Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 24, 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13C/388/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214208348
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Dagmar Aradská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4214208348.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5,

Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpený Tomáš Kušnír s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava
proti žalovanému: H. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., H. X, o zaplatenie 863,24 eur s príslušenstvom
a o návrhu žalobcu na prerušenie konania

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a .

Žalovaný je p o v i n n ýzaplatiť žalobcovi sumu 147,38 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne
zo sumy 147,38 eur od 28.6.2013 až do zaplatenia, to všetko v pravidelných mesačných splátkach po
15,- eur splatných vždy do 20. dňa každého mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti
tohto rozsudku až do úplného zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok

zročnosť celého plnenia.

Súd návrh v časti prevyšujúcej sumu 147,38 eur a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 29.4.2014 domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie
sumy 863,24 eur spolu s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 763,77 eur od 28.6.2013 do
zaplatenia ako aj náhrady trov konania. Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že Zmluvou o postúpení
pohľadávok uzavretou dňa 27.6.2013 medzi Slovenskou sporiteľnou, a.s. ako postupcom a žalobcom
ako postupníkom, postupca postúpil žalobcovi pohľadávku voči žalovanému vo výške 1311,64 eur.
Postupca a žalovaný uzavreli dňa 22.12.2005 Zmluvu č. 212134916, ktorej súčasťou sú Všeobecné

obchodné podmienky postupcu v znení dodatkov (VOP). Nazáklade uvedenej zmluvy postupca poskytol
žalovanému peňažné prostriedky . Dlh žalovaného ku dňu vyhotovenia žalobného návrhu (23.4.2014)
predstavuje sumu 863,24 eur a pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 763,77 eur, riadneho
úroku vo výške 99,47 eur.

Žalobca na výzvu súdu podaním z 29.10.2014 doplnil skutkové tvrdenia, keď uviedol, že žalovaný čerpal
úver vo výške 663,88 eur so 17,30% úrokom, ktorý sa zaviazal uhradiť mesačnými splátkami po 18,42
eur vždy k 20. dňu v mesiaci, počnúc 20.1.2006, s konečnou splatnosťou 20.12.2010. Za správu úveru
sa žalovaný zaviazal platiť poplatok vo výške 1,66 eur mesačne. Žalovaný z poskytnutého úveru uhradil

sumu 1 047,46 eur, ostatný raz 5.2.2010 sumu vo výške 29,77 eur. V ďalšom žalobca uviedol spôsob
vyčíslenia žalovanej sumy.Po výzve súdu adresovanej žalobcovi, aby sa vyjadril k prípadnej aplikácii ustanovenia § 5b zákona č.
250/2007 Z.z., žalobca dňa 11.3.2015 doručil súdu návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1
písm. b/ veta druhá O.s.p.. Súd uvedený návrh žalobcu zamietol, keď nemá pochybnosť o ústavnosti

ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. Preto ani nedospel k záveru o rozpornosti ustanovenia §
5b zákona č. 250/2007 Z.z. s niektorým zákonom alebo niektorou medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenskárepublikaviazaná.Pochybnostižalobcuakoúčastníkakonaniaoústavnosti,resp.rozpornosti
citovaného zákonného ustanovenia nie sú dôvodom na postup podľa § 109 ods. 1 písm. b/ veta druhá
O.s.p., keď procesný postup podľa citovaného ustanovenia sa obligatórne použije len v prípade, ak

súd pred rozhodnutím vo veci, teda nie účastník konania, dospeje k záveru o rozpornosti všeobecne
záväzného právneho predpisu, ktorý sa týka veci, s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou,
ktorou je Slovenská republika viazaná. S poukazom na uvedené súd návrh žalobcu na prerušenie
konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ veta druhá O.s.p. zamietol ako nedôvodný.

Súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu
žalobcu a vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalovaného a oboznámením sa s listinnými dôkazmi

tvoriacimi obsah spisu.

Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že čerpaný úver platil, no nevedel uviesť koľko zaplatil. Úver prestal
platiť po tom, ako jeho syna pohrýzol do oka túlavý pes. Toho času platiť nevie lebo je nezamestnaný.
Za predpokladu, že mu budú vyplácané dávky po 60,- eur, vedel by platiť po 15 eur mesačne. Má 7
detí, najstarší má 17 rokov, najmenší 3 mesiace.

Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného
zákonníka (§ 261 ods. 6 písm. d/ a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka), v danom prípade sa
jedná o právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej bola
žalovaná v postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu je známe, že postupca, mal v predmete
svojej činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Je zrejmé, že v danom prípade sa jedná

o postupcom vopred pripravenú formulárovú (typovú) úverovú zmluvu, ktorej obsah žalovaná nemala
možnosť reálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou
úpravou v zákone č. 258/2001 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka s podrobnou
úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004 predpisom lex specialis a podľa názoru konajúceho súdu
ide aj v prípade spotrebiteľského úveru o spotrebiteľskú zmluvu. Súd teda vzťah účastníkov konania

posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy a na danú právnu vec aplikoval ustanovenia § 23a
ods. 1, 2 zákona č. 634/1992 Zb., § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v
znení účinnom do 30.6.2006, § 3 ods. 1, 2, § 4 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom do 10.6.2010, § 52 a nasl. OZ vzhľadom na prechodné ustanovenia OZ (§ 879j/, § 879l/, §
879m/ OZ), § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

Z oznámenia spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s. z 9.7.2013 adresovanom žalovanému vyplýva,
že uvedená spoločnosť ako postupca žalovanému oznámila postúpenie svojej pohľadávky z úveru č.
212134916 vo výške 1311,64 eur v prospech žalobcu ako postupníka Zmluvou o postúpení pohľadávok
č. 0655/2013/CE - uzatvorenej dňa 27.6.2013.

Z vykonaného dokazovania mal súd ďalej preukázané, že medzi postupcom a žalovaným bola dňa

22.12.2005 uzavretá Zmluva o splátkovom úvere č. 0212134916, na základe ktorej postupca poskytol
žalovanému úver vo výške 20 000,- Sk. Žalovaný sa čerpaný úver zaviazal platiť mesačnými splátkami
po 555,- Sk, pri pevnej úrokovej sadzbe 17,30%, s RPMN vo výške 10,73%. Splatnosť prvej splátky
bola dohodnutá na 20.1.2006, splatnosť ďalších splátok k 20. dňu v kalendárnom mesiaci a konečná
splatnosť úveru bola dohodnutá na 20.12.2010. Poplatok za správu úveru bol dohodnutý vo výške 50,-

Sk mesačne.

Z uvedeného vyplýva, že žalovaný mal splátkami splatnými od 20.1.2006 do 20.12.2010, to všetko v
počte 60 splátok, uhradiť svojmu veriteľovi sumu vo výške 1204,94 eur (60 x 18,42 + 60 x 1,66 €),pričom žalobca tvrdil, že žalovaný od 20.1.2006 do 5.2.2010 uhradil svojmu veriteľovi sumu vo výške
1 047,46 eur.

Súd s poukazom na § 5b ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. vzniesol v mene žalovaného námietku

premlčania splátok splatných pred 29.4.2010, ktorú námietku by inak mohol kedykoľvek v priebehu
konania vzniesť len žalovaný. Návrh vo veci bol súdu doručený dňa 29.4.2014, potom štvorročná
premlčacia doba podľa § 397 Obchodného zákonníka pre úhradu dlžných splátok úveru splatných
pred 29.4.2010 v danom prípade uplynula do podania žalobného návrhu. Od 29.4.2010 do konečnej
splatnosti úveru dňa 20.12.2010 bolo splatných 8 mesačných splátok po 555,- Sk, teda úhrnom mal

žalovaný v uvedenom období uhradiť nepremlčanú sumu 4 440,- Sk (147,38 eur), na úhradu ktorej súd
zaviazal žalovaného.

Žalobca si uplatnil aj nárok na 9 % úrok z omeškania ročne zo sumy 763,77 eur od 28.6.2013
do zaplatenia. Za omeškanie s úhradou nepremlčaných splátok splatných 20.5.2010, 20.6.2010,
20.7.2010, 20.8.2010, 20.9.2010, 20.10.2010, 20.11.2010 a 20.12.2010 žalobcovi, s poukazom na §
369 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 517 ods. 1, 2 OZ, v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995

Z.z., vznikol nárok na úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky od prvého dňa nasledujúceho po splatnosti uvedených splátok. V danom
prípade si žalobca uplatnil nárok na úrok z omeškania až od 28.6.2013, teda odo dňa nasledujúceho po
postúpení pohľadávky voči žalovanému na žalobcu. Výška základnej úrokovej sadzby ECB k 21.5.2010
až 21.12.2010 bola 1%, pričom žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania o 8 percentuálnych

bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky. Súd s poukazom na uvedené, s
prihliadnutím na § 153 ods. 2 O.s.p., zaviazal žalovaného aj na zaplatenie 9% úroku z omeškania ročne
zo sumy 147,38 eur od 28.6.2013 až do zaplatenia a návrh žalobcu v časti prevyšujúcej sumu 147,38
eur a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania zamietol.

Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ustanovení § 142 ods. 2 O.s.p., keď žalobcov úspech vo

vzťahu k prísudku je oproti pôvodne žalovanej sume s príslušenstvom len čiastočný, a tak má súd za to,
že procesne úspešnejším (§ 142 ods. 2 O.s.p.) v tomto konaní je žalovaný, ktorý si však náhradu trov
konania neuplatnil postupom podľa § 151 ods. 1 O.s.p., a tak mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Lehotu na plnenie súd žalovanému určil v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p., pričom nezamestnanému
žalovanému, aj vzhľadom na jeho vyživovaciu povinnosť k 7 maloletým deťom, povolil plniť v splátkach,

pod hrozbou straty výhody splátok .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno, Pohraničná 6,

945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ

domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

právneho predpisu.