Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 12, 2015

Súd: Okresný súd Nové Mesto n/V
Spisová značka: 6C/259/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3513208017
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Stachovič
ECLI: ECLI:SK:OSNM:2015:3513208017.5

Rozhodnutie

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, pred samosudkyňou JUDr. Barbarou Plaskurovou, v právnej veci
navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Bratislava, Panenská 7, IČO: 35 787 783, právne
zastúpenýJUDr.MarekCzompolys.r.o.,sosídlomVentúrska16,Bratislavaprotiodporcovi:O.G.,bytom
D. O. D. S., H. XXXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom
Fedinova 9, Bratislava, o zaplatenie 1.613,70 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.300 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75%
ročne z dlžnej sumy od 18.9.2012 do zaplatenia.

II. Vo zvyšnej časti sa návrh zamieta.

III. O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podaným návrhom žiadal súd, aby zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 1.213,70 Eur

spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 21,96% ročne zo sumy 1.531,28 Eur od 18.09.2012
až do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 1.693,80 Eur od 01.11.2012 do
14.01.2013, zo sumy 1.663,70 Eur od 15.01.2013 do 01.03.2013, zo sumy 1.613,70 eur od 02.03.2013
do zaplatenia, ako i k zaplateniu trov konania. Uviedol, že dňa 10.05.2011 uzatvoril ako veriteľ na
jednej strane s odporcom ako dlžníkom na strane druhej zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru
podľa § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a

zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov. Na
základe písomnej žiadosti obsiahnutej v časti C vyššie uvedenej úverovej zmluvy uzavrel navrhovateľ
s odporcom úverovú zmluvu, vydal odporcovi úverovú kartu a poskytol mu úverový rámec vo
výške 600,- Eur. Odporca vyčerpal z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej
výške 1.737,10 Eur. Pri uzatváraní úverovej zmluvy odporca bez výhrad súhlasil so všeobecnými
úverovými podmienkami pre poskytnutie spotrebiteľského úveru. Ďalej uviedol, že v dôsledku neplnenia

dohodnutých splátok zo strany odporcu navrhovateľ odstúpil dňa 20.09.2012 od úverovej zmluvy. Dňa
31.10.2012 odstúpenie nadobudlo účinnosť a dlh odporcu sa stal splatným v celom rozsahu. Poukázal
na ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a na to, že vzhľadom
k uvedeným skutočnostiam má odporca voči navrhovateľovi neuhradené záväzky po lehote splatnosti v
celkovej výške 1.613,70 Eur, 1.531,28 Eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny, 82,42 Eur z titulu dlžných
úrokov z úveru. Dlžná suma bola navrhovateľom vyčíslená ku dňu 17.09.2012, t.j. ku dňu vstupu prípadu

do právneho vymáhania v informačnom systéme navrhovateľa.

Súd vydal dňa 08.01.2014 pod sp. zn. 6C/259/2013-14 platobný rozkaz, ktorým odporkyni uložil zaplatiť
žalovanú sumu s príslušenstvom a náhradu trov konania titulom súdneho poplatku a titulom trov
právneho zastúpenia.

Súd uznesením zo dňa 12.03.2015 platobný rozkaz zrušil.Uznesením sp. zn. 6C/259/2013-22 zo dňa 06.06.2014 bolo rozhodnuté o tom, že
písomnosti určené odporkyni, t.č. na neznámom mieste sa budú doručovať uložením v súdnom spise
vedenom na Okresnom súde v Novom Meste nad Váhom pod sp. zn. 6C/259/2013.

Podaním doručeným súdu dňa 10.06.2014 oznámil svoj vstup do konania vedľajší účastník
Spotrebiteľské združenie OSA so sídlom Fedinova 9, Bratislava.

Právny zástupca navrhovateľa podaním doručeným súdu dňa 21.09.2014 oznámil súdu námietku proti
vstupu vedľajšieho účastníka do konania.

Uznesením sp. zn. 6C/259/2013-54 zo dňa 23.10.2014 súd rozhodol, že pripúšťa, aby do konania ako
vedľajší účastník na strane odporcu vstúpil: Spotrebiteľské združenie OSA so sídlom Fedinova

9, Bratislava, IČO 42 260 086. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.11.2014.

Súdvecprejednalavovecirozhodolnapojednávaníkonanomdňa12.03.2015 vneprítomnosti
navrhovateľa, právneho zástupcu navrhovateľa, odporkyne a vedľajšieho účastníka. Právny zástupca
navrhovateľa ospravedlnil neprítomnosť navrhovateľa a právneho zástupcu navrhovateľa, netrval na
odročení pojednávania, súhlasil s tým, aby súd rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho

zástupcu na základe predložených dôkazov v intenciách žalobného návrhu. Vedľajší účastník odporcu
sa ospravedlnil, odporca sa neospravedlnil. Súd preto pojednával v ich neprítomnosti v zmysle § 101
ods. 2 O.s.p..

Odporca sa k návrhu nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, výpisom navrhovateľa z Obchodného registra,

so Žiadosťou/Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru a Žiadosťou/Zmluvou
o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty, s odstúpením od
úverovej zmluvy o kreditnej karte č. 42696482101100, s výpismi z účtu odporcu, Sadzobníkom poplatkov
platným pre úvery, o ktoré klient požiadal od 15.11.2010, s potvrdením o odfinancovaní peňažných
prostriedkov registrovaných na úverovom prípade, s potvrdením o prijatí splátok registrovaných na

predmetom úverovom prípade, s výpismi z účtu odporcu, ako i s obsahom ďalšieho spisového materiálu
a zistil nasledovný skutkový stav.

V zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 10.05.2011 navrhovateľ poskytol odporcovi klasický
spotrebiteľský úver vo forme splátkového predaja pri predajnej cene tovaru 529,- Eur v priamej platbe
52,90 Eur, výške úveru 476,10 Eur a celkovej čiastke k zaplateniu 529, -Eur. Zaplatenie tohto úveru

nebolo predmetom tohto konania. Navrhovateľ svoj nárok odvíja od ustanovení
žiadosti/zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, kde v časti C/ je predtlačeným písmom uvedené
"Ďalej žiadam, aby ma spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s., zaradila do zoznamu žiadateľov o
revolvingový spotrebiteľský úver, poskytla mi úverový rámec vo výške 600,- Eur a vydala kreditnú
kartu na moje meno. Beriem na vedomie a súhlasím, že moja žiadosť o poskytnutie revolvingového

spotrebiteľskéhoúveruavydaniekreditnejkartybudeposudzovanánajmänazákladeúdajovuvedených
v žiadosti o poskytnutie klasického spotrebiteľského úveru a podľa priebehu
jeho splácania. Po vzniku zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty
môže CETELEM SLOVENSKO a.s. kedykoľvek jednostranne zmeniť výšku úverového rámca na ňou
stanovenú výšku. Zaväzujem sa splácať čerpaný revolvingový spotrebiteľský úver a príslušné náklady

v pravidelných mesačných splátkach najmenej vo výške stanovenej v aktuálnom sadzobníku poplatkov,
ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tejto žiadosti/zmluvy, a to vo výpise z môjho úverového účtu, ak nebude
dohodnuté inak, a to i telefonicky. Súhlasím s platbami vedenými v časti (I) tejto žiadosti/zmluvy. Termín
splatnosti splátky je 10. deň v mesiaci, ak nie je v časti C (I) dohodnuté inak a spôsob splácania
je zhodný so zvolenou možnosťou v časti B/.“

Z odstúpenia od úverovej zmluvy o kreditnej karte č. 42696482101100 súd zistil, že listom zo
dňa 20.09.2012 navrhovateľ odstúpil od predmetnej úverovej zmluvy. Oznámil odporcovi, že úver sa ku
dňu 31.10.2012 stáva splatným v celom rozsahu a vyzval ho na úhradu dlžnej sumy vo výške
1.713,70 Eur zloženej z úverovej listiny vo výške 1.531,28 Eur, dlžných úrokov, poplatkov a poistného
vo výške 162,52 Eur, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 19,90 Eur.Z potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov registrovaných na predmetnom úverovom prípade
bolo zistené, že odporkyňa dňa 19.10.2011 vybrala sumu 800,- Eur, dňa 19.10.2011 sumu 700,- Eur, dňa
27.02.2012 sumu 150,- Eur, dňa 28.02.2012 sumu 40,- Eur a dňa 28.02.2012 sumu 10,- Eur. Celkom

realizovala výber vo výške 1.700,- Eur.

Z potvrdenia o prijatých splátok registrovaných predmetnom úverovom prípade súd zistil, že dňa
19.11.2011 platbou zloženkou bola odporkyňou uhradená navrhovateľovi suma 75,- Eur, dňa 22.12.2011
platbou prevodom suma 75,- Eur, dňa 14.02.2012 platbou prevodom suma 150,- Eur, dňa 14.01.2013
platbou prevodom suma 50, Eur a dňa 01.03.2013 platbou prevodom suma 50,- Eur. Celkom odporkyňa

uhradila navrhovateľovi platby vo výške 400,- Eur. Z toho úhrady pred zosplatnením pohľadávky boli vo
výške 300,- Eur, úhrady po zosplatnení pohľadávky boli vo výške 100,- Eur.

Z výpisu z účtu odporcu súd mal za preukázané, že odporca vyčerpal celkovo sumu 1.300,- Eur a zaplatil
navrhovateľovi celkovo 400,- Eur.

Z prehľadu o prijatých platbách a zhodných tvrdení mal súd za preukázané, že odporca uhradil celkom
210,-Eur - dňa 27.07.2011 sumu 70,-Eur, dňa 12.08.2011 sumu 70,-Eur, dňa 03.10.2011 sumu 70,-Eur.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného ku dňu 10.05.2011,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného ku dňu 10.05.2011,
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa§52ods.3zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníkaúčinnéhokudňu10.05.2011,dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného ku dňu 10.05.2011,
spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného ku dňu 10.05.2011,

spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného ku dňu 10.05.2011, za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného ku dňu 10.05.2011, ak
dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa

nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného ku dňu 10.05.2011, za
neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,

e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,

f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako

sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,

m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane

práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,

n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,

o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré

priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,

p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,

r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného ku dňu 10.05.2011,
neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného ku dňu 10.05.2011,
neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré
bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia

zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného ku dňu 10.05.2011, zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospechspotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného ku dňu 10.05.2011, v

pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 54 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného ku dňu 10.05.2011,
v pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní,
ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu
spotrebiteľa.

Podľa zákona § 2 písmeno a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných

úveroch a pôžičkách účinného k 30.11.2011; spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo
bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
veriteľomfyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráponúkaaleboposkytujespotrebiteľskýúvervrámci
svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 4 ods. 3 druhá veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie

odmietnuť predať spotrebiteľovi výrobok, ktorý má vystavený alebo inak pripravený na predaj, alebo
odmietnuť poskytnutie služby, ktorá je v jeho prevádzkových možnostiach.

Podľa § 4 ods. 3 tretia veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie viazať
predaj výrobku alebo poskytnutie služby (ďalej len "viazanie predaja") na predaj iného výrobku alebo
na poskytnutie inej služby. To neplatí, ak spotrebiteľ nespĺňa podmienky na kúpu podľa osobitných

predpisov. Za viazanie predaja sa nepovažuje, ak a) predávajúci predáva tieto výrobky alebo poskytuje
tieto služby aj samostatne, b) viazanie predaja je podmienené technickou nemožnosťou samostatného
predaja výrobkov alebo poskytovania služieb.

Podľa § 9 zákona ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách účinného k 30.11.2011, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá

zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom
médiu,ktoréjedostupnéspotrebiteľovi.Zmluva ospotrebiteľskomúvereokremvšeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského
úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v
rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú
osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,

y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.V konaní vystupuje navrhovateľ ako dodávateľ a odporca ako spotrebiteľ, súd posúdil zmluvu o úvere
ako spotrebiteľskú zmluvu. Je zrejmé, že zmluva o úvere je typovou zmluvou, ktorá sa má uzavierať vo
viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje,

ako aj skutočnosť, že odporca - spotrebiteľ nepoužil predmet plnenia na podnikanie a rovnako by
nemali existovať pochybnosti, že veriteľ - navrhovateľ je podnikateľom a predmet konania sa týka jeho
podnikateľskej činnosti.

Súd s poukazom na citované zákonné ustanovenia § 4 ods. 3 druhá a tretia veta zákona č. 250/2007
je názoru, že uvedeným zmluvným ustanovením spotrebiteľovi, ktorý žiadal o poskytnutie

spotrebiteľského úveru na obstaranie kúpy tovaru bolo vnútené aj poskytnutie revolvingového úveru,
o ktorý nežiadal a nemal možnosť vylúčiť žiadosť o jeho poskytnutie (obdobne ako napr. pri vylúčení
poistenia úveru v časti D zmluvy), pričom prípadný revolvingový úver, o ktorý mal žiadať v zmluve o
poskytnutí spotrebiteľského úveru nebol špecifikovaný podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, teda odporcovi ako spotrebiteľovi bol vnútený
produkt - úver, o ktorý nežiadal. V čase žiadosti nemal o podmienkach poskytnutia úveru zodpovedajúce

informácie, ako aj o spôsobe započítavania a výške nezaplateného úveru.

Najmä zodpovedajúcim spôsobom na uzatvorenie zmluvy mu nebol predložený taký návrh, ktorý
by obsahoval základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere s uvedením všetkých podmienok
poskytnutia úveru, pričom nemožno ani odhliadnuť od skutočnosti, že nemal ako vylúčiť svoje
zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca, vydanie kreditnej karty. Súdom

skúmaná predtlačená žiadosť napísaná drobným písmom a kontextovo začlenená ako osobitné
zmluvné ustanovenie v inej úverovej zmluve neobsahovala podstatné náležitosti podľa § 4 ods. 2
zákona č. 258/2001 Z.z.. Na základe týchto skutočností súd zastáva názor, že zmluvné ustanovenie -
resp. zmluvná podmienka, ktorou automaticky podpisom zmluvy o spotrebiteľskom úvere na obstaranie
veci spotrebiteľ žiada aj o poskytnutie revolvingového úveru (ak chce získať úver na kúpu tovaru je

donútený fakticky žiadať aj o zaradenie do zoznamu žiadateľov), je v rozpore s ustanovením § 4 ods.
3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľov. Nepriamo je viazané poskytnutie spotrebiteľského
úveru na obstaranie veci (úhradu kúpnej ceny) na žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru,
o ktorý žiada spotrebiteľ v danej zmluve návrhu automaticky bez možnosti odmietnutia. Uvedená
zmluvná úprava spôsobuje následky, že pokiaľ by spotrebiteľ nechcel žiadať o uzatvorenie zmluvy o

poskytnutí revolvingového úveru, nemohol by uzatvoriť zmluvu o spotrebiteľskom úvere na kúpu tovaru.
Predtlačené ustanovenie zmluvy, ktorou sa žiada o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie
revolvingového úveru, nie je možné vylúčiť. Nie je pritom podstatné či bude alebo nebude aj revolvingový
úver poskytnutý, nakoľko poskytnutie závisí výslovne od rozhodnutia veriteľa. Zároveň nie je ani
podstatné, či aj dôjde k čerpaniu revolvingového úveru a následnému vzniku povinnosti splácať úver

a s tým spojené úroky a poplatky a viazanosť zmluvných povinností spotrebiteľa na "prvé použitie
karty", pretože fakticky schválením "žiadosti" a poskytnutím kreditnej karty je daný spotrebiteľovi k
dispozícii úver (produkt, služba), o ktorý nežiadal. Popri tom spotrebiteľ aj pri malej nepozornosti ani
nemusí mať vedomosť o tom, že o poskytnutie takéhoto úveru žiada. Nemá ani prehľad o podmienkach
poskytovania následného revolvingového úveru, ktoré vôbec nie sú totožné s podmienkami úveru, o

ktorý bezprostredne klient žiada (okrem zvolenej možnosti splácania) a môže sa o nich len domnievať.
Ak spotrebiteľ použije kreditnú kartu alebo začne čerpať úver iným spôsobom, nemá prehľad o
jeho povinnostiach, ktoré mu z takéhoto vzťahu môžu vyplynúť, čo bolo potvrdené aj vykonaným
dokazovaním, že odporca nemal vedomosť o výške čerpaných peňažných prostriedkoch a výške,
ktorú má uhradiť. Z tohto dôvodu má súd za to, že samotná formulácia zmluvnej podmienky, ktorou

sa v zmluve o poskytnutí jedného spotrebiteľského úveru vnúti aj poskytnutie iného úveru, rôzneho
alebo rovnakého druhu, nemá iné odôvodnenie ako snahu veriteľa zabezpečiť ďalšiu jeho obchodnú
činnosť vnútením produktu. Predstavuje výslovne zabezpečenie záujmov veriteľa poskytovateľa služieb
využívajúc neznalosť spotrebiteľa o podmienkach produktu, ale hlavne skutočnosť, že
jednoduché poskytnutie ďalšieho úveru doručením kreditnej karty samo osebe nabáda k jej použitiu,

hoci možno konštatovať, že bez takéhoto vnútenia by klient - spotrebiteľ o takýto produkt neprejavil
záujem. Takéto správanie navrhovateľa možno označiť za nekalú obchodnú praktiku, pretože obchodná
praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b)
podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo
vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná,

alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov
(§ 7 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa). Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnejschopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo
vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej
viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u) zákona o ochrane spotrebiteľa). Podstatným

narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky na
značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak
neurobil (§ 2 písm. r) zákona o ochrane spotrebiteľa).

Takéto konanie navrhovateľa je aj v rozpore s obchodnými zvyklosťami a zásadami poctivého
obchodného styku, nakoľko spotrebiteľovi bol vnútený produkt a tým, aj v prípade neskoršieho záujmu

o tento produkt je spotrebiteľ zbavený možnosti voľby medzi inými ponukami obdobných úverov iných
poskytovateľov.

Súčasne však súd musí konštatovať, že predmetné posúdenie zmluvnej podmienky nemá vplyv na
platnosť inej spotrebiteľskej zmluvy, ktorá na základe takejto neprijateľnej podmienky vznikla mimo
skutočnosti, že práve daná neprijateľná podmienka mala založiť právny vzťah.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 451 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 517 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom,

má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto
podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka,
výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Dobré mravy predstavujú mimoprávne normy správania a predstavujú mimoprávny morálny normatívny
systém. Dobré mravy ako nepísané morálne normy samy o sebe nie sú prameňom práva, ale ich

normatívnosť a záväznosť sa odvíja od právnych noriem, ktoré na ne odkazujú. Len na základe
uvedených blanketných noriem obsiahnutých v písanom práve súkromného práva sa následne dobré
mravy, ako nenormatívny systém, stáva súčasťou právneho poriadku a ich dodržiavanie požíva právnu
ochranu vrátane ochrany súdnej. Je nepochybné, že právny predpis dáva dobrým
mravom značnú vážnosť a silu, avšak nikde ich nešpecifikuje a nekonkretizuje, čo je do značnej miery

logické a správne, pričom posudzovanie, čo je boni mores, čiže v súlade s dobrými mravmi, v danom
prípade je na úvahe súdu. Podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dobré
mravy (boni mores) patria k zásadám súkromného práva, bývajú užívané ako kritérium obmedzujúce
subjektívne práva v ich obsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Dobré mravy,
hoci sú zákonným pojmom, a teda majú funkciu normotvornú, nie sú zákonom definované. Ústavný

súd Českej republiky pojem dobré mravy vymedzil nasledovne: dobré mravy sú súhrnom etických,
všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je mnohokrát
zabezpečované i právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými
morálnymizásadamidemokratickejspoločnosti.3)PodľarozhodnutiaNajvyššiehosúduČeskejrepubliky
sp. zn. 32 Odo 174/2005, dobré mravy sú skôr meradlom etického hodnotenia konkrétnej situácie a jej

súladu so všeobecne uznávanými pravidlami slušnosti a poctivého konania. Rozpor právneho úkonu s
dobrými mravmi je potrebné v každom prípade posudzovať individuálne, s prihliadnutím kukonkrétnym okolnostiam konania účastníka v príslušnom období a k jeho vtedajšiemu postaveniu. Súlad
s dobrými mravmi musí byť posudzovaný vždy bez ohľadu na to, že obsah bol výsledkom slobodnej
dohody medzi účastníkmi a taktiež bez ohľadu na to, kto prípadný rozpor s dobrými mravmi zavinil alebo

či niektorá zo strán bola v dobrej viere.4)Ďalšiu definíciu pojmu dobré mravy, s ktorou
sa možno stotožniť, ponúkol Krajský súd v Brne, pričom poukázal na premenlivosť a neustály vývoj
pojmu dobré mravy - dobrými mravmi spoločnosti je nutné chápať súhrn určitých etických a kultúrnych
noriem spoločnosti, z ktorých niektoré sú trvalou a nemennou súčasťou ľudskej spoločnosti, iné spolu
so spoločnosťou podliehajú vývoju.5) Dobré mravy sú akýmsi kódexom morálnych pravidiel, ktoré nie

sú právnymi normami, ale aj napriek tomu im pozitívne právo prostredníctvom odkazov priznáva svoju
vážnosť a právnu relevanciu a snaží sa im poskytovať aj právnu ochranu. Len darmo
by sme hľadali zákonnú definíciu pojmu dobré mravy, pretože neexistuje a výklad tohto pojmu zostáva
na pleciach teórie a súdnej praxe. Dobré mravy, ako základné morálne normy
zachovávané prevažnou väčšinou spoločnosti, tiež podliehajú svojmu prirodzenému vývoju a vývinu, a
preto ich vymedzenie je i z praktického hľadiska nemožné. Je len logické, že to, čo bolo pred 40 rokmi

neprípustné a amorálne, je dnes bežné a naopak. Tak, ako sa spoločnosť vyvíja, vyvíjajú sa s ňou
aj morálne normy ako pravidlá správania sa v spoločnosti. Uvedený názor konštatoval i Najvyšší súd ČR
vo svojom rozhodnutí 32 Odo 174/2005, podľa ktorého dobré mravy netvoria uzavretý a petrifikovaný
normatívny systém.

Ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka však zakotvuje základné podmienky tzv. chráneného výkonu

subjektívnych práv. V zmysle teórie súkromného práva takýmito podmienkami je kumulatívne splnenie
nasledovných predpokladov:

a) existencia práva v dobe výkonu (t. j. aktom aplikácie práva nemôže dôjsť k založeniu
neexistujúceho práva alebo povinnosti)9)

b) musí byť uplatnený v súlade so zákonom, byť primeraný s ohľadom na cieľ, ktorý má byť dosiahnutý,

a zároveň musí byť v súlade s dobrými mravmi.

Prvý predpoklad výkonu práva je jeho existencia. Bez existencie subjektívneho práva nemôžeme hovoriť
o výkone práva, ale o protiprávnom úkone. Z uvedeného vyplýva, že aj § 3 ods. 1 OZ sa
môže vzťahovať len na výkon existujúcich práv.

Z hľadiska druhého predpokladu § 3 ods. 1 OZ upravuje, že zákonný rámec výkonu práva nespĺňa taký

výkon, ktorý bez právneho dôvodu zasahuje do práv a oprávnených záujmov iných alebo je v rozpore
s dobrými mravmi. Subjekt vykonávajúci právo musí jeho výkon realizovať v súlade so zákonom, jeho
realizácia musí byť primeraná s ohľadom na cieľ, ktorý má byť dosiahnutý (t. j. nesmie ísť o tzv. šikanózny
výkon práva) a musí byť v súlade s dobrými mravmi. V prípade realizácie práva vo vzájomnom
strete s iným právom, výkon práva musí byť realizovaný v súlade s kolíznymi normami obsiahnutými v

Občianskom práve alebo, ak takýchto kolíznych noriem niet, v súlade so zásadami Občianskeho práva.

Právo a povinnosť ako spoločenská kategória sa realizuje v spoločenskom živote, a preto
voľnosť výkonu práva je obmedzená rovnakou možnosťou výkonu práva ostatnými subjektmi práva.
Výkon práva, ktorý zasahuje bez právneho dôvodu do práv a oprávnených záujmov iných, je prejavom
šikanózneho výkonu práva, t. j. ide o výkon práva realizovaného nie za účelom dosiahnutia určitého,

napr. ekonomického, cieľa, ale v úmysle poškodenia(tzv. dolus coloratus) iného subjektu. Takýto výkon
práva je v rozpore s absolútnym zákazom vyjadreným v § 3 ods. 1 OZ.

Rovnako v rozpore s absolútnym zákazom je výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, za výkon ktorého
(konaniecontrabonosmores),čiužformouprávnehoúkonualebofaktickýmsprávaním,rozumiemetaké
konanie, ktoré sa nachádza v elementárnom rozpore s názorom a mienkou prevažnej väčšiny

spoločnosti o otázke, aký by mal byť výkon tohto práva, aby dodržiaval a zachovával morálne a etické
zásady spoločnosti. Ide najmä o rešpektovanie hodnôt ako slušnosť, poctivosť, morálka,
a pod. Dobré mravy preto predstavujú určitý materiálny korektív, ktorý je potrebné uplatniť v prípade, ak
právne predpisy jeho uplatnenie pripúšťajú, najmä z dôvodu, že do obsahu právnych predpisov nie je
možné zapracovať všetky situácie, ktoré život prinesie.Nedodržanie podmienok výkonu práva uvedených v § 3 ods. 1 OZ a prekročenie zákonného rámca
výkonu práva predstavuje exces, ktorého následkom je, že takýto výkon práva nemôže požívať
právnu ochranu. Vybočenie z rámca zákonných podmienok výkonu práva má za následok, že na inak

zákonný výkon práva sa uplatňuje celý rad sankcií. Sankcie, ktoré je možné uplatniť na výkon práva
v rozpore s § 3 ods. 1 OZ, sú upravené v rôznych ustanoveniach Občianskeho zákonníka, keďže §
3 Občianskeho zákonníka predstavuje tzv. imperfektnú normu. Treba však podotknúť, že v zmysle §
3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nepostačuje akýkoľvek rozpor s dobrými mravmi, alebo akýkoľvek
zásah do subjektívnych práv, ktorý nie je celkom v súlade s dobrými mravmi, ale tento zásah musí

byť takej intenzity a vážnosti, ktorá je v demokratickej spoločnosti, aj s ohľadom na verejnú mienku,
neakceptovateľná. To len potvrdzuje, že v demokratickej spoločnosti platia písané právne normy a
nepísané pravidlá správania sa sú len výnimočným inštitútom, ktorým písané právo dáva náležitú
vážnosť.

V danom prípade súd na daný skutkový stav aplikoval aj ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Je neprijateľné aj v rozpore s dobrými mravmi, aby podpis obojstranne želaného právneho úkonu

reprezentovaného úverovou zmluvou so sebou spájal aj uzavretie iného zmluvného vzťahu, ktorý
nebol odporcom vymienený.

Keďže podpis obojstranne želaného právneho úkonu reprezentovaného úverovou zmluvou so sebou
spájal aj uzavretie iného zmluvného vzťahu, ktorý nebol odporcovi mienený je nevyhnutné konštatovať,
že navrhovateľ týmto postupom z pohľadu súdu jednoznačne využil svoje postavenie ako dodávateľa

a porušil zmluvnú slobodu odporcu, keď mu nanútil podpisom jednej zmluvy podpis ďalšej, navyše bez
bližšie dohodnutých podmienok (iba s odkazom na úverové podmienky). Ak odporca chcel získať od
navrhovateľa úver musel podpísať aj zmluvu o revolvingovom úvere, o ktorú nemusel mať záujem.
Takéto dojednanie zmluvy o revolvingovom úvere „C“ nemá charakter individuálneho dojednania v
zmysle § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, pričom spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech odporcu ako spotrebiteľa. Zmluvné dojednanie týkajúce
sa revolvingové ho úveru napĺňa pojmové znaky neprijateľnej podmienky definované v ust. § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka a toto dojednanie je tak v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné.

Keďže navrhovateľ konal i v rozpore s dobrými mravmi je nevyhnutné tento právny úkon považovať za
neplatný aj podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

Z vykonaného dokazovania je však nesporné, že odporca celkovo vybral za úhradu sumu 1.700,- Eur
a vrátil navrhovateľovi peňažné prostriedky iba vo výške 400,- Eur. Odporca, keďže súd posúdil danú
zmluvu o revolvingovom úvere ako neplatnú, je povinný teda navrhovateľovi titulom bezdôvodného
obohatenia vrátiť sumu 1.300,- Eur.

Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania súd tak zaviazal odporcu na zaplatenie

sumy 1.300,- Eur s príslušenstvom, t.j. úrokmi z omeškania vo výške 8,75% ročne od 18.09.2012,
vychádzajúc z ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády, ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

O trovách konania rozhodne súd samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa

už prv začalo konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže

namiesto samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia.