Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 7, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 2Cbi/76/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114227430
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Novák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114227430.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Tomášom Novákom v právnej veci žalobcu: Mgr. Anna Gaľová,

Slnečná 39, 080 01 Prešov, Správca konkurznej podstaty úpadcu: KOBE SK, s.r.o., so sídlom
Továrenská 993, 059 01 Spišská Belá, IČO: 45 937 273, proti žalovanému v 1. rade Fond Seed Capital,
k.s. so sídlom Nevädzová 5, Bratislava 821 01 IČO: 36 653 012 ,v 2. rade IMBIS SK, s.r.o. so sídlom
Šúdolská 47, Nitra 949 11, IČO: 44 907 869, obaja zast. Advokátska kancelária Mihalda, Valach, Kišac,
s. r. o., so sídlom Gogoľova 18, 852 02 Bratislava, IČO: 36 663 051 o určenie neúčinnosti právnych
úkonov, takto

r o z h o d o l :

žalobu zamieta,

o trovách konania súd rozhodne osobitným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 13.10.2014 domáhal určenia neúčinnosti právnych úkonov - Dohody o
nadobudnutí zálohu a kúpnej zmluvy zo dňa 18.06.2014. Ako v žalobe uviedol Uznesením Okresného
súdu v v Prešove č. 1K/20/2014 zo dňa 20. augusta 2014, zverejneným v OV SR č. 164/2014 dňa
26.08.2014 bol na majetok dlžníka KOBE SK, s.r.o., vyhlásený konkurz. Návrh na konkurz podal bývalý
zamestnanec spoločnosti úpadcu Kikta Marián.
Ako uviedol predbežný správca zistil majetok dlžníka peňažné pohľadávky vo výške 129.000,00 € a

hnuteľný majetok odhadom vo výške 18.000 €, zároveň mal za to, že právny úkon - prevod nehnuteľného
majetku na tretiu osobu možno odporovať. Podľa názoru správcu právnemu úkonu úpadcu - prevodu
majetku je treba odporovať z dôvodu, že úpadca kúpnou zmluvou zo dňa 12.12.2012 kúpil nehnuteľnosti
a to:
-2-
pozemky :
- pare. č. XXX/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 4330 m2,

- pare. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvorie o výmere 825 m2,
- pare. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 134 m2
pare. č. XXX/XX - ostatné plochy o výmere 978 m2
stavby:
- betónová plocha, bez súpisného čísla stojaca na pare. č. 370/1
- oblúková hala bez súpisného čísla stojaca na pare.č. 370/3
- vrátnica súp. číslo 993 stojaca na pare. č. 370/5

zapísané na liste vlastníctva č. XXXX kat. úz. B. od spoločnosti PEBEK, spol. s r.o. Hlavná 4512/96,
058 01 Poprad za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 401.956,00 € s DPH. Časť kúpnej ceny vo výške
180.000,00€bolaihneďvysporiadanákupujúcimformouzapočítaniapohľadávokvsúvislostispredajom
bytov spoločnosti PEBEK. Úpadca sa stal vlastníkom uvedených nehnuteľností po povolení vkladuZmluvy o kúpe nehnuteľnosti Správou katastra v Kežmarku dňa 16.01.2013 číslo vkladu: V 2160/12. V
deň uzavretia kúpnej zmluvy dňa 12.12.2012 konateľ úpadcu Jozef Pavlovič zároveň uzavrel Zmluvu o
úvere č. 29 so žalovaným v 1. rade, ktorou mal byť poskytnutý úver úpadcovi vo výške 900.000.00 €.

Účastníci Zmluvy o úvere úpadca so žalovaným v 1. rade uzavreli dňa 23.01.2013 ďalšiu zmluvu a to
Zmluvu o zriadení záložného práva na uvedený nehnuteľný majetok úpadcu. Pre neplnenie povinnosti
dlžníka so splácaním úveru, záložný veriteľ - žalovaný v 1. rade odstúpil od úverovej zmluvy č. 29 a
dňa 31.05.2013 s úpadcom uzavreli novú zmluvu: „Dohodu o nadobudnutí zálohu“, v zmysle ktorej bolo
úpadcom prevedené vlastnícke právo k nehnuteľnostiam : pozemkom a stavbám vedeným na LV č.

XXXX kat. úz. B. na žalovaného v 1. rade.
Konateľ úpadcu Jozef Pavlovič po prevedení uvedených transakcii zo spoločnosti vystúpil, podľa výpisu
zORkudňu05.07.2013poodovzdanífunkcieaagendyspoločnostinovémukonateľoviIng.Radoslavovi
Urbanovi.
Nadobúdateľ majetku žalovaný v 1. rade nadobudnuté nehnuteľnosti spolu s hnuteľným majetkom
úpadcuvzapätídňa07.07.2013prenajalspoločnostiTLMInvestmens,s.r.o.sosídlomZadunajskácesta

6/A, 851 01 Bratislava. Podľa informácie Okresného úradu, katastrálneho odboru v Kežmarku toho času
je na katastrálnom odbore OÚ Kežmarok podaný návrh na ďalší prevod nehnuteľného majetku - na
kupujúceho ( žalovaného v 2. rade ). Podľa správy Okresného úradu v Kežmarku, katastrálneho odboru
zo dňa 08.09.2014 vkladové konanie č. 1423/2014 týkajúce sa vkladu Kúpnej zmluvy uzavretej medzi
predávajúcim žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade a Zmluvy o zriadení záložného práva bolo

dňa 22.08.2014 prerušené.
Právnym úkonom - uzavretím Dohody o nadobudnutí zálohu - nehnuteľného majetku uzavretej dňa
31.05.2013 sa dlžník KOBE SK, s.r.o. Spišská Belá zbavil svojho majetku a tým spôsobil úpadok
spoločnosti a znemožnil jeho veriteľom dosiahnuť uspokojenie ich pohľadávok. Prevod nehnuteľného
majetku na žalovaného znamenal ukončenie prevádzkovej

-3-
činnosti spoločnosti - úpadcu. Dlžník to urobil so zámerom spôsobiť úpadok a zánik svojej spoločnosti.
Existencia úmyslu dlžníka spôsobiť úpadok a znemožniť dosiahnutie uspokojenia pohľadávok veriteľov
ako aj vedomosť druhej strany - žalovaného sa nielen predpokladá u spriaznenej osoby - spoločníka
úpadcu ale jeho vedomosť je aj preukázaná. Žalovaný v 1. rade ako nový vlastník nadobudnutých

nehnuteľnosti prenajal prevádzkové priestory tretej osobe firme TLM Investmens, s.r.o.
Žalovaný v 1. rade je spoločníkom úpadcu, teda je spriaznenou osobou úpadcu v zmysle ust. § 59
ods.4 ZKR. Z toho dôvodu právnemu úkonu - uzavretej Dohode o nadobudnutí zálohu uzavretej dňa
31.05.2013, je potrebné odporovať. Žalovaný v 2. rade uzavrel kúpnu zmluvu so žalovaným v 1. rade
na predaj sporných nehnuteľností vedené na LV č. XXXX. kat. úz. B.. Kúpnu zmluvu s návrhom na jej

vklad žalovaný v 2. rade podal OÚ katastrálnemu odboru v Kežmarku, ktorý z toho titulu na LV 1951
vyznačil plombu.
Kúpna zmluva uzavretá medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade je odporovateľným právnym
úkonomvzmysleust.§62ods.4ZKR,ztohodôvodusprávcaodvodzujepasívnulegitimáciužalovaného
v 2. rade. Aktívna legitimácia správcu vyplýva z ustanovení § 57 ods.l ZKR.

Žalovaní so žalobu nesúhlasili a navrhli ju zamietnuť. V písomnom vyjadrení k žalobe poukázali na to, že
žalovaný v 1. rade je obchodnou spoločnosťou zriadenou v rámci implementácie programu rizikového
kapitálu, ktorý prostredníctvom spoločnosti Národný holdingový fond s. r. o. (pred tým pod názvom
Fond fondov s.r.o.) realizovala Slovák Business Agency (pred tým pod názvom Národná agentúra pre
rozvojmaléhoastrednéhopodnikania).ČlenmitohtozdruženiasúMinisterstvohospodárstvaSlovenskej

republiky, Združenie podnikateľov Slovenska a Slovenský živnostenský zväz. Predmetom činnosti
žalovaného v 1. rade je realizácia investícií do novovznikajúcich spoločností za účelom urýchlenia
rozvoja inovatívnych malých a stredných podnikov. V rámci spôsobov investovania príslušných
finančných prostriedkov využíva žalovaný v 1. rade predovšetkým možnosť majetkovej účasti v
spoločnosti, vklad do ostatných kapitálových fondov spoločnosti, alebo poskytnutie úveru spoločnosti.

Investované finančné prostriedky pochádzajú zo zdrojov Európskej únie a štátneho rozpočtu Slovenskej
republiky. Jednou zo spoločností, do ktorých žalovaný v 1. rade investoval, bola aj spoločnosť KOBE SK,
s.r.o. (úpadca). Žalovaný v 1. rade, ako veriteľ, poskytol úpadcovi ako dlžníkovi, v zmysle zmluvy o úvere
č. 29 zo dňa 12.12.2012 v znení neskorších dodatkov (Zmluva o úvere) peňažné prostriedky vo výške
900.000 €. Účelom ich poskytnutia bola aj realizácia investície spoločnosti úpadcu spočívajúca v kúpe

nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. 1951, vedenom pre obec Spišská Belá a katastrálne
územie Spišská Belá (Nehnuteľnosti).
Jedným z princípov investovania finančných prostriedkov rizikového kapitálu, je zaistenie ich návratnosti
pre prípad zlyhania investície, (keďže takýto predpoklad v prípadoch investovania rizikového kapitálu jeznačne vysoký), rôznymi zabezpečovanými inštitútmi, ako aj napríklad zmluvným záložným právom, a
to či už k veciam vo vlastníctve dlžníka, alebo k veciam, ktoré príslušný dlžník nadobudne za poskytnuté
finančné prostriedky.

Zo strany žalovaného v 1. rade bol takýto postup dodržaný, a to tým, že k Nehnuteľnostiam bolo na
základe zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok, zriadené záložné právo, ktoré
zabezpečovalo návratnosť poskytnutých finančných prostried-kov podľa Zmluvy o úvere. Keďže úpadca
sa dostal do omeškania s vrátením splátok
-4-

úveru zo Zmluvy o úvere, po dobu dlhšiu ako tri mesiace a zároveň bol v omeškaní s vrátením viac ako
dvoch splátok, odstúpil žalovaný v 1. rade z tohto dôvodu od Zmluvy o úvere. V toho dôsledku bol úpadca
povinný vrátiť žalovanému v 1. rade ku dňu odstúpenia od Zmluvy o úvere istinu vo výške 900.000 €, s
príslušnými neuhradenými úrokmi vo výške 22.050,13 €, t.j. žalovaný v 1. rade mal splatnú pohľadávku
spolu vo výške 922.050,13 € voči úpadcovi. Túto povinnosť si úpadca nesplnil.
Pre účely uhradenia vzniknutej pohľadávky si žalovaný v 1. rade uplatnil zriadené záložné právo

k Nehnuteľnostiam. Žalovaný v 1. rade navrhol úpadcovi realizáciu výkonu záložného práva
prostredníctvom uzatvorenia dohody o nadobudnutí zálohu. Úpadca tento návrh akceptoval a dňa
31.05.2013 tak došlo medzi žalovaným v 1. rade a úpadcom k uzatvoreniu dohody o nadobudnutí zálohu
(Dohoda o nadobudnutí zálohu).
Nakoľko v zmysle ustanovenia § 151a a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení

neskorších predpisov existuje viacero možností výkonu záložného práva, žalovaný v 1. rade si zvolil
bežný a najmenej finančne náročný spôsobom výkonu záložného práva z pohľadu záložcu ( úpadcu)
a to uzatvorenie dohody o nadobudnutí zálohu medzi záložným veriteľom a záložcom. V prípade, ak
by úpadca k uzatvoreniu tejto dohody nepristúpil, došlo by zo strany žalovaného v 1. rade k výkonu
záložného práva iným spôsobom, v dôsledku čoho by však náklady na výkon tohto práva boli značne

vyššie, a tým by v súčasnosti bola znížená možnosť uspokojenia veriteľov úpadcu.
Vo vzťahu k žalovanému nároku žalovaný v 1. rade poukázal na to, že otázkou odporovateľnosti Kúpnej
zmluvy je možné sa zaoberať iba v prípade, ak by bolo preukázané, že Dohoda o nadobudnutí zálohu
je neúčinná, za predpokladu naplnenia všeobecných ako aj osobitných predpokladov odporovateľnosti
(neúčinnosti) právneho úkonu.

Žalovaný v 1. rade má za to, že v danom prípade nie je v predmetnej veci splnená predovšetkým
všeobecná podmienka ukrátenia uspokojenia pohľadávky veriteľa a osobitná podmienka ukrátenia
uspokojenia pohľadávky veriteľa, ktorý si riadne prihlásil pohľadávku v konkurznom konaní. V prípade
Dohodyonadobudnutízálohuniesúpredmetnépredpokladynaplnené,keďževdôsledkujejuzatvorenia
nedošlo k zmenšeniu majetku úpadcu a teda nemohlo v toho dôsledku dôjsť ani k ukráteniu uspokojenia

pohľadávok veriteľov. Nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom Dohody o nadobudnutí zálohu, boli ocenené
na základe znaleckého posudku č. 20/2013, vypracovaného Výskumným ústavom riadenia hodnoty
podniku a súdneho inžinierstva, a.s., pričom ich všeobecná hodnota bola stanovená vo výške 307.000 €.
Ako vyplýva z článku III. bod 3. Dohody o nadobudnutí zálohu, sa úpadca a žalovaný v 1. Rade pre účely
určenia hodnoty, ktorú žalovaný v 1. rade nadobudne do svojho majetku nadobudnutím vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam, dohodli na hodnote daných nehnuteľností vo výške 350.000 €. Rozdiel medzi
touto sumou a všeobecnou hodnotou Nehnuteľností bol vo výške 43.000 €, a to v prospech úpadcu.
Z uvedeného vyplýva, že pohľadávka žalovaného v 1. rade sa voči úpadcovi znížila o vyššiu sumu,
ako bola samotná všeobecná hodnota nadobúdaných Nehnuteľností. Z toho rezultuje, že Dohoda o
nadobudnutí zálohu nebola ukracujúcim právnym úkonom, keďže v jej dôsledku nedošlo k žiadnemu

zmenšeniu majetku úpadcu. Žalovaný v 1. rade nadobudol na základe Dohody o nadobudnutí zálohu
Nehnuteľnosti,avšakúpadcasiponechal(t.j.nemuselvrátiť)časťposkytnutéhoúveru.UvedenáDohoda
o nadobudnutí zálohu bola na prospech úpadcu, ktorý znížil svoj záväzok o sumu vyššiu, ako bola
hodnota aktív, ktoré na toto zníženie použila. Dohodnutá hodnota, za ktorú žalovaný v 1. rade nadobudol
Nehnuteľnosti do svojho vlastníctva bola primeraná, t.j. obvyklá, a teda nemala povahu ukracujúceho

právneho úkonu - k žiadnemu ukráteniu

-5-
veriteľov úpadcu neprišlo, v čoho dôsledku nie je splnená primárna podmienka odporovateľnosti
právneho úkonu. Nadobudnutie Nehnuteľností na základe Dohody o nadobudnutí zálohu možno

prirovnať aj k uzatvoreniu kúpnej zmluvy k Nehnuteľnostiam medzi úpadcom na strane jednej ako
predávajúcim a žalovaným v 1. rade na strane druhej ako kupujúcim. Z tohto uhla pohľadu, došlo v
podstate medzi úpadcom a žalovaným v 1. rade iba k zmene štruktúry aktív, kedy úpadca namiesto
Nehnuteľností získal finančný ekvivalent ich hodnoty v podobe zníženia svojho úverového zaťaženia- ponechania si príslušnej finančnej sumy (t.j. došlo k zmene štruktúry majetku úpadcu z hmotného
majetku na finančný majetok). Žalovaný v 1. rade podotýka, že finančné prostriedky, ktoré vynaložil na
nadobudnutie Nehnuteľnosti (t.j. kúpna cena z pohľadu kúpnej zmluvy), bola vyššia, ako všeobecná

hodnota Nehnuteľností, pričom rozdiel týchto súm predstavoval zisk na strane úpadcu. Samo osebe
tak k ukráteniu uspokojenia pohľadávok iných veriteľov nemohlo dôjsť, keďže uzatvorená Dohoda o
nadobudnutí zálohu, bola výhodná pre úpadcu.
Žalovaný v 1. rade súčasne poukázal na to, že žalobca nielen že nepreukázal zmenšenie majetku
úpadcu titulom uzatvorenia Dohody o nadobudnutí zálohu, (a teda prípadné ukrátenie veriteľov), ale ani

nepreukázal existenciu pohľadávky veriteľa, ktorá by bola predmetným právnym úkonom v čase jeho
urobenia ukrátená, pričom musí byť nepochybne preukázané, že tento veriteľ si ukrátenú pohľadávku
prihlásil včas a riadne do konkurzu úpadcu., a táto pohľadávka bola v konkurze správcom zistená
(zapísaná do konečného zoznamu pohľadávok). Žalobca doteraz nepreukázal ani to, aký majetok
zostal spoločnosti úpadcovi po uzatvorení Dohody o nadobudnutí zálohu, na uspokojenie pohľadávok,
existujúcich v čase uzatvorenia predmetnej dohody (vychádzajúc z predpokladu, že takéto pohľadávky

vôbec existovali), a že tento nepostačuje na uspokojenie pohľadávok prihlásených do konkurzu. Preto
navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú.
Žalovaný v 2. rade namietol svoju pasívnu legitimáciu v konaní, a to predovšetkým z dôvodu, že v
prípade Dohody o nadobudnutí zálohu nešlo o odporovateľný právny úkon, ako aj z dôvodu, že sa na
neho nevzťahuje ustanovenie § 62 ods. 2 a § 62 ods. 4 ZKR, z ktorého vyplýva, že právo odporovať

právnemu úkonu možno uplatniť voči tomu subjektu, v prospech ktorého „bolo zriadené ďalšie právo"
pričom pod slovom zriadené sa má na mysli, že tretí subjekt príslušné právo nadobudol (v písm. a) až
c) sa pojednáva o čase nadobudnutia práva).
Z ustanovení § 47 ods. 1 , § 133 ods. 2) zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a § 28 ods. 3
zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam

(katastrálny zákon) vyplýva, že ak došlo iba k uzatvoreniu kúpnej zmluvy k nehnuteľnosti, ale zároveň
nedošlo k povoleniu vkladu vlastníckeho práva v prospech kupujúceho, nemožno do tohto okamihu
hovoriť o nadobudnutí vlastníckeho práva a ani o účinnosti tohto právneho úkonu. Až okamihom
právoplatnosti rozhodnutia okresného úradu o povolení vkladu nastávajú konštitutívne účinky týkajúce
savznikupríslušnéhoprávnehovzťahuknehnuteľnostiam.Pretojemožnédomáhaťsaodporovateľnosti

(t.j. neúčinnosti) právneho úkonu iba ak právny úkon je účinný, čomu zodpovedá aj ustanovenie §
62 ods. 4 ZKR, ktoré pojednáva o právnom predchodcovi. Predávajúci sa v prípade kúpnej zmluvy
k nehnuteľnosti stáva právnym predchodcom kupujúceho až v okamihu, kedy kupujúci nadobudne
vlastnícke právo k príslušnej nehnuteľnosti vkladom do katastra nehnuteľností. Do tohto času je stále
vlastníkom nehnuteľnosti predávajúci a nemožno o ňom hovoriť ako o právnom predchodcovi.

-6-
Nakoľko v prípade Kúpnej zmluvy nedošlo do dňa podania žaloby a ani v priebehu konania ku
vkladu vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností v prospech žalovaného v
2. rade, nebolo v jeho prospech, ani „zriadené“ vlastnícke právo, tento príslušné vlastnícke právo
nenadobudol a nestal sa tak právnym nástupcom žalovaného v 1. rade, resp. žalovaný v 1. rade nie je

právnym predchodcom žalovaného v 2. rade. Je tak jednoznačné, že žalovaný v 2. rade nie je pasívne
legitimovaným subjektom v tomto konaní.
Súd vo veci nariadil pojednávanie, vykonal dokazovanie výsluchom zástupcov účastníkov,
oboznámením žaloby, LV č. XXXX. kat. úz. B., Rozhodnutia o povolení v kladu V 2160/12, Dohody o
nadobudnutí zálohu 31.05.2013, Rozhodnutia o povolení vkladu č. V 313/23 zo dňa 17.06.2013, Kúpnej

zmluvy, Nájomnej zmluvy zo dňa 07.07.2013, Zmluvy o úvere č. XX . zo dňa 12.12.2012, odstúpenia od
Zmluvy o úvere, znaleckého posudku č. 20/2013, Zoznamu prihlášok, Zoznamu dodávateľských faktúr,
ostatného spisového materiálu a na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

Okresný súd Prešov uznesením č.k. 1K/20/2014 zo dňa 20. augusta 2014, zverejneným v OV SR č.

164/2014 dňa 26.08.2014 na majetok dlžníka KOBE SK, s.r.o. IČO: 45 937 273 vyhlásil konkurz a do
funkcie správcu ustanovil Mgr. Annu Gaľovú, so sídlom kancelárie Slnečná 39, 080 01 Prešov.
Žalovaný v 1. rade v rámci implementácie programu rizikového kapitálu, ako je to vyššie uvedené
realizoval investíciu do spoločnosti úpadcu, aj formou majetkovej účasti v spoločnosti úpadcu, ktorému
ako veriteľ poskytol ako dlžníkovi v zmysle zmluvy o úvere peňažné prostriedky vo výške 900.000 €,

v súvislosti realizácie kúpy predmetnej nehnuteľnosti. Za účelom zabezpečenia návratnosti pre prípad
zlyhania investície bolo na základe zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok, zriadené
záložné právo, ktoré zabezpečovalo návratnosť poskytnutých finančných prostriedkov podľa Zmluvy o
úvere.Pre neplnenie zmluvných povinnosti zo strany úpadcu a to omeškania sa s vrátením splátok úveru zo
Zmluvy o úvere odstúpil žalovaný v 1. rade od Zmluvy o úvere. Následne si voči úpadcovi uplatnil nárok
na vrátenie splatnej pohľadávky v celkovej výške 922.050,13 €, úpadca si však svoju povinnosť nesplnil.

Na základe toho žalovaný v 1. rade pristúpil k realizácii výkonu záložného práva prostredníctvom
uzatvorenia dohody o nadobudnutí zálohu, ako to žalovaný v 1. rade písomne špecifikoval vo svojom
písomnom prednese.
Žalovaný v 1. rade nadobudnuté nehnuteľnosti spolu s hnuteľným majetkom úpadcu dňa 07.07.2013
prenajal spoločnosti TLM Investmens, s.r.o., pričom bol na katastrálnom odbore OÚ Kežmarok podaný

návrh na prevod nehnuteľného majetku - na kupujúceho ( žalovaného v 2. rade ). Vkladové
konanie č. 1423/2014 bolo dňa 22.08.2014 prerušené.
Žalobca vo vzťahu k obrane žalovaných poukázal na to, že žalovaný v 1. rade je od 08.12.2010
spoločníkom úpadcu a v zmysle ust. § 9 písm. e/ ZKR je spriaznenou osobou. Uzavretá Dohoda
o nadobudnutí zálohu je pritom zvýhodňujúcim právnym úkonom podľa § 59 ods. 1 ZKR. Správca
ku dňu 01.02.2015 eviduje v zozname pohľadávok pohľadávky vo výške 806.000.00 €, prevažne

splatné v období prvého polroka 2013 za dodávky materiálu a výkon stavebných prác ako aj záväzky
z obchodného vzťahu v sume 476.829 €. Majetok úpadcu k uvedenému dňu pozostával z peňažných
pohľadávok vo výške 129.000 €, z ktorých

-7-

je suma cca 50.000 € nedobytná. Podľa výkazu ziskov a strát ku dňu 31.12.2013 dlžník - úpadca
vykazoval v účtovnom období roku 2013 stratu výsledku hospodárenia z bežnej činnosti v sume
-788.265,00 €. Po prevode majetku na žalovaného v 1. rade, t.j. od 1.7.2013 úpadca už nepodnikal.
Prevodom nehnuteľného majetku v hodnote 350.000 € došlo nielen k zníženiu - zmenšeniu majetku
úpadcu ale došlo súčasne k úpadku spoločnosti KOBE SK, s.r.o. Spišská Belá. Žalovaný v 1. rade, ako

veriteľ zo Zmluvy o úvere bol prevodom majetku zvýhodnený, pretože splatnosť úveru nastala dňom
vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu, t.j. dňom 26.08.2014 a teda prednostne získal majetok úpadcu
na úkor ostatných veriteľov. Úpadca právnym úkonom neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich
veriteľov, tým že sa vzdal nehnuteľného majetku a spôsobil svojej spoločnosti úpadok.
Podaním doručeným súdu dňa 27.02.2015 žalobca vzhľadom na prednesy žalovaných navrhol aby súd

pripustil zmenu žaloby tak, že zaviaže žalovaného v l. rade k povinnosti vydať do konkurznej podstaty
nehnuteľný majetok, ktorý je predmetom kúpnej zmluvy, čo zdôvodnil tým, že v čase, keď pripravoval
žalobu vychádzal z dostupných informácii, pričom bolo zrejmé, že medzi žalovaným v l. a 2.rade došlo
k uzavretiu platnej kúpnej zmluvy a bol podaný návrh na povolenie vkladu. Konanie pred katastrálnym
úradom bolo prerušené, avšak v tom čase bol žalovaný v 2.rade pasívne legitimovaný v konaní. Nakoľko

je však stále vedený ako vlastník predmetnej nehnuteľností žalovaný v l. rade navrhol u uvedenom
rozsahu zmenu žaloby. Uznesením zo dna 17.03.2015 súd navrhovanú zmenu žaloby pripustil.
Právny zástupca žalovaných vo svojom prednese poukázal na to, že v danom prípade došlo k
poskytnutiu adekvátneho protiplnenia, teda nemohlo dôjsť k zmenšeniu majetku úpadcu, a teda nie
sú splnené podmienky úspešnej odporovateľnosti. Vo vzťahu k žalovanému v 2.rade opakovane

poukázal na námietku nedostatku pasívnej legitimácie, nakoľko tento sa nestal vlastníkom predmetnej
nehnuteľností, pričom iba v prípade ak by dohoda o nadobudnutí zálohu bola odporovateľným právnym
úkonom, vtedy by sa mohla viesť legitimácia žalovaného v 2.rade.

Podľa § 57 ods.1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZKR) právne úkony

týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo
veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu
týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie
nevyhovel.
Podľa § 57 ods.2 ZKR právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby

alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje
za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.
Podľa § 57 ods.3 ZKR odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú
už vykonateľné alebo uspokojené.
Podľa § 57 ods.4 ZKR odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý

ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.
-8-
Podľa § 59 ods.1 ZKR zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým
dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečilsvoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj
neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom.
Podľa § 59 ods.3 ZKR zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka

alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech
osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa
predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
Podľa § 59 ods.4 ZKR odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené
počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v

prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli
urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.
Podľa § 60 ods.1 ZKR odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich
veriteľov(ďalejlen„ukracujúciprávnyúkon“),akbolurobenýsúmyslomdlžníkaukrátiťsvojichveriteľova
tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. Podľa ods.2 cit. ust. ak ide o právny úkon urobený
v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť

druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Podľa ods.3 odporovať možno
len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného
konania.
Podľa § 60 ods.1 ZKR ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel
dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa

nepreukáže opak.
Podľa § 60 ods.3 ZKR odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas
piatich rokov pred začatím konkurzného konania.
Podľa § 62 ods.1 ZKR právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom
odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne

urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.
Podľa § 63 ods.1 ZKR ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej
hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo,
povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo
alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota

nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej
majetkovejhodnoty.Protitomu,vočikomusaprávoodporovaťprávnemuúkonuuplatnilo,možnouplatniť
vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.
Podľa § 9 ods.1 písm. e) ZKR spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie
iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až

d) kvalifikovanú účasť.
-9-
Podľa § 47 ods. 1) zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Občiansky zákonník“) ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu,
je zmluva účinná týmto rozhodnutím.

Podľa § 133 ods. 2) Občianskeho zákonníka ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy,
nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 28 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného

rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení. “
Podľa § 118a ods. 1 O.s.p. vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka, vo
veciach ochrany podľa predpisov o masovokomunikačných prostriedkoch, v sporoch vyvolaných alebo
súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou, o základe veci v sporoch o ochranu hospodárskej súťaže,
o základe veci v sporoch o ochranu práv porušených alebo ohrozených nekalým súťažným konaním,

o základe veci v sporoch z porušenia alebo ohrozenia práva na obchodné tajomstvo sú účastníci
povinní opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení
najneskôr do skončenia prvého pojednávania; to neplatí, ak neboli splnené podmienky na vykonanie
prvého pojednávania a došlo k jeho odročeniu (§ 101 ods. 2).
Podľa § 118a ods. 2 O.s.p. na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd neprihliada;

to neplatí, ak ide o skutočnosti alebo dôkazy, ktoré vyšli najavo po prvom pojednávaní, ktoré účastník
nemohol bez svojej viny včas uviesť a ktorými má byť spochybnená vierohodnosť vykonaných
dôkazných prostriedkov.Žalobca sa v podanej žalobe domáhal odporovateľnosti (neúčinnosti) právneho úkonu - Dohody o
nadobudnutí zálohu a kúpnej zmluvy zo dňa 18.06.2014, ktorou žalovaný v 1. rade ako predávajúci
predal predmetnú nehnuteľnosť žalovanému v 2. rade ako kupujúcemu ako aj jej vydania do konkurznej

podstaty úpadcu.
Žaloba bola žalobcom uplatnená v zmysle § 57 ods. 2 ZKR v zákonnom stanovenej lehote. Žalobca
podal žalobu na odporovateľnosť ukracujúceho právneho úkonu dlžníka podľa § 60 ZKR, nakoľko ním
došlo k ukráteniu iných veriteľov úpadcu a vzhľadom na spriaznenosť strán sa v súlade s ustanovením
§ 60 ods. 2 ZKR úmysel ukrátiť veriteľov úpadcu ako aj vedomosť o tomto úmysle predpokladá. Taktiež

Dohoda o nadobudnutí zálohu a kúpnej zmluvy zo dňa 18.06.2014 je zvýhodňujúcim právnym úkonom
podľa § 59 ZKR
Zákon o konkurze a reštrukturalizácii definuje úpadcu ako dlžníka neschopného alebo predlženého
splácať viac ako jednému veriteľovi po dobu 30 dní po lehote splatnosti pri peňažných záväzkoch.
Táto platobná neschopnosť ako úpadok dlžníka zamedzuje dlžníkovi vykonávať zvýhodňujúce právne
úkony (§ 59 ZKR) alebo ukracovať veriteľov (§ 60 ZKR) počas úpadku dlžníka. Zákon definuje

podmienky odporovania zvýhodňujúceho právneho úkonu, či odporovania ukracujúceho právneho
úkonu, postavením dlžníka nespôsobilosťou splácať záväzky svojim veriteľom v prípade preukázania
jeho platobnej neschopnosti, tvrdenej v dobe úpadku.

-10-

Odporovateľnosť právnych úkonov je upravená v ustanoveniach § 57 až § 66 ZKR a je osobitným
právnym inštitútom slúžiacim na ochranu konkurzných veriteľov. Odporovateľnosť, ktorej právnym
dôsledkom je neúčinnosť právneho úkonu, je v zásade sankciou za právne dôsledky úkonu dlžníka,
ktorým sa zmenšil majetok tak, že spôsobí ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa (veriteľov). Ide
o prísne kontradiktórne konanie s koncentračnou zásadou, kde základnými právnymi predpokladmi

úspešnej odporovateľnosti v konkurznom konaní, ktoré musí preukázať žalobca, je existencia
napadnutého platného a účinného právneho úkonu dlžníka, príčinná súvislosť medzi právnym úkonom
dlžníka a vzniknutým úpadkom, alebo vykonanie takéhoto právneho úkonu počas už existujúceho
úpadku a ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil svoju pohľadávku.
Právo správcu odporovať právnemu úkonu žalobou na súde sa musí uplatniť v lehote uvedenej v

ustanovení § 57 ods. 2 ZKR, pričom účastníci sú povinní opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej
a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do skončenia prvého pojednávania.
Zákon o konkurze a reštrukturalizácii stanovuje, že všeobecne možno odporovať iba tomu právnemu
úkonu, ktorý ukrátil niektorého z veriteľov, teda ide o základný predpoklad odporovateľnosti. Právny
úkon, ktorý nespĺňa uvedený predpoklad, nie je možné napadnúť odporovateľnosťou. ZKR pritom

definuje jednotlivé skutkové podstaty a rozlišuje medzi skutkovými podstatami objektívnej a subjektívnej
povahy. Skutkové podstaty vymedzené v § 58 ZKR - právny úkon bez primeraného protiplnenia a v § 59
ZKR - zvýhodňujúci právny úkon sú skutkovými podstatami objektívnej povahy, čiže k odporovateľnosti
sanevyžadujeúmyselukrátiťveriteľov.Vustanovení§60savymedzujeskutkovápodstataukracujúceho
právneho úkonu, ktorým sa rozumie každý právny úkon, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov, nezáleží

pritom akým spôsobom. Ustanovenie § 60 stanovuje ako podmienku aj úmysel veriteľov ukrátiť,
pričom ak ukracujúci právny úkon bol urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, platí právna
domnienka, že právny úkon bol urobený s úmyslom ukrátiť svojich veriteľov a že druhá strana mala
vedomosťotakomtoúmysledlžníka.Rozdielmedzijednotlivýmiskutkovýmipodstatamijetedavúmysle.
Práve tento úmysel ukrátiť veriteľov je zo strany zákonodarcu „sankcionovaný" dlhšou dobou počas

ktorej je právny úkon napadnuteľný.
Predpokladom úspešnej odporovateľnosti (neúčinnosti) právneho úkonu je naplnenie tak všeobecných
ako aj osobitných predpokladov, teda najmä preukázanie, že príslušným právnym úkonom došlo k
ukráteniu uspokojenia pohľadávky konkrétneho veriteľa a súčasne sa majetok dlžníka jeho právnym
úkonom zmenšil v takom rozsahu, že mu iný majetok nezostal na uspokojenie prihlásenej pohľadávky.

Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade súd nezistil naplnenie predpokladov úspešnej odporovateľnosti
právneho úkonu, nakoľko ako vyplýva z vykonaného dokazovania v prípade Dohody o nadobudnutí
zálohu nedošlo k zmenšeniu majetku úpadcu. Cena nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom Dohody
o nadobudnutí zálohu, bola určená znaleckým posudkom č. 20/2013, vypracovaného Výskumným
ústavom riadenia hodnoty podniku a súdneho inžinierstva, a.s., vo výške 307.000,- EUR, pričom ako

vyplýva z článku III. bod 3. Dohody o nadobudnutí zálohu sa úpadca a žalovaný v 1. rade pre účely
určenia hodnoty, ktorú žalovaný v 1. rade nadobudne do svojho majetku nadobudnutím vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, dohodli na hodnote vo výške 350.000,- EUR. Teda rozdiel medzi touto sumoua všeobecnou hodnotou nehnuteľností bol vo výške 43.000,- EUR, a to v prospech spoločnosti úpadcu.
Teda pohľadávka žalovaného v 1. rade sa voči úpadcovi znížila o vyššiu sumu, ako bola samotná
-11-

všeobecná hodnota nadobúdaných nehnuteľností, z čoho vyplýva záver, že Dohoda o nadobudnutí
zálohu nebola ukracujúcim právnym úkonom, lebo v jej dôsledku nedošlo k žiadnemu zmenšeniu
majetku úpadcu, keďže úpadca nemusel vrátiť časť poskytnutého úveru, získal finančný ekvivalent jej
hodnoty v podobe zníženia svojho úverového zaťaženia a teda znížil svoj záväzok o sumu vyššiu, ako
bola hodnota aktív, ktoré na toto zníženie použil. V konaní pritom nebolo preukázané, že dohodnutá

hodnota, za ktorú žalovaný v 1. rade nadobudol nehnuteľnosti do svojho vlastníctva nebola primeraná,
t.j. obvyklá, čím nedošlo k žiadnemu ukráteniu veriteľov úpadcu.
Z predložených listín vyplynulo, že žalovaný v 1. rade je spoločníkom úpadcu, teda je spriaznenou
osobou úpadcu v zmysle ust. § 59 ods.3 ZKR a teda úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho
právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť proti tomu, kto s úpadcom odporovateľný právny

úkon dohodol, resp. kto z odporovateľného právneho úkonu úpadcu priamo nadobudol prospech.
Žalobca pasívnu legitimáciu žalovaného v 1. rade ustálil na základe jeho prospechu v podobe
prednostne získaného majetku úpadcu na úkor ostatných veriteľov, pričom úpadca týmto právnym
úkonom neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov a spôsobil svojej spoločnosti úpadok.
Vdanomprípadežalovanýv1.raderealizovalinvestíciudonovovznikajúcejspoločností,pričomposkytol

úpadcovi ako dlžníkovi v zmysle Zmluvy o úvere peňažné prostriedky vo výške 900.000 €, v spojení
s kúpou nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. 1951, vedenom pre obec Spišská Belá a
katastrálne územie Spišská Belá. Pre zaistenie ich návratnosti pre prípad zlyhania investície, bolo k
nehnuteľnostiamnazákladezmluvyozriadenízáložnéhoprávananehnuteľnýmajetokzriadenézáložné
právo, ktoré zabezpečovalo návratnosť poskytnutých finančných prostriedkov. V dôsledku omeškania

dlžníka s vrátením splátok úveru odstúpil žalovaný v 1. rade od Zmluvy o úvere a úpadcovi vznikla
povinnosť vrátiť žalovanému v 1. rade ku dňu odstúpenia od Zmluvy o úvere istinu vo výške 900.000 €, s
neuhradenými úrokmi vo výške 22.050,13 €, ktorú si úpadca nesplnil. Následne za účelom uspokojenia
vzniknutej pohľadávky si žalovaný v 1. rade uplatnil realizáciu výkonu záložného práva prostredníctvom
uzatvorenia dohody o nadobudnutí zálohu, s čím úpadca súhlasil podpisom Dohody o nadobudnutí

zálohu.
Ako vo svojom prednese zdôraznil právny zástupca žalovaných žalovaný v 1. rade si v zmysle
ustanovenia § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka zvolil bežný a najmenej finančne náročný spôsob
výkonu záložného práva z pohľadu záložcu ( úpadcu) a to uzatvorenie dohody o nadobudnutí zálohu
medzi záložným veriteľom a záložcom. V prípade, ak by úpadca k uzatvoreniu tejto dohody nepristúpil,

došlo by zo strany žalovaného v 1. rade k výkonu záložného práva iným spôsobom, v dôsledku čoho
by však náklady na výkon tohto práva boli značne vyššie, a tým by v súčasnosti bola znížená možnosť
uspokojenia veriteľov úpadcu.
Vychádzajúc z uvedeného preto súd postup žalovaného v 1. rade pri realizácii záložného práva posúdil
ako zákonný, zohľadňujúci pravdepodobné zvýšené náklady na možný iný spôsob výkonu záložného

práva na úkor úpadcu ako aj jeho veriteľov a preto nie je možné prijať záver, že žalovaný v 1. rade
takto získal prospech v podobe prednostne získaného majetku úpadcu na úkor ostatných veriteľov,
neodôvodnene zvýhodnil seba na úkor svojich veriteľov a spôsobil svojej spoločnosti úpadok, nakoľko
žalovaný v 1. rade ako zabezpečený veriteľ (ktorého pohľadávka je zabezpečená záložným právom na
vec patriacu

-12-
úpadcovi) by mal aj v konkurze právo, aby jeho zabezpečená pohľadávka bola podľa poradia
rozhodujúceho na jej uspokojenie uspokojená z výťažku speňaženia majetku, ktorým bola zabezpečená
z tzv. osobitnej podstaty a preto nemožno ustáliť, že napadnutý právny úkon dlžník urobil so zámerom
spôsobiť úpadok a zánik svojej spoločnosti.

Po vyhodnotení dokazovania preto súd dospel k záveru, že žalovaný v 1. rade úspešne vyvrátil zákonnú
domnienku v zmysle § 60 ods. 2 ZKR, teda preukázal opak predpokladaného úmyslu ukrátiť veriteľov
úpadcu ako aj vedomosť o tomto úmysle.
Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade súd posúdil vznesenú námietku nedostatku pasívnej legitimácie
ako dôvodnú, keďže na žalovaného v 2. rade sa nevzťahuje ustanovenie § 62 ods. 2 a § 62 ods. 4

ZKR, nakoľko právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť len voči tomu subjektu, v prospech
ktorého bolo zriadené ďalšie právo, teda že tretí subjekt príslušné právo nadobudol. V danom prípade
vychádzajúc z citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka v spojení s ustanoveniami Katastrálneho
zákonadoposiaľnedošlokpovoleniuvkladuvlastníckehoprávavprospechkupujúceho,atedanemožnodotohtookamihuhovoriťonadobudnutívlastníckehoprávaaanioúčinnostitohtoprávnehoúkonu.Preto
keďže v prípade Kúpnej zmluvy nedošlo ku vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam do katastra
nehnuteľností v prospech žalovaného v 2. rade, nebolo v jeho prospech, ani zriadené vlastnícke právo,

tento príslušné vlastnícke právo nenadobudol, nestal sa právnym nástupcom žalovaného v 2. rade a
preto nie je pasívne legitimovaným subjektom v tomto konaní.
Vzhľadom na uvedené preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p.. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 2 O.s.p.. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p.. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O trovách konania súd v zmysle citovaného ustanovenia § 151 O.s.p. rozhodne osobitným uznesením
do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné okrem prípadov, že neboli splnené podmienky na
vydanie takého rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

-13-

V takom prípade možno odvolanie podať na tunajšom súde do 15 dní odo dňa doručenia písomného
vyhotovenia rozsudku.

Podľa § 153 c) ods. 1 a 2 O.s.p., ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu nebol prítomný na
pojednávaní, na ktorom súd rozhodol rozsudkom podľa § 153b ods. 1 (pre zmeškanie), môže do

nadobudnutia právoplatnosti rozsudku podať návrh na jeho zrušenie. Ak súd návrhu vyhovie, zruší
rozsudok uznesením a začne vo veci opäť konať. Ak žalovaný zároveň s návrhom podľa odseku 1 podal
proti rozsudku pre zmeškanie aj odvolanie a súd vyhovel návrhu podľa odseku 1, platí, že žalovaný
odvolanie nepodal.

Proti výroku o trovách konania je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia rozsudku
na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Odvolanie je potrebné podať v 2 písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v

čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.