Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 14, 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 13C/357/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114231553
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Svediaková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5114231553.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou, v právnej veci navrhovateľa:

Rozhlas a televízia Slovenska, so sídlom: Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480, proti
odporcovi: BASEIGO, spol. s r.o. so sídlom: Kvačalová 35/23, 010 04 Žilina, IČO: 36 810 304, o
zaplatenie 213,96 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 213,96 eur a úhradu poštových sadzieb
spojených s vymáhaním v sume 1,10 eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ýnahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 16,50 eur titulom súdneho
poplatku v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným Okresnému súdu Žilina dňa 29.09.2014 žiadal navrhovateľ zaviazať odporcu na

zaplateniesumy180,96eur,zaplatenejpoštovejsadzby1,10eur,pokutyvovýške33,- euratrovkonania
vo výške 16,50 eur z titulu zaplateného súdneho poplatku.

Návrh odôvodnil tým, že odporca ako platiteľ úhrady za služby verejnosti podľa § 3 písm. b) zákona č.
340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) nezaplatil úhradu v zmysle zákona. Navrhovateľ
výzvou zo dňa 20.03.2014 vyzval odporcu na zaplatenie omeškanej úhrady a zaplatenie poštových
sadzieb spojených s odoslaním výzvy. Nakoľko odporca nezaplatil úhradu a poštové sadzby do 30 dní
od doručenia výzvy, je povinný podľa § 10 ods. 4 zákona zaplatiť aj pokutu v sume 33,- eur.

Vo veci bol vydaný dňa 16.10.2014 platobný rozkaz č.k. 40Ro/92/2014-17, proti ktorému podal odporca

včas odôvodnený odpor, a preto došlo k zrušeniu platobného rozkazu v celom rozsahu.

Odporca v podanom odpore uviedol, že nezamestnával v danom období 3 a viac zamestnancov, preto
nie je povinný poplatok platiť. Uviedol, že zamestnáva len 2 zamestnancov a ostatní sú dohodári, alebo
žena na rodičovskom príspevku.

Navrhovateľ sa k podanému odporu vyjadril dňa 30.03.2015 a uviedol, že platiteľom úhrady podľa §
3 písm. b/ zákona č. 340/2012 Z.z. je zamestnávateľ, ktorý v pracovnom pomere alebo obdobnom
pracovnom vzťahu zamestnáva aspoň troch zamestnancov. Pri určení počtu zamestnancov navrhovateľvychádza z podkladov poskytovaných Sociálnou poisťovňou podľa § 9 ods. 4 zákona č.. 340/2012 Z.z.,
a preto argumentácia odporcu nemá oporu v zákone.

Podľa ustanovenia § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“): Pojednávanie nie

je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa ustanovenia § 156 ods. 1 OSP: Rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda
senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s
odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia.

Podľa ustanovenia § 156 ods. 3 OSP: Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v

lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Podľa ustanovenia § 200ea ods. 1 OSP: Ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000
eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Súd v súlade s ust. 115a ods. 1 a 2 v spojitosti s § 156 ods. 1 a 3 a § 200ea ods. 1 OSP prejednal vec
bez nariadenia pojednávania a vyhlásil verejne rozsudok dňa 14.04.2015.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a
televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 340/2012 Z.z.“),
vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady je Rozhlas a televízia Slovenska.

Podľa § 3 písm. b) zákona č. 340/2012 Z.z., platiteľ úhrady (ďalej len "platiteľ") je zamestnávateľ, ktorý v
pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu zamestnáva aspoň troch zamestnancov; na

účely tohto zákona sa služobný úrad posudzuje ako zamestnávateľ.

Podľa § 2 zákona č. 340/2012 Z.z., účelom úhrady je finančné zabezpečenie služieb verejnosti v oblasti
rozhlasového vysielania a televízneho vysielania poskytovaných Rozhlasom a televíziou Slovenska.

Podľa § 6 ods. 5 písm. a), zákona č. 340/2012 Z.z., platiteľ podľa § 3 písm. b) platí úhradu za každý aj
začatý kalendárny mesiac: 4,64 eura, ak zamestnáva od 3 do 9 zamestnancov;

Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z., ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so
zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie
tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb23) súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady.

Podľa § 10 ods. 4 písm. a) zákona č. 340/2012 Z.z., ak platiteľ podľa § 3 písm. b) nezaplatí úhradu
a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť

vyberateľovi úhrady aj pokutu 33 eur, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 5 písm. a).

Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z., Úhrada sa platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny
mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.

Z predpisov platieb (č.l. 4 spisu) súd zistil, že odporca mal predpísané platby vo výške 4,64 eur mesačne
(počet zamestnancov od 3 do 9) za obdobie 06/2009 do 03/2014 pri 39 mesiacoch to činí 180,96 eur.

Odporcovi tak boli za obdobie od 01.06.2009 do 31.03.2014 predpísané platby v sume 180,96 eur.Súčasne odporcovi bola účtovaná 1 x sadzba poštovného za zaslanie výzvy na zaplatenie nedoplatku
úhrady zo dňa 20.03.2014 v sume 1,10 eur. Z predmetnej listiny súčasne vyplýva, že odporca uvedené
úhrady nezaplatil, ako to vyplýva zo stĺpca označeného ako „zostatok k úhrade“, keď aj v časti „prehľad

platieb“ je uvedená poznámka „bez úhrad“.

Z výzvy na zaplatenie nedoplatku (čl. 2 spisu) súd zistil, že odporca bol povinný zaplatiť úhrady vždy
mesačne, čo v zmysle cit. § 7 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z. znamená, že úhradu bol povinný zaplatiť
vždy do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.

Pokiaľ teda posledným obdobím, za ktoré odporca dlží úhradu, je mesiac marec 2014, odporca bol
povinný úhradu za toto obdobie vykonať najneskôr do 31.03.2014. Z predchádzajúce mesačné obdobia

bola úhrada splatná už skôr.

Z výzvy na zaplatenie nedoplatku (čl. 2 spisu) zo dňa 20.03.2014 súd súčasne zistil, že navrhovateľ
vyzval odporcu na úhradu dlhu vyčísleného k 31.03.2014 v sume 180,96 eur za obdobie od 01.06.2009
do 31.03.2014 a na úhradu poštovného za túto výzvu v sume 1,10 eur s upozornením, že pokiaľ nedôjde
k úhrade do 30 od doručenia výzvy, navrhovateľ si uplatní nárok na zaplatenie spolu s pokutou a

poštovými sadzbami na príslušnom súde. Výzva bola daná na poštovú prepravu v zmysle predloženého
poštového podacieho hárku.

Súd mal teda preukázané, že odporca ako platiteľ v zmysle § 3. písm. b/ zákona č. 340/2012 Z.z. bol
povinný hradiť úhradu vo výške 4,64 eur mesačne navrhovateľovi ako vyberateľovi a príjemcovi úhrady
v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z..

Pokiaľ odporca v podanom odpore proti platobnému rozkazu tvrdí, že nie je povinný platiť úhradu,
nakoľko zamestnáva len 2 zamestnancov a zvyšní zamestnanci u neho pracujú na dohodu, súd
konštatuje,žetakétosvojetvrdenieodporcanepreukázal.Zlistínpredloženýchnavrhovateľom(výzvana
zaplatenie nedoplatku úhrady a prehľad predpisov a platieb) vyplýva, že navrhovateľ eviduje u odporcu
ako u platiteľa úhrady za obdobie od júna 2009 počet zamestnancov v rozmedzí od 3 do 9. Pokiaľ

odporca tvrdí, že nezamestnáva taký počet zamestnancov, pri ktorom by mu vznikla povinnosť úhradu
platiť,potombolpovinnýpredložiťdôkazy,ktorébypreukazovalijehotvrdenia,čovšakneurobil.Odporca
bol v poučení účastníka konania (č .l. 25) riadne poučený, že podľa § 120 ods. 4 OSP je účastník
povinný všetky dôkazy a skutočnosti predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým
sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do

vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr
súd neprihliada. Odporca nepredložil ani neoznačil žiadne dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia
o tom, že by zamestnával len 2 zamestnancov, a teda že nezamestnáva taký počet zamestnancov,
pri zamestnávaní ktorých by už bol povinný platiť navrhovateľovi úhradu v zmysle § 3 písm. b/ zákona
č. 340/2012 Z.z.. Súd preto vychádzal z listín predložených navrhovateľom, z ktorých vyplýva, že v

rozhodnom období odporca zamestnával 3 a viac zamestnancov, a preto je odporca považovaný podľa
§ 3 písm. b/ cit. zákona za platiteľa úhrady vo výške 4,64 eur mesačne. Výška mesačnej úhrady sa teda
odvíja od počtu zamestnancov, ktorý počet mal súd preukázaný z prehľadu predpisov a platieb, pričom
odporca nepreukázal, že by tieto údaje navrhovateľa neboli pravdivé.

Okrem toho súd udáva, že pokiaľ by aj bolo preukázané, to, čo odporca tvrdí, a síce, že odporca

zamestnáva v riadnom pracovnom pomere len 2 zamestnancov a ostatní zamestnanci u neho pracujú
iba na dohodu, odporca by aj v takom prípade bol považovaný za platiteľa úhrady podľa § 3 písm. b/
cit. zákona.

Podľa § 3 písm. b) zákona č. 340/2012 Z.z., platiteľ úhrady (ďalej len "platiteľ") je zamestnávateľ, ktorý v
pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu zamestnáva aspoň troch zamestnancov; na

účely tohto zákona sa služobný úrad posudzuje ako zamestnávateľ.Podľa vyššie uvedeného ustanovenia totiž zamestnávateľom, ktorý je považovaný za platiteľa, je
jednak zamestnávateľ, ktorý by zamestnával aspoň 3 zamestnancov v riadnom pracovnom pomere,
ale aj taký, ktorý by zamestnával aspoň 3 zamestnancov i na základe dohôd o prácach vykonávaných

mimo pracovného pomeru ( § 223 a nasl. Zákonníka práce), ktoré tiež medzi zamestnávateľom a
zamestnancom zakladajú pracovnoprávny vzťah. Preto pokiaľ odporca tvrdí, že zamestnáva len 2
zamestnancov v riadnom pracovnom pomere a ostatní (teda minimálne jeden ďalší) u neho pracujú na
základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru podľa § 223 a nasl. Zákonníka
práce, potom celkovo sa odporca pre účely zákona č. 340/2012 Z.z. považuje za zamestnávateľa, ktorý

zamestnáva aspoň 3 zamestnancov (je jedno, či na základe pracovnej zmluvy, alebo dohody, ktorá
dohoda zakladá obdobný pracovnoprávny vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom), a bol by aj
tak považovaný za platiteľa úhrady v zmysle § 3 písm. b/ cit. zákona.

Vzhľadom na vyššie uvedené je odporca považovaný za platiteľa úhrady, a pokiaľ ju odporca neuhradil,
porušil svoje povinnosti určené zákonom č. 340/2012 Z.z.. Navrhovateľ odporcu vyzval na zaplatenie
nedoplatku na úhradách vo výške 180,96 eur, ktorého výšku mal súd preukázanú z prehľadu predpisov

(vyplýva zo stĺpca označeného ako „zostatok k úhrade“) a súčasne na úhradu poštovej sadzby v sume
1,10 eur za zaslanie výzvy na úhradu zo dňa 20.03.2014. Navrhovateľ vyrubil odporcovi pokutu vo výške
33,- eur, a to podľa § 10 ods. 4 písm. a/ zákona č. 340/2012 Z.z., keďže odporca nezaplatil predpísané
úhrady a poštové sadzby ani do 30 dní od doručenia výzvy na zaplatenie nedoplatku.

Odporca ani na základe výzvy dlžnú sumu neuhradil, a teda sa dostal do omeškania so zaplatením sumy

uplatnenej navrhovateľom v návrhu na začatie konania spolu vo výške 213,96 eur (istina 180,96 eur +
pokuta 33,- eur) a so zaplatením poštových sadzieb za zaslanú výzvu na úhradu vo výške 1,10 eur.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozsudkom návrhu navrhovateľa vyhovel a priznal mu právo na
zaplatenie sumy istiny 180,96 eur, poštových sadzieb 1,10 eur a pokuty 33,- eur, nakoľko dlh bol
navrhovateľom riadne a dostatočne preukázaný a súčasne nebolo zistené, že by odporca uvedenú sumu

navrhovateľovi uhradil.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Navrhovateľ ako plne úspešný účastník má právo voči odporcovi ako neúspešnému účastníkovi na

plnú náhradu účelne vynaložených trov konania. Navrhovateľ si uplatnil náhradu trov konania titulom
zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 16,50 eur (zaplatený dňa 02.10.2014). Preto súd
odporcu zaviazal na náhradu trov konania v sume 16,50 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy,

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na

súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.