Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 17, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/63/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114203034
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6114203034.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ferdinanda

Zimmermanna, a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci navrhovateľa
PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, v konaní zastúpený
AK JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, P.O.BOX 41 Bratislava IČO: 47 233 516 proti
odporkyni Z. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XX, F., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu
Občianske združenie, všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO:
42 362 962, zastúpený advokátom JUDr. Bohdanom Jakubisom, AK Dobrovičova 13, 811 09 Bratislava,
o zaplatenie 2 257,56 € s prísl. na odvolanie navrhovateľa zo dňa 02. 09. 2014 proti rozsudku Okresného

súdu v Banskej Bystrici č.k. 7C 73/2014-47 zo dňa 23. 07. 2014 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bol vo zvyšku návrh zamietnutý a vo výroku, ktorým
navrhovateľovi náhrada trov konania nebola priznaná, p o t v r d z u j e .

V nenapadnutých častiach zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zastavil konanie v časti o zaplatenie 80,37 €. Odporca bol
zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi sumu 85,90 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 3,275% ročne
zo sumy 80,37 € od 21. 10. 2010 do 15. 01. 2012, zo sumy 80,37 € od 21. 11. 2010 do 15. 01. 2012,
zo sumy 80,37 € od 21. 12. 2010 do 19.01 2012, zo sumy 80,37 € od 21. 01. 2011 do 15. 01. 2012,

zo sumy 166,27 € od 24. 01. 2011 do 15. 01. 2012 a z úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 166,27
€ od 04. 0. 2012 do 28. 02. 2014 a zo sumy 85,90 € od 01. 03. 2014 do zaplatenia a to do 3 dní od
právoplatnosti rozhodnutia.

Vo zvyšku bol návrh zamietnutý.

Navrhovateľovi náhrada trov konania nebola priznaná.

V ďalších dôvodoch rozhodnutia súd uviedol: „Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 12. 02.
2014 domáhal zaplatenia sumy 2 257,56 Eur s príslušenstvom. V návrhu uviedol, že dňa 03. 09.
2010 uzavrel s odporcom zmluvu o revolvingovom úvere č. 8200031889, na základe ktorej navrhovateľ
poskytol odporcovi úver vo výške 1 500,00 Eur. Poskytnutý úver mal odporca splatiť v štyridsiatich dvochsplátkach vo výške po 80,37 Eur mesačne v termínoch splatnosti dohodnutých v zmluve. Odporca sa
dostal do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 1 a spolu zaplatil sumu vo výške 1 117,98
Eur. Vzhľadom k tomu, že odporca bol v omeškaní s úhradou splátky o viac ako tri mesiace, bolo mu

doručené oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru z dôvodu omeškania, ktoré bolo odporcovi
doručené dňa 07. 01. 2011. Nakoľko sa odporca dostal do omeškania s plnením svojich povinností
navrhovateľovi vznikol nárok na zmluvné pokuty vo výške 0,065 % denne zo sumy 80,37 Eur od 21. 10.
2010 do 15. 01. 2012, zo sumy 80,37 Eur od 21. 11. 2010 do 15. 01. 2012, zo sumy 80,37 Eur od 21.
12. 2010 do 15. 01. 2012, zo sumy 80,37 Eur od 21. 01. 2011 do 15. 01. 2012, zo sumy 3 054,06 Eur

od 24. 01. 2012 do 15. 01. 2012, zo sumy 2 775,54 Eur od 16. 01. 2012 do 28. 06. 2012, zo
sumy 2 695,17 Eur od 29. 06. 2012 do 03. 07. 2012. Navrhovateľ si preto uplatňoval len časť zákonného
úroku z omeškania vo výške 3,275 % ročne zo sumy nesplatenej časti istiny úveru a úrokov. Na základe
uvedeného sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy vo výške 2 257,56 Eur spolu so zmluvnou pokutou
vo výške 0,065 % denne a úrokom z omeškania vo výške 3,275 % ročne zo sumy 80,37 Eur od 21. 10.
2010 do 15. 01. 2012, zo sumy 80,37 Eur od 21. 11. 2010 do 15. 01. 2012, zo sumy 80,37 Eur od

21. 12. 2010 do 15. 01. 2012, zo sumy 80,37 Eur od 21. 01. 2011 do 15. 01. 2012, zo sumy 3 054,06
Eur od 24. 01. 2012 do 15. 01. 2012, zo sumy 2 775,54 Eur od 16. 01. 2012 do 28. 06. 2012,
zo sumy 2 695,17 Eur od 29. 06. 2012 do 03. 07. 2012 a spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne zo sumy 2 257,56 Eur od 04. 07. 2012 do zaplatenia.

Navrhovateľ vo faxovom podaní doručenom súdu dňa 22. 07. 2014 uviedol, že na základe zmluvy o

revolvingovom úvere č. 8200031889 zo dňa 03. 09. 2010 poskytol odporcovi úver vo výške 1 500,00
Eur, ktorý mal odporca splácať v mesačných splátkach. Návrhom uplatnený nárok vo výške 2 257,56
Eur predstavuje súčet neuhradených splátok , a to časť splátky č. 14 vo výške 7,20 Eur a celých
splátok č. 15 až 42 (á 80,37 Eur). Predmetom konania nie je zaplatenie žiadnych iných poplatkov
či nárokov, ako sú zahrnuté v splátke (splátka istiny a úroku). Každou splátkou sa uhrádzala časť

istiny vo výške 44,66 eur a časť úroku vo výške 35,71 Eur. Predmetná zmluva, zmluvné dojednania,
ktoré predstavujú jej neoddeliteľnú súčasť, a Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré
je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, obsahujú všetky náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských
úveroch. V oznámení o schválení úveru a v zmluve (bod 6.) je uvedená výška úveru v sume 1 500,00
Eur ako aj schválená výška revolvingu v sume 902,92 Eur. Revolving (t. j. navýšenie schváleného úveru

v prípade splnenia zmluvných podmienok počas splácania úveru) odporcovi poskytnutý nebol, pretože
neboli splnené zmluvné podmienky. Navrhovateľ si uplatňuje iba záväzok s poskytnutého úveru, pretože
revolving odporcovi poskytnutý nebol. Zmluvnú pokutu si navrhovateľ uplatňuje na základe bodu 14.
zmluvných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Riadnym vyplnením a následným
podpisom žiadosti/zmluvy bola uzavretá zmluva o revolvingovom úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou

sú aj zmluvné podmienky. Bola tak zachovaná písomná forma dojednania o zmluvnej pokute. Čo sa
týka údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov, rozdiel tohto údaja spočíva v tom, že je časovým
vyjadrením celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom a nie je osobitne dojednávaní.
Keďže k uzatvoreniu zmluvy zo stany navrhovateľa došlo až po podaní žiadosti, došlo aj k zníženiu
ročnej percentuálnej miery nákladov. Po podaní návrhu navrhovateľ evidoval zo strany odporcu úhradu

zo dňa 28. 02. 2014 vo výške 80,37 Eur, preto zobral navrhovateľ v tejto časti späť a domáhal sa
zaplatenia sumy vo výške 2 177,19 Eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,065 % denne a úrokom
z omeškania vo výške 3,275 % ročne zo sumy 80,37 Eur od 21. 10. 2010 do 15. 01. 2012, zo sumy
80,37 Eur od 21. 11. 2010 do 15. 01. 2012, zo sumy 80,37 Eur od 21. 12. 2010 do 15. 01. 2012, zo
sumy 80,37 Eur od 21. 01. 2011 do 15. 01. 2012, zo sumy 3 054,06 Eur od 24. 01. 2012 do 15. 01. 2012,

zo sumy 2 775,54 Eur od 16. 01. 2012 do 28. 06. 2012, zo sumy 2 695,17 Eur od 29. 06. 2012
do 03. 07. 2012 a spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2 257,56 Eur od 04. 07.
2012 do 04. 07. 2014 a zo sumy 2 177,19 Eur od 01. 03. 2014 do zaplatenia. Zároveň si navrhovateľ
opätovne uplatnil a vyčíslil trovy konania a trovy právneho zastúpenia.

Podaním doručeným súdu dňa 28. 07. 2014 (odovzdaným na poštovú prepravu dňa 24. 07. 2014)

navrhovateľ doplnil faxové podanie písomne. Vyššie uvedeným podaním navrhovateľ zobral návrh
čiastočne späť, pretože sa domáha kvantitatívne menej než v pôvodnom návrhu.

Postupom podľa § 101 ods. 2 O. s. p. súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý
svoju neúčasť vopred ospravedlnil a súhlasil s tým, aby sa konalo a rozhodlo v jeho neprítomnosti.Odporca svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil a ani sa ho nezúčastnil. Súd vykonal
dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom a zistil tento skutkový
stav:

Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že dňa 02. 09. 2010 podpísal odporca žiadosť o poskytnutie
revolvingového úveru/zmluvu o revolvingovom úvere č. 8200031889. Žiadosť podpísal navrhovateľ
dňa 03. 09. 2010. Predmetom žiadosti (časť 5.) bola žiadosť odporcu o poskytnutie úveru (úverového
limitu) vo výške 1 500 (bez uvedenia meny) so splatnosťou (počet splátok/splatnosť - deň v mesiaci)
42/20. Mesačná splátka vrátane úrokov mala byť vo výške 80,37 (bez uvedenia meny). Ďalej bola

v žiadosti uvedená celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť, vo výške 3 375,54 (bez uvedenia
meny), predpokladaná ročná percentuálna miera nákladov vo výške 70,01 %, ročná úroková sadzba
vo výške 70,01 %, priemerná ročná percentuálna miera nákladov vo výške 47,39 % a poskytnutá
čiastka revolvingu vo výške 790,84 (bez uvedenia meny). Celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí
dlžník zaplatiť, bola vo výške 1 928,88 (bez uvedenia meny) s predpokladanou ročnou percentuálnou
mierou nákladov po poskytnutí revolvingu vo výške 63,32 % a ročnou úrokovou sadzbou revolvingu vo

výške 76,21 %. V časti 6. žiadosti boli uvedené údaje o schválenom revolvingovom úvere vo výške 1
500,00 (bez uvedenia meny) so splatnosťou 42/20 a mesačnou splátkou vo výške 80,37 (bez uvedenia
meny). Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť, vo výške 3 375,54 (bez uvedenia meny), ročná
percentuálna miera nákladov vo výške 66,89 %, ročná úroková sadzba vo výške 70,01 %, priemerná
hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov vo výške 47,39 %, poskytnutá čiastka revolvingu vo

výške 790,84 (bez uvedenia meny) s predpokladanou ročnou percentuálnou mierou nákladov úveru po
poskytnutí revolvingu vo výške 60,49 %, s ročnou úrokovou sadzbou revolvingu vo výške 76,21 % a
ročnou úrokovou sadzbou úrokov z omeškania vo výške 9 % s tým, že celková čiastka pri revolvingu,
ktorú musí dlžník zaplatiť, bola vo výške 1 928,88 (bez uvedenia meny) boli tiež uvedené v časti 6.
žiadosti.

V zmysle bodu 8. 1 žiadosti sa účastníci dohodli, že v prípade žiadosti o odklad maximálne troch
akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu sa dlžník zaviazal zaplatiť veriteľovi odplatu za odloženie
splátok úveru vo výške 215,75 Eur a za odloženie splátok revolvingu vo výške 112,08 Eur.

Podľa bodu 13 žiadosti neoddeliteľnou súčasťou žiadosti/zmluvy sú zmluvné dojednania (na zadnej
strane tejto žiadosti/zmluvy).

V zmysle bodu 2. 1 zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere sa zmluva o revolvingovom
úvere uzatvára na predtlačenom formulári veriteľa. Vyplnená žiadosť ... je návrhom na uzatvorenie
zmluvy o revolvingovom úvere.

V zmysle bodu 2. 2 zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere je veriteľ povinný odoslať
dlžníkovioznámenieveriteľaoschváleníúverudlžníkoviajedenrovnopiszmluvyorevolvingovomúvere.

V zmysle bodu 14. 1 zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere v prípade omeškania dlžníka
s úhradou splátky úveru alebo jej časti je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške
0,065 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t. j. 23,725 % ročne).

Podľa bodu 14. 2 zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere je dlžník povinný platiť aj úroky
z omeškania podľa Občianskeho zákonníka.

Z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. 8200031889 zo dňa
03. 09. 2010 súd zistil, že navrhovateľ schválil odporcovi úver vo výške 1 500,00 Eur aj revolvingový úver
vo výške 902,92 Eur. Ďalej sú v oznámení uvedené rozdielne údaje pre úver a pre revolvingový úver.
Pre úver sú uvedené údaje o splatnosti (36 mesiacov), o výške mesačnej splátky (80,37 Eur), o dátume
splatnosti prvej a poslednej splátky (20. 10. 2010 a 20. 03. 2014), o ročnej úrokovej sadzbe úveru (70,01

%) a o ročnej percentuálnej miere nákladov úveru (66,89 %). Priemerná hodnota ročnej percentuálnejmiery nákladov úveru bola vo výške 47,39 %. Pre revolvingový úver obsahovalo oznámenie údaje o
výške mesačnej splátky (80,37 Eur), o predpokladanej výške ročnej percentuálnej miere nákladov (60,49
%),oročnejúrokovejsadzberevolvingu(76,21%)aoročnejúrokovejsadzbeúrokovzomeškania(9%).

Z oznámenia o zosplatnení (ktoré bolo odporcovi doručené do vlastných rúk, č. l. 12 spisu) zo dňa 02.
01. 2011 súd zistil, že k tomuto dňu bol odporca v omeškaní s úhradou splátok č. 1, 2 a 3 a v prípade,
že sa dostane do omeškania s úhradou ktorejkoľvek z týchto splátok o viac ako 3 mesiace a uplynie 15
dní od doručenia tohto oznámenia, zosplatní sa celý dlh.

Zo splátkového kalendára (karta klienta) bolo zistené, že odporca zaplatil spolu 14 splátok, z toho prvých
osem splátok dňa 16. 01. 2012. Ďalšie splátky splácal nepravidelne v rôznych výškach. Poslednýkrát

na účet navrhovateľa zaplatil dňa 16. 01. 2012. Celkom odporca zaplatil sumu vo výške 1 117,98 Eur.
Ďalšie splátky už odporca nezaplatil. Navrhovateľ v podaní doručenom súdu dňa 22. 07. 2014 uviedol,
že dňa 28. 02. 2014 zaplatil odporca sumu vo výške 80,37 Eur.

Predmetom konania bola žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere
zo dňa 03. 09. 2010, ktorej účelom bolo poskytnutie úveru v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o

spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“). Účelom bolo poskytnutie finančných
prostriedkov. Navrhovateľ poskytol odporcovi finančné prostriedky, ktoré sa odporca zaviazal splácať
v dohodnutých mesačných splátkach. Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že na strane
poskytovateľa (navrhovateľa) je podnikateľ a na strane príjemcu služieb (odporcu) ide o fyzickú osobu.

Z hľadiska povahy subjektov ide však o vzťah obchodnoprávny, pretože v zmysle § 261 ods. 6 písm. d)
Obchodného zákonníka je zmluva o úvere absolútnym obchodom. To znamená, že záväzkové vzťahy
z takej zmluvy sa bez ohľadu na povahu účastníkov spravujú Obchodným zákonníkom. Preto súd
na záväzkový vzťah medzi navrhovateľom a odporcom založený zmluvou o úvere použil príslušné
ustanovenia Obchodného zákonníka.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený,
alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na
uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie
návrhu.

Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia
alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď,
ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu
navrhovanej zmluvy.

Podľa§46ods.1Občianskehozákonníkapísomnúformumusiamaťzmluvyoprevodochnehnuteľností,

ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami
tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov
občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných

zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§

682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa§9ods.2zákonaospotrebiteľskýchúverochzmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnotaročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za

bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,

b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 96 ods. 1 O. s. p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti

alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Navrhovateľ sa podaním doručeným súdu dňa 22. 07. 2014 zobral návrh v časti zaplatenia sumy vo
výške 80,37 Eur. Odporca dňa 28. 02. 2014 zaplatil predmetnú sumu na účet navrhovateľa. Vzhľadom
na uvedené súd v tejto časti konanie zastavil.

Vo zvyšnej časti súd pokračoval a posudzoval spotrebiteľskú zmluvu podľa príslušných právnych
predpisov.

V konaní bolo nesporné, že účastníci chceli uzatvoriť zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pretože
predmetom zmluvy malo byť dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru v zmysle
§ 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Tiež je nesporné, že na jednej strane tohto vzťahu je

dodávateľ a na druhej spotrebiteľ tak, ako to predpokladá ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka.

Súd konštatuje, že zmluva predložená v konaní zo dňa 03. 09. 2010 nie je platná.

Dňa 02. 09. 2010 odporca podpísal formulárovú žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o
revolvingovom úvere. Túto žiadosť súd posúdil ako návrh na uzatvorenie zmluvy. Predmetná zmluva
predložená ako dôkaz navrhovateľom nie je platnou zmluvou v súlade s § 40 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, nakoľko zmluva o spotrebiteľskom úvere vyžaduje pre svoju platnosť v súlade s § 9 ods. 1
zákona o spotrebiteľských úveroch a § 40 ods. 1 Občianskeho. zákonníka písomnú formu. Právna istota
a bezpečnosť právneho styku vyvolali potrebu výslovne v zákone vymedziť, ktoré zmluvy musia mať
písomnú formu. V súlade s § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre uzavretie zmluvy písomnou formou
stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu, pričom musia byť splnené podmienky

v súlade s § 43a, 44 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. V konaní nebolo preukázané, že by písomný
návrh - žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru predloženého dlžníkom (odporcom) bol prijatý
veriteľom (navrhovateľom), nakoľko prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo
iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Zo žiadosti o poskytnutie revolvingového
úveru, čo bol formulár návrhu zmluvy, jednoznačne vyplýva, že dlžník mal vyplniť jednotlivé body, okrem

bodu 6 predmetnej žiadosti. Podľa bodu 13 žiadosti neoddeliteľnou súčasťou sú aj zmluvné dojednania
- všeobecné podmienky. V bode 2 zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere sa uvádza,
že zmluva o revolvingovom úvere sa uzatvára na predtlačenom formulári veriteľa. Vyplnená žiadosť o
poskytnutie revolvingového úveru podpísaná dlžníkom, spoludlžníkom 1 a 2, je návrhom na uzatvorenie
zmluvy o revolvingovom úvere. Zmluva o revolvingovom úvere je uzatvorená a nadobúda platnosť a

účinnosť dňom podpisu dlžníka, spoludlžníka 1, 2 a veriteľa. Podľa všeobecných podmienok dlžník má
vyplniť do formulára - žiadosti požadovanú výšku úveru a dáva súhlas s tým, že veriteľ je oprávnený po
posúdení schopnosti dlžníka splácať úver výšku úveru znížiť a schváliť iné parametre požadovaného
úveru ako dlžník uviedol v bode 5. žiadosti, pričom výška úrokovej sadzby a ročnej percentuálnej miery
nákladov nebude vyššia, než v prípade úveru požadovaného dlžníkom v bode 5. žiadosti o poskytnutie

revolvingového úveru.V bode 2. 2 zmluvných dojednaní sa uvádza, že veriteľ je povinný odoslať dlžníkovi oznámenie veriteľa
o schválení úveru dlžníka a jeden rovnopis zmluvy. Oznámenie veriteľa podľa predchádzajúcej vety
podľa všeobecných podmienok bude okrem iného vyššie uvedeného obsahovať nasledujúce údaje -

schválenie výšky úveru, vrátane meny, splatnosti, lehota a podmienky splácania a podobne....

V konaní bolo preukázané, že dlžník predložil navrhovateľovi formulárovú žiadosť o poskytnutie
revolvingovom úvere - t. j. v súlade s § 43a Občianskeho zákonníka dal návrh na uzatvorenie zmluvy
veriteľovi. V súlade s § 44 Občianskeho zákonníka by bola zmluva uzatvorená okamihom prijatia jeho
návrhu, avšak ak prijatie návrhu obsahuje zmeny, dodatky, výhrady, obmedzenia, je odmietnutím návrhu

a toto sa považuje v súlade s § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka za nový návrh, ktorý musí byť druhou
stranou prijatý (v tomto prípade dlžníkom - odporcom).

Navrhovateľ v bode 6. žiadosti (ktorý nemohol vyplniť dlžník pri podávaní žiadosti) uviedol iné údaje
oproti návrhu v bode 5., napr. navyše sa v ňom uvádza ročná úroková sadzba úrokov z omeškania
vo výške 9 %, čo vôbec nebolo predmetom návrhu predloženého dlžníkom a nachádzajú sa tam aj
iné údaje, a to napr. iná ročná percentuálna miera nákladov za úver a iná ročná percentuálna miera

nákladov úveru po poskytnutí revolvingu. Pokiaľ ide o oznámenie veriteľa o schválení úveru, toto tiež
súd posudzoval z hľadiska, či ide o prijatie návrhu takého, ako ho predložil dlžník. Súd z tohto oznámenia
zistil, že v oznámení veriteľa o schválení úveru sú uvedené zase ďalšie zmeny, a to okrem iného napr.
dátum splatnosti prvej splátky úveru, dátum splatnosti poslednej splátky úveru, priemerná hodnota ročná
percentuálna miera nákladov, schválená výška revolvingu v sume 902,92 Eur, pričom v návrhu je vo

výške 790,84 Eur, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania a pod., pričom ide o náležitosti, ktoré
vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch, aby boli obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Čiže
v žiadnom prípade „Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere“
nemožno považovať za prijatie návrhu predloženého dlžníkom inými slovami.

Súd teda považoval konanie veriteľa - navrhovateľa nie za prijatie návrhu predloženého odporcom,

ale za nový návrh. Dojednanie vo všeobecných podmienkach v bode 2, že dlžník súhlasí s tým, že
veriteľ je oprávnený po posúdení schopnosti dlžníka splácať úver, výšku úveru znížiť a schváliť iné
parametrepožadovanéhoúveru,akodlžníkuviedolvbode5.žiadosti,ajkeďjeuvedenávovšeobecných
podmienkach, nemôže v súlade so zákonom umožniť veriteľovi uzatvoriť platne zmluvu bez toho, aby
dlžník takýto nový návrh prijal v súlade so zákonom, išlo by o neprijateľnú zmluvnú podmienku, a

teda neplatné dojednanie. Pre platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa v tomto prípade vyžadoval
písomný návrh a písomné prijatie.

Navrhovateľ netvrdil, ani nepreukázal, že by jeho návrh vyplnený v bode 6. žiadosti (ktorý vyplnil až
následne po podpise návrhu dlžníkom) alebo navrhnutý obsah zmluvy v oznámení veriteľa o schválení
úveruboltotožnýso„žiadosťou“dlžníka,resp.žebytakýtonovýnávrhdlžníkvsúlades§44ods.1a§46

ods. 2 Občianskeho zákonníka prijal. Teda, že by návrh bol totožný alebo obdobný s prijatým návrhom
veriteľom a bolo by to urobené písomnou formou. Pokiaľ prijatie návrhu obsahovalo iný obsah, ako bol
predložený návrh, išlo o nový návrh a dlžník mal možnosť takýto návrh buď prijať alebo neprijať. Keďže
nedošlo k uzatvoreniu zmluvy v písomnej forme tak, ako to pre jej platnosť vyžaduje zákon v súlade s
§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ide o neplatný právny úkon. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka,

ak je zmluva neplatná, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Navyše súd uvádza, že vopred predtlačený formulár zo strany navrhovateľa je zavádzajúci a z toho
dôvodu aj nezrozumiteľný. Jedným a tým istým formulárom poskytuje aj úver, aj revolvingový úver s tým,
že v názve žiadosti sa uvádza, že sa jedná o revolvingový úver. V tomto smere súd preto ani nesúhlasí
s tvrdením navrhovateľa, že odporcovi poskytol úver a nie revolvingový úver a že si návrhom uplatnil

nárokvyplývajúcizúveru.Tototvrdenienavrhovateľžiadnymspôsobomnepreukázal,čovšakvyplývazo
zmätočnosti žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru a následne aj z nezrozumiteľného oznámenia
o schválení úveru - zmluva o revolvingovom úvere. Zo všetkých týchto listín totiž vyplýva, že navrhovateľ
poskytol odporcovi aj úver, aj revolvingový úver. Súd preto považuje žiadosť podpísanú odporcom za
návrh na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere, ktorú mal navrhovateľ prijať v takej podobe, ako bol

napísaný návrh. Z oznámenia (ktoré má byť prijatím návrhu, a teda uzavretím zmluvy) však súd zistil,že v tomto sa nachádzajú iné údaje o schválenom revolvingovom úvere vo výške 902,92 Eur (a nie vo
výške 790,84 Eur - viď bod 6. žiadosti). Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi nie je totožné
s návrhom (so žiadosťou), ktorý obsahuje iné podstatné údaje pre uzavretie zmluvy, a tak ho nemožno

považovať za prijatie návrhu, ale za nový návrh, ktorý by mal byť odporcovi zaslaný a ten by mal návrh
prijať alebo odmietnuť v súlade s ustanovením § 44 Občianskeho zákonníka.

Okrem nedodržania písomnej formy zmluvy o revolvingovom úvere (o spotrebiteľskom úvere) chýbajú
v žiadosti a aj v následnom oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi obligatórne náležitosti alebo
sú údaje o týchto podstatných náležitostiach zavádzajúce, nepresné a spôsobujúce pochybnosti o ich

pravdivosti. V žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru chýba mena úveru. Ďalej pre revolvingový
úver, ktorý je predmetom konania, chýba údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Uvedenie
predpokladanej výšky ročnej percentuálnej miery nákladov nespĺňa podmienku v zmysle § 9 ods. 2 písm.
j) zákona o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľ má byť pri uzavretí zmluvy informovaný o všetkých
podstatných informáciách, ktoré by mohli prípadne ovplyvniť jeho rozhodnutie, či do zmluvného vzťahu
vstúpi alebo nie. Údaj označený ako „predpokladaný“ spôsobuje stav právnej neistoty spotrebiteľa, kedy

si sám nevie vytvoriť názor, či je zmluvný vzťah pre neho výhodný alebo nie. Spotrebiteľ je slabšou
stránkou zmluvného vzťahu. Veriteľ ako dodávateľ podniká v predmete činnosti a má výhodnejšie
postavenie oproti spotrebiteľovi, pretože vie, ako sa správajú na trhu ostatní veritelia. Ak zákonodarca
explicitne uviedol, že zmluva má obsahovať údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, nie je možné
považovať uvedenie jej predpokladanej výšky za splnenie podmienok. Ak by totiž zákonodarca mal v

úmysle, aby stačil aj predpoklad o budúcom vývoji, v zákone by to uviedol, o to viac ak ide o vzťah,
ktorého stranou je spotrebiteľ, ktorý v právnom poriadku požíva zvýšenú ochranu. Chýba tiež údaj
o konečnej splatnosti revolvingového úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch),
pretože údaje o splatnosti sú v oznámení veriteľa uvedené len pre úver (nie revolvingový úver).

Navyše súd udáva, že ani žiadosť a ani oznámenie neobsahuje obligatórne údaje, v dôsledku čoho by

súd považoval poskytnutý revolvingový úver za bezúročný a bez poplatkov. Rovnako súdu nie je známa
celková výška poskytnutého revolvingového úveru, pretože v oznámení veriteľa je jednak uvedená suma
1 500,00 Eur a tiež suma 902,92 Eur. Súd považuje za nevyhnutné uviesť, že konanie navrhovateľa pri
poskytovaní úverov (resp. revolvingových úverov) je v rozpore s dobrými mravmi. Občiansky zákonník
ani iné právne predpisy neurčujú, do akej výšky je možné dohodnúť úroky pri spotrebiteľskom úvere. Z

tejto skutočnosti však nemožno vyvodiť, že by výška úrokov závisela iba na dohode účastníkov zmluvy
a nepodliehala by žiadnym obmedzeniam, aj v tomto prípade platí ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
bezprávnehodôvoduzasahovaťdoprávaoprávnenýchzáujmovinýchanesmiebyťvrozporesdobrými
mravmi. Dobrými mravmi (boni mores), ktoré sú používané ako kritérium, u ktorého je daný osobitný

záujem na ich dodržiavaní, nie sú zákonom definované. V súdnej praxi sú všeobecne posudzované
ako obvyklé, poctivé a spravodlivé správanie sa, pričom sú dôležité predovšetkým všetky okolnosti, za
ktorých bol právny úkon uzatvorený. Ich obsah spočíva v uvedenom mimoprávnom súbore pravidiel
správania, ktorý je všeobecne uznávaným vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi a rešpektuje právne
princípyspoločenskéhoporiadku.Vrozporesdobrýmimravmijeprávnyúkonvtedy,akodporujetakýmto

pravidlám chovania, ktoré povahu právnych noriem samé osebe nemajú. V rozpore s dobrými mravmi,
podľa súdnej praxe, je spravidla taká výška úrokov dojednaná v zmysle § 658 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú v čase ich dojednania, stanovenú najmä s
prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.
V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že dohodnuté úroky vo výške 70,01 % ročne (alebo 76,21

% ročne) sú v rozpore s dobrými mravmi. Súd na internetovej stránke Národnej banky Slovenska zistil,
že v čase od júla 2010 do januára 2011 boli spotrebiteľské úvery poskytované za úrok vo výške od 7 %
až do 8 % (ak išlo o domácnosti), v prípade nefinančných spoločností to bol úrok len vo výške od 3,5 %
až do 4 % ročne. Ročná úroková sadzba v predmetnom konaní vo výške 70 % je takmer desaťnásobne
vyššia, čo je nepochybne v hrubom rozpore s dobrými mravmi a ako také by spôsobila, že zmluva by

bola absolútne neplatná.

Súd tiež ex offo skúmal neprijateľnosť zmluvnej podmienky v zmysle bodu 14. 1 zmluvných dojednaní
Zmluvy o revolvingovom úvere, podľa ktorej v prípade omeškania dlžníka s úhradou splátky úveru
alebo jej časti je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % dlžnej sumy zakaždý deň omeškania (t. j. 23,725 % ročne). Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere vykazuje
znaky hromadného predloženia spotrebiteľovi zo strany dodávateľa, preto súd zároveň právne podriadil
hodnotenie tejto zmluvy aj ustanoveniam § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právnu úpravu

spotrebiteľských zmlúv súd interpretuje ako systematicky špecifický okruh ustanovení o prejave vôle
vedúci k materiálnej ochranu spotrebiteľov pred podmienkami, ktoré zákon označuje ako neprijateľné.
Teda podľa interpretácie súdu ako bežne nepredvídateľné u obstarania tovaru alebo služby, ak neboli
individuálne dojednané, a s ohľadom na pozornosť, čas a energiu, akú môže spotrebiteľ tomuto
bežnémuobstaraniuvenovať.Vtomtofaktickyzákonuprednostňujeúpravuvzájomnýchzmluvnýchpráv

a povinností v hlavných ustanoveniach zmluvy, a to určito, jasne, zrozumiteľne (§ 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Automatické preskúmanie platnosti týchto podmienok súdom navyše podľa názoru súdu
znamená, že ich platnosť je súčasťou samotného „sporu o právo“ aj bez ohľadu na vzdelanostné
alebo sociálne postavenie spotrebiteľa. Právnym následkom tohto právneho preskúmania by mohlo byť
nepriznanie časti plnenia ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá by bola z toho dôvodu absolútne
neplatná. Jedným z takýchto vedľajších dojednaní je aj zmluvná pokuta. Navrhovateľ podľa bodu 14. 1

odôvodňuje návrh právom na zaplatenie zmluvnej pokuty za omeškanie formálne dojednanej denne, t.
j. ktorá mala narastať v čase, začínajúc každým aj začatým dňom omeškania až do zaplatenia celkovej
dlžnej čiastky. Celé toto zmluvné ustanovenie súd hodnotí ako absolútne neplatné, osobitne aj ako
nevyvážené v neprospech spotrebiteľa v zmluve spotrebiteľského charakteru, keď zmluvná pokuta ako
spôsob zabezpečenia pohľadávky má narastať v čase a navyše zabezpečuje povinnosť dlžníka plniť

riadne a včas spôsobom, ktorý už rieši Občiansky zákonník úrokmi z omeškania. Ide teda o dvojitý postih
dlžníka za neplnenie povinnosti splácať úver riadne a včas. Navyše ako súd uviedol vyššie, celý tento
úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a tento následok sa podľa názoru súdu spravodlivo širšie
vzťahuje aj na ustanovenia o zabezpečení zmluvy.

Z karty klienta (č. l. 13 spisu) mal súd za preukázané, že došlo k čerpaniu finančných prostriedkov,

a teda odporca čerpal finančné prostriedky, ktoré mu poskytol navrhovateľ. Keďže však nedošlo k
uzavretiu platnej písomnej zmluvy, plnenie, ktoré si navrhovateľ a odporca mali navzájom poskytnúť,
možno považovať len za plnenie z neplatného právneho úkonu v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Účastníci takéhoto vzťahu sú potom povinní vydať to, čo si navzájom plnili (§ 451 ods. 1
Občianskeho zákonníka) titulom bezdôvodného obohatenia z neplatného právneho úkonu (nedošlo k

prijatiu návrhu v súlade s ustanovením § 44 a nedošlo ani k uzavretiu písomnej zmluvy podľa § 46
Občianskeho zákonníka).

Na základe vyššie uvedeného súd považuje uplatnený nárok za vydanie bezdôvodného obohatenia
z neplatného právneho úkonu (resp. že poskytnutý revolvingový úver je bezúročný a bez poplatkov),
pričom dohodu o výške úrokovej sadzby považuje za absolútne neplatnú pre jej rozpor s dobrými

mravmi a zmluvnú podmienku o povinnosti platiť zmluvnú pokutu za omeškania za neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Zo splátkového kalendára súd zistil, že odporca čerpal finančné prostriedky vo výške 1
284,25 Eur a celkom vrátil sumu vo výške 1 117,98 Eur. Dňa 28. 02. 2014 zaplatil odporca sumu vo
výške 80,37 Eur. Na základe uvedeného je odporca povinný vrátiť navrhovateľovi ešte sumu vo výške
85,90 Eur (t. j. 1 284,25 Eur - 1 117,98 Eur - 80,37 Eur). Vo zvyšku uplatnenej sumy súd považoval

návrh za nedôvodný a zamietol ho. Rovnaká povinnosť zaplatiť dlžnú sumu v uvedenej výške by vznikla
odporcoviajvtomprípade,akbyoznámenieveriteľaoschváleníúverudlžníkovipovažovalzadodržanie
písomnej formy. Takáto zmluva by totiž neobsahovala obligatórne náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch, preto by bol poskytnutý úver bez úrokov a poplatkov.

Pokiaľ ide o omeškanie, súd vychádzal z toho, že každá splátka sa stala splatnou 20. deň v mesiaci.

Odporca nezaplatil už prvú splátku v lehote splatnosti a ani ďalšie nezaplatil včas - dňa 20. 10. 2010 (1.
splátka), dňa 20. 11. 2010 (2. splátka), dňa 20. 11. 2010 (3. splátka), dňa 20. 12. 2010 (4. splátka) a dňa
20. 01. 2011 (5. splátka). Preto bol aj v omeškaní s týmito splátkami od 21. 10. 2010, od 21. 11. 2010, od
21. 11. 2010, od 21. 12. 2010 a od 21. 12. 2010. Dňa 16. 01. 2012 zaplatil odporca prvých päť splátok.
Následne navrhovateľ oznámil odporcovi zosplatnenie celého dlhu, ktorý sa stal splatným dňa 23. 01.

2012 (teda po uplynutí 15 dní od vrátenia oznámenia o zosplatnení navrhovateľovi). Preto súd priznal
navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 3,275 % ročne (tak, ako si ho uplatnil) zo sumy 80,37 Eur od
21. 10. 2010 do 15. 01. 2012, zo sumy 80,37 Eur od 21. 11. 2010 do 15. 01. 2012, zo sumy
80,37 Eur od 21. 12. 2010 do 15. 01. 2012, zo sumy 80,37 Eur od 21. 01. 2011 do 15. 01. 2012, zosumy 166,27 Eur (t. j. 1 284,25 Eur - 1 117,98 Eur) od 24. 01. 2011 do 15. 01. 2012 a s úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 166,27 Eur od 04. 07. 2012 do 28. 02. 2014 a zo sumy 85,90
Eur (t. j. 166,27 Eur - 80,37 Eur) od 01. 03. 2014 do zaplatenia. Vo zvyšku súd návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 O. s. p., v zmysle ktorého ak mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny
z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

V danom prípade mal navrhovateľ úspech v rozsahu 7,36 % (t. j. súd by mu priznal sumu 166,27 Eur z
uplatnenej sumy vo výške 2 257,56 Eur). Pokiaľ ide o sumu 80,37 Eur, v časti ktorej zobral navrhovateľ
svoj návrh späť, súd považoval v tejto časti návrh podaný dôvodne. Odporca svojím správaním (t. j.

zaplatením až po podaní návrhu) zavinil, že sa konanie v tejto časti muselo zastaviť, a preto nemožno
zaplatenie tejto sumy odrátať od úspechu navrhovateľa v celom konaní. Preto súd pri výpočte úspechu
navrhovateľa v konaní vychádzal zo sumy 166,27 Eur (a nie zo sumy 85,90 Eur, ktorú súd v konečnom
dôsledku navrhovateľovi priznal). Odporca potom bol úspešný v rozsahu 92,64 %. Miera úspechu
navrhovateľa je potom (-) 85,28 %, a preto mu súd trovy konania nepriznal. Odporca si trovy konania

ani neuplatnil, preto súd o nich nerozhodoval.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.“

Proti rozsudku v rozsahu zamietajúcej časti a do výroku o náhrade trov konania podal navrhovateľ
odvolanie.

Navrholnapadnutýrozsudokzmeniťazaviazaťodporcunaúhradužalovanýchnárokov,ohľadnektorých

bol návrh zamietnutý a súčasne aj k náhrade trov prvostupňového konania a trov právneho zastúpenia
navrhovateľavprvostupňovomkonaní.Zároveňsiuplatnilajnároknanáhradutrovodvolaciehokonania.

V obsiahlom odvolaní navrhovateľ namieta skutkové a právne závery okresného súdu a ponúka
odvolaciemu súdu vlastný výklad hodnotenia skutkového stavu. Ponúka svoju verziu, ako má byť
vyhodnocovaný mechanizmus vzniku zmluvy. Namieta nesprávnosť záverov, že zmluva neobsahuje

presný údaj o RPMN a poukazuje, že údaj o konečnej splatnosti úveru je vyjadrený dátumom splatnosti
poslednej splátky a uvádza sa v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi tvoriacom súčasť zmluvy.

V ďalšom odvolateľ namieta nespreskúmateľnosť rozhodnutia a vytýka súdu, že z neho nie je zrejmé,
prečoneaplikovalinéustanovenianapr.§53b/ods.1OZ.Navrhovateľdôvodí,žeužzozásadyiuranovit
curia možno vyvodiť, že súd aj bez návrhu účastníka konania sa musí vyrovnať zo všetkými relevantnými

právnymi normami aplikovateľnými na konkrétny prípad.

Z napadnutého rozsudku je tiež nepreskúmateľné, aké dôvody súd viedli k záveru, že zmluvná sankcia
predstavuje neprimerane vysokú sankciu za nesplnenie záväzku v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. k
OZ. Dôvodí, že ide o rozpor s ustanovením § 157 ods. 2 OZ. Zdôrazňuje, že otázka odplaty nemá byť
posudzovaná podľa dobrých mravov, ale podľa osobitnej a výslovnej právnej normy.

K podanému odvolaniu podal vyjadrenie vedľajší účastník na strane odporcu, ktorý vstúpil do konania
po vydaní rozsudku súdu prvého stupňa.

Z jeho vyjadrenia vyplýva, že vznáša námietku premlčania, poukazuje na výšku odmeny za poskytnutie
pôžičky majúc za to, že takáto dohoda o výške odmeny sa prieči dobrým mravom a preto je podľa §
39 OZ neplatná.Záverom vedľajší účastník žiadal, aby súd návrh v celom rozsahu zamietol a žiadal priznať náhradu trov
odvolacieho konania.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia

pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdil podľa §
219 ods. 1 OSP ako vo výroku vecne správny.

V danej veci odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť záverov rozsudku
súdu prvého stupňa. Z obsahu spisu vyplýva, že procesný súd správne postupoval, keď v napadnutej
častinávrhzamietol.Dôvody,prektorétakurobilokresnýsúdsprávneapodrobnerozobralvodôvodnení
svojho rozsudku. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach

na ne odkazuje.

Odvolací súd v tejto časti poukazuje aj na ust. § 219 ods. 2 OSP.

Na zdôraznenie správnosti odvolací súd ďalej uvádza.

Odvolaciemu súdu je predkladané nemalé množstvo odvolaní navrhovateľa v obdobných prípadoch
a navrhovateľ neustále používa tie isté argumenty. Odvolací súd preto nepovažuje za zmysluplné

opakovať tie isté dôvody odvolacieho rozhodnutia, ktoré už boli uvádzané v iných rozhodnutiach a
sú dostupné na webovej stránke krajského súdu. Navrhovateľ v odvolaní prezentuje svoje vlastné
skutkové a právne závery a žiadal, aby ich odvolací súd akceptoval. V tejto súvislosti však krajský súd
poznamenáva, že odvolací súd nemôže prehodnocovať závery súdu prvého súdu prvého stupňa bez
toho, aby doplnil dokazovanie, alebo zopakoval už vykonané dokazovanie. Rozhodnutie odvolacieho

súdu nemôže byť diametrálne odlišné od rozhodnutia súdu prvého stupňa. Je totiž pochopiteľné, že
odvolací súd nemôže z tých istých skutočností vyvodzovať iné, alebo opačné závery bez toho, aby tieto
závery preskúmal po doplnení dokazovania. Išlo by totiž o neústavný zásah do voľnej úvahy súdu prvého
stupňa a konanie odvolacieho súdu by bolo potom nepredvídateľné.

K tvrdeniu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa postačí zopakovať v krátkosti už

viackrát uvádzané stanovisko odvolacieho senátu. Postačí, keď sudca verejne vyhlási rozsudok a v
písomnom vyhotovení podľa zákona vyloží všetky právne relevantné skutočnosti tak, aby v konečnom
dôsledku bol rozsudok presvedčivý. Rozsudok nemusí byť presvedčivý pre účastníkov ako jeho
potencionálnych „čitateľov“, ale jednoducho, aby bol jasný, zrozumiteľný a presvedčivý. Presvedčivosť
sa nedosahuje kvetnatým štýlom, ani poňatím odôvodnenia, ako stručnejšej dizertačnej práce, ale

jasnýmvnevyhnutnejmierestručnýmapochopiteľnýmvýpočtomtýchnajzákladnejšíchmomentov,ktoré
viedli vo svojom súd resp. sudcu k vydaniu takého rozhodnutia. Súd nemusí osobitne uvádzať dôvody,
pre ktoré pri rozhodovaní nevychádzal z určitých ustanovení zákona, keď účastník takýto postup vôbec v
prvostupňovom konaní nenavrhoval. Zásada, na ktorú odvolateľ poukazuje „iura novit curia“ je naplnená
tým, že súd pri rozhodovaní použil iba tie ustanovenia zákona, ktoré považoval za relevantné.

Presvedčivosť nemožno chápať, ako absolútnu kategóriu (že rozsudok každého presvedčí svojou
vecnou správnosťou), ku ktorej v takto chápanom smere objektívne nemožno ani dôjsť. Ide o
presvedčivosť výsledku intelektuálnej práce sudcu vyjadrenú v ním vydanom rozsudku. Ide o logicky
pochopiteľný celok, ktorého jadro tvoria čiastkové skutkové zistenia z riadne vykonaných dôkazov,
logicky vyúsťujúcich do záveru o zistenej skutkovej podstate prípadu, ktorá bola sudcom podrobená

právnej kvalifikácii a vyústila do podradenia takto zisteného skutkového stavu pod sudcom vyhľadanú
právnu normu, alebo sudcom prijatý záver, že takáto norma správania nebola nájdená a preto k aplikácii
nebolo možné pristúpiť.

Postačí, ak sudca uvedie normy, ktoré pri svojom rozhodovaní použil pri aplikácii na zistený skutkový
stav a nemožno považovať vôbec za štandardné, aby sudca uvádzal množstvo iných právnych noriem,

ktoré pri rozhodovaní neaplikoval s rozsiahlym odôvodnením, prečo tak neurobil.Navrhovateľ v odvolaní okrem iného tvrdí, že závery súdu sú nesprávne, pretože napr. údaj o RPMN je
v bode 6 zmluvy, alebo že konečná splatnosť úveru je uvedená v oznámení veriteľa o schválení úveru
dlžníkovi tvoriacom súčasť zmluvy. Odvolací súd bez toho, aby prehodnocoval skutkové a právne závery

súdu prvého stupňa však považuje za potrebné podotknúť.

Navrhovateľ má dbať, aby pri uzatváraní zmluvy o revolvingovom úvere boli sprostredkované všetky
okolnosti poskytovaného úveru stručne, zrozumiteľne a jasne „clara pacta boni amici“. Ak údaje, ktoré
sa vzťahujú ku zmluve sú uvádzané na množstve dokladov je pochopiteľné, že tak sa stáva celková
zmluva neprehľadná, nejasná a často dlžník ani nechápe, k čomu sa zaväzuje. Takéto konanie je však
aj v rozpore s ust. § 37 ods. 1 OZ podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne, vážne, určite

a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania priznané neboli. Odvolací súd jeho trovy nepovažuje
za účelne vynaložené náklady. Vedľajší účastník vstúpil do konania až po vyhlásení rozsudku súdu
prvého stupňa (čo v zásade je možné), ale bez hlbšieho naštudovania podkladov tvoriacich spisový
materiál. Svedčí o tom aj jeho podané vyjadrenie k podanému odvolaniu, keď napr. žiada návrh v celom

rozsahu zamietnuť, i keď v odvolacom konaní sa vec prejednáva iba v rozsahu podaného odvolania.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.