Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 26, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/558/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112233164
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4112233164.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek

senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Eriky Madarászovej, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Grösslingova 4, proti odporcovi: Slovenská republika a v jej mene konajúce Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu škody a nemajetkovej
ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 11. júna 2014 č.k.
6C/564/2012-53, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporkyni
domáhalzaplateniasumy175,-eurakonáhradyškodyasumy497,88euraakonemajetkovejujmypodľa
zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorá mu vznikla
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Nitra v exekučnom konaní pod sp. zn. 23Er/713/2006,
a to nerozhodnutím o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote.
Odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust.§3 ods. 1 písm. d)
§ 9 ods. 1, 2, §15,§16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, §19 ods. 1,3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti

za škodu pri výkone verejnej moci a § 44 ods. 8, 9 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Vychádzal zo zisteného skutkového stavu, ktorým mal
za preukázané, že navrhovateľ si uplatnil nárok na náhradu majetkovej škody vo výške 175 eura a
nemajetkovej ujmy vo výške 497,88 eura z dôvodu, že Okresný súd Nitra ako exekučný súd nerozhodol
o návrhu na zmenu exekútora v zákonom stanovenom čase. Z pripojeného exekučného spisu zistil, že v
exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp.zn 23Er/713/2006 oprávnený podal návrh
na zmenu súdneho exekútora dňa 6.9.2011. Na výzvu exekučného súdu pôvodná súdna exekútorka

Mgr. Silvia Šabíková 29.11.2010 zaslala návrh na priznanie trov exekúcie s ich vyčíslením. Exekučný
súd prípisom zo dňa 19.1.2011 vyzval oprávneného na predloženie exekučného titulu- zmluvy o úvere,
na ktorú reagoval oprávnený 19.4.2011 predložením zmluvy. Následne Okresný súd Nitra uznesením
č.k.23Er/713/2006-22 exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnej exekútorke Mgr.
Silvii Šabíkovej trovy exekúcie vo výške 114,98 eura. Toto uznesenie napadol odvolaním oprávnený o
ktorom rozhodol odvolací súd tak, že ho potvrdil. Navrhovateľ špecifikoval majetkovú škodu ako náklady
navrhovateľa predstavujúce náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou

uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením návrhu na zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom. Náhrady majetkovej škody sa navrhovateľ
domáhal za pracovné výkony svojich zamestnancov pomocou informačného systému v sume 70 eur,
náklady na udržiavanie a správu informačného systému v sume 40 eur , na administráciu listín akomunikáciu s pôvodným exekútorom v sume 50 eur a za administratívne spracovanie urgencií ,
poštovné a telekomunikačné výdavky v sume 15 eur, spolu 175 eur. Navrhovateľ sa zároveň domáhal
nemajetkovej ujmy v peniazoch, keď márnym uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania

navrhovateľa na vymoženie pohľadávky, keď mohlo dôjsť k zániku povinného, k strate kontaktu s
povinným, k insolventnosti povinného. Nemajetková ujma má predstavovať satisfakciu za konkrétne
porušenie zákona. Pri výške nemajetkovej ujmy navrhovateľ vychádzal z toho, že Ústavný súd SR za
prieťahy v konaní priznáva priemerne 663,88 eura ročne , čomu zodpovedá alikvotný pomer 55,32 eura
za každý mesiac omeškania , čo v danej veci znamená nečinnosť súdu 298 dní, čomu zodpovedá

nemajetková ujma v sume 497,88 eura. Na základe vyššie uvedených skutočností, súd prvého stupňa v
tomto prípade zisťoval, či bola alebo nebola dodržaná zákonná 30 dňová lehota, ak nebola dodržaná tak
z akého dôvodu a či v súvislosti s prípadným nedodržaním lehoty mohla vzniknúť navrhovateľovi škoda
a nemajetková ujma. Uviedol, že dôvodom pre zmenu exekútora bola údajná strata dôvery k pôvodnému
exekútorovi. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, exekučné konanie bolo
zastavené. Poukázal na dôvody zastavujúceho uznesenia, z ktorého vyplýva, že exekučné konanie bolo

zastavené pre neplatnosť rozhodcovskej doložky, pre ktorú rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci
konať a rozhodnúť a zhodné exekučné tituly boli súdmi vyhlásené za neplatné. V priebehu exekúcie
po podaní návrhu na zmenu exekútora nemohlo dôjsť k žiadnej škode, pretože pôvodný exekútor má
podľa zákona oprávnenie a povinnosť vykonávať úkony exekučného konania. Účastníkom exekučného
konania nerozhodnutím v zákonnej lehote nevznikol stav právnej neistoty, doba do rozhodnutia nemohla

nijako negatívne zasiahnuť navrhovateľku, vyvolať u nej neistotu ako morálnu ujmu. Rozhodovaciu
činnosť súdnictva nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup. K prieťahom v konaní poukázal na
ustanovenie §9 ods.1, 2 zákona č. 514/2003Z.z. a dospel k záveru, že všeobecný súd nemôže v konaní
hodnotiť postup iného súdu z uvedeného hľadiska. K zamietnutiu návrhu na doplnenie dokazovania
znaleckým dokazovaním uviedol, že dokazovanie ako nehospodárne zamietol z dôvodov zamietnutia

žaloby. Navrhovateľom tvrdená majetková škoda nebola nijako preukázaná, navrhovateľ nepreukázal
žiadnym spôsobom zníženie svojho majetku, pričom na navrhovateľovi je preukázať svoje tvrdenia
a svoje tvrdenia o škode v návrhu všeobecne popísané ani v jednom prípade nijako nedokladoval.
Určenie výšky škody v návrhu nie je dôkazom o vzniknutej škode. Je na navrhovateľovi, aby spolu
s návrhom predložil dôkazy ujmy, resp. uviedol skutočnosti, na ktorých základe bude možné podľa

zákonom určených kritérií posúdiť vznik a rozsah ujmy, súd mal za to, že k vzniku škody nedošlo.
Ďalej sa súd nestotožnil s názorom, že možno priamo porovnávať nemajetkovú ujmu za nedodržanie
zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia a nárokom priznávaným Ústavným súdom SR za prieťahy
v konaní, ďalej súd nevidel dôvod, aby sa nemajetkovou ujmou a jej výškou škody vôbec zaoberal,
keďže mal za to že k vzniku škody ani nemajetkovej ujmy nedošlo, jednak navrhovateľ ani vznik

nemajetkovej ujmy nepreukázal, len formálne uviedol, že došlo k zániku jeho podnikateľských aktivít
a jeho podnikateľských plánov, čo nebolo bližšie odôvodnené, ani preukázané. Vznik škody alebo
nemajetkovej ujmy však nezávisí automaticky len od zistenia nedodržania zákonnej či primeranej lehoty
a nestačí len konštatovanie prekročenia 30 dňovej lehoty, pretože podstatné sú aj ďalšie relevantné
okolnosti prípadu. Navyše v priebehu exekúcie, aj keď je podaný návrh na zmenu exekútora, ku žiadnej

škode nemôže dôjsť a navrhovateľ vznik škody ani nepreukázal, pretože pôvodný exekútor je podľa
exekučného poriadku oprávnený a povinný vykonávať všetky úkony exekučného konania. Je oprávnený
a povinný vo veci vykonávať všetky potrebné úkony v prospech oprávneného až do právoplatného
rozhodnutia exekučného súdu o jeho zmene. Navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno a
nepreukázal vznik škody, ani príčinnú súvislosť medzi nedodržaním lehoty na rozhodnutie o zmene

exekútora a prípadnou škodou. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd návrh navrhovateľa ako
nedôvodný zamietol. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že
odporcovi, ktorý mal vo veci úspech, nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikoval a
žiadne mu nevznikli.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnutý rozsudok

zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch uviedol, že súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a
postupom súdu účastníkovi konania bola odňatá možnosť konať pred súdom. Namietal, že súd prvého
stupňa založil svoje rozhodnutie na základe a s použitím novej právnej úpravy obsiahnutej v ust.

§ 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z., ktorá sa stala súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej
skutočnosti a teda po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu, hoci pri svojom
rozhodovaní bol viazaný ust. § 9 ods. 1 v znení zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom pred prijatím zák.
č. 412/2012 Z.z.. Svojim rozhodnutím de iure a de facto tak aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo jeneprípustné. Vytkol mu tiež, že odôvodnenie o zániku nároku na náhradu uplatnenej škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom založil na nedôveryhodnosti údajov, čo platné právo nepozná. V tejto
súvislosti poukázal na to, že nemal k dispozícii súdny spis exekučného súdu, a preto mohol niektoré

skutočnosti len usudzovať podľa sekundárnych prejavov, ktoré mal v realite, z ktorého dôvodu ako
dôkaz označil aj exekučný spis a žiadal použiť v ňom obsiahnuté listiny. Samotná nedôveryhodnosť
údajov však nič nemôže zmeniť na tom, že zo strany štátneho orgánu došlo k nesprávnemu úradnému
postupu, keď rozhodnutie nebolo vydané v zákonom ustanovenej lehote. Namietal, že súd prvého
stupňa vôbec nevysvetlil svoj názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty, i napriek tomu, že

zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty a za
situácie, že exekučný súd ignoroval túto legitímnu sféru a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý
je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Právna istota
ohľadom riadneho výkonu exekúcie totiž nemohla byť odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu,
ale len súdu exekučného. Ďalej argumentoval, že súdu neprísluší polemizovať o vhodnosti limitácie
dĺžky konaní zákonnými lehotami a jeho povinnosťou je aplikovať platné právo a jeho úvahy negujú

stabilizovanújudikatúruEurópskehosúdupreľudsképráva,podľaktorejzodpovednosťštátuzaprieťahy
v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne faktory ako
napr.rozsahnevybavenejsúdnejagendy,nárastekonomickejtrestnejčinnostiatď.RovnakotakDohovor
zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny poriadok spôsobom vyhovujúcim požiadavkám
čl. 6 ods. 1, ktorý zahŕňa aj právo na rozhodnutie veci v primeranej lehote a pokiaľ súd a ani samotný

štát neprijal žiadne opatrenia na riešenie vzniknutej kritickej situácie, tento nedostatok mu nemôže
byť dávaný za vinu. Za prejav nesústredenej činnosti súdu prvého stupňa označil jeho presvedčenie
o rozpore exekučného titulu so zákonom v súvislosti s výsledkom konania, nakoľko vyhodnocoval
skutočnosti, ktoré s predmetom konania nesúviseli.
Odporkyňa sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie podal včas účastník
konania (§ 201 a §204 OSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a viazaný
skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP), prejednal vec podľa § 214 ods. 2
OSP bez nariadenia pojednávania, s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej
v ust. § 156 ods. 3 OSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je

vo výroku vecne správne a odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Preto v zmysle § 219 ods. 1 OSP
napadnutý rozsudok potvrdil.
Predmetom tohto konania je suma 175 eur, ktorej zaplatenia sa navrhovateľ domáha z dôvodu náhrady
škody a suma 497,88 eura z titulu nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Ako právny základ
návrhu na začatie konania navrhovateľ uviedol škodu, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku nesprávneho

úradného postupu Okresného súdu Nitra v exekučnom konaní vedenom u súdneho exekútora pod sp.
zn. EX 118/2006. Nesprávny úradný postup mal vzniknúť v dôsledku toho, že exekučný súd nerozhodol
o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonnej lehote.
V prejednávanej veci sa súd prvého stupňa správne najskôr zaoberal existenciou predpokladov
zodpovednosti odporkyne za škodu uplatňovanú navrhovateľom v konaní. V tomto smere v potrebnom

rozsahu zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správny právny záver.
Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Predtým, ako odvolací súd pristúpil k samotnému prejednaniu odvolania navrhovateľa, zaoberal sa
namietanou vadou konania, spočívajúcou v odňatí možnosti účastníka konať pred súdom (§ 221 ods.
1 písm. f/ OSP).
Z obsahu odvolania navrhovateľa vyplýva, že navrhovateľ namietal nevykonanie znaleckého
dokazovania, ktorým mal súd zistiť výšku materiálnej škody. K uvedenej vade konania namietanej

navrhovateľkouodvolacísúdudáva,žejevýlučnevecousúdurozhodnúťotom,akýdôkazbudevkonaní
vykonaný. Navrhovateľom namietané odňatie možnosti konať pred súdom musí byť chápané tak, že
odňatie možnosti konať pred súdom sa výslovne dáva do súvislosti s faktickou činnosťou súdu (s jeho
procesným postupom v konaní, so samou procedúrou prejednaní vecí súdom) a nie s jeho právnym
hodnotením veci zaujatom v napadnutom rozhodnutí. Navrhovateľka iné vady v konaní nenamietala a

odvolací súd z obsahu spisu ani iné vady konania, pre ktoré by musel rozhodnutie súdu prvého stupňa
zrušiť nezistil. Preto pristúpil k prejednaniu veci.
Navrhovateľ namietal, že prvostupňový súd nesprávne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne
posúdil.Zobsahuexekučnéhospisuvyplýva,ženávrhnavykonanieexekúciebolpodanýsúdnejexekútorkeMgr.
Silvii Šabíkovej dňa 9.10. 2006. Súdna exekútorka doručila Okresnému súdu Nitra žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie 12.10.2006. Prvostupňový súd ju poveril 9.11.2006 vykonaním

exekúcie. Dňa 6.09.2009 doručil oprávnený-navrhovateľ elektronicky návrh na zmenu exekútora. Súdna
exekútorka dňa 3.12.2010 zaslala súdu návrh na priznanie trov exekúcie s ich vyčíslením. Potom
exekučný súd vyžiadal od oprávneného zmluvu o úvere a po jej zaslaní uznesením z 21.06.2011 pod č.k.
23Er/713/2006-22 exekučné konanie zastavil a rozhodol o trovách konania. Na odvolanie oprávneného
Krajský súd v Nitre uznesením z 26.06.2012 pod č.k. 26CoE/19/2013-55 uznesenie súdu prvého

stupňa potvrdil. K zastaveniu exekučného konania došlo z dôvodu neprijateľnej zmluvnej podmienky-
rozhodcovskej doložky, pre ktorú rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť.
Navrhovateľ sa svojho nároku domáhala na základe nevydanie rozhodnutia v zákonom stanovenej
lehote, t.j. v lehote 30 dní od podania návrhu na zmenu exekútora. Z vykonaného dokazovania nie je
sporné, že súd nerozhodol o návrhu na zmenu exekútora v zákonom stanovenej lehote. Z ustanovenia
§ 44 ods. 8 EP vyplýva, že súd je povinný rozhodnúť o zmene exekútora. Túto povinnosť však nemá, ak

sa predpokladá, že exekúcia bude zastavená. Exekučný súd síce vo veci vydal poverenie na vykonanie
exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok , v priebehu konania potom z
úradnej povinnosti skúmal exekučný titul a dospel k záveru, že rozhodcovský súd nemal pre neplatnosť
rozhodcovskej doložky právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Exekúcia je preto právoplatne zastavená.
Navrhovateľka sa teda domáhala vykonania exekúcie na základe nulitného právneho aktu, pre ktorý

bola exekúcia zastavená. Preto jej nemohla vzniknúť žiadna škoda a majetková ujma. Odvolací súd
sa stotožnil s dôvodmi rozhodnutia prvostupňového súdu, v ktorých poukázal na povinnosti exekútorky
vykonávajúcej exekúciu, ktorá aj podľa jej vyjadrenia úspešne vykonávala exekúciu a časť vymoženej
pohľadávky poukázala na účet navrhovateľky. Z uvedených dôvodov preto rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny potvrdil.

Vo vzťahu k námietke navrhovateľa, že súd rozhodol v merite veci na základe inšpirácie novou právnou
úpravou v § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. odvolací súd uvádza, že sa nestotožňuje s dôvodmi odvolania
navrhovateľa v časti týkajúcej sa aplikácie novej právnej úpravy § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z.
uskutočnenej zák. č. 412/2012 Z. z.. Je pravdou, že prvostupňový súd v dôvodoch svojho písomného
rozhodnutia citoval dané ustanovenie po novele prijatej zák. č. 412/2012 Z.z. Citované ustanovenie

je platné od 01.01.2013 a návrh na začatie konania bol podaný v roku 2012. Uvedené pochybenie
prvostupňového súdu však nemá vplyv na správnosť rozhodnutia. Odvolací súd v tejto časti poukazuje
na dôvodnú správu k § 9 ods. 2 zák. č. 412/2012 Z. z., z ktorej vyplýva, že súdne konanie nie je
kompetentnýpreskúmaťsúdvkonaníonáhraduškodypodľazák.č. 514/2003Z.z.,alelenÚstavnýsúd,
resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy. Pokiaľ by konajúci súd o náhradu škody mohol

hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný
záver, že všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom by to mohlo
smerovať k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Konštatovať prieťahy v súdnom konaní je
oprávnený len Ústavný súd SR, resp. predseda súdu. Aj keď novela v § 9 ods. 2, 3 presne upravila
prieťahy v konaní, v podstate reagovala na dovtedajšiu rozhodovaciu prax súdov, že nie sú oprávnené

posudzovať prieťahy v konaní.
Súd prvého stupňa mal pri rozhodovaní k dispozícii súdny spis sp. zn. 23Er/713/2006 z ktorého listín
a údajov vychádzal. Základom rozhodnutia súdu prvého stupňa je nesplnenie zákonných podmienok
zodpovednostného právneho vzťahu v zmysle zákona č. 514/200 Z. z., a nie nedôveryhodnosť údajov
tak ako to uvádza navrhovateľ v odvolaní.

Odňatie možnosti konať pred súdom odvolací súd nevzhliadol ani v postupe súdu prvého stupňa
týkajúceho sa znaleckého dokazovania. Vo vzťahu k tejto skutočnosti odvolací súd konštatuje, že
Občiansky súdny poriadok ukladá účastníkom konania povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. V zmysle § 120 ods. 1 OSP však súd rozhodne o tom, ktoré z označených dôkazov vykoná.
To znamená, že súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a ani nie je povinný

vykonať všetky navrhované dôkazy. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov preto nie je vadou
spôsobujúcou účastníkovi konania odňatie možnosti konať pred súdom a zakladajúcou tým odvolací
dôvod. Odňatie možnosti konať pred súdom nezakladá bez ďalšieho ani prípadná skutočnosť, že by
bolo možné mať výhrady voči dôvodom, pre ktoré súd navrhnuté dôkazy nevykonal. V zmysle § 120 ods.
1 druhá veta OSP len súd má právo rozhodnúť, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd nevykoná

dôkazy, ktoré nie sú pre posúdenie veci relevantné a nemôžu smerovať k zisteniu skutkového stavu. Ich
nevykonanie musí v rozhodnutí odôvodniť. Na druhej strane, súd je povinný vykonať navrhnuté dôkazy,
ak sú právne relevantné a ich vykonanie je nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. To, či súd vykoná dôkazy
označené účastníkom konania, nie je ľubovôľou súdu. Rozhodujúce je zistenie, či skutkové záveryvyplývajúce z vykonaného dokazovania umožňujú záver, ktorý v konečnom dôsledku bude zodpovedať
cieľu sledovanému § 1 až § 6 OSP, v zmysle ktorých je potrebné vykladať ustanovenia Občianskeho
súdneho poriadku. V prejednávanej veci súd prvého stupňa návrh na doplnenie dokazovania znaleckým

posudkom ako nehospodárne zamietol, i s poukazom na ďalšie dôvody pre zamietnutie návrhu. V tomto
postupe súdu prvého stupňa nemožno vzhľadom na vyššie uvedené konštatovať odňatie možnosti
konania pred súdom, nakoľko súd prvého stupňa rozhodol v zmysle zákona a svoje rozhodnutie v
tomto smere aj dostačujúco odôvodnil. Odňatie možnosti konať pred súdom nezakladá bez ďalšieho ani
prípadná skutočnosť, že by bolo možné mať výhrady voči dôvodom, pre ktoré súd navrhnuté dôkazy

nevykonal, resp. ak ich vyhodnotenie nie podľa predstáv navrhovateľa.
Odvolací súd vo vzťahu k navrhovateľom tvrdenému prejavu nesústredenosti činnosti súdu, keď podľa
jeho názoru súd vyhodnocoval aj také skutočnosti, ktoré s predmetom konania nesúvisia (rozpor
exekučného titulu so zákonom), odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa bol oprávnený na
podporusvojichtvrdeníuviesťakékoľvekskutkovéaprávneskutočnostiodôvodňujúcejehorozhodnutie.
Exekučným titulom v predmetnom exekučnom konaní bola notárska zápisnica, preto súd prvého stupňa

bol oprávnený vo svojom rozhodnutí uviesť aj tieto skutočnosti. Jednalo sa o skutočnosť súvisiacu
s konaním ako celkom a s úpravou súvisiacou so splnomocnením na spísanie notárskej zápisnice a
rozhodovaciu činnosť súdov v tomto smere (zastavené exekúcie z dôvodu neplatnosti splnomocnenia).
Podstata odôvodnenia bola však v posudzovaní podmienok nároku na škody v zmysle zákona č.
514/2003 Z. z.

Vzhľadom na uvedené navrhovateľ nesplnil ani jednu z podmienok zodpovednostného právneho vzťahu
v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. V danom prípade bolo na navrhovateľovi preukázať skutočnosti
uvedené v návrhu a to, že exekučný súd svojím nesprávny úradným postupom spôsobil také konanie,
ktoré by bolo v príčinnej súvislosti so škodou vyčíslenou v návrhu. Rovnako tak mal postupovať a
preukázať dôvody pre priznanie nemajetkovej ujmy.

Na základe uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa
§ 219 ods. 1 OSP potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1
a § 151 ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej odporkyni náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, keďže odporkyňa návrh na priznanie náhrady trov odvolacieho konania nepodala.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.