Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 8, 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/152/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614205758
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5614205758.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu EOS KSI

Slovensko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocneným
zástupcom TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti
žalovanému S. C., V.. XX. X. XXXX, trvale bytom K. R., E. XXX, o zaplatenie 465,67 eura s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žaloba s a z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 20. 6. 2014, sa žalobca domáhal voči

žalovanému zaplatenia 465,67 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy
457,44 eura od 28. 6. 2013 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že žalovanú
pohľadávku nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej dňa 27. 6. 2013 so
T. T., a. s.. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 9. 10. 2002 zmluvu číslo XXXXXXXX, na základe
ktorej mu poskytol peňažné prostriedky. Zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom, preto sa právne
vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 1. 1. 2008 spravujú Obchodným zákonníkom, bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkového vzťahu. Pohľadávka ku dňu postúpenia predstavovala 535,47 eura

a pozostávala z istiny vo výške 457,44 eura, úroku vo výške 8,23 eura a úroku z omeškania vo výške
66,80 eura. Od postúpenia pohľadávky sa snažil so žalovaným opakovane dohodnúť na jej úhrade,
výsledkom čoho bola dohoda, v ktorej žalovaný uznal svoj záväzok a súčasne sa dohodli na splátkach.
Dohodaneobsahuježiadnezložité,anizavádzajúceprávneformulácieajejobsahniejetakobsiahly,aby
žalovaný nemal možnosť sa s ním oboznámiť. Dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré vyžaduje zákon pre
platnosť uznania dlhu. Úrok z omeškania si uplatnil počnúc dňom nasledujúcim po účinnosti postúpenia
pohľadávky. Po postúpení pohľadávky žalovaný neuhradil žiadnu sumu. Žalovaná suma pozostáva z

istiny vo výške 457,44 eura a úroku vo výške 8,23 eura.

V doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 2. 4. 2015, žalobca uviedol, že T. T., a. s. uzatvorila dňa 9.
10. 2002 so žalovaným zmluvu o kontokorentnom úvere, s úverovým rámcom vo výške 497,91 eura.
Žalovaná suma vo výške 465,67 eura predstavuje rozdiel medzi debetnými a kreditnými operáciami.
Debetné operácie sú tvorené operáciami výber kartou, platba kartou a odchádzajúcimi platbami z účtu
vo výške 64.542,56 eura, poplatkami vo výške 572,61 eura, ktoré pozostávajú najmä z poplatku za

vedenie účtu, z poplatku za vyhotovenie výpisu a z poplatku za kartovú operáciu, debetnými úrokmi vo
výške 535,59 eura a zmluvnými úrokmi z omeškania vo výške 3,88 eura. Kreditné operácie pozostávajú
z úhrad vo výške 65.175,87 eura, kreditných úrokov vo výške 6,78 eura a kreditného zostatku vo výške
6,32 eura.Právny zástupca žalobca na súdnom pojednávaní na podanej žalobe trval. Uviedol, že dohoda o uznaní
záväzku nie je obsiahla, nie je zavádzajúca, je v nej výslovne uvedené, že dlžník uznáva premlčaný dlh.

Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.

V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd vykonal súdne pojednávanie
v neprítomnosti žalobcu a žalovaného, ktorým bolo predvolanie na súdne pojednávanie riadne a včas

doručené. Žalobca a žalovaný svoju neúčasť na súdnom pojednávanie neospravedlnili včas a dôležitými
dôvodmi. Súd preto vo veci konal a rozhodol v ich neprítomnosti, prihliadajúc na obsah spisu a vykonané
dôkazy.

Súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi, a to zmluvou o kontokorentnom úvere,
všeobecnými obchodnými podmienkami T. T., a. s., zmluvou o postúpení pohľadávok číslo 0655/2013/

CE, vrátane prílohy k zmluve, oznámením o postúpení pohľadávky, dohodou o uznaní záväzku a o
úhradepohľadávkyvsplátkach,dotazníkomkdohode,pokusomozmier,odstúpenímodzmluvy,výzvou,
prehľadom transakcií na účte žalovaného u právneho predchodcu žalobcu, zistiac nasledovný skutkový
stav:

T. T., a. s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 9. 10. 2002 zmluvu o kontokorentnom úvere,
v ktorej si dojednali úverový rámec vo výške 15.000 Sk, t. j. 497,91 eura, výšku úrokovej sadzby 11,85
% ročne, výšku úroku z omeškania 26,40 % ročne, poplatok za poskytnutie úveru vo výške 2 % z
výšky úverového rámca, poplatok za správu úveru vo výške 0,2 % z výšky úverového rámca mesačne a
konečnú splatnosť úveru dňa 9. 10. 2013. Podľa čl. II. ods. 1 zmluvy sa veriteľ zaviazal poskytnúť úver

takým spôsobom, že bude realizovať príkazy dlžníka na prevod alebo výbery finančných prostriedkov z
účtu aj v prípade, ak nebude existovať dlžníkova pohľadávka z účtu, ktorá vznikla v dôsledku pripísania
platieb uskutočnených v prospech jeho účtu alebo vkladom v hotovosti na tento účet, a to do výšky
úverového rámca. Podľa čl. III. ods. 1 zmluvy sa zmluva uzatvára na dobu určitú jedného roka odo dňa
podpísania zmluvy. Doba trvania zmluvy sa predlžuje vždy o dobu jedného roka, ak dlžník neoznámi

veriteľovi najneskôr v lehote jedného mesiaca pred uplynutím doby trvania zmluvy, že nemá záujem o
predĺženie doby trvania zmluvy, maximálne však do dosiahnutia 65 rokov veku dlžníka. T. T., a. s. dňa
23. 7. 2011 odstúpila od zmluvy, s účinnosťou ku dňu doručenia oznámenia a vyzvala žalovaného na
úhradu dlhu vo výške 465,67 eura v lehote 7 dní od doručenia oznámenia. Dňa 28. 11. 2011 bol vyzvaný
žalovaný na úhradu dlhu v celkovej výške 475,73 eura.

T. T., a. s. ako postupca a žalobca ako postupník uzatvorili dňa 27. 6. 2013 zmluvu o postúpení
pohľadávok, predmetom ktorej, okrem iného, bolo aj postúpenie pohľadávky voči žalovanému vo výške
532,47 eura, z toho istina 457,44 eura, úroky 8,23 eura a úroky z omeškania 66,80 eura. T. T., a. s.
oznámila žalovanému postúpenie pohľadávky dňa 9. 7. 2013.

Žalobca dňa 28. 5. 2014 vyzval žalovaného na úhradu sumy vo výške 647,92 eura.

Dňa 24. 2. 2014 bola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dohoda o uznaní záväzku a o úhrade
pohľadávky v splátkach. V čl. 2.1 dohody žalovaný uviedol, že uznáva čo do právneho dôvodu a výšky

záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom T. T., a. s.,
číslo XXXXXXXX/XXXX zo dňa 13. 3. 2008 vo výške istiny 457,44 eura a nákladov za inkasné konanie
vo výške 79,87 eura, ako aj úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 457,44 eura za obdobie
od 27. 6. 2013 do splatnosti poslednej splátky. Súčasne vyhlásil, že má vedomosť o premlčaní dlhu a
jeho následkoch. V čl. 3.1 sa účastníci dohody dojednali na splácaní dlhu v splátkach vo výške 30 eur

mesačne, od 15. 3. 2013.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorýchúčastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy
vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.
januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na

povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere ( § 497).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 25 ods. l zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v ods. 2 neustanovuje inak.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30. 6. 2006

(ďalej len „zákon o SÚ“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky
alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) zákona o SÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere

zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 2 písm. g/ zákona o SÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje

za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 4 ods. 5 zákona o SÚ, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie
sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny

následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanú žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol,
nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že T. T.,
a. s. ako veriteľ uzatvorila so žalovaným ako dlžníkom dňa 9. 10. 2002 zmluvu o kontokorentnom

úvere, v ktorej bol dojednaný kontokorentný úver s výškou úverového rámca 15.000 Sk. Vzhľadom
na skutočnosť, že zmluva bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom, jednalo sa o zmluvu
spotrebiteľskú. Vzhľadom na charakter a obsah zmluvy, jednalo sa o zmluvu o spotrebiteľskom
úvere. Podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona o
spotrebiteľských úveroch, je údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. V uzatvorenej zmluve uvedený

údaj absentoval. Zákon o spotrebiteľských úveroch sankcionuje absenciu údaju o ročnej percentuálnej
miere nákladov v zmluve o spotrebiteľskom úvere bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Preto sa
úver, poskytnutý právnym predchodcom žalobcu žalovanému, považoval za bezúročný a bez poplatkov.
Pri posudzovaní uplatneného nároku žalobcu súd vychádzal z tvrdení žalobcu, uvedených v doplnení
žaloby, doručenom súdu dňa 2. 4. 2015, podľa ktorých celková výška úveru, čerpaného žalovaným,

predstavovala 64.542,56 eura, celková výška úhrad 65.175,87 eura. Pokiaľ do celkovej výšky debetných
operácií žalobca zahrnul debetné úroky vo výške 535,59 eura, súd poukazuje na to, že tieto žalobcovi
neprislúchajú, nakoľko úver sa považuje za bezúročný. Žalobcovi (resp. jeho právnemu predchodcovi)
by taktiež neprislúchali poplatky, ktoré neboli individuálne dojednané v zmluve, nakoľko veriteľ nemôžeod dlžníka požadovať poplatky, ktoré neboli v zmluve o spotrebiteľskom úvere dojednané. Žalobcovi
by preto prislúchal len poplatok za správu úveru vo výške 0,2 % z výšky úverového rámca mesačne,
čo predstavuje 30 Sk, t. j. 1 euro, mesačne, ktorý bol individuálne dojednaný v zmluve (poplatok

za poskytnutie úveru vo výške 2 % z úverového rámca, t. j. 300 Sk, čo činí 9,96 eura, žalobcovi
neprislúchal, keďže sa jedná o poplatok pri poskytnutí úveru, pričom úver je považovaný za bez
poplatkov). Za celú dobu trvania vzťahu zo zmluvy o kontokorentnom úvere by prislúchali žalobcovi,
resp. jeho právnemu predchodcovi, poplatky za správu úveru od októbra 2002 do odstúpenia od zmluvy
o kontokorentnom úvere v júli 2011, čo za 106 mesiacov činí 106 eur. Spolu by prislúchalo žalobcovi

právo na zaplatenie sumy 64.648,56 eura. Keďže zo strany žalovaného bolo splatené na úver spolu
65.175,87 eura, poskytnutý úver bol v celom rozsahu zaplatený, a preto bol žalovaný nárok nedôvodný.
Pokiaľ aj žalobca poukazoval na dohodu o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach, ktorá
mala mať za následok vznik právnej domnienky o existencii dlhu v čase uznania, uvedenú dohodu
považoval súd za rozpornú s dobrými mravmi, a preto neplatnú. Uznanie dlhu ako jednostranný právny
úkon zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že dlh v čase uznania trval. Na nastúpenie právnych

účinkov uznania dlhu je potrebné, aby dlžník písomne uznal, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu a
výšky. V spotrebiteľských právnych vzťahoch sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako „slabšej“
zmluvnej strany. Žalobca ako iniciátor uzavretia dohody o uznaní dlhu a jeho splácaní v splátkach do
dohody o splácaní dlhu v splátkach zakomponoval uznanie dlhu, a to, podľa názoru súdu, s cieľom
predĺžiť si premlčaciu dobu na úkor žalovaného ako spotrebiteľa a súčasne privodiť vznik právnej

domnienky existencie dlhu. Spotrebiteľ (žalovaný) v tomto prípade nemal možnosť ovplyvniť obsah
dohody, vzhľadom na skutočnosť, že táto bola vopred pripravená na predtlačenom formulári, jednalo
sa teda o formulárovú dohodu. Postup žalobcu pri uzatváraní dohody o uznaní dlhu a o splátkach je
preto nekalou obchodnou praktikou. Súdu je aj z úradnej činnosti známe (z ďalších súdnych konaní, v
ktorých vystupuje žalobca), že žalobca pri uzatváraní dohôd o uznaní dlhu a o jeho splácaní v splátkach

nepoučuje dlžníkov o inštitúte uznania dlhu a najmä o jeho právnych následkoch. Súd mal za to, že
dohoda o uznaní dlhu nebola uzavretá so žalovaným s cieľom reálneho poskytnutia výhody splátok
(teda v jeho prospech), ale, naopak, s cieľom zvýhodnenia žalobcu vzhľadom na účinky uznania dlhu.
Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní mal súd preukázanú zo zmluvy o postúpení pohľadávok,
uzavretej so T. T., a. s..

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

V súlade s citovaným zákonným ustanovením vzniklo právo na náhradu trov konania v konaní v celom
rozsahu úspešnému žalovanému. Nakoľko žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil, súd mu náhradu
trov konania mu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku

prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.