Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 2, 2015

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 2C/40/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814203966
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jagnešák

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2015:5814203966.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudcom JUDr. Miroslavom Jagnešákom v právnej veci žalobcu: Y.. B.

S., nar. XX.XX.XXXX, A. XXX, XXX XX, právne zastúpený: JUDr. Miroslav Sládek, advokát, so sídlom
Červeného kríža 66/2, Námestovo, 029 01, proti žalovanému: BTD MAXSTAV-EU, s.r.o., Bobrov 124,
029 42, IČO: 46 709 142, v konaní o zaplatenie 1.440 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I/ Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.440 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5
% ročne zo sumy 1.440 Eur od 11. 06.2013 do zaplatenia, to všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II/ Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 86,- Eur a trovy právneho zastúpenia
vo výške 318,34 Eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu 04.06.2014 žiadal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť
musumu1.440,-Eursúrokomzomeškaniavovýške5,50%ročneodXX.XX.XXXXdozaplateniaatrovy
konania. Podanú žalobu odôvodnil tým, že u žalovaného pracoval od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX,
kedy dohodou ukončil pracovný pomer. Dňa XX.XX.XXXX účastníci dohodli zmenu pracovnej zmluvy,
podľa ktorej žalobca v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX pracoval pre žalovaného v C. na stavbe
N. N. B., B. O., B. K. XX. Na základe uvedenej pracovnej zmluvy sa stal vyslaným zamestnancom
žalovaného podľa § 5 ods. 4 zák. č. 311/2001 Z.z, - Zákonník práce v Nemecku. Žalobca pracoval
pre žalovaného v Nemecku od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, kedy ho žalovaný z pracoviska v C.

odvolal. Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, ak je zamestnanec vyslaný do
členského štátu EÚ, patria mu náhrady v rozsahu a o výške, ako pri zahraničnej pracovnej ceste. Podľa
§ 13 ods. 1 zák. o cestovných náhradách, pri zahraničnej pracovnej ceste zamestnancovi patrí za každý
kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty stravné (diéty) v eurách podľa podmienok uvedených v
zákone. Podľa opatrenia MF SR č. 401/2012 Z.z. z 12.12.2012, účinné od 01.01.2013, ktoré bolo vydané
nazáklade§13ods.2zák.č.283/2002Z.z.,jezákladnásadzbastravnéhoveuráchalebovcudzejmene
pri zahraničnej pracovnej ceste v C. za každý kalendárny deň 45,- Eur. Žalobcovi za 32 kalendárnych

dní vznikol nárok na stravné v sume 1.440,- Eur. Toto stravné bol žalovaný povinný žalobcovi do 10
pracovných dní od dohody o skončení pracovného pomeru (XX.XX.XXXX - M.), t.j. do 1X.XX.XXXX (M.).
Nakoľko žalobca tak neurobil a tak sa dňom 11.06.2013 dostal do omeškania s úhradou dlžnej sumy
a preto si žalobca uplatňuje úrok z omeškania vo výške 5,50 % ročne z dlžnej sumy od v zmysle § 3
nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz, ktorým návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Proti platobnému
rozkazu podal v zákonnej lehote odpor žalovaný a to prostredníctvom svojho právneho zástupcu.Žalovaný v podanom odpore potvrdil, že žalobca bol jeho zamestnancom v období od XX.XX.XXXX do
XX.XX.XXXX, kedy bol vyslaný na prácu do C.. Žalovaný však počas tejto doby zabezpečil všetkým
svojim zamestnancom v zahraničí ubytovanie spolu so stravou v mieste výkonu práce - v N.. Rovnako

mal zabezpečenú stravu 3x denne (raňajky, obed, večera) v reštaurácii hotela. Žalobca teda mal
zabezpečené bezplatné stravovanie v celom rozsahu a v tomto prípade zamestnávateľ stravné
neposkytuje. Z toho dôvodu žiadal návrh žalobcu v celom rozsahu zamietnuť.

V priebehu konania právny zástupca žalovaného listom doručeným súdu 02.02.2015 oznámil, že ukončil
zastupovanie žalovaného na základe výpovede plnomocenstva zo strany žalovaného.

Následne súd nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom sa žalovaný nezúčastnil, keď doručenie

predvolania na pojednávanie bolo vykázané v súlade s ust. § 48 ods. 2 OSP. Žalobca cestou svojho
právneho zástupcu v clo rozsahu zotrval ma písomne podanej žalobe, na jej skutkovom a právnom
odôvodnení. Okrem iného uviedol, že žalobca sa domáha zaplatenia 1.440,- Eur s príslušenstvom z
titulu toho, že žalovaný ako zamestnávateľ žalobcu v období od XX.XX.XXXXX do XX.XX.XXXX, t.j. za
32 kalendárnych dní pri vyslaní na zahraničnú pracovnú cestu do C. mu nevyplatil stravné v zhode so

zákonom č. 283/2002 Z.z. Predmetná záležitosť bola šetrená aj Inšpektorátom práce H., ktorý podaním
zo dňa XX.XX.XXXX informoval žalobcu o prešetrení sťažnosti ohľadne predmetu žaloby tj. nevyplatenia
stravného s tým, že sťažovateľ - žalobca má pravdu v tom, že mu nebola vyplatená stravná jednotka za
obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX pri vyslaní na zahraničnú prac. cestu v C.. Inšpektorát práce
došiel k rovnakému skutkovému stavu ako je uvedené v podanej žalobe a navrhol žalobcovi, aby sa

sám domáhal svojich nárokov cestou súdu.

V rámci dokazovania sa súd oboznámil s návrhom z čl. 1, s pracovnou zmluvou z čl. 2 a následne
s ďalšou pracovnou zmluvou z čl. 4-6 podľa ktorej medzi žalovaným a žalobcom vznikol pracovný
pomer na dobu určitú a teda od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, s dohodou o skončení pracovného
pomeru z čl. 7, s pokusom o zmier z čl. 8. S spisovým materiálom Inšpektorátu práce Žilina najmä

s protokolom o šetrení vo veci nevyplatenia stravného žalobcovi ako aj ďalším, ktorí sú uvádzaní v
rozhodnutí Inšpektorátu práce Žilina č.k. 260/2014-IZA-2.3/pok/R zo dňa 24.11.2014, ktoré rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 05.01.2015. Uvedeným rozhodnutím bola žalovanému ako zamestnávateľovi
uložená pokuta vo výške 300,- Eur za porušenie zákona o cestovných náhradách, keď vo výrokovej
časti rozhodnutia je výslovne uvedené, že zamestnávateľ neposkytol zamestnancov vyslaným na prácu

do štátu EU náhrady pozostávajúce zo stravného v rozsahu a vo výške ako pri pracovnej ceste: Y.. B.
S., nar. XX.XX.XXXX v období od XX.XX.XXXX - XX.XX.XXXX a ďalšie mená čl. 40-43) a priložené sú
ďalšie listiny, ktoré tvoria spis Inšpektorátu práce, tieto sú vo fotokópií založené v spise na čl. 44-74,
medzi ktorými sú výpovede zainteresovaných, pracovné zmluvy a doklady, ktoré účastníci predkladali
v rámci konania pred Inšpektorátom práce H..

Podľa § 5 ods. 4 Zákonníka práce (zák. č. 311/2001 Z.z.) vyslaným zamestnancom je zamestnanec,
ktorý počas určitej doby vykonáva prácu na území iného členského štátu, ako je štát, v ktorom bežne
pracuje.

Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách zamestnávateľ môže počas dočasného
pridelenia 7) poskytnúť zamestnancovi náhrady najviac v rozsahu a do výšky ako pri pracovnej ceste.

Ak je zamestnanec vyslaný do členského štátu Európskej únie, 7a) patria mu náhrady v rozsahu a vo
výške ako pri zahraničnej pracovnej ceste.

Podľa § 13 ods. 1 až 4 cit. zákona pri zahraničnej pracovnej ceste zamestnancovi patrí za každý
kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty za podmienok ustanovených týmto zákonom stravné v
eurách alebo v cudzej mene. Stravné v cudzej mene je ustanovené v závislosti od času trvania

zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky v kalendárnom dni, pričom čas
trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky je rozdelený na časové pásma
a) do 6 hodín vrátane, b) nad 6 hodín až 12 hodín, c) nad 12 hodín. (2) Základné sadzby stravného
v eurách alebo v cudzej mene ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvofinancií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo financií"). (3) Základné sadzby stravného v eurách
alebo v cudzej mene podľa odseku 2 pre jednotlivé krajiny alebo skupiny krajín ustanoví ministerstvo
financií po posúdení návrhu Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo

zahraničných vecí") vypracovaného podľa podkladov zastupiteľských úradov o cenách jedál a
nealkoholických nápojov vo verejných stravovacích zariadeniach v jednotlivých krajinách
alebosvyužitímštatistickýchúdajovMedzinárodnéhomenovéhofondu,OrganizácieSpojenýchnárodov
alebo iných medzinárodných finančných štatistických údajov. (4) Ak zahraničná pracovná cesta mimo
územia Slovenskej republiky trvá v kalendárnom dni a) do 6 hodín vrátane, patrí

zamestnancovi stravné vo výške 25% zo základnej sadzby stravného, b) nad 6 hodín až 12 hodín,
patrí zamestnancovi stravné vo výške 50% zo základnej sadzby stravného, c) nad 12 hodín, patrí
zamestnancovi stravné v sume základnej sadzby stravného.

Podľa § 36 ods. 8 cit. zákona zamestnávateľ je povinný do desiatich pracovných dní odo dňa predloženia
písomných dokladov vykonať vyúčtovanie pracovnej cesty alebo inej skutočnosti zakladajúcej nárok na
náhrady podľa tohto zákona a uspokojiť nároky zamestnanca, ak nie je v kolektívnej zmluve, alebo v

písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá, alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa určená
dlhšia doba, najdlhšie však do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci,
v ktorom boli predložené písomné doklady.

Podľa § 1 Opatrenia MF SR č. 401/2012 Z.z. základná sadzba stravného v eurách alebo v cudzej mene
pri zahraničných pracovných cestách v C. je 45,- Eur.

Podľa § 120 ods. 1, 3 OSP účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. (3) Ak nejde o veci uvedené
v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

Podľa § 132 OSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy

v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalovaným a žalobcom existoval pracovný
pomer na dobu určitú, t.j. od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, ktorý však bol ukončený dohodou o
skončení pracovného pomeru zo dňa XX.XX.XXXX. Žalobca pracoval u žalovaného v zahraničí - C. a

to od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX (32 dní). Uvedené skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné a
vyplýva to aj z obsahu podaného odporu proti platobnému rozkazu (čl. 14-15). Rozpor bol len v tom, či
žalovaný zabezpečil žalobcovi bezplatnú celodennú stravu. Ohľadom tejto skutočnosti sa však viedlo
šetrenie zo strany Inšpektorátu práce Žilina, keď z listín vyžiadaných súdom od Inšpektorátu práce
Žilina jednoznačne vyplynulo, že žalovaný neposkytol zamestnancom vyslaným na prácu do štátu EÚ,

okrem iného aj žalobcovi, v období od 15.04.2013 do 16.05.2013 náhrady stravného v rozsahu ako pri
pracovnej ceste. Inšpektorát práce Žilina v Dodatku č. 1 zo dňa 19.03.2014 k protokolu č. IZA-12-05-2.3/
P-E24-14 zo dňa 10.03.2014 konštatuje, že žalovaný - jeho štatutárny zástupca žiadnym dokladom
nepreukázal svoje tvrdenia o bezplatnom zabezpečení stravovania zamestnancom pri zahraničnej
pracovnej ceste. Žalovaný mal možnosť ešte pred súdom preukázať svoje tvrdenie o zabezpečení

bezplatného stravovania zamestnancom, čo prezentoval v podanom odpore proti platobnému rozkazu,
ale v predmetnej veci zostal nečinný. S poukazom na uvedené súd potom situáciu hodnotil z pohľadu
vykonaného dokazovania - oboznámenie sa s listinnými dokladmi predloženými Inšpektorátom práce
Žilina a návrh žalobcu považoval v celom rozsahu za opodstatnený.

Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.Podľa § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Súd okrem žalovanej istiny 1.440,- Eur priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5.50% ročne (5%
nar. vlády SR + 0,5% ECB) od 11.6.2013 (prvý pracovný deň nasledujúci po uplynutí lehoty na plnenie
po uzavretí dohody o skončení pracovného pomeru) až do zaplatenia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že priznal žalobcovi, ktorý mal v konaní
plný úspech, náhradu trov konania v celkovej sume 404,34 Eur, ktoré pozostávajú jednak z uhradeného
súdneho poplatku 86,- Eur za podaný návrh, jednak z trov právneho zastúpenia v celkovej sume 318,34

Eur. Súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu odmenu podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o náhradách
advokátov a to za štyri úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava, podanie žaloby na súd, účasť na
pojednávaní konanom dňa 02.02.2015 a 02.03.2015) po 71,37 Eur + 2x režijný paušál po 8,04 Eur + 2x
režijný paušál po 8,39 Eur. Pri rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia súd postupoval v zmysle § 9,
§ 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a/, c/, d/, § 15, § 16 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

Podľa § 205 OSP ods. 1, 2 v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(3) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa

osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z.).