Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, April 15, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/28/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114010476
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Ryant

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6114010476.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v trestnej veci proti obžalovanému L.. M. G., pre zločin sprenevery podľa

§ 213 ods. 1,3 Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 15. apríla 2015, v senáte zloženom z predsedu
senátu JUDr. Jozefa Ryanta a sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Slavoja Sendeckého, o odvolaní
obžalovaného L.. M. G., proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 24.10.2014, sp.zn.
5T/30/2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e) Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok okresného súdu v celom
rozsahu.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por.

obžalovaný L.. M. G., nar. XX.XX.XXXX v D. N., trvale bytom F. nám. XX/XX, N., t.č. O., R. XX/X,

je vinný , že

- 22.12.2006 ako zamestnanec - riaditeľ prevádzky spoločnosti TOYOTA AUTO CAR - BB, s.r.o.

Zvolenská cesta 5743, Banská Bystrica bez povolenia neoprávnene zapožičal O. Z. osobné motorové
vozidlo zn. Toyota Yaris 1,3 Sol 5D, VIN: VNKKL96330A117322 v hodnote 467 855,- Sk / 15. 529,94
Eur, čím takto spoločnosti AUTO CAR - BB s.r.o., Tulská 8515/8 Zvolen, IČO: 36639168, spôsobil škodu
vo výške 15.529,94 Eur,

- 22.12.2006 ako zamestnanec - riaditeľ prevádzky spoločnosti TOYOTA AUTO CAR - BB, s.r.o.
Zvolenská cesta 5743, Banská Bystrica bez povolenia neoprávnene zapožičal Z. O. motorové vozidlo
zn. Toyota Land Cruiser 90, VIN: JT1116J9500009857 v hodnote 650.000,- Sk/21576,05 Eur, ktoré bolo

vrátené na základ eurgencií konateľa spoločnosti v poškodenom stave, čím takto spoločnosti AUTO
CAR - BB s.r.o., Tulská 8515/8 Zvolen, IČO: 36639168 spôsobil škodu vo výške 2.323,57 Eur a v prípade
nevrátenia vozidla by spôsobil škodu vo výške 21 576,05 Eur,

- 23.03.2007 ako zamestnanec - riaditeľ prevádzky spoločnosti TOYOTA AUTO CAR - BB, s.r.o.
Zvolenská cesta 5743, Banská Bystrica neoprávnene bez povolenia dal pokyn vymontovať tretiu radu

sedadiel z motorového vozidla zn. Toyota Land Cruiser 3,0 TD 5D vo výbave SOL, ktoré sedadlá boli
bezplatne namontované do motorového vozidla Land Cruiser 3,0 TD 5D N1 patriace užívateľovi Z. N.,
čím takto spoločnosti AUTO CAR - BB s.r.o., Tulská 8515/8, Zvolen, IČO: 36639168 spôsobil škodu vo
výške 160 000,- Sk/5 311,03 Eur,

t e d a

prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu,čím s p á c h a l

prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1,2 písm. a) Tr. zák.

Za to sa

o d s u d z u j e

podľa § 213 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 2,3,8 Tr. zák. na trest odňatia
slobody vo výmere 14 (štrnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á

a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. sa mu u r č u j e skúšobná doba na 2 (dva) roky.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obžalovaný povinný nahradiť škodu spôsobenú trestným činom, a to
poškodenému AUTO CAR - BB s.r.o., Tulská 8515/8 Zvolen, IČO: 36639168 v sume 23.164,54 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica uznal označeným rozsudkom sp.zn. 5T/30/2014 zo dňa 24.10.2014
obžalovaného L.. M. G. vinným zo spáchania zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1,3 Tr. zák. na tom
skutkovom základe, že
- 22.12.2006 ako zamestnanec - riaditeľ prevádzky spoločnosti TOYOTA AUTO CAR - BB, s.r.o.
Zvolenská cesta 5743, Banská Bystrica bez povolenia neoprávnene zapožičal O. Z. osobné motorové

vozidlo zn. Toyota Yaris 1,3 Sol 5D, VIN: VNKKL96330A117322 v hodnote 467 855,- Sk / 15. 529,94
Eur, čím takto spoločnosti AUTO CAR - BB s.r.o., Tulská 8515/8 Zvolen, IČO: 36639168, spôsobil škodu
vo výške 15.529,94 Eur,

- 22.12.2006 ako zamestnanec - riaditeľ prevádzky spoločnosti TOYOTA AUTO CAR - BB, s.r.o.

Zvolenská cesta 5743, Banská Bystrica bez povolenia neoprávnene zapožičal Z. O. motorové vozidlo
zn. Toyota Land Cruiser 90, VIN: JT1116J9500009857 v hodnote 650.000,- Sk/21576,05 Eur, ktoré bolo
vrátené na základ eurgencií konateľa spoločnosti v poškodenom stave, čím takto spoločnosti AUTO
CAR - BB s.r.o., Tulská 8515/8 Zvolen, IČO: 36639168 spôsobil škodu vo výške 2.323,57 Eur a v prípade
nevrátenia vozidla by spôsobil škodu vo výške 21 576,05 Eur,

- 23.03.2007 ako zamestnanec - riaditeľ prevádzky spoločnosti TOYOTA AUTO CAR - BB, s.r.o.
Zvolenská cesta 5743, Banská Bystrica neoprávnene bez povolenia dal pokyn vymontovať tretiu radu
sedadiel z motorového vozidla zn. Toyota Land Cruiser 3,0 TD 5D vo výbave SOL, ktoré sedadlá boli
bezplatne namontované do motorového vozidla Land Cruiser 3,0 TD 5D N1 patriace užívateľovi Z. N.,

čím takto spoločnosti AUTO CAR - BB s.r.o., Tulská 8515/8, Zvolen, IČO: 36639168 spôsobil škodu vo
výške 160 000,- Sk/5 311,03 Eur.
Za to obžalovanému L.. M. G. uložil podľa § 213 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 odsek 2, § 46 Tr.
zák. trest odňatia slobody vo výmere troch rokov. Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. mu výkon takto uloženého
trestu odňatia slobody podmienečne odložil a zároveň uložil probačný dohľad nad jeho správaním v

skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia na
štyri roky. Zároveň mu podľa § 51 ods. 2, 4 písm. c/ Tr. zák. uložil povinnosť podľa svojich možností a
schopností nahradiť spôsobenú škodu. O uplatnenom nároku na náhradu škody rozhodol podľa § 287
odsek 1 Tr. por. tak, že obžalovaného zaviazal k povinnosti nahradiť škodu spôsobenú trestným činom
poškodenému AUTO CAR- BB s.r.o., Tulská 8515/8 Zvolen, IČO : 36639168 škodu vo výške 23.164,54

eur.
Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal včas, t.j. v zákonom stanovenej lehote odvolanie
obžalovaný L.. M. G., a to najskôr sám písomným podaním zo dňa 22.01.2015, ktoré odvolanie následne
doplnil prostredníctvom svojho obhajcu podaním zo dňa 02.04.2015. Obžalovaný zvýraznil, že jeho
odvolanie smeruje proti všetkým výrokom rozsudku súdu prvého stupňa, a to čo do viny, trestu, náhrady

škody a zároveň aj voči konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Pokiaľ ide o prvý skutok, pri zapožičanívozidla Toyota Yaris sa sám stal obeťou podvodu, ktorý pripravil a zrealizoval O. Z. ako konateľ firmy
NEUBAU-Novostav, s.r.o. Zvýraznil skutočnosť, že táto osoba bola vyšetrovateľom PZ obvinená zo
spáchania obzvlášť závažného zločinu podvodu, pričom jedným zo stíhaných skutkov je aj uzatvorenie

leasingových zmlúv na štyri motorové vozidlá značky Toyota Rav 4 v cene 193.055,17 Eur. Tieto autá
pritom dodala spol. AUTO CAR - B.B, s.r.o. Keď prišiel Z. 22.12.2006 opätovne do ich firmy, vymámil
od neho ako od riaditeľa prevádzky konkrétne Toyotu Yaris, on sa snažil byť ústretový k zákazníkovi,
ktorý bol naviac lustrovaný renomovanými leasingovými spoločnosťami. Auto mu požičal v dobrej viere v
úmysle,žeprezamestnávateľaurobíďalšíobchod.Obdobnýmspôsobombolovminulostipožičanéauto

aj A. N.. Prakticky aj svedkyňa G. pripustila možnosť, že by mohlo dochádzať k požičiavaniu motorových
vozidiel v určitých špecifických, konkrétnych prípadoch. Taká jej výpoveď je v rozpore s výpoveďou
svedka W..
Pokiaľ ide o druhý skutok, t.j. za požičanie motorového vozidla Toyota Land Cruiser Z. O., šlo o auto
vykúpené od pôvodného majiteľa na protiúčet, malo poruchu motora obdobnú, akú tvrdil svedok W., keď
O. auto vrátil. Môže tak ísť o špekulatívne konanie zo strany poškodeného. Sám svedok O. dokazoval,

že auto vrátil v poriadku bez závady. Poškodený v tomto prípade ani nepreukázal výšku spôsobenej
škody. Obdobne sa necítil byť odvolateľ vinným ani zo spáchania tretieho čiastkového skutku, nikomu
nedal príkaz ohľadom vymontovania tretieho radu sedadiel, jeho konaním naviac nevznikla žiadna
škoda. Motorové vozidlo Toyota Land Cruiser 3,0 TD 5D N1 bolo vyrobené ako 7-miestne a ako také
malo byť aj zákazníkovi N. predané. V rámci dodatočnej montáže bola do tohto auta namontovaná

deliaca priečka a neprierazné fólie. Aj svedok N. potvrdil, že auto mu bolo dodané 7-miestne, naviac
dokazoval, že si počkal až do 23.03.2007, keď si dal v ich prevádzke dodatočne namontovať aj ten tretí
rad sedadiel. Tu odvolateľ poukázal aj na výpovede svedkov O., G. a H., bolo dodatočne vyfabrikované
čestné prehlásenie zo dňa 16.04.2007, pripravené poškodeným W.. Podľa toho prehlásenia si mali
zamestnanci zapamätať realizáciu demontáže a montáže toho tretieho radu sedadiel, no z ich výpovedí

nevyplynulo, že by si na tú demontáž spomenuli. Len svedok H. dokazoval, že na príkaz obžalovaného
došlo k demontáži týchto sedadiel. Výpoveď svedka H. mohla byť ovplyvnená ich vzájomným konfliktom
v súkromnej sfére.
Odvolateľ sa ďalej v písomných dôvodoch svojho odvolania zaoberal aj výškou spôsobenej škody, v tejto
súvislosti aj obsahom ust. § 125 Tr. zák. a podľa jeho názoru dospel nielen prokurátor, ale i prvostupňový

súd k nesprávnemu právnemu záveru, že zisteným konaním, ktoré však popiera, mal spôsobiť značnú
škodu. Značkou škodou sa rozumie suma 26.555,14 Eur, on však podľa znenia skutkovej vety rozsudku
mal spôsobiť škodu iba 23.164,54 Eur. Pokiaľ ide o dokazovanie v konaní pred súdom, súd prvého
stupňavrámcihodnoteniatýchtodôkazovuprednostnildôkazynasvedčujúcevjehoneprospechavôbec
nevzal do úvahy jeho obhajobné tvrdenia. Tu poukázal na obsah zásady zakotvenej v ust. § 2 ods. 10

Tr. por. On si žiadne veci neprisvojil a teda v jeho prípade nemohla byť naplnená objektívna stránka
trestného činu. Súčasne nebola naplnená i subjektívna stránka trestného činu, keď mu vykonanými
dôkazmi nebol vôbec preukázaný úmysel predpokladaný ust. § 213 Tr. zák. Podľa názoru odvolateľa mal
vzhľadom na charakter jednotlivých dôkazov rešpektovať v jeho prípade jednu z najdôležitejších zásad
trestného konania, a to in dubio pro reo. V odvolaní zo dňa 22.01.2015 krajskému súdu navrhol zrušenie

napadnutého rozsudku v celom rozsahu s tým, aby vo veci rozhodol sám a jeho v celom rozsahu spod
obžaloby oslobodil, alternatívne, aby po zrušení napadnutého rozsudku vec vrátil súdu prvého stupňa
s pokynom, aby o nej znovu konal a rozhodol.
Krajský súd v Banskej Bystrici z podnetu odvolania obžalovaného L.. M. G. podľa § 317 ods. 1 Tr.
por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým tento odvolateľ

podal odvolanie a preskúmal tiež správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a v tejto súvislosti
zistil, že odvolanie obžalovaného L.. M. G. bolo čiastočne podané dôvodne.
Najskôr je nutné konštatovať, že skutkový stav ustálený prvostupňovým súdom v napadnutom rozsudku
má oporu vo vykonaných dôkazoch, ktoré okresný súd vyhodnotil v súlade s požiadavkami § 2 ods. 12
Tr. por. V odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. por.

stručneuviedol,ktoréskutočnostivzalzadokázané,oktorédôkazysvojeskutkovézisteniaoprelaakými
úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä pokiaľ si tieto vzájomne odporovali.
Z tohto odôvodnenia je tiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané
skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny, trestu a náhrady škody. Krajský súd
zdôrazňuje, že súd prvého stupňa prejednávanému prípadu venoval náležitú pozornosť, pričom aj svoje

rozhodnutie, pokiaľ ide o skutkové zistenia, zdôvodnil v súlade so stavom veci. Na hlavnom pojednávaní
dňa 08.10.2014 vykonal výsluch obžalovaného, svedkov M. W., Z. G., Z. O., na hlavnom pojednávaní
24.10.2014, ktoré bolo za splnenia procesných podmienok v neprítomnosti obžalovaného v zmysle §
269 Tr. por. prečítal tiež jednotlivé listinné dôkazy a následne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom.V reakcii na odvolacie námietky obžalovaného krajský súd konštatuje, a to zhodne s dôvodmi
napadnutého rozsudku, že zo spáchania stíhanej trestnej činnosti bol usvedčený jednotlivými svedkami,
ktorých súd prvého stupňa v rámci dokazovania vypočul na hlavnom pojednávaní, a to výpoveďami

svedkov M. W. a Z. G., ale i výpoveďami ďalších svedkov z prípravného konania, a to Z. M., R. H.,
O. O. a O. G.. Primárne však krajský súd zvýrazňuje predovšetkým výpoveď svedka - poškodeného
M. W., jediného konateľa spoločnosti AUTO-CAR BB, s.r.o. Zvolen, ktorý podrobne dokazoval, za
akých okolností konal obžalovaný L.. M. G. svojvoľne a bez jeho povolenia, keď v prípade dvoch
čiastkových skutkov zapožičal motorové vozidlá O. Z. a Z. O. a v prípade ďalšieho skutku opäť bez

povolenia dal pokyn z motorového vozidla značky Toyota Land Cruiser vymontovať tretiu radu sedadiel
a tieto dal bezplatne namontovať do motorového vozidla rovnakého typu užívateľa Z. N.. Svedok
W. rovnako podrobne špecifikoval i výšku spôsobenej škody, ktorá mu takým konaním obžalovaného
vznikla. Podporne v neprospech obžalovaného vypovedala aj svedkyňa Z. G.. Potvrdila skutočnosť, že
vo firme motorové vozidlá nepožičiavali a bolo tak možné učiniť len so súhlasom majiteľa spoločnosti. V
posudzovanom prípade však tomu tak nebolo. Ohľadom demontáže a montáže tretieho radu sedadiel

na identickú Toyotu podrobne v štádiu prípravného konania vypovedali svedkovia O. O., R. H. a O.
G.. Výpoveďami jednotlivých svedkov sa súd prvého stupňa podrobne zaoberal v odôvodnení svojho
rozhodnutia (strany 4 a 5) a bolo by nadbytočné ich z pohľadu krajského súdu na tomto mieste opakovať.
Zvýrazňujúc obsah dôkazov, vykonaných prvostupňovým súdom v priebehu dokazovania na hlavnom
pojednávaní, ktoré sú uvedené vyššie, potom okresný súd v súlade so stavom veci a zákonom posúdil

zistené konanie obžalovaného ako trestný čin sprenevery, nesprávne však také jeho konanie kvalifikoval
v zmysle § 213 ods. 1,3 Tr. zák., keď prijal záver, že obžalovaný si zisteným konaním prisvojil cudziu
vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu. V tejto súvislosti obstáli
odvolacie námietky obžalovaného, že pokiaľ už mal nejakú škodu spôsobiť, suma 23.164,54 Eur
nenapĺňa pojmové znaky značnej škody, ale iba škody väčšej, s poukazom na obsah ust. § 125 ods. 1

Tr. zák. Krajský súd upozorňuje, že trestný čin sprenevery nie je ohrozovacím deliktom a teda do výšky
spôsobenej škody nemožno pripočítať škodu, ktorá by bola eventuálne spôsobená v prípade nevrátenia
vozidla značky Toyota Land Cruiser 90, a to v sume 21.576,05 Eur. Preukázateľne v tomto čiastkovom
skutku zapožičaním motorového vozidla Z. O. vznikla spoločnosti AUTO-CAR BB, s.r.o. Zvolen škoda
v sume 2.323,57 Eur. Také pochybenie súdu prvého stupňa krajský súd napravil a týmto rozhodnutím

uznal obžalovaného vinným zo spáchania prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1,2 písm. a) Tr. zák.,
keď preukázateľne zisteným konaním poškodenému prisvojením si cudzej veci, ktorá mu bola zverená,
spôsobil na cudzom majetku väčšiu škodu.
Pokiaľ ide o uložený trest obžalovanému prvostupňovým súdom, krajský súd primárne v tejto súvislosti
upriamuje pozornosť na obsah ust. § 34 ods. 1 Tr. zák., podľa obsahu ktorého trest má zabezpečiť

ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí
podmienkynajehovýchovuktomu,abyviedolriadnyživotasúčasneinýchodradíodpáchaniatrestných
činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa ods. 4 citovaného
ustanovenia pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa,

jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Krajský súd zistil čiastočné pochybenie prvostupňového súdu
v tom smere, pokiaľ pri úvahách, najmä o výmere trestu obžalovanému, a to i podľa ods. 3 § 213
Tr. zák. dostatočne neprihliadol na časový odstup od spáchania stíhaných čiastkových skutkov. Túto
významnú skutočnosť nemohol krajský súd ponechať bez povšimnutia, obžalovaný spáchal stíhané
skutky pred viac ako ôsmimi rokmi, jeho trestné stíhanie nebolo skončené v primeranej lehote. V tejto

súvislosti je najviac nutné zdôrazniť, že správanie sa obžalovaného dĺžku trestného konania podstatne
neovplyvnilo. Vo veci bolo začaté trestné stíhanie 09.07.2007, vznesené obvinenie bolo obžalovanému
dňa 20.01.2009, prokurátorom bola na prvostupňovom súde podaná obžaloba 13.05.2014 a ako je už
zo skôr uvedeného zistiteľné, prvostupňový súd rozhodol napadnutým rozsudkom až 21.10.2014.
Podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu a jej zodpovedajúcej

rozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky a taktiež rozhodovacej praxe Najvyššieho
Slovenskej republiky značný časový odstup od spáchania trestného činu má vplyv na určenie stupňa
spoločenskej nebezpečnosti konania páchateľom. Páchateľ trestného činu má pritom právo, aby jeho
trestná vec bola spravodlivo a v primeranej lehote prejednaná nestranným a nezávislým súdom, ako
to vyplýva z obsahu ust. § 2 ods. 7 Tr. por. Ide pritom o právo vyplývajúce aj z obsahu čl. 48 ods. 2

Ústavy SR predovšetkým v tom smere, že každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov. Z naznačeného tak pre krajský súd v čase rozhodovania o opravnom prostriedku
v posudzovanej trestnej veci muselo nepochybne vyplynúť prijatie záveru, že značný časový odstup
od spáchania trestného činu je takou skutočnosťou znižujúcou stupeň spoločenskej nebezpečnostikonania obžalovaného, ktorá má za následok splnenie podmienok pre uloženie trestu odňatia slobody
pri dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, uvedenej v ust. § 213 ods. 2 Tr. zák. Preto
krajský súd po zrušení napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa v celom rozsahu uznal obžalovaného

na nezmenenom skutkovom základe vinným zo spáchania prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1,2
písm. a) Tr. zák. a trest mu ukladal po zistení jednej poľahčujúcej okolnosti (§ 36 písm. j) Tr. zák.) za
použitia § 38 ods. 2,3,8 Tr. zák. v upravenej sadzbe od jedného roka do troch rokov a ôsmich mesiacov.
Uložil mu trest odňatia slobody pri dolnej hranici takto upravenej trestnej sadzby vo výmere štrnástich
mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., krajský súd obžalovanému výkon takto uloženého

trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu dva roky, pretože mal dôvodne za
to, že vzhľadom na jeho osobu, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom
žije a pracuje a na okolnosti prípadu, na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného,
výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. Na tomto mieste krajský súd zdôrazňuje, že prakticky
rovnaký druh trestu (podmienečný trest odňatia slobody) uložil obžalovanému aj súd prvého stupňa v
prísnejšej výmere za súčasného uloženia probačného dohľadu. Taký postup mohol krajský súd zvoliť i

z dôvodu, že obžalovanému uložil trest odňatia slobody neprevyšujúci dva roky. Podľa § 50 ods. 1 Tr.
zák., pri podmienečnom odsúdení súd určí skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov, pričom skúšobná
doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Krajský súd určil
obžalovanému skúšobnú dobu v dolnej polovici sadzby na dva roky v presvedčení, že takto komplexne
uložený trest odňatia slobody ako trest samostatný, bude pre obžalovaného dostatočným ponaučením,

aby sa v budúcnosti vyvaroval akéhokoľvek protiprávneho konania.
Krajský súd na podklade odvolania obžalovaného rozhodol rozsudkom tak, že napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa zrušil v celom rozsahu a sám vo veci rozhodol spôsobom, uvedeným vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia. Poškodená spoločnosť AUTO-CAR BB, s.r.o. Zvolen si svoj nárok na náhradu škody
uplatnila včas a zákonom predpísaným spôsobom, krajský súd nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by taký

nárok akýmkoľvek spôsobom spochybňovala, preto týmto rozhodnutím rozhodol zároveň, a to zhodne
ako súd prvého stupňa tak, že obžalovaného zaviazal k povinnosti nahradiť škodu spôsobenú trestným
činom tejto poškodenej strane, a to v sume 23.164,54 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.