Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 18, 2015

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 7C/117/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713205657
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Radačovský

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2015:8713205657.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred samosudcom JUDr. Miroslavom Radačovským v právnej veci

žalobcu: L. Q. M. M., a. s., IČO: XX XXX XXX, so sídlom XXX XX M., X. B. XXX/XX, zastúpený: W.. Q.
O., advokátka, so sídlom XXX XX M., N. XXXX/XX, proti žalovanému: Y. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom

XXX XX A. Š., M. XXX/X, o zaplatenie 1 737,81 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný uhradiť navrhovateľovi sumu 1 737,81 eur spolu s úrokom z omeškania 5,75 %
ročne zo sumy 1 737,81 eur odo dňa 11.4.2013 do zaplatenia, ako aj uhradiť trovy konania, ktoré tvoria
trovy konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 104,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške
321,60 eur, a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom zo dňa 24.4.2013, ktorý bol súdu doručený 25.4.2013 domáhal sa voči

žalovanému zaplatenia sumy 1737,81 eur aj s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca so žalovaným uzavreli dňa 4.6.2012 zmluvu o nájme bytu č. X/
XXXX v objekte L. Q. M. M., a. s. v M. na Ulici X.B. XXX/XX s účinnosťou od 10.6.2012.

Poukazuje na článok III. bod 1 tejto zmluvy, v zmysle ktorého bol žalovaný povinný platiť nájomné v
sume 420 eur. Podľa článku VI. bod 7 zmluvy žalovaný zložil aj zábezpeku v sume jednomesačného
nájomné, t. j. v sume 420 eur.

Dňa 2.10.2012 žalovaný doručil žalobcovi výpoveď z nájomnej zmluvy, ktorú žalobca prijal, čo mu
oznámil listom zo dňa 5.10.2012.

Podľa článku II. bod 3 nájomnej zmluvy účastníci zmluvného vzťahu si dohodli výpovednú lehotu

tri kalendárne mesiace s tým, že začína plynúť od prvého dňa nasledujúceho mesiaca po doručení
výpovede. V konkrétnom prípade výpovedná lehota začala plynúť dňa 1.11.2012 a uplynula 31.1.2013
a teda dňom 31.1.2013 zmluva o nájme bytu stratila platnosť a účinnosť.

Navrhovateľ fakturoval odporcovi nájomné za október, november, december a január spolu so službami
súvisiacimi s užívaním bytu spolu vo výške 1737,81 eur, ktorú doposiaľ žalovaný neuhradil.

Na pojednávaní konanom dňa 18.3.2015 nezúčastnil sa odporca, ktorý prípisom doručeným súdu dňa
24.2.2015 vyjadril súhlas s tým, aby pojednávanie bolo vykonané v jeho neprítomnosti, pričom uviedol,

žepridržiavasavovzťahuktomutosporusvojichvyjadreníuvedenýchvpísomnejodpovediadresovanej
žalobcovi zo dňa 9.4.2013. Z tohto vyjadrenia vyplýva, a to z jeho obsahu, že odporca žiada návrh
zamietnuť s tvrdením, že nie je dôvod na zaplatenie požadovanej sumy, pretože v rozhodnom období
byt neužíval, pričom naviac už počas výpovednej doby bol tento byt užívaný inými osobami.Uviedol ďalej, že je pravdou to, že dňa 4.6.2012 bola uzatvorená zmluva o nájme č. X/XXXX medzi
ním ako nájomcom a obchodnou spoločnosťou L. Q. M., a. s. M., na základe ktorej sa stal nájomcom
bytu č. X na štvrtom poschodí polyfunkčného domu na Ulici X.B. A. M., súpisné číslo XXX/XX. Tvrdí

ďalej, že dňa 28.9.2012 zaslal doporučenou poštou výpoveď zo zmluvy o nájme z dôvodu toho, že
prenajímateľ nedokázal zabezpečiť plný a nerušený výkon práv s užívaním bytu, čo od neho žiadal
a viackrát upozorňoval. Vzhľadom na vyššie citované, po fyzickom útoku na jeho priateľku pri vstupe
do nehnuteľnosti bol nútený vypovedať predmetnú zmluvu o nájme. Odporca ďalej tvrdí, že dňa
28.9.2012 došlo rovnako aj k ukončeniu zmlúv týkajúcich sa plynu a elektrickej energie od dodávateľov.

Uvádza ďalej, že po doručení výpovede, resp. po jej zaslaní, byt vypratala a kľúče od bytu odovzdal
prenajímateľovi dňa 2.10.2012. Tvrdil teda, že dňom 2.10.2012 predmetný byt neužíval, ani užívať
nemohol, a teda týmto dňom prenájom skončil, a preto žalovanú sumu neuznáva.

Súd vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, a to zmluvy o nájme bytu č. X/XXXX zo dňa
4.6.2012, výpovede nájomnej zmluvy zo dňa 27.9.2012, ktorá bola doručená žalobcovi 2.10.2012,
stanoviska k výpovedi z nájomnej zmluvy, ktorá bola doručená žalovaného 9.10.2012, prečítaním faktúr

o platení nájomného, protokolu zo dňa 1.2.2013 o otvorení bytu č. X v priestoroch L. Q. M. M., prečítaním
ostatných listinných dôkazov a zistil nasledujúci skutkový a právny stav.

Nebolo sporné medzi účastníkmi konania, že žalobca ako prenajímateľ uzavrel s odporcom ako
nájomcom zmluvu o nájme bytu č. X/XXXX zo dňa 4.6.2012 a že po uzatvorení nájmu za podmienok v
tejto nájomnej zmluve určenej, začal byt užívať žalovaný.

Nebolo tiež sporné medzi účastníkmi konania, že žalovaný ako nájomca zaslal žalobcovi ako
prenajímateľovi výpoveď nájomnej zmluvy týkajúceho sa prenajatého bytu zo dňa 27.9.2012, ktorá bola
ako je zrejmé z prijímacej pečiatky doručená žalobcovi dňa 2.10.2012.

Pokiaľ žalovaný tvrdí, že výpoveď z nájmu sa považuje za doručenú dňom podania na pošte, tak v tomto
smere sa navrhovateľ mýli.

V zmysle § 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi
prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.

Podľa § 710 ods. 3, ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty.
Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v
ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane

použijú ustanovenia osobitného predpisu, v konkrétnom prípade ustanovenia Občianskeho súdneho
poriadku (OSP), a to ustanovenia § 45 a nasledujúcich, v zmysle ktorých výpoveď sa považuje za
doručenú dňom, kedy bola prenajímateľovi skutočne doručená, a teda nie, keď bolo podanie vykonané
na pošte.

V zmysle vyššie citovaného potom súd konštatuje, že výpoveď žalovaného bola doručená žalobcovi

dňa 2.10.2012.

Sporné medzi účastníkmi konania bolo tiež to, či nárok na nájomné má žalobca prípadne aj za situácie,
že žalovaný tak ako uviedol prestal byt užívať dňom 2.10.2012, pretože od toho času byt neužíval, užívali
ho iné osoby, pričom tvrdil, že odovzdal od bytu aj kľúče.

V tejto súvislosti je predovšetkým potrebné mať na zreteli, že právny vzťah vyplývajúci zo zmluvy o

nájme bytu medzi prenajímateľom a nájomcom neznamená povinnosť nájomcu byt užívať, ale je právom
nájomcu tento byt užívať, čo prakticky znamená, že nie je povinný v tomto byte bývať. Je jeho právom
byt užívať a bývať v ňom do času, kedy dôjde k riadnemu ukončeniu nájomného vzťahu a do toho času
je povinný za byt platiť aj dohodnuté nájomné.

Bolopreukázané,žežalovanýdoručilvýpoveďznájomnejzmluvyžalobcovi2.10.2012,žalobcavýpoveď

prijal, čo oznámil žalovanému aj listom zo dňa 5.10.2012.

Za takejto dôkaznej situácie poukazujúc na článok II bod 3 nájomnej zmluvy, kde bola dohodnutá
výpovedná lehote tri kalendárne mesiace. Výpovedná lehota začala plynúť 1.11.2012 a uplynula
31.1.2013.Nebolo preukázané, aby v čase výpovednej lehoty prenajímateľ uzatvoril nájomnú zmluvu na predmetný
byt s niekým iným a z protokolu o otvorení bytu č. 4 zo dňa 1.2.2013 vyplýva, že vzhľadom na uplynutie
výpovednej doby zmluvy o nájme bytu č. 4/2012 dňom 31.1.2013 sa skončila platnosť a účinnosť tejto

zmluvy vo vzťahu k nájomcovi Y. R..

Nájomca opustil bytový priestor bez predchádzajúceho upovedomenia prenajímateľa, a preto dňa
1.2.2013 pristúpil prenajímateľ k otvoreniu vyprataného bytu, aby ho prevzal a skontroloval jeho stav
po opustení bývalým nájomcom.

Z vyššie citovaných dôkazov súd potom dospel k názoru, že nájomný vzťah medzi žalobcom a

žalovaným trval do 31.1.2013 a za takejto situácie je povinný žalovaný zaplatiť za žalované mesiace
nájomné a vodné, stočné a za zrážkovú vodu tak, ako to vyplýva z článku III ods. 1, ods. 4 zmluvy o
nájme bytu č. 4/2012 zo dňa 4.6.2012. Vzhľadom na vyššie citované súd preto rozhodol tak, že uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1737,81 eur s úrokom z omeškania 5,75 % z uvedenej
sumy odo dňa 11.4.2013. Žalovaná suma je nesporná z predložených faktúr č.

XXXXXXXX v sume 420,- eur splatná dňa 31.10.2012

XXXXXXXX v sume 41,27 eur splatná dňa 23.10.2012

XXXXXXXX v sume 420,- eur splatná dňa 30.11.2012

XXXXXXXX v sume 420,- eur splatná dňa 31.12.2012

XXXXXXXX v sume 16,54 eur splatná dňa 29.01.2013

XXXXXXXX v sume 420,- eur splatná dňa 31.01.2013

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. je výška úrokov z omeškania o osem
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k 1.dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Bolo preukázané, že žalobca vyzval k zaplateniu dlžnej sumy do 10.4.2013, čo žalovaný nevykonal, a
preto nárok na úrok z omeškania v zmysle citovaných ustanovení má žalobca počnúc dňom 11.4.2013

do zaplatenia.

Ako je zrejmé, žalobca bol v konaní úspešný, preto súd v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 OSP, v
zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Preto súd rozhodol tak,
že žalovaný je povinný zaplatiť trovy konania vo výške 425,60 eur. Trovy konania spočívajú v trovách

za zaplatený súdny poplatok vo výške 104,00 eur a v trovách právneho zastúpenia vo výške 321,60 eur
(3 úkony: prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie žaloby, účasť na pojednávaní dňa 18.3.2015; každý
úkon po 81,33 eur; 2 x režijný paušál po 7,81 eur; 1 x režijný paušál po 8,39 eur + 20 % DPH).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia

rozsudku na tunajšom súde.Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3) Občianskehosúdneho poriadkuuviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.