebo pozmenené doklady alebo doklad inej osoby.

Úlohou odvolacieho súdu bolo posúdiť, či v danom prípade prichádzal do úvahy postup, ktorý zvolil
správny orgán, keď zrušil žalobcovi prechodný pobyt na území Slovenskej republiky z dôvodu, že
žalobca predložil k žiadosti o udelenie prechodného pobytu za účel zlúčenia rodiny falošný doklad,
najmä, keď z ustanovenia § 33 ods. 4 písm. e) zákona o pobyte cudzincov explicitne nevyplýva, že by
sa pre aplikáciu tohto ustanovenia sa vyžadoval úmysel predložiť falošné alebo pozmenené doklady.

Právny záver správneho orgánu, ktorým zrušil prechodný pobyt žalobcovi zodpovedal jazykovému
zneniu citovaného ustanovenia § 36 ods.1 písm. b/ v spojení s § 33 ods. 4 písm. e) zákona o pobyte
cudzincov, ale napriek tomu nie je správny.

I keď doslovný výklad ustanovenia § 36 ods.1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov je taký, že umožňuje
policajnému útvaru zrušiť prechodný pobyt, ak tento zistí skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zamietnutie

žiadosti o udelenie prechodného pobytu podľa § 33 ods. 4 alebo ods. 5, v danom prípade bolo nutné sa
odkloniť od doslovného znenia citovaného ustanovenia, pretože z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že žalobca nemal žiaden podiel viny na tom, že takýto falošný doklad bol správnemu orgánu predložený,
a to nepopiera ani žalovaný.

Účelom ustanovenia § 36 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov pri jeho doslovnom výklade

je v podstate sankcia - zrušenie prechodného pobytu tomu žiadateľovi, ktorý predloží falošné alebo
pozmenené doklady.

Ide v podstate o sankciu za to, že žiadateľ o predĺženie prechodného pobytu oklamal správny orgán.
V danom prípade na strane žalobcu nedošlo k žiadnej nepoctivosti ani len vo forme nevedomej
nedbanlivosti. Žalobcovi nebolo možné vytýkať, že by nekonal obozretne (resp. že by nebol obozretným

primerane opatrného človeka).

Ani najvyššiemu súdu s poukazom na obsah administratívneho spisu neboli známe žiadne skutočnosti,
ktoré by nasvedčovali tomu, že žalobca sa dopustil konania, ktoré by bolo možné označiť za podvodné
alebo za zneužitia práva. Preto podľa najvyššieho súdu neprichádzalo do úvahy ho sankcionovať vo
forme zrušenia prechodného pobytu na účel zlúčenia rodiny.

Doslovná interpretácia citovaného ustanovenia je s poukazom na okolnosti daného prípadu podľa
najvyššieho súdu neudržateľná, lebo by odporovala spravodlivosti.

Otázky práva a spravodlivosti sú vždy aktuálne a otázka, či aplikácia doslovného znenia ustanovenia
zákona o pobyte cudzincov bez ohľadu na jeho obsah a účel prichádzala do úvahy je na mieste najmä
v prípadoch, keď aktom správneho orgánu pri aplikácii zákonného ustanovenia dochádza do zásahu do

práva na súkromný a rodinný život.Naviac ak zrušenie prechodného pobytu sa týka maloletého dieťaťa a správny orgán nedal jednoznačnú
odpoveď na otázku, prečo v danom prípade povýšil verejný záujem nad záujmom súkromným, keď
dôsledne nevyhodnotil, či takýto zásah je adekvátny možnému porušeniu práv vyplývajúcich z článku

8 Dohovoru.

Krajský súd si preto dôvodne položil otázku, či aplikácia ustanovenia § 36 ods. 1 písm. b/ zákona o
pobyte cudzincov s poukazom na § 33 ods. 4 písm. e) tohto zákona prichádzala do úvahy v prípade
žalobcu, keď bolo preukázané, že žalobca a jeho rodinní príslušníci nemali vedomosť o skutočnosti, že
preklad jeho rodného listu predložený k žiadosti o udelenie prechodného pobytu za účel zlúčenia rodiny

bol falošný.

Inými slovami krajský súd položil otázku, či autoritatívne stanovené právo je aplikovateľné na prípad,
keď jeho uplatnenie vedie k nespravodlivým dôsledkom a je v rozpore s jeho účelom.

S odpoveďou krajského súdu na ním položenú otázku sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje,
pretože za daných okolností by bolo aj podľa názoru odvolacieho súdu krajne nespravodlivé, aby
nesprávnosť v postupe prekladateliek, na ktorej nemal žalobca žiaden podiel viny, viedla k zrušeniu

prechodného pobytu a tým k zásahu do práva na súkromný a rodinný život účastníka konania.

Podľa odvolacieho súdu v danom prípade preto neprichádzala do úvahy aplikácia ustanovenia s § 36
ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov v spojení § 33 ods. 4 písm. e), ktorého doslovné znenie v
spojení na prípad žalobcu správny orgán aplikoval, ale bolo nutné pristúpiť k aplikácii právnych princípov
(tieto princípy sa nazývajú prirodzené právo alebo právo rozumu), ktoré majú väčšiu váhu ako akýkoľvek

legislatívny akt, takže zákon, ktorý im odporuje nebolo možné uplatniť pre krajnú nespravodlivosť vo
vzťahu k žalobcovi, ktorý nemal vedomosť o skutočnosti, že preklad jeho rodného listu predložený k
žiadosti o udelenie prechodného pobytu za účelom zlúčenia rodiny bol falošný.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom krajského súdu, že správne orgány nevenovali pozornosť aj
tej skutočnosti, že ešte pred vydaním prvostupňového rozhodnutia disponovali doloženým riadnym

prekladom rodného listu žalobcu, ktorý bol totožný s falošným prekladom. Žalobca najneskôr dňa
07.10.2013 predložil v konaní všetky doklady (spolu s ich overeným prekladom) o pravosti ktorých
prekladov nemal ani žalovaný ani prvostupňový orgán žiadne pochybnosti. Pokiaľ totiž žiadateľ predloží
do vydania odvolacieho správneho rozhodnutia úradné preklady dokladov, o ktorých pravosti z hľadiska
formyajobsahunietpochybností,jesprávnyorgánvkonaníoodvolaní,vsúladesozásadamisprávneho

konania, najmä zásadou rýchlosti a hospodárnosti, povinný na ne prihliadnuť a zohľadniť ich vo svojom
rozhodnutí.

Odvolací súd vyhodnotil za nedôvodnú napokon aj odvolaciu námietku žalovaného, podľa ktorej brojil
proti názoru krajského súdu, že rozhodnutie správnych orgánov trpí vadami, ktoré spočívali v jeho
nepreskúmateľnosti pre neodôvodnenie povýšenia verejného záujmu nad záujmom súkromným, keď

dôsledne nevyhodnotil, či takýto zásah je adekvátny možnému porušeniu práv vyplývajúcich z článku
8 Dohovoru.

Jediným argumentom žalovaného totiž bolo, že prihliadal na súkromný a rodinný život žalobcu. Pre
posúdenie dôvodnosti tejto námietky nebolo rozhodujúce, či správny orgán prihliadal na súkromný a
rodinný život žalobcu, ale rozhodujúce bolo ako vyhodnotil kolíziu dvoch práv dvoch práv, a to práva

žalobcu naviac maloletého na rodinný a súkromný život garantovaný v čl.8 ods. 1 Dohovoru a práva
štátneho orgánu zasiahnuť do tohto práva podľa čl. 8 ods. 2 Dohovoru.

Ani podľa odvolacieho súdu z vydaných rozhodnutí správnych orgánov nevyplýva dôvod, pre ktorý by v
danom prípade mal byť verejný záujem povýšený nad záujem jednotlivca, najmä keď v danom prípade
ide o maloletého a zrušenie prechodného pobytu je závažným zásahom do rodinného a súkromného

života žalobcu a ostatných členov rodiny.Pokiaľ teda krajský súd z uvedeného dôvodu vytkol preskúmavanému rozhodnutiu jeho
nepreskúmateľnosť odvolací súd sa s takýmto záverom stotožnil a odvolaciu námietku žalovaného
vyhodnotil za nedôvodnú.

Odvolací súd v tejto súvislosti odkazuje na závery rozsudku Súdneho dvora (Európskej únie) ve
veci C-540/03 Európsky parlament proti Rade Európskej únie (zb. rozh. 2006, s. I-5769, rozhodnutie
dostupné na http://curia.europa.eu)., v ktorom Súdny dvor uviedol, že z práva žiť so svojimi blízkymi
príbuznými vyplývajú pre členské štáty povinnosti, ktoré môžu byť negatívne, ak je niektorý z nich
povinný nevyhostiť osobu, alebo pozitívne, ak je povinný nechať osobu vstúpiť a umožniť pobyt na

svojom území (viď bod 52 rozsudku). S odkazom na judikatúru ESĽP zdôraznil, že je treba zohľadniť
spravodlivú rovnováhu, ktorú je treba nastoliť medzi protichodnými záujmami jednotlivcov a celej
spoločnosti.

Podľa odvolacieho súdu akcentácia práva na rodinný život sa taktiež nutne prejavuje v tom, že dôvody
zásahu do rodinného a súkromného života cudzincovi, ktorému už bol udelený prechodný pobyt na
území Slovenskej republiky a po splnení zákonných podmienok dochádza k jeho zrušeniu, musia byť

skutočne veľmi závažné.

Výklad a aplikácia pojmu „neprimeraný zásah do rodinného a súkromného života“ by preto mali byť
meritórne preskúmateľné. Požiadavku na riadny súdny prieskum takéhoto rozhodnutia vo vzťahu k čl. 8
Dohovoru vyjadril ESĽP napr. v rozsudku zo dňa 27.09.2011 Alim proti Rusku, stťažnosť č. 39417/07.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto skúmal, či správne orgány a následne aj krajský súd pri

posudzovaní primeranostidopadovrozhodnutíozrušeníprechodnéhopobytužalobcovidosúkromného
a rodinného života žalobcu popri požiadavkách vyplývajúcich z vnútroštátnych predpisov postupovali v
intenciách Dohovoru a judikatúry ESĽP.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil s názorom krajského súdu, že žalovaný adekvátne a
komplexne nevyhodnotil námietku žalobcu, ktorá sa nepochybne týka porušení záväzkov Slovenskej

republikyvyplývajúcichnielenzDohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd,aleajDohovoru
o právach dieťaťa.

Na základe uvedeného dospel k zhodnému záveru so záverom krajského súdu, že okrem nesprávneho
právneho posúdenia bolo možné správnym orgánom vyčítať nepreskúmateľnosť ich rozhodnutí pre
nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, a to z hľadiska zdôvodnenia postupu správnych orgánov pri

posudzovaní dopadu rozhodnutia na súkromný a rodinný život žalobcu v intenciách čl. 8 Dohovoru.

Pokiaľ teda krajský súd rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov zrušil a vec vrátil žalovanému na
ďalšie konanie, odvolací súd sa právnym názorom vysloveným v rozsudku krajského súdu plne stotožnil
a napadnutý rozsudok podľa §219 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1

O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal úspech vo veci,
priznal náhradu trov odvolacieho konania, podľa vyčíslenia jeho právneho zástupcu v zmysle vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb, vo výške 177,86 Eur titulom trov právneho zastúpenia. Náhrada trov
konania pozostáva z náhrady za 1 úkon právnej služby (písomné vyjadrenie k odvolania žalovaného)

1x 139,83 Eur, 1x 8,39 Eur režijný paušál a 20 % DPH spolu 177,86 Eur.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.