Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/203/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114204017
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3114204017.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členov JUDr.
Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o.
so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, IČO 35 724 803, zastúpeného Tomášom Kušnírom, s. r. o.
so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, IČO 36 613 843 proti v odporcovi A. A., štátnemu občanovi
S. republiky, bytom O. D. XXX, P., toho času na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníčkou
JUDr. Soňou Olišovou, vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Trenčín, o zaplatenie 259,32 eur s
príslušenstvom, na odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 23. decembra 2014, č.k.
16C/103/2014-53, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd rozsudkom zo dňa 23. decembra 2014 č.k. 16C/103/2014-53 zamietol návrh, ktorým sa
navrhovateľ domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy 259,32 € s vyčísleným úrokom z omeškania zo
splátok za obdobie od 21.03.2010 do 20.08.2010 v sume 4,84 €, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo
sumy 259,32 € od 21.08.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania. Vychádzal zo skutkového zistenia,
podľa ktorého medzi právnym predchodcom navrhovateľa - Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľom
a odporcom ako dlžníkom bola uzavretá zmluva o splátkovom úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka. Okresný súd uzavretú zmluvu o splátkovom úvere posúdil ako typovú spotrebiteľskú zmluvu
v zmysle § 2 písm. b) a § 23a ods. 1, ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení
účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu (09.09.2005). Pojem spotrebiteľská zmluva do Občianskeho
zákonníka zaviedla jeho novela zákona č. 150/2004 Z.z., ktorú úpravu neskôr výrazne pozmenil zákon
č. 568/2007 Z.z. (a neskôr i ďalšie čiastkové novelizácie). Zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom
navrhovateľa a odporcom bol síce tzv. absolútnym obchodom, čo však nevylučuje možnosť a povinnosť
súdu aplikovať na ten istý právny vzťah i ustanovenia spotrebiteľského práva slúžiace na ochranu
spotrebiteľa. Z materiálneho hľadiska sa totiž pozícia zmluvnej strany - spotrebiteľa, uzatvárajúcej
zmluvu pred účinnosťou novely Občianskeho zákonníka č. 568/2007 Z.z. nelíšila od pozície spotrebiteľa,
uzavierajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka
v znení účinnom od 01.01.2008. Právny vzťah medzi účastníkmi možno podradiť pod § 2 písm. b)
zákona č. 258/2001 Z.z.. Hoci právny predchodca navrhovateľa uzavrel so odporcom zmluvu o úvere
podľa § 497 Obchodného zákonníka, ktorá je podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka tzv.
absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom, okresný súd považoval v tomto konkrétnom prípade v
otázke premlčania práva spravovanie sa ustanoveniami Obchodného zákonníka za spravovanie sa v
neprospech spotrebiteľa a teda za nekalú podmienku. Súd preto posudzoval predmetnú úverovú zmluvu
v otázke premlčania podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Návrhom podaným na tunajšom súde

dňa 24.02.2014 navrhovateľ uplatňoval voči odporcovi neuhradených šesť splátok z úveru splatných od
20.03.2010 do 20.08.2010. Právo na zaplatenie dlžných splátok úveru sa v zmysle § 101 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 103 Občianskeho zákonníka premlčuje v premlčacej dobe troch rokov, ktorá
začala plynúť odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti tej ktorej splátky, t.j. premlčacia doba splátky
splatnej dňa 20.03.2010 začala plynúť dňa 21.03.2010 a posledným dňom premlčacej doby bol deň
21.03.2013, pričom premlčacia doba poslednej uplatňovanej splátky splatnej 20.08.2010 začala plynúť
dňa 21.08.2010 a posledným dňom premlčacej doby bol deň 21.08.2013. Keďže navrhovateľ podal
návrh na tunajší súd dňa 24.02.2014, je zrejmé, že svoje právo na zaplatenie všetkých dlžných splátok
uplatnil až po uplynutí premlčacej doby. Na premlčanie práva navrhovateľa okresný súd prihliadol
vzhľadom na vznesenú námietku premlčania opatrovníčkou odporcu. Okresný súd tak nemohol priznať
navrhovateľovi z dôvodu premlčania právo na zaplatenie celej dlžnej sumy, a preto návrh v časti istiny
zamietol. Ak navrhovateľa podal návrh až dňa 24.02.2014, ktorým sa domáhal aj úroku z omeškania z
nezaplatených splátok, z ktorých posledná splátka bola splatná dňa 20.08.2010 a opatrovníčka odporcu
vzniesla námietku premlčania, nemohol súd návrhu ani v časti úroku z omeškania z dôvodu premlčania
uplatneného nároku vyhovieť. Vzhľadom na uvedené okresný súd zamietol návrh aj v časti o zaplatenie
úroku z omeškania. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p.. Vec právne posúdil
podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a v znení
účinnom odo dňa 01.01.2008, § 2 ods. 1 písm. a), b) a § 23a ods. 1, 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane
spotrebiteľa, § 2 písm. a), b), § 4 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 100
ods.1, § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Navrhol rozsudok okresného
súdu zmeniť a jeho návrhu vyhovieť resp. rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť okresnému
súdu na ďalšie konanie. Uviedol, že v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až 54
Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu u dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti
Občianskeho zákonníka , ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka , zmluva o úvere bola
upravená len v Obchodnom zákonníku. V dôsledku toho sa podľa názoru odvolateľa na účastníkov
úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods.3 Občianskeho
zákonníka. Novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nespravujú nároky
vzniknuté pred 1.1.2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 1.1.2008.
Zmluvu o úvere uzavretú pred 1.1.2008, kde bol dlžník spotrebiteľom tak, ako v danom prípade,
nie je možné posudzovať podľa ustanovení § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. Právne vzťahy zo
zmluvy o úvere uzavretej pred 01.01.2008 sa spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu
účastníkov. Okresný súd na daný prípad nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka
týkajúce s a premlčacej doby. Poukazoval na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 2 M Cdo 3/2011 a 6 M Cdo/4/2012, rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici (sp.zn.
15co/132/2013, 15Co/28/2013), v Trnave (sp.zn 9Co/138/2013) v Prešove (sp.zn. 9Co/64/2013), ako aj
na komentár. Zastáva preto názor, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnených splátok spolu s príslušným
úrokom z omeškania z každej splátky

K odvolaniu navrhovateľa sa opatrovníčka odporcu nevyjadrila.

Krajský súd preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu
je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. O odvolaní navrhovateľa rozhodol
bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože pojednávanie nebolo
potrebné nariaďovať.

Predmetom posudzovania odvolacieho súdu v prejednávanej veci vzhľadom na obsah odvolania
navrhovateľa bolo, či je správne na námietku premlčania aplikovať ustanovenia Občianskeho alebo
Obchodného zákonníka vzhľadom na rôzne upravenú dĺžku premlčania.

Odvolací súd považuje na tomto mieste za potrebné uviesť, že okresný súd sa už v odôvodnení rozsudku
náležitým spôsobom vyporiadal so všetkými rozhodnými dôvodmi podaného odvolania, ktoré dôvody
odvolateľ prezentoval už počas konania pred okresným súdom.

Okresný súd postupoval správne, keď na danú vec aplikoval ust. § 101 a 103 Občianskeho zákonníka o
premlčaní. Aj keď má úverová zmluva charakter absolútneho obchodu, na otázku premlčania je potrebné
vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú
pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto pravidlo je ustálené v aplikačnej praxi súdov, ktoré riešenie odobril
aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 19. júna 2013 č.k. I. ÚS 402/2013-10, v ktorom
skonštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver
ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa.

S Obchodným zákonníkom je spojená dlhšia premlčacia doba štvorročná (ktorá má práve pre stranu v
postavení dlžníka aj spotrebiteľa rozhodujúci význam, keďže jemu vzniká dlh -povinnosť na majetkové
plnenie, ktoré je predmetom premlčania), v porovnaní s kratšou trojročnou premlčacou dobou v
Občianskom zákonníku (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.01.2011
sp.zn. 5M Cdo 20/2009.).

Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. definitívne expressis verbis
vyriešila výkladové rozdiely, na ktoré sa odvoláva navrhovateľ, (doplnením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka) a stanovila, že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy
prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva. Z dôvodovej správy k zákonu (z prílohy k uzneseniu Ústavnoprávneho výboru
Národnej rady SR č. 391) vyplýva, že cieľom jej prijatia je odstrániť výkladové problémy v otázke použitia
Občianskeho alebo Obchodného zákonníka na spotrebiteľské vzťahy, s nimi súvisiace vzťahy a osobitne
vzťahy tzv. akcesorického charakteru. Výslovne sa ustanovuje, že na všetky právne vzťahy vzniknuté na
základe spotrebiteľskej zmluvy sa vždy použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak
mali použiť normy obchodného práva. Z tohto dôvodu sa bude vždy preferovať priorita Občianskeho
zákonníka, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší a to na celý režim právneho vzťahu, aj keby sa na
právny režim mohla použiť právna úprava Obchodného zákonníka. Občiansky zákonník bude použitý,
pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia, zmluvnej pokuty, uznania záväzku
a podobne. Hoci účinnosť tohto ustanovenia bola posunutá až na 1. apríl 2015, predmetné ustanovenie
zachytáva prevažujúcu výkladovú prax a jeho cieľom je iba zákonom výslovne upraviť aj doposiaľ platné
pravidlo prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky. Preto okresný
súd správne aplikoval ustanovenie § 101 a 103 Občianskeho zákonníka.

K tvrdeniu odvolateľa, že v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho
zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu u dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho
zákonníka, nie na úverovú zmluvu podľa Obchodného zákonníka, odvolací súd uvádza, že uzatvorená
zmluva je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 Občianskeho zákonníka účinného od 01.04.2004
vychádzajúc z európskej legislatívy (Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5.4. 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách). Spĺňa totiž náležitosti spotrebiteľskej zmluvy pozitívne vymedzené v
citovanom ustanovení § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ktoré
treba vykladať v spojení s európskou legislatívou vtedy platnou a účinnou a s dôvodovou správou k
následnej novelizácii zákonom č. 568/2007 Z. z., v zmysle ktorej tam uvedený výpočet právnych foriem
spotrebiteľských zmlúv bol len demonštratívny a teda spotrebiteľskou zmluvou môžu (mohli) byť aj
iné zmluvy. Zmluva uzatvorená účastníkmi spĺňa súčasne náležitosti typovej zmluvy podľa zákona č.
634/1992 Zb. v znení účinnom a platnom ku dňu uzavretia zmluvy, a to § 23a ods. 2, podľa ktorého
na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, použijú sa primerane
ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako správne uviedol okresný súd.

Navrhovateľom uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku okresného súdu potom nebolo možné
považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok okresného súdu potvrdiť.

Okresný súd rozhodol správne aj o náhrade trov konania.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak,
že úspešnému odporcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si nárok na

náhradu trov odvolacieho konania návrhom neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.).a zo spisu mu ani žiadne
trovy nevyplynuli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .